Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118203934
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118203934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne:

N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. XXXX/X, S., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXXX/X, S., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.04.2018 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd
žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu 2.225,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto

sumy od 20.04.2018 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia a nahradiť jej trovy
konania.

2. Žalobu skutkovo žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 02.07.2014 ako spotrebiteľka uzatvorila so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver vo výške 10.350,- eur, pričom uhradila celkovo sumu 12.575,85 eur, bezdôvodné
obohatenia na strane žalovaného vzniklo vo výške 2.225,85 eur. Dôvodila tým, že v zmluve sa uvádza

úroková sadzba 12,9% ročne, hoci v skutočnosti úroková sadzba činí 79,06% ročne. RPMN nebola
uvedená správne, pretože do nej nebolo zahrnuté poistenie schopnosti splácať úver. V zmluve chýbajú
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a zo celková výška a mena úveru, úroková sadzba,
opis tovaru alebo služby, na ktorý sa úver vzťahuje, odplata podľa osobitných predpisov, RPMN, výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemerná hodnotu RPMN, úver je preto podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že
žalobkyňarealizovalaposlednúúhradudňa19.11.2015.Momentomsplneniazáväzkužalobkyňavedela,
kto sa na jej úkor mal obohatiť a v akej výške, žaloba bola podaná dňa 27.04.2018, preto sú všetky
finančné nároky premlčané. I napriek tomu sa vyjadril k náležitostiam zmluvy o úvere a uviedol, že v
čl. 4 je uvedená výška schváleného úveru, a teda suma aj mena úveru sú zjavné. Zmluva o úvere sa
nevzťahuje na tovary ani služby, preto opis tovaru ani služby nemusí byť uvedený. Úroková sadzba bola
riadne uvedená, v bode 4.1 ako fixná vo výške 12,9% ročne. Zákon č. 129/2010 Z.z. v čase uzavretia

zmluvy nestanovoval povinnosť v zmluve uviesť ako náležitosť odplatu podľa osobitných predpisov.
Poistenie schopnosti splácať úver v sume 15,30 eur mesačne nie je súčasťou nákladov spojených
s úverom s poukazom na § 2 písm. g/ zákona, keďže poistenie nebolo povinnou službou, nebolo
vyžadované. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená v bode 4.2 zmluvy. S poukazom na rozsudokSúdneho dvora EÚ C 42/15 poukázal na to, že nie je nutné, aby splátka bola rozdelená v zmluve na
istinu, úroky a poplatky, a preto sa dožadoval eurokonformného výkladu.

4. V replike žalobkyňa uviedla, že ako bežný spotrebiteľ nevedela, že sa môže voči žalovanému brániť a
toto sa dozvedela až začiatkom roku 2018, následne poslala žalovanému návrh na mimosúdnu dohodu,
a keď sa s odpoveďou banky nestotožnila, podala žalobu na súd. Pohľadávka preto nemôže byť
premlčaná,pretožepodstatnýmpreplynutiepremlčacejdobyjeskutočnédozvedeniesaobezdôvodnom
obohatení. Zmluva bola vopred predtlačená, pripravená, nemala možnosť ju ovplyvniť, musela ju len

vcelku podpísať, nebola oboznámená s následkami zmluvných dojednaní. Nebola upozornená na
dohodu o zrážkach zo mzdy, poistenie schopnosti splácať úveru, rozhodcovskú doložku, zmluvné
dojednania boli nečitateľné, boli napísané malým písmom, nemohla ich voľným okom prečítať, a preto
zmluvu musela podpísať vcelku. Výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve 12,9 % ročne sa podľa
žalobkyne nezhoduje s jej prepočtami, keď jej vyšla úroková sadzba 79,06%. Tiež bolo podľa nej
potrebné, aby zmluva obsahovala adresu veriteľa, na ktorej možno podať reklamáciu alebo sťažnosť.

