Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010926
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1112010926.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Ing. Petra

Bónu a JUDr. Mariána Mišíka v trestnej veci vedenej proti obžalovanému X. Z., pre zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j/ Trestného zákona a ustanovenie § 127 odsek 12
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.11.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
X. Z. C. J. X. F. K. U. Č. narodený XX.XX.XXXX K. J., trvale bytom G.S. XX, J.W.K.,

I.
sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 25.04.2012 č. k. 2 Pv 778/10-14,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326

odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 01.07.2010 v čase približne o 23:30 hodine v Bratislave na Františkánskej ulici č. 1 po tom, ako sa
Š. O. vrátil k motorovému vozidlu Škoda Octavia e. č.: I.-XXX LR, ktoré zaparkoval uvedeného dňa na
uvedenejadreseazistil,žeautojemechanickyzabezpečenéprotiodjazdumechanickýmzabezpečením
Mestskej polície č. 98 - „papučou“, zavolal na telefónne číslo uvedené na lístočku zastrčenom za
stieračom uvedeného vozidla, následne prišli na uvedené miesto ako motorizovaná hliadka Mestskej
polície Bratislavy, jeden z nich, presne neustálený páchateľ pristúpil k U.. Š.W.E. O. a vysvetlil mu, že

nesprávne zaparkoval motorové vozidlo a uviedol mu, že pokuta 60,-Eur s tým, že zaplatí len 20,-Eur,
ktoré mu následne U.. Š. O. aj vydal bez toho, aby dostal od uvedeného príslušníka Mestskej polície
v Bratislave blok o zaplatení blokovej pokuty, pričom druhý z dvojice, doposiaľ neustálený páchateľ,
popri tom vypisoval papiere, potom mu odomkli a zložili mechanické zabezpečenie proti odjazdu z
uvedeného motorového vozidla a spolu obaja obvinený následne nasadli do motorového vozidla, ktorým
prišli a odišli preč, pričom z protokolu udalostí zo dňa 01.07.2010 vedenom Mestskou políciou hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy vyplýva, že osoba Š. O. bol uvedeného dňa pokutovaný sumou

10,-Eur, čo dosvedčujú aj kópie dvoch Blokov na pokutu 5,-Eur série A čísla 0537004 a 0537005
vystavených dňa 01.07.2010 osobe Š. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ť. X, ako pokutu za porušenie
ustanovenia § 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, čím obaja obvinení spoločným konaním porušili povinnosti príslušníka MsP
Bratislava ustanovené v § 7 písmeno a/ a b/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších
predpisov, v rozpore so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.II.
sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 16.07.2012 č. k. 4 Pv 152/12-11,
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326

odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno
j/ Trestného zákona a ustanovenie § 127 odsek 12 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe uvedenom, že

1.
dňa 21.02.2012 okolo 21:18 hodiny v Bratislave na Župnom námestí počas služobnej činnosti ako

príslušníci Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „MsP Bratislava“)
pri objasňovaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil B. X.
ako vodič osobného motorového vozidla značky Citroën, evidenčného čísla Z.-XXX T. tým, že porušil
zákaz zastavenia vyplývajúci z dopravnej značky B34 „Zákaz zastavenia“, mu U.. O. M.Š.Z. udelila
pokutu vo výške 20,-Eur, po prijatí uvedenej finančnej hotovosti Dáriusovi Rusnákovi pokutový blok

k uloženej sankcii vystavený nebol, pričom v evidencii MsP Bratislava vyriešenie priestupku vykázali
uložením blokovej pokuty vo výške 5,-Eur a zvyšnú hotovosť vo výške 15,-Eur si ponechali pre vlastnú
potrebu,čímsvojímkonanímporušilipovinnostipríslušníkaMsPBratislavaustanovenév§7písmenoa/,
písmeno b/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a interným predpisom
upravujúcim služobný postup príslušníka MsP Bratislava pri riešení priestupkov,

2.
dňa 21.02.2012 okolo 21:32 hodiny v Bratislave na Zámockej ulici počas služobnej činnosti ako
príslušníci Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „MsP Bratislava“)
pri objasňovaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustila P. Y. ako

vodička osobného motorového vozidla značky Seat Leon, evidenčného čísla I.-XXX T. tým, že porušila
zákaz státia vyplývajúci z dopravnej značky B33 „Zákaz státia“, jej U.. O. M. udelila pokutu vo výške 30,-
Eur, po prijatí uvedenej finančnej hotovosti P. Y.Í.D. pokutový blok k uloženej sankcii vystavený nebol,
pričom v evidencii MsP Bratislava vyriešenie priestupku vykázali uložením blokovej pokuty vo výške 5,-
Eur a zvyšnú finančnú hotovosť vo výške 25,-Eur si ponechali pre vlastnú potrebu, čím svojím konaním

porušili povinnosti príslušníka MsP Bratislava ustanovené v § 7 písmeno a/, písmeno b/ zákona číslo
564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a interným predpisov upravujúcim služobný
postup príslušníka MsP Bratislava pri riešení priestupkov,

3.

dňa 21.02.2012 okolo 22:00 hodiny v Bratislave na Župnom námestí počas služobnej činnosti ako
príslušníci Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „MsP Bratislava“)
pri objasňovaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil Ľ. A.
ako vodič osobného motorového vozidla značky Volkswagen Polo, evidenčného čísla Z.-XXX I. tým, že
porušil zákaz zastavenia vyplývajúci z dopravnej značky B34 „Zákaz zastavenia“, mu U.. O. M. udelila

pokutu vo výške 30,-Eur, pričom v evidencii MsP Bratislava vyriešenie priestupku vykázali uložením
blokovej pokuty vo výške 10,-Eur a zvyšnú finančnú hotovosť vo výške 20,-Eur si ponechali pre vlastnú
potrebu,čímsvojímkonanímporušilipovinnostipríslušníkaMsPBratislavaustanovenév§7písmenoa/,
písmeno b/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a interným predpisom
upravujúcim služobný postup príslušníka MsP Bratislava pri riešení priestupkov,

