Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214220222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214220222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky Mgr. F.
Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R.N. Q. I. Y. Č.. XXX/XXX zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Kerecman spol. s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ulici č. 1 a manžela navrhovateľky
Ing. N. Y. Q.. XX.X.XXXX bývajúceho v X. na B. I. Č.. X zastúpeného JUDr. Janou Fabišíkovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynárskej ulici č. 15 za účasti maloletej
S. Y. Q.. XX.X.XXXX zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Lučenec, pracovisko Poltár v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu č.k. 41P 92/2014-1057 z 2.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zákaze styku otca s maloletou S. Y.
Q.. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov Mgr. F. Y. rod. Y. a Ing.
N. Y. uzatvorené dňa 28.9.2007 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej Č. X. - M. vo
zväzku XX ročník XXXX strana XX pod poradovým číslom XXX.

2. Maloletú S. Y. Q.. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky Mgr. F. Y., ktorá
bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Otca maloletého dieťaťa Ing. N.
Y. zaviazal počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej
S. Y. výživné 250 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky
maloletého dieťaťa.

3. Styk otca Ing. N. Y. s maloletou S. Y. nar. XX.X.XXXX zakázal. O trovách konania rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu, štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II z 15.7.2014
navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom s odôvodnením, manželstvo je iba
formálnym zväzkom, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, nevytvára zdravé
rodinné prostredie a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na čas po rozvode
navrhovala zveriť maloletú S. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať výživné 300 Eur

mesačne. Súčasne navrhovala upraviť styk otca za prítomnosti matky raz mesačne. V priebehu konania
matka zmenila návrh v časti úpravy styku tak, že žiadala styk otca s maloletým dieťaťom zakázať.5. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené, trvale rozvrátené, manželstvo účastníkov je len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií.
Účastníci konania nežijú od polovice novembra 2013 v spoločnej domácnosti a od narodenia dcéry

ani manželským životom. Konštatoval, že manželstvo účastníkov konania je formálne. Poukázal
predovšetkým na vážne nezhody týkajúce sa intímneho spolužitia účastníkov konania, sexuálneho
manželského života, nezdravý vzťah otca k dcére a nezáujem manžela riešiť tieto problémy. Konajúci
súd ako príčinu rozvratu manželstva označil predovšetkým zlyhanie komunikácie medzi manželmi
v rozdielnom pohľade manželov na rodinný a intímny život, podozrievanie manžela z pedofílie, v

dôsledku čoho došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu. Konajúci súd mal za dostatočne preukázané,
že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, je len formálneho charakteru, preto manželstvo
účastníkov podľa ust. § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. rozviedol s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi sú
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. Súd prvej inštancie podľa z ust. § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ust. § 25 ods. 1,2 a 3 a § 62 ods. 1, 2, 3,
4, 5 Zákona o rodine rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, na čas po
rozvode zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, určil výživné a rozhodol o úprave styku.
Styk otca s maloletým dieťaťom zakázal, určil výživné 250 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva. Výživné určil na základe zistenia majetkových a finančných pomerov otca

maloletej, jeho priemerného mesačného zárobku, prihliadol na finančné a majetkové pomery matky a
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

7. O úprave styku otca s maloletým dieťaťom rozhodol súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 25
ods. 3 Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa. Dôsledne skúmal záujem maloletého dieťaťa,

zabezpečenie jeho duševného zdravia a pohody na jednej strane a vôľu otca na vynucovaní si styku na
strane druhej, nakoľko obmedzenie, či zákaz styku rodiča s dieťaťom je nepochybne vážnym zásahom
do rodičovských práv. Po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami Mgr. S.
S., MUDr. D. O.- Š., PhDr. J. F. PhD., PhDr. X. Š. a Phdr. G. Y., výsluchom účastníkov, výsluchov znalcov,
svedkov a výsluchov maloletej S. dospel k záveru, že boli splnené podmienky na rozhodnutie o zákaze

