Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204044
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818204044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Ing. P. X., bytom F., I. cesta XXXX/XA,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, o náhradu
škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. októbra 2019, č.k.
14C/26/2018-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému

nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia
sumy 2.827,58 eur titulom majetkovej ujmy. Túto výšku majetkovej ujmy určil žalobca ako rozdiel
medzi výškou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný s účinnosťou od 26.09.2014
a výškou vyplatených dávok v hmotnej núdzi za obdobie od apríla 2013 do 26.09.2014. Bol toho
názoru, že mu má byť invalidný dôchodok priznaný už od 29.04.2013. Súd prvej inštancie po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 2 zák.č.
461/2003 Z.z. a ďalej ust. § 1 písm. a/, § 2, § 3 ods. 1, § 4 písm. j/ zák.č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uviedol, že slovenské právo rozoznáva
majetkovú a nemajetkovú ujmu, pričom majetkovú ujmu utrpenú na hmotných statkoch, teda na majetku
poškodeného označuje slovenské občianske právo ako škodu. Pokiaľ utrpel poškodený škodu, teda
majetkovú ujmu nezákonným rozhodnutím, alebo nezákonným úradným postupom orgánu verejnej
moci, podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a rozsh tejto náhrady upravujú zák.č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva,
že Sociálna poisťovňa je verejnoprávnou inštitúciou, teda právnickou osobou zriadenou zákonom, na

ktorú Slovenská republika preniesla výkon časti verejnej moci. Pokiaľ Sociálna poisťovňa spôsobí
niekomu škodu, či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, za túto škodu
zodpovedá štát, teda Slovenská republika. Z tohto dôvodu je potrebné v súdnom spore o náhradu
takejto škody žalovať štát. Sociálna poisťovňa nie je subjektom zodpovednosti za takúto škodu. Sociálna
poisťovňa vystupuje v zmysle § 4 písm. i/ zák.č. 514/2003 Z.z. len ako orgán konajúci v mene štátu.
Ako žalovaná musí byť v spore o náhradu škody podľa § 1 písm. a/ cit. zákona označená Slovenská
republika. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkovi konania vyjadruje

stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v právnom vzťahu. Keďže
subjektomzodpovednostizaškodu,ktorábolaspôsobenánezákonnýmrozhodnutím,alebonesprávnym
úradným postupom verejnoprávnej inštitúcie Slovenská republika, táto má v sporoch o náhradu takejto
škody pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca ju neoznačil ako žalovanú, teda žaloval nesprávny subjekta súd preto žalobu z nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zamietol. Napriek tomu, že žalobu bolo
potrebné zamietnuť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, možno konštatovať, že žalobe by aj
tak nebolo možné vyhovieť. Žalobe chýba skutkové tvrdenie, či sa žalobca domáhal náhrady škody

z dôvodu nezákonného rozhodnutia, alebo z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Tieto nároky
nemožno stotožňovať, ani navzájom zamietať. Žalobca vidí dôvodnosť nároku v tom, že jeho sťažnosť
zo dňa 29.09.2016 bola vyhodnotená ako opodstatnená. Jej opodstatnenosť bola vzhliadnutá v tom,
že v konaní pri posúdení zdravotného stavu žalobcu neboli dodržané zákonné lehoty, že žalovaný
dal žalobcovi v tomto za pravdu. Žalovaný však nevyhodnotil sťažnosť, ani opakovanú sťažnosť za

opodstatnenú ohľadom výšky priznaného čiastočného invalidného dôchodku, ani ohľadom dátumu,
od ktorého bol tento dôchodok priznaný. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od ním
tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia, ktoré vydal žalovaný dňa 28.10.2014, ktorým bol žalobcovi priznaný
invalidný dôchodok v sume 230,30 eur od 26.09.2014. Žalobca v konaní pred súdom tvrdil, že jeho
nárok mu vznikol v skutočnosti od 29.04.2013. Žalobca teda napádal skutkové závery, ku ktorým
žalovaný v uvedenom rozhodnutí dospel. S prihliadnutím na ust. § 6 zák.č. 514//2003 Z.z. právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť len vtedy, ak bolo právoplatné
rozhodnutie zmenené, zrušené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Ďalšou podmienkou je,
že poškodený podal proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Z dokazovania však vyplynulo, že
žalobca proti rozhodnutiu žalovaného žiaden opravný prostriedok nepodal. Začal konať až po takmer
dvoch rokov od rozhodnutia na základe rady od nezainteresovanej osoby a prostredníctvom sťažnosti