4.
dňa 22.02.2012 okolo 00:01 hodiny v Bratislave na Židovskej ulici počas služobnej činnosti ako
príslušníci Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „MsP Bratislava“)
pri objasňovaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustila K. S.

ako vodička osobného motorového vozidla značky Citroën C3, evidenčného čísla I.-XXX A. tým, že
porušila pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP 24a „Zóna s dopravným obmedzením“, jej U.. O. M.
udelila pokutu vo výške 20,-Eur, po prijatí uvedenej finančnej hotovosti K. S. pokutový blok k uloženej
sankcii vystavený nebol, pričom v evidencii MsP Bratislava vyriešenie priestupku vykázali napomenutíma prijatú finančnú hotovosť vo výške 20,-Eur si ponechali pre vlastnú potrebu, čím svojím konaním
porušili povinnosti príslušníka MsP Bratislava ustanovené v § 7 písmeno a/, písmeno b/ zákona číslo
564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a interným predpisom upravujúcim služobný

postup príslušníka MsP Bratislava pri riešení priestupkov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 27.04.2012 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava zo dňa 25.04.2012, č. k. 2 Pv 778/10-14 na obvinených X.F.A. Z. W. A.. O. S. pre skutok

právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
v obžalobe. Trestnej veci boli pridelená spisová značka 4T/31/2012.

Dňa 18.07.2012 bola na Okresný súd Bratislava I doručená tiež obžaloba prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava zo dňa 16.07.2012, č. k. 4 Pv 152/12-11 na obvinených U.. O. M. W. X. Z. pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326 odsek
1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j/
Trestného zákona a ustanovenie § 127 odsek 12 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe. Tejto trestnej veci bola pridelená spisová značka

5T/55/2012

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.09.2012, sp. zn. 4T/31/2012 bola táto trestná vec
podľa § 21 odsek 3 Trestného poriadku spojená na spoločné konanie s trestnou vecou vedenou na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/55/2012 s tým, že spojené veci budú ďalej vedené pod sp.

zn. 5T/55/2012.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 bola uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 5T/55/2012 trestná vec vedená pôvodne pod sp. zn. 4T/31/2012 vylúčená na samostatné konanie
a bola jej pridelená spisová značka 5T/89/2012.

Následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 5T/55/2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.12.2013, sp. zn. 3To/117/2013 bolo trestné stíhanie
obžalovanej U.. O. M. právoplatne skončené (právoplatným odsúdením za stíhaný zločin), pričom
uvedeným uznesením Krajský súd v Bratislave zrušil oslobodzujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa

vo vzťahu k obžalovanému X. Z.F. a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Krajský súd v Bratislave nariadil súdu prvého stupňa, aby vo veci vypočul svedkyňu
P. Y., Ľ. A.Č. W. K. S., O.. Y. Y. a ako svedkyňu vypočuť už odsúdenú U.. O. M..

Následne uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.06.2014 sp. zn. 5T/89/2012 boli podľa §

21 odsek 3 Trestného poriadku spojené na spoločné konanie trestné veci vedené na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 5T/89/2012 a 5T/55/2012 s tým, že spojené veci budú ďalej vedené pod sp.
zn. 5T/89/2012.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.03.2015 bolo trestné stíhanie obžalovaného A..

O. S. právoplatne skončené (právoplatným odsúdením za stíhaný prečin - odvolanie menovaným
obžalovaným a v jeho neprospech ani prokurátorom podané nebolo), avšak na podklade odvolania
prokurátora v neprospech obžalovaného X. Z.J.X. bol prvostupňový rozsudok vo vzťahu k tomuto
obžalovanému zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.12.2016, sp. zn. 3To/76/2016
a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušujúceho

uznesenia Krajského súdu v Bratislave bola skutočnosť, že voči obžalovanému X. Z. konal samosudca,
hoci mal súd konať v senáte.

Medzitým (medzi rozsudkom súdu prvého stupňa a uznesením odvolacieho súdu) bola predmetná
trestná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi.Súd na podklade oboch podaných obžalôb a v zmysle zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu vo
vzťahu k obžalovanému Romanovi Petrovičovi opätovne nariadil hlavné pojednávanie, ktoré vykonal v
senátnom zložení a na ktorom po tom, čo obžalovaný Roman Petrovič urobil vyhlásenie podľa § 257

odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v predmetných
obžalobách, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. Z., svedkov U.. O. M.Z., O.. Y. Y.W.T.,
O. G., C. O., X.. Š.D., U. M., O. S., Ľ. A., U.. Š. O. W. O. D., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov
z prípravného konania, a to K. S., B. X. W. O.. W. S., prečítaním listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-33/BPK-B-2012, a to zápisnice o vydaní veci a

oznámenia o zablokovaní motorového vozidla (č. l. 117 - 118), zápisnice o vydaní veci (č. l. 119), ústrižky
blokov (č. l. 120), záznamu o úkone vrátane fotokópie bankoviek (č. l. 121 - 123), oznámenia Mestskej
polície HM SR Bratislavy s prílohami (č. l. 125 - 130), oznámenia Mestskej polície HM SR Bratislavy s
prílohami (č. l. 133 - 167), pracovného posudku na obžalovaného Romana Petroviča (č. l. 186), správy o
povesti (č. l. 190), prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku z vyšetrovacieho spisu
ČVS: ORP-1117/1-OVK-B1-2010, a to oznámenia a dokumentácie Mestskej polície HM SR Bratislavy

s prílohami (č. l. 54 - 63), internej smernice (č. l. 65 - 71), pracovného posudku na obžalovaného X. Z.
(č. l. 86), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 90),
správy MAKOP (č. l. 91), ako aj prečítaním odpisu registra trestov obžalovaného a podľa § 270 odsek 2
Trestného poriadku súd vykonal aj dôkaz prehratím obrazového a zvukového záznamu vrátane prepisu
zvukového záznamu.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci sa nepodarilo preukázať, že by sa vyššie uvedených

skutkov v zmysle oboch podaných obžalôb dopustil aj obžalovaný X. Z.. Logickým dôsledkom takéhoto
záverubolooslobodenieobžalovanéhospodobochobžalôbpodľa§285písmenoc/Trestnéhoporiadku.