styku, teda že okolnosti na strane dieťaťa sú tak vážne, že si vyžadujú zákaz styku otca s dieťaťom z
dôvoduohrozeniajejpsychickéhozdravia nejednásaopredstieranýstavvyvolanýzámernýmkonaniam
druhého rodiča. Konajúci súd konštatoval, že napriek záverom znaleckého posudku vypracovaného
MUDr. D. O.- Š., súdnou znalkyňou odbor psychiatria a sexuológia, ktorá prítomnosť duševnej choroby,
či poruchy sexuálnych deviácií u otca nezistila, či podľa odborného názoru PhDr. J. F., podľa ktorej

sexuálne zneužívania dieťaťa nemožno vylúčiť ani potvrdiť s tým, že samotné sexuálne námety môžu
mať po nadmernej fantázii dieťaťa, či môžu mať pôvod v tom, že ich videla v televízii alebo na internete
doma, alebo v domácnosti starých rodičov, či znaleckému posudku PhDr. Y., ktorá nezistila negatívny
vplyv otca na maloletú, konajúci súd zdôraznil, že za presvedčivejšie považuje odborné posúdenie
znalkyne Mgr. S. S., klinickej psychologičky, v ktorej starostlivosti je maloletá dlhodobo od 13.5.2014,

kedy prvý raz navštívila matka maloletej jej ambulanciu so žiadosťou vyšetrenia dieťaťa z dôvodu
podozrenia z dlhodobejšieho sexuálneho zneužívania otcom dieťaťa a odborné posúdenie súdom
ustanovenej kontrolnej znalkyne PhDr. X. Š., na ktoré súd prvej inštancie v celom rozsahu poukázal.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že maloletá S. na základe odborných diagnostických vyšetrení znalkýň
z odboru detskej psychológie vykazuje obsahové poruchy myslenia, nadmerné zaujatie sexualitou,

najmä mužskou časťou a vykazuje mnohé jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálne
zneužitého dieťaťa. Uviedol, že u otca bola nesporne zistená závažná neurotická symptomatika a
taktiež anomálne prejavy v jeho osobnosti, zaraďované medzi poruchy osobnosti a správania dospelých,
presnejšie poruchy psychiky a správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou. Na základe
uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade rozhodnutie o zákaze styku s otcom

maloletého dieťaťa je dôvodné a predovšetkým v prospech ochrany psychického zdravia maloletého
dieťaťa.

8.Protivýrokurozsudkuoúpravestyku,ktorýmzakázalstykotcasmaloletýmdieťaťompodalvzákonnej

lehote odvolanie otec dieťaťa podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkového stavu
veci týkajúceho sa zákazu styku otca s maloletou, preto sa nemôže absolútne stotožniť s rozhodnutímsúdu, ktorým mu styk zakázal. Poukázal na ods. 59 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde
konštatuje, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, výsluchom účastníkov
i niektorých znalcov a svedkov, mal za preukázané, že v prípade maloletej S. sú bezpochyby splnené

podmienky tak, ako sú popísané v bode 50 rozhodnutia, a teda že okolnosti na strane maloletého dieťaťa
sú tak závažné, že si vyžadujú zákaz styku otca s dieťaťom z dôvodu ohrozenia jeho psychického
zdravia a bezpochyby nejedná sa ani o predstieraný stav vyvolaný zámerným konaním druhého rodiča,
ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, teda matky. Otec zdôraznil, že súd prvej
inštancie k tomuto záveru dospel aj napriek tomu, že MUDr. D. O. - znalkyňa prítomnosť duševnej

choroby či poruchy, sexuálnu deviáciu u otca nezistila, či podľa odborného názoru PhDr. J. F., podľa
ktorej sexuálne zneužívanie dieťaťa nemožno vylúčiť ani potvrdiť s tým, že samotné sexuálne námety
môžu mať pôvod v nadmernej fantázii dieťaťa, či môžu mať pôvod v tom, že ich vída v televízii
alebo na internete doma alebo v domácnosti starých rodičov. Napriek tomu v bode 60 konajúci súd
súd uviedol, že za presvedčivejšie považuje odborné posúdenie psychologičky znalkyne Mgr. S. S. a
odborné posúdenie znalkyne PhDr. X. Š., na ktoré v odôvodnení poukazuje. Otec maloletého dieťaťa na