RPMN ako indikátor výhodnosti úveru po použití internetovej kalkulačky jej vyšla iná, ako je uvedené v
zmluve, RPMN mala byť 16,67%, so započítaním poistenia schopnosti splácať úver až 19,8%. Výška,
počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a poplatkov sa má posudzovať podľa zákona a nie je dôvodné
sa odvolávať na rozsudok Súdneho dvora EÚ, alebo na smernicu, zákon jasne stanovoval túto povinnú
náležitosť a ak chce žalovaný ovplyvniť zákony, ktoré tu platia, má sa obrátiť na zákonodarcov, aby ich

upravil. Žalovaný sa snaží súdu podsúvať účelový a zužujúci výklad zákonov.

5. V duplike žalovaný zotrval na podanej námietke premlčania. Doplnil, že zmluva je vyhotovená ako
čitateľná, s dostatočnou veľkosťou písma na to, aby sa dlžník mohol oboznámiť s jej obsahom. Základné
podmienky úveru sú dokonca zvýraznené, aj písané písmom väčším než zvyšok zmluvy. Výpočty

žalobkyne týkajúce úrokovej sadzby sú zjavne nesprávne, keď ňou predložený výpočet nezodpovedná
žiadnemuzovzorcovnavýpočetúrokovaaniročnémukritériupreurčovanieúrokovejsadzby.Priemerná
úroková sadzba v mesiaci apríl 2014 pre úvery so splácaním nad 5 rokov bola 11,78% ročne, úroková
sadzba 12,9% ročne preto spadá do hraníc zákonnosti dohodnutej výšky odplaty a v tejto súvislosti
poukázal na § 10d ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. K tomu, že nie je nevyhnutné členenie splátky na

istinu, úroky a poplatky poukázal na zjednocujúci záver Najvyššieho súdu SR.

6. Žalobkyňa svoju argumentáciu doplnila, že zmluva je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi,
je úžernícka. Presiahnutá bola odplata, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa, výška odplaty podľa
prepočtov žalobkyne činí 50,6% ročne, porušený bol § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zmluva

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, nič jej
nevysvetlil. RPMN bola uvedená v neprospech žalobkyne a nebola uvedená správne ani celková
čiastka k zaplatenia, keď v zmluve sa uvádza, že celková čiastka je 18.532,37 eur. Keď však 120
splátok vynásobí sumou 170,3 eur, dostane sumu 20.436,- eur Žalovaný do RPMN nezarátal poplatky,
prekročená bola maximálna únosná miera odplaty.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.10.2018, na ktoré sa dostavili strany sporu. Žalobkyňa na
pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. V rámci výsluchu žalobkyňa ďalej doplnila, že
uvedený úver refinancovala úverom z VÚB s tým, že naraz prišla z VÚB žalovanému celá platba, ktorou
bol zaplatený celý zvyšok nesplateného úveru. Žalobkyňa však podala sťažnosť, reklamáciu pretože

hoci žalovaný už peniaze z VÚB mal, stále žalobkyňa nemala vedomosť o tom, či tieto peniaze už boli
pripočítané na jej úverový účet. Vtedy jej v banke žalovaného povedali, že musí uhradiť ešte sumu
337,50 eur, čo aj vykonala. Takisto žalobkyňa žiadala, aby jej vysvetlili, z akého dôvodu po nej túto sumu
pýtajú, o čom jej tiež prišiel list z banky ako odpoveď. Pán vo VÚB, s ktorým riešila refinancovanie úveru,
žalobkyni povedal, že túto platbu od žalobkyne pýtali neprávom, a žeby malo ísť o trestný čin, a že

žalobkyňa má isť k policajtom. Žalobkyňa ale nakoniec žiadne trestné oznámenie nepodala, nechcela
zamestnankyniam v Poštovej banke robiť problémy. Ohľadom toho, že žalovaný odo nej nedôvodne
vybralsumu337,50eur, sažalobkyňadozvedelahneďvtendeň,čosipreverovalatútoplatbuvPoštovej
banke, a to od úradníka vo VÚB, bolo to dňa 18.11.2015. Potom začiatkom roka 2018 v médiách
hovorili, že klienti bánk môžu si uplatňovať takúto žalobu, ako aj podala žalobkyňa a z tohto dôvodu,