V kontexte uvedeného považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby
musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je

možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší
záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek
rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť,
čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie
viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine

pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota,
o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v
konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v

zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného
spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného
konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych
prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne
bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť

k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre
obvineného/obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania
in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe
nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu
ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni

všeobecného pravidla "preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť".

V danej trestnej veci sa obžalovaný X. Z. bránil tým, že vo všetkých prípadoch vystupoval iba ako
člen hliadky a nie ako veliteľ hliadky, ktorými boli O. S. W. U.. O. M. a ktorí po príchode na miesto
priestupku zaznamenávali priestupok, zapisovali údaje do predtlače a vyhotovili fotodokumentáciu. On

ako člen hliadky bol vodič a vykonával technickú prípravu, vytiahol z vozidla imobilizér a nasadil ho na
vozidlo, následne ho aj uzamkol. Po oznámení z operačného stanoviska o príchode priestupcov opäť
ako vodič prišiel s veliteľom hliadky na dané miesto, pričom veliteľ hliadky prejednával priestupok s
priestupcom,t.j.čohosadopustilaakájezatosankcia,resp.doakejvýškymumôžebyťuloženápokutaa od priestupcov si taktiež zapisoval údaje z občianskeho preukazu. Do danej predtlače uvádzal výšku
sankcie. On ako vodič vždy stál pri vozidle alebo opodiaľ a po dohode veliteľa hliadky s priestupcom
na sankcii mu veliteľ dal pokyn na odňatie imobilizéru, čo on urobil a imobilizér dal do služobného auta.

Obžalovaný ďalej v rámci svojej obhajobnej argumentácie uviedol, že pri velení do služby bola vždy
určená hliadka pozostávajúc z dvoch členov, z ktorých jeden bol veliteľom hliadky a druhý bol člen
hliadky. Už pri nástupe hliadky bolo taktiež vždy určené, kto je veliteľ hliadky a kto jej člen. Pritom iba
veliteľovi hliadky boli odovzdané bloky, tento ich mal v evidencii a bol za ne zodpovedný. Na konci služby
ich vrátil spolu s vybratou sumou za uložené pokuty. Celá činnosť ohľadne prejednávania priestupku a

administratívy bola na veliteľovi hliadky. On niekedy ani nepočul, o čom veliteľ hliadky s priestupcom
komunikuje, nakoľko vykonával úkony s odňatím imobilizéru a ani sa nestaral do priebehu vybavovania
priestupku, pričom nikdy ako člen hliadky neprejednával priestupok. V daných prípadoch po príchode na
miesto boli vždy veliteľ a člen hliadky spolu, avšak po začatí prejednávania priestupku od veliteľa hliadky
odstúpil a zdržiaval sa od neho asi na vzdialenosť 3 metre a sledoval okolie. Imobilizér vždy dával dole
na pokyn veliteľa hliadky až po rozhodnutí o uložení sankcie, pričom pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá

bola veliteľom hliadky uložená, túto nikdy nezachytil, nakoľko sa o to nestaral a nezaujímal sa o to,
keďže to bolo vyslovene záležitosťou veliteľa hliadky. Vo vzťahu ku skutku, kde bol spoluobžalovaným
Jozef Smatana obžalovaný uviedol, že bolo zvykom vždy s vrátením občianskeho preukazu odovzdať
aj bloky na pokutu a v danom prípade, aj keď stál opodiaľ, videl, ako S. niečo vytrháva z pokutových
blokov a ústrižky spolu s občianskym preukazom dal priestupcovi. Fakt, že išlo o pokutu v sume 10,-

Eur ustálil z toho, že videl, ako veliteľ hliadky dvakrát odtrhol z pokutových blokov, ktoré sú v hodnote
5 euro. Nevidel však, koľko peňazí dal priestupca Smatanovi, nakoľko bloky sa dávajú až po zaplatení
sumy a on videl len moment odovzdávania blokov. Nevedela sa vyjadriť, kam veliteľ hliadky dával
finančnú hotovosť zo zaplatených pokút. Vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré bola obžalovaná aj U.. O. M.
obžalovaný vypovedal v tom smere, že si už nepamätá, ako prebiehalo odovzdanie peňazí a blokov.

Obžalovaný tiež uviedol, že tak vo všeobecnosti, ako aj v týchto konkrétnych prípadoch on ako člen
hliadky nikdy nepreberal finančnú hotovosť za vybrané pokuty, ale vždy ich preberal veliteľ hliadky.
Rovnako mu veliteľ hliadky nikdy neodovzdal časť finančnej hotovosti zo zaplatených pokút. Pokiaľ ide o
postup operačného pracovníka argumentoval tiež tým, že vždy po vyriešení priestupku sa operačnému
pracovníkovi nahlásilo miesto spáchania priestupku, číslo imobilizéra a výška sankcie a následne si

operačný veliteľ z ich predtlače zapisoval údaje do počítača. Na tejto predtlači bolo vždy uvedené meno
osoby, ktorá prejednávala priestupok, avšak bolo zvykom, že niekedy, keď bolo veľa priestupkov, sa
tieto zaznamenávali „na preskačku“, aby sa nestalo, že veliteľ hliadky tam bude mať veľké množstvo
vybavených priestupkov a člen hliadky žiaden.