na prieťahy v konaní sa chcel domáhať nároku, ktorý s opodstatnenosťou tejto sťažnosti vôbec nesúvisí.
Na základe uvedeného by nebolo možné zaoberať sa náhradou škody pre prípadnú nezákonnosť
rozhodnutie žalovaného, keďže proti tomuto rozhodnutiu žalobca riadny opravný prostriedok nepodal.
Okrem toho podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. je aj
predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 a nasl. citovaného zákona. To spočíva v povinnosti

poškodeného obrátiť sa vždy najprv na príslušný orgán s písomnou žiadosťou a požiadať tento orgán
o náhradu škody. Až vtedy, ak príslušný orgán do 6-tich mesiacov vôbec neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo tento ho uspokojí iba v časti, je možné následne sa obrátiť na súd. Žalobca si túto povinnosť
nesplnil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, kedy súd žalobu
zamietol a plne úspešnou stranou sporu takto bol žalovaný. Mal by tak proti žalobcovi nárok na náhradu

trov účelne vynaložených trov konania. Žalobca si však v konaní žiadne trovy neuplatnil a vynaloženie
žiadnych trov mu nevyplýva ani zo súdneho spisu, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že základom

jeho nároku je vyplatenie majetkovej ujmy vo výške 2.827,58 eur z dôvodu priznania invalidného
dôchodku dňa 09.09.2014. Až po 9-tich mesiacoch sa zo strany súdu začalo jednať asi preto, že žiadal
stranu Ochrancov práv v Bratislave o nahliadnutie do spisu. Následne bol vyzvaný na späťvzatie žaloby,
čo považuje za psychický nátlak. Súdom bol vyzvaný vo veci nejasného podania s tým, že žalobu
podal 05.09.2018, pričom prešetrenie zo strany žalovaného zo dňa 24.11.2016 hodnotí sťažnosť ako

opodstatnenú. Opakovaná sťažnosť bola vyhodnotená ako opodstatnená. Ak sa koná LPK ako je
možné, že neexistuje zápis, pričom poukázal na ďalšie prílohy k žalobe s tým, že právnici z Prievidze
pri počutí, že chce, aby ho zastúpili vo veci žaloby voči Sociálnej poisťovni, stratili záujem.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a dôvodov odvolania podľa § 380 ods. 1

CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,
pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
5. Žalobca si v podanom návrhu uplatnil proti žalovanému právo na náhradu škody vo výške

2.827,58 eur titulom nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnil tým, že mu bol na komisii nemocenského
poistenia dňa 09.09.2014 priznaný čiastočný invalidný dôchodok spätne od 29.04.2013. Dôchodok
bol priznaný približne 16 mesiacov spätne. Následne nejaká osoba z poisťovne našla v spise to, že
podľa nich nedodržal kontrolné diabetes pol roka, pričom podľa jeho názoru táto lehota nie je nikde
určená. Predvolali ho na druhú komisiu dňa 26.09.2014, kde mu priznali druhý dôchodok. Vznikol tak

rozdiel medzi priznaným invalidným dôchodkom a čiastkou, ktorú poberal z úradu práce, pretože bol
nezamestnaný. Tento rozdiel vychádzal približne po 100,- eur mesačne. Doklady o tomto však nemá,
pretože v súčasnosti poberá už starobný dôchodok. Následne podal sťažnosť na Sociálnu poisťovňu,ktorú založil do spisu, pričom poisťovňa mu napísala, že sťažnosť je opodstatnená, avšak nič sa nedialo,
len sa mu ospravedlnili.
6. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.10.2014 vyplýva, že týmto rozhodnutím bol žalobcovi

priznaný invalidný dôchodok v sume 230,60 eur mesačne s účinnosťou od 26.09.2014. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 12.12.2014.
7. V oznámení o výsledku šetrenia sťažnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2016 sa konštatuje,
že posúdenie zdravotného stavu žalobcu sa uskutočnilo 14.10.2014, pričom na základe predložených
odborných lekárskych nálezov posudkovou lekárkou bol uznaný za invalidného s mierou poklesu