základe uvedeného vytkol konajúcemu súdu, že prihliadol predovšetkým len na tieto znalecké posudky
a dostatočne neprihliadol na záver znaleckého posudku MUDr. D. O., ktorá uviedla, že odporca netrpí
žiadnou sexuálnou deviáciou. Zdôraznil, že z posudkom Mgr. S. nesúhlasí, nakoľko tento vychádza
predovšetkým z vyjadrení a pocitov matky, preto aj samotná znalkyňa vo svojom posudku uviedla,
že maloletá v priebehu znaleckého vyšetrenia priamo neverbalizovala nič z inkriminovaných obsahov

prezentovaných matkou, obsahy naznačuje skôr nepriamo v kresbe, projekcii, hre a testovom vyšetrení.
Uviedol,ženesúhlasíanisozávermiznaleckéhoposudkuPhDr.X.Š..Vyslovilpresvedčenie,žemaloletá
bola matkou pripravená na znalecké vyšetrenie a tomu nasvedčujú aj jej odpovede, pričom dieťa
nevedelo odpovedať na niektoré otázky a v tejto súvislosti poukázal aj na závery znaleckého posudku
č. 89/2016 vypracovaný znalkyňou PhDr. G. Y. PhD., ktorý v rámci konania predložil otec ako súkromne

vyžiadaný znalecký posudok a ktorá vo svojich záveroch okrem iného uviedla, že aktuálny psychický
stav vyšetrovaného (otca) možno hodnotiť ako parciálne narušený prítomnosťou psychosomatickej,
neurotickej symptomatológie, reaktívne prítomnosťou afektívnej poruchy - depresívnej (stredne ťažkého
stupňa), adaptačnej, stresovej poruchy, čo je vysoko pravdepodobné dôsledkom dlhodobej záťaže a
traumatizácie vyšetrovaného (okrem iného aj práve vzhľadom k prejednávanej právnej veci a odlúčenie

od dieťaťa), čo je obvykle dobre terapeuticky zvládnuteľné a prognosticky prechodného zvratného
charakteru a pre tieto účely tu možno odporúčať psychoterapeutickú starostlivosť vyšetrovaného. U
vyšetrovaného (otca) je aktuálne vylúčená prítomnosť iného závažného psychického (psychotického
alebo schizofrénneho) ochorenia. Súčasne uviedla, že nebola zistená prítomnosť patológie, deviácie
alebo iných odchýlok psychologického hľadiska u vyšetrovaného. Zdôraznil, že napriek uvedeným

záverom znaleckých posudkov, ktoré svedčia v prospech jeho tvrdení, súd prvej inštancie na ne
neprihliadol a nevyhovel ani návrhu otca, aby vzhľadom k rozdielnym záverom súdnych znalcov nariadil
kontrolný znalecký posudok, ktorým vypracovaním by poveril znalecký ústav t.j. Ústav pre znaleckú
činnosť psychológie a psychiatrie, spol. s.r.o. v NK.h, ktorý vznikol z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti
SR. Vyslovil presvedčenie, že ustanovenie znaleckého ústavu by do prejednávanej veci prinieslo

pozitívny, jasný a nestranný výsledok pre všetkých účastníkov konania. Otec vo svojom odvolaní ďalej
zdôraznil, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí o zákaze styku okrem dvoch znaleckých
posudkov aj z výpovede maloletej S. na pojednávaní 4.5.2016 ktorá uviedla, že za ockom jej nie je
smutno a že jej ani smutno nebude a že sa s ním stretávať nechce, pričom v minulosti sa na stretnutie
tešila a dožadovala sa kontaktu s otcom. Skutočnosťou však zostáva, že otec spozoroval na maloletej