Prostredníctvom obhajcu obžalovaný argumentoval tiež tým že obžaloba zo dňa 25.4.2012 neobsahuje
zákonné náležitosti v zmysle § 235 písmeno c/ Trestného poriadku, nakoľko v skutkovej vete tejto
obžaloby nie je vôbec uvedené, akým konaním alebo v čom je videné spáchanie trestného činu zo
strany obžalovaného X. Z., nie je v nej ani raz uvedené, akého konkrétneho konania sa mal dopustiť,
ktoré by bolo v rozpore s príslušnými ustanovenia zákona o obecnej polícii. Na základe tejto obžaloby

už bol Jozef S. odsúdený, pričom v odsudzujúcom rozsudku nie je konkretizované, akého konania sa
mal dopustiť, ktoré by bolo nezákonné, v dôsledku čoho sa môže stať, že by boli dvaja obžalovaní
odsúdení za to isté konanie. Obžaloba totiž vychádza zo spoločného konania obžalovaného a už
odsúdeného, pričom v skutkovej vete nie je konkretizované, kto a akého konania sa mal dopustiť, aby
bola naplnená skutková podstata stíhaného prečinu. Tento skutok je dokonca nekriticky prevzatý z

uznesenia o vznesení obvinenia s použitím pojmov ako doposiaľ neustálený páchateľ. Z opisu tohto
skutku nemožno zistiť, aká činnosť je kladená za vinu obžalovanému a aká svedkovi (už odsúdenému)
S.. Činnosť uvedená v skutku nie je priradená ku konkrétnej osobe. Okrem toho, v zmysle listinných
dôkazov bol obžalovaný dňa 1.7.2010 velený do hliadky ako člen hliadky, a teda nebol osobou, ktorá
prejednávala priestupok uvedený v predmetnom skutku obžaloby a ani osobou, ktorá pokutové bloky

vystavovala a preberala za ne peniaze. Túto celú činnosť vykonával svedok S., ktorý túto činnosť aj
na hlavnom pojednávaní potvrdil. Ak teda aj prišlo k nejakému konaniu, ktoré by bolo nezákonné vo
vzťahu k osobe svedka Smatanu, na hlavnom pojednávaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré
by jednoznačne preukázali, že sa na takejto činnosti akýmkoľvek spôsobom podieľal obžalovaný X.
Z.. Podľa názoru obhajoby v danom prípade absentuje subjektívna stránka trestného činu v podobe

motívu a úmyslu spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe neoprávnený prospech. Konštatuje sa
iba, že niekto zaplatil 20 eur, pričom mu boli vydané pokutové bloky na sumu 10,-Eur. Vo vzťahu k
obžalobe zo dňa 18.7.2012 obhajoba poukázala na to, že neboli preukázané skutočnosti preukazujúce
vinu obžalovaného.So zreteľom na vykonané dokazovanie a vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd konštatuje, že
podstatná a rozhodujúca časť obhajobnej argumentácie obžalovaného nebola vyvrátená, naopak, v

mnohých smeroch bola vykonanými dôkazmi potvrdená, v dôsledku čoho sa prokurátorovi Okresnej
prokuratúry Bratislava I, zastupujúcemu obe podané obžaloby, nepodarilo preukázať, že by sa
obžalovaný Roman Petrovič akýmkoľvek spôsobom podieľal na protiprávnej činnosti už právoplatne
odsúdených osôb O. S. W. U.. O. M. v zmysle spolupáchateľstva na prečine zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 20 § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a zločine zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j/ Trestného zákona a ustanovenie § 127 odsek
12 Trestného zákona.

K oslobodzujúcemu výroku v bode I.

Čo sa týka oslobodzujúceho výroku tohto rozsudku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 25.04.2012 č. k. 2 Pv 778/10-14, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
súd primárne dáva za pravdu argumentácii obhajoby v tom smere, že uvedený skutok je vymedzený

vágne a nedostatočne, nakoľko z neho nie je možno v nijakom smere ustáliť, akého konkrétneho
konania napĺňajúceho zákonné znaky stíhaného prečinu sa mal dopustiť už odsúdený O. S. a akého
obžalovaný X. Z., z ktorého by bolo možnú usudzovať, resp. z ktorého by bolo možné vychádzať aj v
súvislosti s právnym posúdením konania oboch v čase podania obžaloby stíhaných osôb ako konania
spoločného,tedavrovinespolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona.Akonatosprávnepoukázala

obhajoba, pre ustálenie viny nie je možné akceptovať taký popis skutkovej vety predmetnej obžaloby, v
rámci ktorého sa pri dvoch obvinených osobách ako spolupáchateľov uvádza, že „jeden z nich presne
neustálený páchateľ pristúpil k ...“, ako aj „... a druhý z dvojice, doposiaľ neustálený páchateľ popri
tom vypisoval papiere, potom odomkli a zložili mechanické zabezpečenie ...“. Aj podľa názoru súdu
takto vymedzený skutok náležite nezodpovedá § 235 Trestného poriadku (Náležitosti obžaloby). Na

druhej strane je ale potrebné zdôrazniť, že nejde o taký nedostatok, ktorý by nebolo možné odstrániť na
základe výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania pri súčasnom zachovaní totožnosti skutku. Z
tohtodôvodupretonemožnonamietať,žesúdprostredníctvompôvodnéhozákonnéhosudcuakceptoval
podanú obžalobu pre ďalšie konanie.

V posudzovanom prípade je však z pohľadu súdu rozhodujúce to, že sa v nijakom smere nepodarilo
hodnoverne preukázať, že by sa obžalovaný X. Z. skutočne akýmkoľvek spôsobom podieľal na trestnej
činnosti, pre ktorú bola právoplatne odsúdená druhá z pôvodne obvinených osôb (A.. O. S.), resp. že
by konal v zmysle spolupáchateľstva.