vykonávať zárobkovú činnosť ustanovenú na 50%. Podľa výsledkov diabetologických vyšetrení zo dňa
30.04.2012 a 29.04.2013 zdravotný stav ešte neodôvodňoval vznik invalidity, pretože podľa týchto
vyšetrení neboli prítomné žiadne komplikácie diabetu. Vzhľadom na uvedené bol vznik invalidity
stanovený dňom absolvovania kontrolného diabetologického vyšetrenia dňom 26.09.2014. Na základe
vyššie uvedeného v časti týkajúceho sa posúdenia zdravotného stavu so zreteľom na určenie dátumu
vzniku invalidity hodnotil žalovaný sťažnosť ako neopodstatnenú. Opodstatnená bola sťažnosť v časti

týkajúcej sa zdĺhavého konania pri posúdení zdravotného stavu.
8. Rovnako v oznámení o výsledku prešetrovania opakovanej sťažnosti zo dňa 29.03.2017 zo strany
žalovaného voči žalobcovi sa konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že po doručení potrebných
dokladovdňom24.03.2014bolzdravotnýstavnaúčelyinvalidityposúdenýdňa14.10.2014apretovtejto
časti bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená, začo sa žalovaný ospravedlňuje. Čo sa týka dátumu

vzniku invalidity od 26.09.2014 prešetrením správnosti vecných a procesných postupov pri posudzovaní
zdravotného stavu vzhľadom na určenie dátumu vzniku invalidity, neboli zistené nedostatky zo strán
posudkového lekára a v tejto časti bola sťažnosť vyhodnotená ako neopodstatnená.
9. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon
vymedzuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo

procesné, kto je vecne legitimovaný vymedzuje proti tomu výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou
je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva a povinnosti, ktoré je
predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je
nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, prípadne povinnosti, o ktorej v konaní ide. Čiže ide o

nedostatok vecnej legitimácie, ktorá sa ukáže až v samotnom konaní.
10.Vprejednávanejvecizvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcaoznačilakožalovanú
v tomto prípade Sociálnu poisťovňu, ktorá však nie je vecne pasívne legitimovaná v danej veci, pretože
v prejednávanej veci v spore o náhradu škody z nesprávneho úradného postupu alebo z nezákonného
rozhodnutia je vecne pasívne legitimovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa

so sídlom v Bratislave. Preto, pokiaľ súd prvej inštancie návrh z dôvodu nedostatku, resp. absencie
vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v konaní o danej veci zamietol, postupoval tak správne. Preto
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie stotožňujúc sa s právnym názorom súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.
11. Rovnako odvolací súd nemá ani námietky voči odôvodneniu súdu prvej inštancie, kde sa tento

zaoberal aj podstatou samotného nároku, kedy ani v prípade, že by žalobca v konaní označil vecne
správne za žalovanú Slovenskú republiku, v mene ktorej by vystupovala Sociálna poisťovňa, i v
takomto prípade by bol jeho nárok nedôvodný. Pokiaľ žalobca v prejednávanej veci nepodal odvolanie
voči rozhodnutiu žalovaného, nemohol sa domáhať svojho nároku titulom náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, pretože tak ako správne uviedol súd prvej inštancie a odvolací súd sa s

týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 6 zák.č. 514/2003 Z.z. podmienkou, aby
úspešne mohol žalobca uplatniť svoj nárok je, aby takéto rozhodnutie bolo napadnuté riadnym opravným
prostriedkom zo strany poškodeného. Rovnako neobstojí ani námietka vo vzťahu k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany žalovaného od žalobcu, nakoľko je síce pravdou, že sťažnosť žalobcu
bola vyhodnotená ako opodstatnená, avšak len vo vzťahu ku nedodržiavaniu zákonných lehôt pri

posudzovaní zdravotného stavu žalobcu a nie ku konkrétnemu dátumu priznania invalidného dôchodku
zo strany žalovaného voči žalobcovi. Preto ani v tomto kontexte jeho žaloba neobstojí.
12. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania voči žalobcovi
priznané neboli, nakoľko tento si v prejednávanej veci žiadne trovy konania neuplatnil a vynaloženie trov
konania mu nevyplýva ani zo súdneho spisu. Preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).