určité citové napätie pri stretnutí niekedy na prelome rokov 2014/ 2015 a je pravdou, že aj v súčasnosti
maloletá odmieta sa s otcom stretávať, no otec je presvedčený, že takto dieťa reaguje z dôvodu dlhého
časového obdobia, od kedy matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť. Výraznejšie ho začala
maloletá odmietať v čase, keď Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol neodkladným opatrením tak,
že zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku. Od tohto rozhodnutia

matka prestala s otcom komunikovať a zámerne mu stretávanie s dcérou neumožňovala. Zdôraznil, že
on ako otec nepožaduje nič iné, len čo je uzákonené v medzinárodných Dohovoroch a v Legislatívne
SR. Požaduje to, na čo majú deti právo a tiež na čo má právo rodič, ktorému dieťaťa nebolo zverené
do starostlivosti. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletou spôsobí, že
dôjde k prerušeniu biologických a citových vzťahov medzi ním a dcérou, čo môže viesť v budúcnosti k

odcudzeniu, ktoré by mohlo mať nenapraviteľné negatívne následky. Zdôraznil, že počas celého konania
sa nepreukázalo tvrdenie matky o zneužívaní maloletej zo strany otca. Tvrdenie matky, že ju manžel
úplne ignoroval, inokedy ponižoval ako ženu, že ju psychický týral, že nemal záujem o bežný normálny
intímny sexuálny život a jeho nezáujem tento problém riešiť, nemôže mať za následok zákaz stretávaniasa otca s maloletou, a to hoc aj za prítomnosti matky tak, ako to otec v závere žiadal aj napriek tomu, že
to nie je najvhodnejšie riešenie úpravy styku, no nateraz aspoň postačujúce, aby sa zachoval kontakt s
dcérou. Vyslovil presvedčenie, že pokiaľ by mal možnosť stretávania sa s dcérou i keď aj za prítomnosti

matky, matka nikdy neuvádzala, že by pri predošlých stretnutiach sa otec správal neprístojne, vulgárne
či agresívne. Preto má za to, že aj takáto úprava obmedzeného stretávania sa by v súčasnosti bola
postačujúca. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo
výroku o úprave styku, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou S. Y. každú párnu sobou v

mesiaci od 10:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky.

9. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je správny, súd dostatočne a úplne zistil skutkový
stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie presvedčivo,
jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na rozdiel od uvádzaných tvrdení otca o rozporných záveroch
znaleckého posudku vyslovila názor, že z vykonaného dokazovania a zo záverov niekoľkých znaleckých
posudkov bola naopak zistená závažná neurotická symptomatika a taktiež anomálne prejavy v jeho
osobnosti zaraďované medzi poruchy osobnosti a správania dospelých, presnejšie poruchy psychiky a
správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou, pričom vychádzajúc z odborných vyjadrení

u otca je vysoký predpoklad, že tieto anomálne črty osobnosti môžu ohrozovať zdravý duševný vývin
jeho maloletej dcéry, prípadne môžu byť i spoločensky nebezpečné, majú sklon aktivizovať sa a
zintenzívňovať sa až vo vyššom veku, čo ešte viac zintenzívňujú zistenia týkajúce sa maloletého
dieťaťa, u ktorého súd mal na základe vykonaných dôkazov za preukázané, že maloletá S. v rámci hry,
kresieb a rozhovoru vykazuje diagnosticky zjavné znaky a prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s vekom

maloletej, vykazujú obsahové poruchy myslenia, nadmerne zaujatie sexualitou, najmä mužskou časťou,
kreslí symbolické príbehy, kedy anjel ubližuje, dieťa je vťahované do jaskyne, kde jej vystreľujú šípy
a klince do pohlavných orgánoch. Preto podľa názoru matky dôvodne súd prvej inštancie uzavrel, že
vychádzajúc z odborných posúdení, keďže u otca nejde o pedofíliu ako o sexuálnu odchýlku, ale o
určité anomálie vo vývine jeho sexuality, ktoré sa môžu negatívnym spôsobom odraziť pri kontakte s