Z výpovedí svedkov U.. Š. O., C. O. W. U. M. na hlavnom pojednávaní totiž vyplynulo, že obžalovaný X.
Z. síce bol jedným z príslušníkov Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorí
prišli na miesto spáchania priestupku, avšak ani jeden z nich sa nevedel vyjadriť, či obžalovaný bol ten z
nich, ktorý prejednával priestupok a ktorý ukladal pokutu, alebo naopak vykonával inú činnosť. Nevedeli
sa teda vyjadriť, akú konkrétnu činnosť obžalovaný X. Z. vykonával a nevyjadrili sa ani k tomu, kde sa

obžalovaný pri riešení priestupku konkrétne nachádzal.

Naopak, svedok (už právoplatne odsúdený) O. S. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v danom prípade
to bol on, kto bol veliteľom hliadky, pričom súčasne uviedol, že je pravidlom, že iba veliteľ hliadky
rieši priestupok, nakoľko tento má aj pokutové bloky a tieto pri riešení priestupku aj vydáva. Nie je

ani možné na druhého člena hliadky preniesť prevzatie hotovosti za uloženú pokutu za priestupok,
nakoľko bloky vydával a finančné prostriedky preberal ten príslušník, ktorý riešil priestupok. Vo vzťahu
k obžalovanému Romanovi Petrovičovi ako členovi hliadky vypovedal svedok v tom smere, že tento pri
riešení priestupku bol vonku, pri ňom nestál, ale nevedel uviesť, kde presne sa nachádzal, pričom dával
dole zabezpečovací prostriedok. On sa jeho činnosťou bližšie nezaoberal.

Aj keď ide o svedka, ktorý bol za predmetný trestný čin odsúdený, súd nemal dôvod jeho výpoveď
spochybňovať, nakoľko nebola zistená žiadna okolnosť, pre ktorú by menovaný svedok mal mať záujemvypovedať v prospech obžalovaného Romana Petroviča v rozpore so skutočnosťou. Pritom skutočnosti
vyplývajúce z jeho výpovede majú oporu aj v ostatných vo veci vykonaných dôkazoch.

Ako totiž vypovedal svedok O. D., ako operačný pracovník Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy presne vedel, kto je člen hliadky, ktorý bol väčšinou vodič a kto veliteľ hliadky,
ktorý od neho dostal pokutové bloky. Mená hliadky sa však zapisovali „na preskačku“, aby to bolo
rovnomerne medzi príslušníkmi mestskej polície zaznamenávané. Takýto postup bol zaužívaný. Ďalej
svedok uviedol, že v čase výkonu činnosti príslušníka mestskej polície boli pri riešení priestupku veliteľ a

člen hliadky spolu, pričom keď zistil, že priestupca nerobí problémy, tak išiel k mechanickému zariadeniu,
ktoré odmontoval a následne bol buď pri veliteľovi hliadky alebo pri aute. Svedkovi boli taktiež dané
k nahliadnutiu listinné dôkazy, a to kniha služieb a protokol udalosti. Ku knihe služieb svedok uviedol,
že ju vypisuje veliteľ útvaru - nadriadený, pričom z konkrétneho predloženého dokumentu sa dá zistiť,
že v danom prípade bol veliteľom hliadky Mgr. Smatana, čo je dané skratkou VH a druhá osoba bola
členom hliadky. Z knihy služieb je možné vyčítať, aké majú úlohy, prestávky a kto je vodičom. Náplň

veliteľa hliadky bola väčšinou taká, že tento pri zistení priestupku vypĺňal tlačivo, člen hliadky nasadil
papuču a nafotil miesto, a pri riešení priestupku veliteľ hliadky väčšinou komunikoval s priestupcom,
keďžejemubolivydávanéblokyaonukladalpokutu.Členhliadkyodmontovávalmechanickézariadenie.
K protokolu udalosti sa svedok vyjadril v tom smere, že pokiaľ mu hliadka zavolala spáchanie priestupku,
tak si zaznačil volací znak hliadky, identifikačné číslo jedného z hliadky, čas osadenia, ulicu, číslo

zabezpečovacieho zariadenia, typ vozidla, jeho farbu a EČV a ustanovenie zákona, podľa ktorého bolo
nasadené zariadenie. Druhá strana obsahuje vyriešenie priestupku. Pri spôsobe vyriešenia priestupku
mu väčšinou bola nahlásená suma blokovej pokuty, resp. iné vyriešenie priestupku, a on to potom podľa
ďalšieho tlačiva, ktoré vypísala hliadka, do tohto protokolu doplnil.

Na základe uvedených skutočností, ktoré majú oporu aj v listinných dôkazoch možno konštatovať,
že obhajoba obžalovaného a ním uvádzané skutočnosti, pokiaľ ide o to, kto bol v danom prípade
veliteľom hliadky, kto riešil spáchaný priestupok, ukladal pokutu a preberal finančné prostriedky a kto
nasadil a zložil zabezpečovacie zariadenie, ako aj to, že člen hliadky sa nemusel nachádzať v blízkosti
veliteľa hliadky pri riešení priestupku a ukladaní pokuty vrátane odovzdávania pokutových blokov, nebola

vyvrátená a ani relevantným spôsobom spochybnená.

Z vykonaného dokazovania je teda nepochybne prípustná a so zreteľom na výpovede svedkov O.
S. W. O. D. dokonca vysoko pravdepodobná taká alternatíva priebehu skutkového deja, v zmysle
ktorej pri preukázanom postavení odsúdeného O. S. ako veliteľa hliadky a ním riešeného priestupku

vrátane ukladania pokuty a pri jej úhrade aj preberania finančnej hotovosti, sa obžalovaný X. Z.
mohol nachádzať v istom odstupe od veliteľa hliadky a priestupcu po tom, čo odmontoval mechanické
zabezpečenie, pričom nemusel venovať pozornosť komunikácii medzi veliteľom hliadky a priestupcom.
Pritom podstatnú časť komunikácie medzi veliteľom hliadky a priestupcom nemusel vlastnými zmyslami
vnímať práve z dôvodu, že vykonával činnosť spojenú s odmontovaním predmetného zabezpečenia.