oslovila známu, terajšiu splnomocnenú zástupkyňu, ktorá robí tieto veci, aby žalobkyni s tým pomohla.
Žalobkyňa mala už aj predtým úvery v iných spoločnostiach, ale tam takúto žalobu nepodávala, tie úvery
sa jej zdali byť v poriadku. Len tento posledný úver od Poštovej banky sa jej nezdal výhodný, a bolo to
určite preto, že nebola klientkou tejto banky a až v súvislosti s týmto úverom si tam zakladala účet. Svojuzástupkyňu žalobkyňa nekontaktovala hneď po tom, čo celý úver splatila, ani s ňou nekomunikovala,
urobila tak až potom, čo začiatkom roku 2018 zistila, že tento úver nie je v poriadku. Žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia nepodala hneď po tom, čo sa dozvedela, že od nej pýtali sumu 337,50 eur

preto, že si povedala, i podľa toho, čo jej poslali z banky, že bude musieť ísť k právnikovi a tomu by
musela zaplatiť viac, než by vlastne získala. V tom čase sa jej zástupkyňa takýmito žalobami ešte
nezaoberala. Žalobkyňa síce sleduje všetko spravodajstvo, aj Občana za dverami, ale tam sa vždy
hovorí len o nebankovkách a nie o bankách a ona v nebankovke nikdy žiaden úver nemala. Žalovaný na
pojednávaní zotrval na tom, že celý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, pretože

uplynula subjektívna premlčacia doba.

8. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014 mal
súd zistené, že túto zmluvu uzavrela žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ. Obsahom záväzku

žalovaného bolo poskytnúť v prospech žalobkyne splátkový spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo
výške 10.350,- eur. Obsahom záväzku žalobkyne bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
v 120 mesačných splátkach vo výške 170,30 eur, z toho výška splátky istiny a úrokov je 155,- eur a
výška poistného za poistenie schopnosti splácať úver je 15,30 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá na
12,90% ročne, splatnosť prvej splátky pripadla na deň 15.08.2014 a splatnosť poslednej splátky na deň

15.07.2024, splátky boli splatné vždy k 15.dňu v mesiaci. RPMN bola 13,69%, priemerná hodnota RPMN
11,69%, celková čiastka úveru 18.532,37 eur. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre úver -
dobrá pôžička a všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver od 01.01.2014
podpísané žalobkyňou. V liste zo dňa 02.07.2014 žalobkyni žalovaný zhrnul parametre dohodnutého
úveru.

10. Žiadosťou o zmenu úveru zo dňa 18.11.2015 požiadala žalobkyňa o preúčtovanie finančných
prostriedkov z evidenčného na úverový účet. Dňa 18.11.2015 podľa ústrižku žalobkyňa zaplatila sumu
337,50 eur. Dňa 30.12.2015 podala žalobkyňa reklamáciu/ sťažnosť, kde namietala, že požiadala o úver
vo VÚB, odkiaľ poslali na úverový účet žalovaného sumu 9.785,- eur, ale peniaze ostali na evidenčnom
účte, pretože žalobkyňa nepodala žiadosť o predčasné splatenie úveru. Žiadosť podala až 18.11.2015,

kedy pracovníčka pošty ešte od žalobkyne vyžiadala vklad na úverový účet vo výške 337,50 eur, pričom
žalobkyňa žiadala žalovaného o vysvetlenie, z akého dôvodu bola jej táto suma ešte vyúčtovaná,
nakoľko peňazí na splatenie celého úveru z VUB bolo dosť, a dokonca bolo potom žalobkyni vrátených
ešte 101,15 eur. Vyrozumením zo dňa 11.01.2016 žalovaný žalobkyni oznámil, že dňa 12.10.2015 prijali
platbu vo výške 9.785,- eur, z tejto sumy bola zúčtovaná októbrová splátka 170,30 eur a v novembri