dcérou, a hoci ak len nejaká pochybnosť, že by kontakt otca s dcérou mohol narušiť zdravý vývin dcéry,
tak je nutné pristúpiť aj k takémuto radikálnemu riešeniu ako je zákaz styku. Vyslovila presvedčenie,
že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov sa vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a bral
do úvahy závery všetkých znaleckých posudkov vrátane znaleckých posudkov znalkýň MUDr. D. O.
- Š., PhDr. J. F. a PhDr. G. Y. PhD., na ktoré poukazuje otec. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

je zrejmé, že súd prvej inštancie bral do úvahy aj závery znalkyne MUDr. D. O. - Š., ktorá nezistila
u odporcu existenciu sexuálnej deviácie, ako aj závery PhDr. J. F., podľa ktorej sexuálne zneužívanie
dieťaťanemožnovylúčiťanipotvrdiť,izáveryznaleckéhoposudkuPhDr.Y..Matkavpísomnomvyjadrení
osobitne poukázala a zdôraznila závery znaleckého posudku č. 63/2016 PhDr. X. Š., ku ktorým znalkyňa
dospela po vykonaní rozsiahlych psychologických vyšetrení otca a po oboznámení sa s rozsiahlou

dokumentáciou v súdnom spise a dospela k závažným zisteniam týkajúcim sa osobnosti otca, podľa
ktorých „v osobnosti otca bola zistená závažná neurotická symptomatika, a taktiež anomálne prejavy
v jeho osobnosti a správania dospelých, presnejšie súsp. poruchy psychiky a správania združené so
sexuálnym vývinom“ s tým, že u odporcu ide o „schizoidne štrukturovanú osobnosť s infatilnými rysmi
a výraznými ambivalentnými postojmi k životu; vo vzťahových väzbách paranoidné nastavenie, snaha

o dominanciu, emočnú plachosť, správaním možná oslabená sebakontrola a agresívnymi prístupmi,
ktoré sú vedome popierané“. Na základe tohto uvedeného dospela k záveru, že štruktúra osobnosti otca
vykazuje závažné psychopatologické prejavy, ktoré by mu mohli brániť podieľať sa na výchove dieťaťa.
Správnosť týchto záverov znalkyne PhDr. X. Š. pritom nebola spochybnená ani závermi znalkýň MUDr.
D. O. - Š., ani PhDr. J. F., na ktoré poukazuje odporca a ktoré ohľadom na dôvody zákazu styku ani

nemohli mať význam pre rozhodnutie súdu. Dôvodom rozhodnutia súdu o zákaze styku tak, ako to z
odôvodnenia vyplýva boli závažné zistenia týkajúce sa osobnosti odporcu a jeho anomálnych prejavov,
jeho psychiky a chovania predstavujúce vážne nebezpečenstvo, že sa negatívnym spôsobom môžu
odraziť pri kontakte s dcérou, ktoré však neboli predmetom znaleckého dokazovania znalkyne MUDr. D.
O. - Š. ani PhDr. J. F.. Zdôraznila, že úlohou znalkyne MUDr. D. O. - Š. bolo len posúdiť, či odporca netrpí

sexuálnou deviáciou, avšak nie komplexné vyšetrenie a posúdenie jeho osobnosti psychického stavu a
jeho spôsobilosti podieľať sa na výchove dcéry, preto nezistenie sexuálnej odchýlky u odporcu nemôže
ovplyvniť existenciu dôvodov, pre ktoré súd rozhodol o zákaze styku. K záverom znalkyne PhDr. J. F.
o nemožnosti preukázania i vyvrátenia sexuálneho zneužívania maloletej, na ktoré poukazuje odporcauviedla, že podľa jej názoru ani tieto závery nemali z hľadiska dôvodov o zákaze styku význam pre
rozhodnutie súdu, a to už len z toho dôvodu, že sa týkali výlučne psychického stavu maloletého dieťaťa a
nie odporcu, keď navyše znalkyňa pri svojich záveroch nezohľadnila výsledky psychologických vyšetrení