Jesíceotázne,akoačisamoholveliteľhliadkyspoliehaťnato,žedruhýčlenhliadkynezachytírozhodné
skutočnosti ohľadne výšky uloženej pokuty na základe vydaných pokutových blokov a skutočne
uhradenej sumy pokuty, avšak to podľa názoru súdu mohlo závisieť vždy od konkrétnych okolností.
V posudzovanom prípade nie iba v zanedbateľnej miere, teda nie bez odôvodnených rozumných

pochybností, možno skutočne pripustiť, že veliteľ hliadky konal „na vlastnú päsť“ bez vedomosti člena
hliadky o týchto skutočnostiach, a to napríklad podľa konkrétneho vývoja udalosti, t. j. podľa toho, ako a
kedy došlo zo strany člena hliadky k odmontovaniu mechanického zabezpečenia a v akej vzdialenosti sa
tento nachádzal počas uvedenej činnosti a následne aj po jej uskutočnení. Uvedené podľa názoru súdu
platí o to viac, že v zmysle výpovede svedka O. D. člen hliadky (v danom prípade obžalovaný X.F.A. Z.)

nemusel mať vôbec možnosť zistiť, či údaje zapísané v tlačive vrátane údaja o výške uloženej pokuty,
ktoré vypisoval veliteľ hliadky, zodpovedajú skutočnej výške uloženej pokuty a hodnote pokutových
blokov, ktoré veliteľ hliadky vydal priestupcovi, a to aj v prípade, že by do istej miery vnímal komunikáciu
medzi veliteľom hliadky a priestupcom. Asi ťažko si možno rozumne predstaviť, že by v tomto smere člen
hliadky, ktorý v zmysle vyjadrenia O. S. vystupoval v pozícii podriadeného k veliteľovi hliadky, vykonával

akúkoľvek kontrolu činnosti veliteľa hliadky vrátane do tlačiva zapisovaných skutočností.

Z uvedených hľadísk preto nemožno mať vinu obžalovaného Romana Petroviča za hodnoverne
preukázané v tom smere, či skutok spáchal aj tento obžalovaný, resp. či k spáchaniu skutku došlospoločným konaním O. S. a X. Z. (v danom prípade právna kvalifikácia skutku nemala spočívať v rovine
spolupáchateľstva, ale do úvahy by prichádzalo účastníctvo podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ Trestného
zákona - poskytnutie pomoci).

Tomu v konečnom dôsledku nasvedčuje aj obrazový a zvukový záznam (a jeho prepis) vyhotovený
vo veci, v ktorej bola podaná druhá obžaloba, avšak ktorá dokumentuje dôvodnosť uvedených
pochybností, nakoľko je na ňom zachytené konanie obžalovaného ako člena hliadky práve v súvislosti
s odmontovaním spomenutého zariadenia pri riešení priestupku veliteľom hliadky, v rámci ktorého sa

vzdialil od miesta riešenia priestupku a pri následnej komunikácii veliteľa hliadky s riešenou osobou
nebol prítomný, pričom v dôsledku zamestnania inou činnosťou možno dôvodne predpokladať, že sa o
danú komunikáciu nezaujímal.

Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovaného spod tejto obžaloby oslobodil z
dôvodu podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal aj

obžalovaný X. Z..

K oslobodzujúcemu výroku v bode II.

Čo sa týka oslobodenia obžalovaného X. Z. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
I zo dňa 16.07.2012 č. k. 4 Pv 152/12-11, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 20 § 326 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j/ Trestného zákona a ustanovenie § 127 odsek 12

Trestného zákona, súd (pokiaľ ide o všetky skutky označené bodom 1. až 4. v zmysle tejto obžaloby) súd
opätovne poukazuje na to, že popis všetkých skutkov absolútne nekriticky spája konanie spočívajúce
vo vykázaní vyriešenia priestupku a ponechaní si hotovosti z uložených pokút s obomi žalovanými
osobami, t. j. s už odsúdenou U.. O. M. a obžalovaným X. Z. bez toho, aby sa orgány činné v trestnom
konaní bližšie zaoberali konkrétnym konaním oboch obžalovaných z hľadiska ich postavenia veliteľa

hliadky a člena hliadky s tým, kto skutočne riešil konkrétny priestupok, kto rozhodoval o uložení blokovej
pokuty a kto finančné prostriedky z úhrady pokút prevzal. Orgány činné v trestnom konaní pritom
vychádzali zo záznamov Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o tom, kto je v
záznamoch ako riešiteľ priestupku uvedený, hoci už z dôkazov zabezpečených a vykonaných v priebehu
prípravného konania mohli zistiť, že vyznačenie príslušníka mestskej polície ako riešiteľa priestupku

nemusí zodpovedať skutočnosti, ako to uviedol svedok O. D. na hlavnom pojednávaní (a aj vo svojom
výsluchu v prípravnom konaní), pričom aj jednotliví svedkovia vypovedali v tom smere, že zakaždým bol
priestupok riešený príslušníčkou U.. O. M.W.X.. Okrem toho, z obrazového záznamu zachytávajúceho
riešenie priestupku spáchaného P. Y. jednoznačne vyplýva, že priestupok bol riešený U.. O. M.F.K., ktorá
rozhodovala aj o udelení blokovej pokuty a jej výške, hoci v zázname je ako riešiteľ uvedený obžalovaný

X. Z.. To len potvrdzuje výpoveď svedka O. D., že mená príslušníkov mestskej polície - hliadky sa
uvádzali „na preskačku“, aby sa vykazovala rovnomerná výkonnosť, aj keď reálne bol priestupok riešený
druhým členom hliadky, resp. vždy veliteľom hliadky.

