Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220822
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119220822.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcov: 1. P. E., J.. XX.XX.XXXX, Y.
G. XXX XX U. XX, 2. S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX U. XX, právne zastúpených: Mgr. Ivan Mazanec,
advokát, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.

r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, 2. DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom
Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpená STANĚK VETRÁK & PARTNERI,
s. r. o., Advokátska kancelária, Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36795038, o návrhu na nariadenia
neodkladného opatrenia v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva a o nevykonanie dobrovoľnej
dražby, o odvolaní žalovaného v 1. rade a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov zo dňa 15. 01. 2020, č. k. 16C/70/2019-10 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I., III. a vo výroku IV. o trovách konania medzi žalovaným v 1.rade
a žalobcami.

II. Žalobcom priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade v rozsahu
100 %.

III. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že návrh voči žalovanému v 2.rade zamieta.

IV. Náhradu trov konania žalovanému v 2.rade vo vzťahu k žalobcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil predbežné
opatrenie v znení:

„I. žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú
nehnuteľnosti:
- rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na par. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, o výmere XXX
m2, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U., katastrálne územie U., vo
vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,

- pozemok parcely registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U.,
katastrálne územie U., vo vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,

II. žalovaný v 2. rade je povinný nevykonať dobrovoľnú dražbu predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
- rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na par. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, o výmere XXX

m2, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U., katastrálne územie U., vo
vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,- pozemok parcely registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U.,
katastrálne územie U., vo vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,

III. ukladá povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia podať na príslušnom súde žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva predajom na
dobrovoľnej dražbe k hore uvedeným predmetným nehnuteľnostiam proti žalovaným 1/ EOS KSI
Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, 2/ DRAŽOBNÁ

SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava. IČO: 35 849 703,

IV. Priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, s tým, že o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 2 písm. d),

§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 333 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhali, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe

Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. zmluvy XXXXXX/zal/X zo dňa 28.06.2010 (ďalej
len „zmluva o záložnom práve“) na zabezpečenie Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX uzatvorenej
dňa 28.06.2010 medzi L. E. (nevesta žalobcov) a Československou obchodnou bankou, a.s. (ďalej
len „ČSOB“) formou dobrovoľnej dražby a voči žalovanému v 2. rade nevykonať dobrovoľnú dražbu
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnili tým, že ako záložcovia uzatvorili s

právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - ČSOB dňa 28.06.2010 zmluvu o záložnom práve na
zabezpečenie pohľadávok ČSOB ako veriteľa, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vo výške 19.500 eur
s dlžníčkou, L. E.. Vzhľadom na to, že dlžníčka neuhrádzala svoj úver riadne a včas, žalobcov o tom
neinformovala, dostala sa do omeškania so splátkami, o čom sa žalobcovia dozvedeli len nedávno, a
preto začali namiesto dlžníčky splácať splátky predmetného úveru, aby zabránili realizácii záložného

práva. Dňa 26.09.2019 bolo žalobcom zaslané upozornenie od žalovaného v 1. rade o možnosti
realizácie dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2. rade im napriek tomu, že začali uhrádzať splátky v
plnej výške, zaslal výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a jej obhliadky, ktorá
sa uskutočnila dňa 09.12.2019. Nehnuteľnosť bola ohodnotená sumou 70.000 do 100.000 eur, čo je
podľa žalobcov neprimerane široký rozsah pre ohodnotenie plne zrekonštruovaného zatepleného domu.

Žalobcoviauviedli,ženiejezrejmé,kedymalodôjsťkzosplatneniuúveru,čibolapohľadávkapôvodného
veriteľa platne postúpená na žalovaného v 1. rade a tiež to, aká časť úveru je splatená. Dražbu
nepovažujú za nevyhnutnú vzhľadom na to, že splátky uhrádzajú v plnej výške a záloh je ich jediným
obydlím. Navyše samotný záložný veriteľ navrhol vysporiadať sa inak, ako výkonom záložného práva,
listom zo dňa 26.09.2019. Podľa názoru žalobcov sa výkon záložného práva uskutočňuje na základe

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa vzhľadom na neprijateľné podmienky javí ako sporná. Výkon záložného
práva podľa žalobcov odporuje tiež dobrým mravom, keďže závažným a neprimeraným spôsobom
zasahuje do práva vlastniť majetok. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcov je dôvodný, nakoľko úver
bol poskytnutý vo výške 19.500 eur, čo predstavuje hrubý nepomer medzi hodnotou nehnuteľností a
úverovou zmluvou. Keďže žalovaný v 1.rade smeruje k výkonu záložného práva, neposkytnutím súdnej

ochrany žalobcom by mohli byť títo zbavení súdnej kontroly nad vzťahom, na základe ktorého sa
dražba nehnuteľnosti vedie. Žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, dostatočne osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tým, že by
vykonaním dražby stratili nie len vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj obydlie, čo môže pre žalobcov
znamenať nenávratný zásah do ich práv. Súdne konanie pred vykonaním dražby je akýmsi fakultatívnym

filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa
druhej časti CSP. Navyše aj únijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy, nie až
keď ujma vznikne. Súd zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením
neodkladného opatrenia. Žalobcovia by výkonom záložného práva stratili svoje obydlie ako aj vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovanému v 2r.ade ako dražobníkovi nevznikne žiadna

neprimeraná ujma. Nariadenie neodkladného opatrenia môže splniť svoj účel, ktorým je zabezpečenie
ochrany práv, ktorých pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili (vlastníctvo a obydlie) a ktorý zásah zo
strany žalovaného je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane
obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcov. Preto súd nárokuna nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia mali vo veci plný úspech; súd nezistil
žiadne dôvody pre použitie § 257 CSP, a preto im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči

žalovaným.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade navrhujúc
neodkladné opatrenia voči nemu zamietnuť. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko on ako
dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu odvodzuje výlučne z oprávnenia záložného

veriteľa. Ak oprávnenie žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne
dočasne alebo trvalo, má to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka
vykonať dražbu. Nárok žalobcov na nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade
neobstojí z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou zmluvy o úvere, ani záložnej
zmluvy a nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho
výlučne medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného v 1. rade

ako záložného veriteľa realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov.
Z uvedených dôvodov považuje petit nariadeného neodkladného opatrenia smerujúci voči nemu za
nadbytočný a je toho názoru, že súd mal návrh vo vzťahu k žalovanému v 2 rade zamietnuť. Zároveň si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a žiada, aby odvolací súd zaviazal žalobcov na ich úhradu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný v 1. rade,
ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neboli
splnené procesné podmienky. Uviedol, že záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide o zákonom dovolený a najmä predpokladaný
zabezpečovací inštitút. Žalobcovia si pri uzatváraní zmluvy boli vedomí toho, že ak dlžník nebude plniť
svoje povinnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež
sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Právny predchodca žalovaného
v 1. rade si súdne uplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi, na základe čoho Okresný súd Prešov

rozsudkom zo dňa 17.05.2016, č.k. 24C/48/2015-64 zaviazal dlžníka na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy
o poskytnutí úveru č. XXXXXX. Súd preto môže vo vzťahu k žalobcom posudzovať len otázku existencie
záložného práva, ktorú žalobcovia nijako nespochybňujú. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je zo strany žalobcov účelový krok s cieľom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu voči nemu zmenil, návrh zamietol a priznal náhradu trov konania.

Zároveň si odvolateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. .

6. Žalobcovia sa k odvolaniam žalovaných nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné čiastočne potvrdiť a čiastočne zmeniť.

8. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným
predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené tak, ako v tomto prípade, dobou skončenia
konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Stráca svoje opodstatnenie
ihneď po tom, čo súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné

opatrenie,ktoréhotrvanieječasovoobmedzené,niejeopatrenímkonečným,alejehoúčelomjedočasná
úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie exekúcie.

9. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od

dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné
(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva,že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)

nariadenia neodkladného opatrenia.

10. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri
neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného

preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na jednej strane sporu vzniká druhej strane škoda, či iná ujma,
prípadne jej takáto ujma hrozí.

11. V uvedenej veci žalobcovia svoj nárok osvedčili obavou z možného ohrozenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovanými formou dobrovoľnej dražby. Touto

nehnuteľnosťou je ich rodinný dom, teda nehnuteľnosť určená na bývanie. Vlastnícke právo i právo na
rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv
zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a v článku 21.

12. Odvolací súd zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú

potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia má
oporu v listinných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za preskúmateľné v

takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie
dal odpoveď na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia.

13. Žalobcovia osvedčili, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností: rodinný

dom, súpisné číslo XX, postavený na par. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, o výmere XXX m2, vedený
Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U., katastrálne územie U. a pozemok
parcely registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U., katastrálne
územie U..

14. Žalobcovia ďalej osvedčili, že medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcami ako
záložcami bola dňa 28.06.2010 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.
XXXXXX/Zal/X. Listom zo dňa 26.09.2019 oznámil žalovaný v 1. rade žalobcovi v 1. rade, že ČSOB
postúpila ku dňu 30.07.2019 svoju pohľadávku s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia

na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalovaný v 1. rade) a na základe uvedeného môže žalovaný v
1.raderealizovaťpredajzaloženejnehnuteľnostiformoudobrovoľnejdražbyazároveňponúkolmožnosť
vysporiadania dlhu žalobcov (č.l. 6).

15.Žalobcoviauviedli,ženevedia,akáčasťúverujenesplatená,kedydošlokzosplatneniuúveru,čibola

pohľadávka pôvodného veriteľa platne postúpená. Tvrdia, že úver splácajú namiesto dlžníka v celom
rozsahu, keďže ide o ich strechu nad hlavou.

16. Navyše na webovej stránke www.nehutelnosti.sk žalovaný v 2. rade už
uverejnil inzerát a ponúkol na predaj rodinný dom žalobcov. Ako z obsahu spisu vyplýva, žalovaný v 2.

rade bol na základe zmluvy o vykonaní dražby medzi žalovaným v 2. rade ako dražobníkom a žalovaným
v 1. rade ako navrhovateľom dražby, poverený organizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú
predmetné nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom sú žalobcovia (č.l. 7).

17. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobcovia dôvodnosť potreby

neodkladnej úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčili, keď je zrejmé, že žalovaný v 1.
rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde dražobníkom je žalovaný v 2.
rade.18. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred
pozbavením žalobcov - záložcov ich vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má
za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom

čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že
výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu.

19. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov.
PrávonarešpektovanieobydliajeupravenéajDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd

(ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle
čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu
do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať
principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných
zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v
príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu

zo dňa 13.5.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.).

20. Uložením povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby nevznikne žalovanému v 1. rade žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobcov zamietol,
týmto by reálne hrozila strata ich obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by

bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky.
Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžu žalobcovia brániť pred
pozbavením vlastníckeho práva k obydliu.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 v
veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia,
„Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu
dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone
záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.
(61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon
č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na
všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné
na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona

o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)
Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý

konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva
spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do
osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez
Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské

práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť
takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č.
19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje
právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť

pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho
rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil
dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi
prerušenie,prípadnezmarenieprotiprávnehokonaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnosti
zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity

ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59).
(67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako
je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na
zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“22. Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcov a výsledkom dobrovoľnej dražby strata
hlavného obydlia záložcov, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc

ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná
dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia
pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá
príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne

dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení
princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok
dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s
proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. (JUDr. Ing.
M. Budjač a kol.,: Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 397).

23. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v
súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci
(porov. PL ÚS 23/2014).

24. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu
bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o
otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to
aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej

strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.

25. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv žalovaného
v 1. rade. Predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a
to buď do právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zruší uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia, ak žalobca nepodá žalobu do uplynutia sudom stanovenej 30-dňovej lehoty,
alebo do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom na charakter dočasnosti je
najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu.
Za tohto stavu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv
žalovaného v 1. rade, ktorý je naďalej záložným veriteľom, jeho právo sa nijako neoslabilo, a preto

zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná. Potenciálne
negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom
uloženým žalovanému v 1. rade v rozsahu zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I.,
III. a v súvisiacom výroku o trovách konania medzi žalovanými v 1.rade a žalobcami ako vecne správne
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní žalobcovia boli vo vzťahu k žalovanému v 1.rade

úspešní, odvolací súd žalobcom priznal vo vzťahu k žalovanému v 1.rade náhradu trov odvolacieho
konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

28. Žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom konaní. Na rozdiel od súdu
prvej inštancie, odvolací súd zastáva názor o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo

vzťahu k dražobníkovi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dražobník
organizuje dražby, a to na základe písomnej zmluvy, ktorú je s ním povinný uzavrieť navrhovateľ dražby
(§ 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle § 7 ods. 1 zákona
č. 527/2002 Z. z. okrem iného záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva,
že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným

veriteľom. Podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka však o výkone záložného
práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu
ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j ods. 1 Obč. zák.). Dražobník je teda len
technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcomalebo dlžníkom. To samo osebe podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka
predmetu dražbu domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník taktiež
vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje

od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi a práve ten je
osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie.

29. Uvedené závery podporuje aj § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z. z. Toto ustanovenie totiž

ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie,
ktoré navrhovateľovi dražby (teda záložnému veriteľovi) zakazuje navrhnúť a teda aj pokračovať vo
vykonávaní dražby.

30. Odvolací súd podotýka, že nerozlučné spoločenstvo navrhovateľa dražby a dražobníka v konaní sa
vyžaduje až v konaní o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.

31. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. v zmysle §
388 CSP tak, že návrh vo vzťahu k žalovanému v 2.rade zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

35. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,

Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

36. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že

ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený.

37. O trovách celého konania medzi žalovaným v 2.rade a žalobcami rozhodol odvolací súd podľa
ust. § 255 ods. 1 a § 257 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP. Tým, že odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému 2. rade zamietol, žalovanému v 2. rade by v zmysle zásady úspechu vznikol nárok

na náhradu trov konania voči žalobcom. Odvolací súd však videl dôvody hodné osobitného zreteľa
v okolnostiach, ktoré viedli žalobcov k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj voči
žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi. Odvolací súd má za to, že nemožno považovať za bezúspešné
uplatňovanie práva na súde, pokiaľ sa žalobcovia domáhali ochrany svojho obydlia voči dražobníkovi
(minimálne už z dôvodu opatrnosti), ktorý na základe poverenia žalovaného v 1. rade bol poverený

organizáciou dobrovoľnej dražby a začal vykonávať prieskum záujemcov o kúpu nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcov. Výnimočnosť pre nepriznanie trov konania zodpovedá tak zvláštnym okolnostiam
prejednávanej veci. Nepriznanie trov konania žalovanému v 2. rade nepovažuje odvolací súd za
neprimeranú tvrdosť voči nemu.38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).