maloletej S., pričom išlo o nejednoznačne závery, keďže samotná znalkyňa pripustila aj tú možnosť,
že v prípade znepokojivých prvkov v chovaní maloletej je viac pravdepodobné, že u maloletej ide o
spracúvanie a vyrovnávanie sa so zažitou traumou prostredníctvom neverbálneho vyjadrenia (str. 32
Znaleckého posudku č. 8/2016 z 12.3.2016). K záverom znaleckého posudku PhDr. G. Y. PhD., ktorý
posudok si dal odporca vypracovať na vlastnú žiadosť v krátkom časovom odstupe po vypracovaní

znaleckého posudku, k záverom tohto znaleckého posudku a ich použiteľnosti sa na pojednávaní
dostatočne a odborne vyjadrila znalkyňa PhDr. X. Š. keď uviedla, že dr. Y. sa vyjadrovala len k osobe
otca len na základe niektorých metód, pričom s ohľadom na to, že v tak časovom odstupe nemožno
očakávať zmeny vo výsledkoch testov, jej výsledky nemôžu byť validné, pričom ak tam teda vyšli nejaké
závery, sú tendenčného charakteru, pričom nemožno vylúčiť ani pripravenosť otca na toto testovanie.
Matka v závere písomného vyjadrenia poukázala predovšetkým na závery znaleckého posudku Mgr. S.

S. ale aj závery znaleckého posudku PhDr. X. Š.W., podľa ktorých už len samotné sexuálne motivované
kresby maloletého dieťaťa založené v súdnom spise majú zjavný patologický charakter, pričom pôvod
sexualizovaných námietok v kresbe maloletej S. vypovedá o akútnej emočnej poruche u maloletého
dieťaťa pravdepodobne v dôsledku jej sexuálnej traumatizácie a poukázala aj na závery PhDr. J. F. PhD.,
ktorá uviedla, že je viac ako pravdepodobné, že u maloletého dieťaťa ide o spracúvanie a vyrovnávanie

sa so zažitou traumou prostredníctvom neverbálneho vyjadrenia. Na základe uvedeného matka navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, zákonný ale predovšetkým
ako rozsudok, ktorý je v prospech maloletého dieťaťa, pretože záujem maloletého dieťaťa a nutnosť
zabezpečiť zdravý vývoj maloletého dieťaťa je to, na čo musí v každom prípade súd pri rozhodovaní
prihliadať. Pre zdôraznenie svojich tvrdení predložila správu PhDr. S., detskej psychologičky zo dňa

5.9.2017, ktorá ako terapeutka dieťaťa potvrdila pretrvávajúce správanie maloletej, ktoré sa postupne
upravuje, avšak závažná symptomatika pretrváva. Preto opätovne vyslovila názor styk otca s dieťaťom
zakázať. Keďže v danom prípade v dôsledku závažných zistení týkajúcich sa osobnosti otca a jeho
psychiky by bola realizácia styku s maloletou S. ohrozená, konajúci súd podľa presvedčenia matky
rozhodol správne a zákonne a pre rozhodnutie súdu podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine boli splnené

všetky zákonné predpoklady.

10. K písomnému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. K vyjadreniu matky,
že súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov vyporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a bral do
úvahy všetkých znaleckých posudkov vrátane znaleckých posudkov MUDr. D. O. - Š., PhDr. J. F., PhD.,

a PhDr. G. Y., PhD., sa nemôže stotožniť tak, ako to už uviedol v odvolaní, nakoľko v odvolaní poukázal
na rozdielnosť obsahov ako aj záverov jednotlivých znaleckých posudkov. Tento nepomer a rozpory v
jednotlivých posudkoch považuje za dostatočný dôvod na to, aby bol za účelom kontrolného znaleckého
dokazovania ustanovený Znalecký ústav, t.j. Ústav pre znaleckú činnosť psychológia - psychiatria,
spoločnosť s r.o.. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vyhovel

návrhu o úprave styku, alternatívne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie.

11. Kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu otca a vyjadreniu matky k odvolaniu nevyjadril.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v
ustanovení § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vyhodnotil
dôkazy v súlade s § 191 CSP a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie na posúdenie

skutočností, či realizácia styku otca s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie dieťaťa vykonal rozsiahle
dokazovanie, ktoré hodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo a v vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a
dospel k záveru, že dôvodom na zákaz styku je potencionálna ujma na zdraví maloletého dieťaťa a po
posúdení všetkých okolností prípadu vec právne posúdil podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Súd prvejinštancie sa princípmi vyplývajúcimi z právnej úpravy § 25 ods. 3 Zákona o rodine zaoberal dôsledne
a prijal správny záver, že v danom prípade je potrebné zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. K
odvolacej námietke otca, kde vytkol konajúcemu súdu, že znalecké posudky, ktoré boli vypracované

nevyhodnotil rovnocenne a prihliadol len na závery posudkov, ktoré boli v jeho neprospech pričom
nezohľadnil závery znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. O.- Š., ktorá jednoznačne uviedla,
že netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou, ani na znalecký posudok PhDr. G. Y., PhD., a ani na závery
posudku PhDr. J. F., PhD., ktorá jednoznačne nepotvrdila akékoľvek sexuálne negatívne vplyvy zo
strany otca na maloletú, odvolací súd dodáva, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov (§ 187

ods. 1,2 CSP), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať, ale hodnotiť
ho ako každý dôkaz (podľa § 191 ods. 1 CSP) jednotlivo, ale aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi. Súd
prvej inštancie, tak aj odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi, a to
znaleckými posudkami Mgr. S. S., MUDr. DG. O.- Š., PhDr. J. F., PhD., a PhDr. G. Y., PhD., výsluchom
účastníkov, znalcov a svedkov dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade
boli splnené podmienky na rozhodnutie o zákaze styku podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací

súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so závermi znaleckých posudkov v odôvodnení
ich dostatočne a presvedčivo vyhodnotil, vysvetlil prečo a do akej miery na ich závery prihliadol, ako
odstránil a posúdil rozpory v záveroch posudkov, pričom zrozumiteľne a dôsledne svoje rozhodnutie na
základe všetkých vykonaných dôkazov odôvodnil. Odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodnutia o
zákaze styku ide o výnimočné riešenie a zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže

byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto okolnosti musia byť závažného charakteru a
také, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť alebo zakázať kontakt s druhým rodičom.
Aj odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu v oblasti ľudského práva a zdôrazňuje,
že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom aby nebolo odtrhnuté
od svojich koreňov a dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému

z rodičov a prejavovať svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany
druhého rodiča. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná, pričom starostlivosť
a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych
podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradý pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých detí.

Za neopomenuteľný záujem dieťaťa je nutné považovať predovšetkým zabezpečenie jeho duševného
zdravia a pohody a tento záujem musí mať prednosť aj pred záujmom na zabezpečenie kontaktu s
rodičom v prípade, keď tento kontakt je zdrojom psychických problémov dieťaťa. Výnimkou z prípadu
dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne
stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny

zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na
strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvolávajú potrebu obmedziť
prirodzený kontakt. Všeobecne k znaleckým posudkom odvolací súd pre úplnosť dodáva, že znalecké
dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti.
Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov

účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok
z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej strane
nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore
so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že so závermi všetkých znaleckých posudkov sa dôsledne oboznámil a dospel k rovnakému

právnemu a skutkovému záveru ako súd prvej inštancie, že maloletá S. v rámci hry, kresieb a rozhovoru
vykazuje diagnosticky zjavné znaky a prejavy, ktoré nekorešpondujú s vekom maloletej. Vykazujú
obsahové poruchy myslenia, nadmerné zaujatie sexualitou, najmä mužskou časťou, kreslí symbolické
príbehy, kedy anjel ubližuje, dieťa je vťahované do jaskyne, kde jej vystreľujú šípy a klince do pohlavných
orgánov a podobne. Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek určitým rozdielom v závere znaleckých

posudkov ustanovených súdnych znalkýň došlo k zhodným vyjadreniam, že uvedené správanie dieťaťa
v tomto rozsahu sa nedá odpozorovať, ale musí byť prežité. Uvedené dovoľuje záver že dieťa vykazuje
mnohé jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálne zneužitého dieťaťa, pričom len jeden
takýto znak suspektuje narušenie primeraného vývoju a suspektuje sa za zneužívanie. U maloletej S.
bolo takýchto znakov preukázaných viacero. U otca, i keď nebola preukázaná sexuálna porucha, resp.