Aj v týchto posudzovaných prípadoch je však podľa názoru súdu rozhodujúce to, že sa v nijakom smere

nepodarilo hodnoverne preukázať, že by sa obžalovaný X. Z. skutočne akýmkoľvek spôsobom podieľal
na trestnej činnosti, pre ktorú bola právoplatne odsúdený druhá z pôvodne obvinených osôb (U.. O. M.),
resp. že by konal v zmysle spolupáchateľstva, čomu nasvedčujú skutočnosti vyplývajúce z výpovedí
jednotlivých svedkov na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní odsúdená U.. O. M. ako svedkyňa využila svoje právo a odmietla vo veci
vypovedať. Svedkyňa O.. Y. Y. sa k veci, resp. k riešeniu priestupkov nevedela relevantne vyjadriť.
Svedok O. G. okrem iného uviedol, že nie je presne stanovené, čo má ktorý z policajtov v rámci
prejednávania priestupku robiť. Je to na ich dohode, pričom väčšinou jeden komunikuje a druhý
zabezpečuje toho prvého, resp. robí pomocné úkony. Svedok na rozdiel od svedka O. D. ďalej síce

uviedol, že nie je pravidlom, že by riešenie priestupku bolo iba vecou veliteľa hliadky a môže sa
stať, že aj člen hliadky vybavuje priestupok, toto vyjadrenia však v danej trestnej veci nemá žiaden
relevantný význam, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch bol
priestupok riešený U.. O. M. a nie obžalovaným. Svedok taktiež nevylúčil možnosť, že sa v protokoleuvádzal jeden člen hliadky a v knihe na operačnom stredisku zase iný člen hliadky, ako ani to, že
operačný pracovník striedavo zaznamenával jedného a následne druhého člena hliadky, aby vykazovali
rovnomerné prejednávanie priestupkov. Podľa neho sa to stať mohlo, ale nie v takom rozsahu, že by

išlo o striedavé a rovnomerné uvádzanie členov hliadky, čo je však v rozpore s tvrdením práve svedka
Juraja Kováča, ktorý v tom čase vykonával činnosť operačného pracovníka.

Z výsluchu svedka Ľ. A. a z prečítaných zápisníc o výsluchoch svedkov K. S., B. X. W. O.. W. S.Č., a to
postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku taktiež nevyplýva, že by obžalovaný vôbec mohol

byť účastný na protiprávnom konaní už odsúdenej U.. O. M., alebo že by mohol na takomto konaní
vedome participovať.

Svedok Ľ. A. totiž výslovne uviedol, že obžalovaný bol ako člen hliadky prítomný na mieste priestupku,
ale 90 až 95 percent času komunikoval s mestskou policajtkou (U.. O. M.) a obžalovaný v podstate iba
dávaldole„papuču“.Pokutupýtalaonaaajajvydávalabloky.Obžalovanýmoholbyťodnichvzdialenýna

dĺžku auta, keďže oni stáli vzadu a „papuča“ bola na prednom kolese. Taktiež svedkyňa K. S. vypovedala
v tom smere, že po príchode hliadky mestskej polície vystúpila z auta iba policajtka (U.. O. M.), s ktorou
sa začala rozprávať o pokute a až po ustálení pokuty vystúpil z auta obžalovaný, ktorý dal dole „papuču“.
S obžalovaným vôbec nerozprávala, pričom tento celý čas sedel v aute a ako videl, že podáva policajtke
peniaze, vtedy vystúpil a dal dole „papuču“. Policajtka mala v ruke bloky, ale s peniazmi ich zobrala.

Obžalovanýnijakonezasahovaldoriešeniapriestupku.AjsvedkyňaO..W.S.vosvojejvýpovediuviedla,
že po tom, čo na miesto priestupku prišli mestskí policajti, a to muž a žena, jej práve policajtka oznámila,
že stojí na zakázanom mieste. Tejto následne zaplatila 10,-Eur a policajtka jej dala nejaké ústrižky. Iba
s touto policajtkou komunikovala, policajt nekomunikoval vôbec, on len odopol papuču a stál pri ich
(služobnom) aute. V podstate iba svedok B. X. poukázal na to, že podľa neho mal policajt (obžalovaný)

vedomosť o výške pokuty, ktorú mal zaplatiť. Tento svedok uviedol, že pri riešení priestupku komunikoval
najmä s policajtkou a aj pokutu a jej výšku mu ona oznámila. Nakoniec mu policajtka povedala, že mu
dá pokutu iba 20,-Eur. Osobne si myslel, že o výške pokuty vedel aj druhý policajt, lebo sa tam motal.
Svedok ďalej uviedol, že keďže nemal peniaze, asi policajtka ho poslala do bankomatu a následne asi
jej uvedenú pokutu zaplatil, pričom čakali na neho obaja. Podľa svedka mu žiadne bloky nedali. Obaja

policajti boli vonku a obžalovaný asi videl, že dáva policajtke danú sumu. Nevedel však uviesť, kde
obžalovaný presne stál a kde sa nachádzal v čase zaplatenia pokuty, bol v okruhu niekoľkých metrov.
Policajtka mala nejaký blok a aj si niečo písala.

S poukazom na skutočnosti vyplývajúce z výpovedí všetkých menovaných svedkov vrátane výpovede

svedka O. D. (v kontexte vykonaných listinných dôkazov - dokumentácie predloženej zo strany Mestskej
polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy) možno aj v týchto prípadoch (rovnako ako vo
vzťahu k oslobodzujúcemu výroku v bode I. rozsudku) konštatovať, že obhajoba obžalovaného a ním
uvádzané skutočnosti, pokiaľ ide o to, kto bol v danom prípade veliteľom hliadky, kto riešil spáchaný
priestupok, ukladal pokutu a preberal finančné prostriedky a kto nasadil a zložil zabezpečovacie

zariadenie, ako aj to, že člen hliadky sa nemusel nachádzať v blízkosti veliteľa hliadky pri riešení
priestupku a ukladaní pokuty vrátane odovzdávania pokutových blokov, nebola vyvrátená a ani
relevantným spôsobom spochybnená.