aj novembrová splátka vo výške 167,20 eur (keďže bolo predplatených 3,10 eur). Dňa 18.11.2015 bol
uskutočnený vklad 337,50 eur (poznámka súdu : 170,30 eur + 167,20 eur), zostatok na úverovom
účte bol 9.785,- eur na žiadosť žalobkyne dňa 19.11.2015 bol vyplatený úver. Celkové vyčíslenie bolo
9.683,85 eur, z toho 20,- eur poplatok za vystavenie potvrdenia o zostatku úveru, 13,64 eur úrok
a 9.650,21 eur istiny, preplatok 101,15 eur (9785 eur - 9.683,85 eur) bol žalobkyni dňa 19.11.2015

vyplatený na osobný účet.
11. Podľa výpisu žalobkyne z úverového účtu ( č.l. 16) a podľa platobnej histórie predloženej žalovaným
( č.l. 113) žalobkyňa realizovala úhrady nasledovne:
- dňa 15.08.2014 sumu 170,30 eur,
- dňa 12.09.2014 sumu 170,30 eur,

- dňa 13.10.2014 sumu 170,30 eur,
- dňa 14.11.2014 sumu 170,30 eur,
- dňa 15.12.2014 sumu 170,30 eur,
- dňa 14.01.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 15.02.2015 sumu 3,10 eur,

- dňa 16.02.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 12.03.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 14.04.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 14.05.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 12.06.2015 sumu 170,30 eur,

- dňa 14.07.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 12.08.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 14.09.2015 sumu 170,30 eur,
- dňa 12.10.2015 sumu 170,30 eur,- dňa 15.11.2015 sumu 15,30 eur,
- dňa 15.11.2015 sumu 151,90 eur,
- dňa 19.11.2015 sumu 20,- eur,

- dňa 19.11.2015 sumu 9.765,- eur,
Podľa ústrižku - potvrdenia o zaplatení zo dňa 18.11.2015 žalobkyňa uhradila vkladom v hotovosti ešte
sumu 337,50 eur. Dňa 19.11.2015 podľa platobnej histórie bol žalobkyni vrátený preplatok vo výške
101,15 eur.

12. Listom zo dňa 20.04.2018 požiadala žalobkyňa žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 2.225,85 eur do 14 dní od doručenia listu. List bol žalovanému doručený dňa 02.05.2018 s
tým, že vyrozumením zo dňa 10.05.2018 žalovaný odmietol vydať bezdôvodné obohatenie, uviedol, že
zmluva mala všetky zákonom vyžadované náležitosti, vrátane správne vypočítanej RPMN a celkových
nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom, a preto nárok banky na plnenie zo zmluvy je oprávnený.

13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 2 písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok,

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom

splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernouhodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril dňa
02.07.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 10.350,- eur. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania
alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných

ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 02.07.2014 je vzťahom občianskoprávnym a na
predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu.
15. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr
zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z.z.. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje správne uvedenú náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. j/ tohto zákona, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Keďže nebola uvedená
správne, hľadí sa na túto náležitosť tak, akoby v zmluve nebola uvedená vôbec. Celková čiastka
splatná spotrebiteľom je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ
poznať rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade je údaj o celkovej

výške, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, uvedená nesprávne. Pokiaľ mala žalobkyňa zaplatiť 120 splátok
vo výške 155,- eur (ako splátka bez poistenia schopnosti splácať úver), potom celková čiastka splatná
spotrebiteľom predstavuje 18.600,- eur a nie sumu 18.532,37 eur, a teda celková čiastka, ktorú mala
žalobkyňa zaplatiť, je v zmluve uvedená v nižšej výške, než táto čiastka reálne predstavovala. Je teda
zrejmé, že i pokiaľ súd aplikuje ust. § 2 písm. g/ zák.č. 129/2010 Z.z., na ktoré sa odvoláva žalovaný,

podľa ktorého sa poistenie schopnosti splácať úver nezapočítava do celkových nákladov, keďže šlo o
dobrovoľnú službu, i za použitia tohto výkladu nie je celková čiastka uvedená správne, ale je uvedená
v nižšej výške, čím žalovaný spotrebiteľovi uvádza na pohľad priaznivejší údaj o výške celkovej splatnej
sumy, hoci celková suma splatná spotrebiteľom je vyššia. V zmluve uvedený údaj je preto zavádzajúci,
uvedený klamlivo v neprospech spotrebiteľa.

16. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona poskytnutý úver považuje z
dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad je plné v súlade
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES
z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorý konštatoval, že porušenie povinnosti veriteľa,

ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej
právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má
povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže
mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku a takou je nepochybne aj nesprávne

uvedenie celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Už len absencia tejto jednej náležitosti spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.17. Prejudiciálne vyriešenie vyššie uvedenej otázky súd preto viedlo k záveru, že žalobkyni vznikol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo uplatnené poplatky a úroky, ktoré
si žalovaný uplatnil v rámci platenia predmetného úveru, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a

všetko to, čo žalobkyňa nad rámec istiny úveru zaplatila, predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného. V tejto súvislosti však súd musel posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, od
posúdenia ktorej závisí, či je možné nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni priznať.

18. Súd vychádzal z predloženej platobnej histórie a výpisu z úverového účtu, vrátane dokladu o

zaplatení predloženého na pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa čerpala sumu 10.350,-eur,
pričom všetkými svojimi platbami od 15.08.2014 do 19.11.2015 zaplatila celkovo sumu 12.847,30 eur
( 15 x 170,30 eur + 3,10 eur + 15,30 eur + 151,90 eur + 20,- eur + 337,50 eur + 9.765 eur), z čoho jej
bolo vrátené 101,15 eur, a teda celkovo uhradila sumu 12.746,15 eur. Žalobkyňa vykonala poslednú
úhradu dňa 19.11.2015 v sume 9.765,- eur, touto platbou došlo jednak k úplnému splateniu dovtedy
nezaplatenej istiny úveru, a jednak touto platbou prvýkrát žalobkyňa úverovú istinu preplatila, tj. touto

platbou žalobkyňa splatila celý zvyšok úverovej istiny a okrem toho zaplatila nad rámec úverovej istiny
aj sumu, vrátenia ktorej sa v tomto konaní domáha.

19. Ustanovenie § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného
obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú,

resp.desaťročnú.Ichzačiatokjestanovenýodlišneaichvzájomnývzťahjetaký,žesúnasebenezávislé
čodosvojhoplynutia,jehozačiatkuajkonca.Akskončíplynutiektorejkoľvekznich,právosapremlčíbez
ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného
uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva.

20. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná v celom rozsahu.
Žalobkyňa vykonala platbu, ktorou preplatila úverovú istinu v žalovanom rozsahu, dňa 19.11.2015,
pričom žaloba bola podaná na súde dňa 27.04.2018. Lehota na uplatnenie nároku, začala plynúť odo
dňa, kedy žalobkyňa zaplatila plnenie v súvislosti s existujúcou zmluvou o úvere nad rámec toho, na
čo bola povinná, teda dňa 19.11.2015. V tento deň vzniklo bezdôvodné obohatenia v rozsahu, ktorý

žalobkyňa žaluje, od tohto dňa preto plynie trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku, táto bola do
podania žaloby zachovaná. V tento deň začala však plynúť aj subjektívna dvojročná premlčacia doba,
počasktorej bolopotrebnépodaťžalobu,tátovšakvzhľadomnadátumjejpodanianasúde(27.04.2018)
zachovaná nebola, keďže žaloba bola podaná až po uplynutí dvojročnej subjektívne premlčacej doby.

21. Čo sa týka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, pre začiatok jej plynutia je podľa názoru
podstatné to, že úsudok o okamihu zaplatenia sumy nad rámec poskytnutej istiny, je možné stotožniť
s okamihom, kedy dlžník uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu preplatí. Už v tomto čase mala totiž
žalobkyňa k dispozícii všetky skutkové okolnosti, z ktorých mohla vyvodiť zodpovednosť žalovaného za
bezdôvodné obohatenie a na základe ktorých mohla žalobu podať. Aj sama žalobkyňa na pojednávaní