úchylka, bola zistená neurotická symptomatika a taktiež anomálne prejavy v jeho osobnosti zaraďované
medzi poruchy osobnosti a správania dospelých, presnejšie poruchy psychiky a správania združené so
sexuálnym vývinom a orientáciou, ktoré sú v dospelom veku nemenné, preto aj odvolací súd dospel k
záveru, že za daných okolností je v záujme maloletého dieťaťa styk zakázať pretože je tu dôvodná obavaa predpoklad, že i keď u otca nejde o pedofíliu ako sexuálnu úchylku, ale vychádzajúc zo zistenia, že
sú prítomné určité anomálie vo vývine jeho sexuality, ktoré sa môžu negatívnym spôsobom odraziť pri
kontakte s dcérou, je vysoko pravdepodobné, že jeho kontakt s dcérou by mohol narušiť jej zdravý vývin

a preto bolo nutné a žiaduce pristúpiť k takému radikálnemu riešeniu, akým je zákaz kontaktu. Vo vzťahu
k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasnil skutkový stav a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení
skutkový stav a po použití relevantných noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a
právnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaženeboliprijatévzrejmomomylekonajúcehosúdu,ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že zákaz styku rodiča
s maloletým dieťaťom je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodičov, preto ho

možnovysloviťažporiadnomzistenískutkovéhostavu.Spoľahlivézistenieskutočnostírelevantnýchpre
rozhodnutie o zákaze styku, predovšetkým, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické
zdravie dieťaťa, alebo ide o predstieraný stav a tiež okolnosti súvisiace s výchovným prostredím
rodičov a jeho dopadom na vývoj osobnosti dieťaťa vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z
iných vedných odborov, čo v danom prípade bolo dôsledne rešpektované súdom prvej inštancie, ktorý

nariadil vykonanie znaleckého posudku znalkyňou z odvetvia detskej psychológie, znaleckého posudku
z oblasti sexuológie a následne ďalších kontrolných znaleckých posudkov a dôsledne sa oboznámil aj
so znaleckým posudkom vypracovaným na podnet samotného otca. Oboznámil sa aj s vyjadrením a
šetrením kolízneho opatrovníka, ktorý podal obšírne vyjadrenie k veci, súd vypočul svedkov, znalcov a
maloleté dieťa, ktoré vzhľadom k svojmu veku a mentálnej vyspelosti, bolo schopné sa k veci vyjadriť a

ktoré sa vyjadrilo tak, že sa s otcom stýkať nechce. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
súdna znalkyňa z odboru MUDr. O. - T., na ktorej závery sa otec odvoláva, posudzovala u otca možnosť
prípadnej deviácie, či sexuálnej úchylky, ale nevyjadrovala sa ani jej to súdom nebolo uložené k jeho
psychickej spôsobilosti na výchovu dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacej námietke otca, že
súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku Ústavom pre

znaleckú činnosť psychológie a psychiatrie spoločnosť s r.o. dodáva, že v súlade s § 36 CMP je súd síce
povinný vykonať aj ďalšie dôkazy, ale iba v tom prípade, ak je to nevyhnutné na zistenie skutočného
stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Zásadne súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná
(§ 185 ods. 1 CSP) nota bene len súd má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná
a keďže v danom prípade bolo vypracovaných niekoľko znaleckých posudkov, s ktorými závermi sa

súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie naznačeným smerom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods.1CSPapretožesavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiavtejtočasti,
vo svojom odôvodnení sa obmedzil predovšetkým na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia a čiastočne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
podľa § 387 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).