Z vykonaného dokazovania je teda nepochybne prípustná a so zreteľom na výpovede menovaných

svedkov taktiež dokonca vysoko pravdepodobná taká alternatíva priebehu skutkového deja, v zmysle
ktorej pri preukázanom postavení už odsúdenej U.. O. M.X. ako veliteľa hliadky a ňou riešených
priestupkov vrátane ukladania pokuty a pri jej úhrade aj preberania finančnej hotovosti, sa obžalovaný
X. Z. mohol nachádzať v istom odstupe od veliteľa hliadky a priestupcu po tom, čo odmontoval
mechanické zabezpečenie, resp. v bode 1. sa v takomto odstupe mohol nachádzať v čase úhrady

pokuty svedkom B. X., pričom nemusel venovať pozornosť komunikácii medzi veliteľom hliadky a
priestupcom.Vbodoch2až4.pritompodstatnúčasťkomunikáciemedziveliteľomhliadkyapriestupcom
nemusel vlastnými zmyslami vnímať práve z dôvodu, že vykonával činnosť spojenú s odmontovaním
predmetného zabezpečenia.

Čo sa týka vedomosti obžalovaného o výške pokuty uloženej svedkovi B. X.S.E., táto okolnosť v nijakom
smere nepreukazuje vedomosť obžalovaného o tom, že svedkovi neboli odovzdané bloky a že do
protokolu bola prípadne zapísaná iná suma zaplatenej pokuty, nakoľko svedok výslovne uviedol, ženevie, kde obžalovaný presne stál a kde sa nachádzal v čase zaplatenia pokuty, pričom bol v okruhu
niekoľkých metrov.

V podstate ďalej platí všetko to, čo už súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku v súvislosti s
oslobodzujúcim výrokom v bode I. (strana 10 tohto rozsudku) vrátane vyhodnotenia obrazového
záznamu, ktorý názorne ilustruje, ako postupoval druhý člen hliadky pri riešení priestupku a ktorý
reálne umožňuje taký záver o tom, že obžalovaný X. Z. nemusel mať vôbec vedomosť o takom konaní
veliteľa hliadky, ktorý zakladal jeho trestnoprávnu zodpovednosť, resp., ktorý by u neho musel vzbudiť

podozrenie o takom konaní veliteľa hliadky. Pritom práve v rámci tohto obrazového a zvukového
záznamu (na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie) mali orgány činné v trestnom konaní
vytvorenýnáležitýpriestor,abymohlizdokumentovaťajprípadneprotiprávneatrestnoprávnerelevantné
konanie druhého člena hliadky - obžalovaného X. Z., čo sa im však zjavne nepodarilo.

Z pohľadu súdu ide o takú dôkaznú núdzu vo vzťahu k podanej obžalobe, ktorá by iný záver, t. j.

záver o vine obžalovaného zakladala výlučne na špekulatívnych úvahách (typu „predsa musel vedieť“,
„museli byť dohodnutí“ a pod.), ktorý nie je objektivizovaný vykonanými dôkazmi. V rámci rozumného
uvažovania a existencie dôvodných rozumných pochybností súd musel pripustiť aj taký alternatívny
záver (v zmysle vyššie uvedeného), ktorý nepochybne odôvodňuje oslobodenie obžalovaného spod
predmetnej obžaloby opäť z dôvodu podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku, teda že nebolo

preukázané, že skutok spáchal aj menovaný obžalovaný spoločným konaním (v danom prípade aj tu
právna kvalifikácia skutku nemala spočívať v rovine spolupáchateľstva, ale do úvahy by prichádzalo
účastníctvo podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona - poskytnutie pomoci).

Pokiaľ ide o výsluch svedkyne P. Y., súd uvádza, že tento výsluch napokon na základe vykonaných

dôkazov nepovažoval za nevyhnutný a vzhľadom na to, že menovaná svedkyňa mala vystupovať ako
„agentka“, by jej výsluch podľa názoru súdu bol aj nezákonný, keďže pre jej postavenie agentky neboli a
ani nemohli byť splnené zákonné podmienky (čo vyplýva z obsahu spisového materiálu - neboli splnené
podmienky na postup podľa § 117 Trestného poriadku a z obsahu spisu nie je vôbec zrejmé, či podľa
tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní vôbec postupovali). Napriek tomu súd uvádza, že táto

skutočnosť nebola spôsobilá založiť dôvod pre oslobodzujúci výrok podľa § 285 písmeno a/ Trestného
poriadku, keďže sa U.. O. M. k svojmu konaniu vo všetkých bodoch priznala.

Hoci krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že je potrebné vypočuť aj svedkyňu K. S.,
súd napokon k jej výsluchu na hlavnom pojednávaní nepristúpil, nakoľko jej výsluch žiadna zo strán

(obžalovaný a prokurátor) nenavrhovala a z ich strany došlo k súhlasu s čítaním zápisníc o výsluchu tejto
a niektorých iných svedkov v zmysle § 263 odsek 2 Trestného poriadku, pričom s ohľadom na výsledky
vyplývajúce z dokazovania na hlavnom pojednávaní (po uvedenom zrušujúcom rozhodnutí krajského
súdu) mal súd za to, že už výsluch ďalších svedkov nie je pre meritórne rozhodnutie rozhodujúci a
potrebný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je to uvedené
v enunciáte (výroku) tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia

na Okresný súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. V rovnakej lehote s
obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.