uviedla, že jej pracovník banky VUB po tom, čo jej bola poskytnutá suma 9.765,- eur na refinancovanie
úveru u žalovaného a po tom, čo žalovanému v tento deň uhradila ešte sumu 337,50 eur povedal,
že na túto sumu žalovaný už nárok nemá. To znamená, že nielenže mala žalobkyňa k dispozícii
najneskôr už dňa 19.11.2015 všetky skutočnosti, z ktorých mohla vyvodiť zodpovednosť žalovaného
za bezdôvodné obohatenia, ale navyše, vedomosť, že žalovaný od nej nemal právo pýtať už žiadne

peniaze, jej bola osobitne pripomenutá, bola na to upozornená, a teda už v tomto čase mala žalobkyňa
možnosť zvážiť podanie žaloby, mala možnosť zaujímať sa o to, akým spôsobom sa môže domáhať
vrátenia finančných prostriedkov, ktoré zaplatila nad rámec dôvodnej istiny. Pokiaľ žalobkyňa povedala,
že vyhľadala svoju splnomocnenú zástupkyňu až po tom, čo začiatkom roku 2018 počula o praktikách
bánk v televízii a dovtedy sa o podanie žaloby nezaujímala, pretože si povedala, že by si musela

zaplatiť právnika a tomu by zaplatila viac, než by od žalovaného získala, potom takýto postup žalobkyne
nemôže zhojiť zmeškanie subjektívnej premlčacej doby. To, že žalobkyňa napriek tomu, že už dňa
19.11.2015 mala k dispozícii všetky údaje potrebné pre podanie žaloby, sa dobrovoľne rozhodla podať
žaloby až s odstupom 2,5 roka, bolo jej dobrovoľným rozhodnutím, musela tak činiť s uvedomením si
možných následkov. Nič totiž nebránilo žalobkyni domáhať sa svojich práv na súde skôr, hneď ako úver

v žalovanom rozsahu preplatila. Treba tiež povedať, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka nie je podstatné, či žalobkyňa vedela svoj nárok aj právne
kvalifikovať (že ide o bezdôvodné obohatenie). Podstatné je, že už dňa 19.11.2015 mala žalobkyňa
znalosť o tom, že sa na jej úkor žalovaný obohacuje a tiež vedela, v akej výške k bezdôvodnémuobohateniu došlo, keď v tento deň preplatila celú istinu úveru (a následne už žiadne platby, ktorými
by sa rozsah bezdôvodného obohatenia zvyšoval, nerealizovala), a teda mala vedomosť o všetkých
skutkových okolnostiach, z ktorých bolo možné vznik práva z bezdôvodného obohatenia vyvodiť. Naviac

na to, že financie žalovaný od žalobkyne pýtal aj neoprávnene, žalobkyňa bola upozornená pracovníkom
konkurenčnej banky, ako to sama priznala. Už vtedy teda mala k dispozícii údaje, ktoré jej umožňovali
podať žalobu na súde a ak jej podanie odkladala ( z akýchkoľvek dôvodov), toto jej konanie nemôže
ísť na vrub žalovaného. Opačný výklad, teda keby súd počítal plynutie subjektívnej premlčacej doby
od bližšie neurčeného dňa na začiatku roku 2018, kedy mala byť v televízii vysielaná a žalobkyňou

sledovaná reportáž, kde upozornili dlžníkov na prípady vzniku bezdôvodného obohatenia, aj za situácie,
že v osobe žalobkyne nejde o právne znalú osobu, je neprimeranou ochranou práva, vybočujúcou z
účelu a právneho významu ustanovenia § 107 ods. 1 OZ. Informovanie divákov v médiách o existencii/
neexistencii práva či porušení práv spotrebiteľov je iba momentom, kedy sa žalobkyňa dozvedela, ako
takýto jej nárok, vyplývajúci z existujúcich skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, čo ale nie
je tak, ako už súd vyššie uviedol, pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

doby vôbec relevantné.

22. Žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak premlčaný v celom rozsahu z dôvodu,
že žaloba bola podaná až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a preto súdu neostávalo nič iné,
ako len žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto má voči
žalobkyni ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.