Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/229/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210226650
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1210226650.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky:

R.. Z. Q., I.. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Z., zast. advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného
oslobodenia 25, Bernolákovo proti odporcovi: Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, so
sídlom Drieňová 35, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, so sídlom Dostojevského
rad 1, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II zo dňa XX.XX. XXXX domáhala
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany odporcu ako zamestnávateľa,
doručenou navrhovateľke ako zamestnankyni dňa XX.XX.XXXX, náhrady mzdy, ako i a náhrady trov
konania.

Navrhovateľkasvojnávrhodôvodnilatým,žedňaXX.XX.XXXXsňouodporca neplatneokamžiteskončil
pracovný pomer, čo potvrdil aj tunajší súd rozsudkom č.k. XXCpr XX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Riaditeľ odporcu neskôr vyhlásil pre média ,, Podľa súdu jej pracovný pomer trvá. Neviem však,
akú robotu jej dám, keďže predmety, ktoré učila na našej škole sú zrušené a stav máme plný.
Vyučujúci sú z rozhodnutia súdu zdesení a ja si neviem predstaviť, že by ďalej učila deti. “ napriek
uvedenému vyhláseniu však odporca listom zo dňa XX.XX.XXXX vytkol navrhovateľke, že sa v
prvý deň po doručení rozsudku, ktorým bola skonštatovaná neplatnosť okamžitého skončenia jej
pracovného pomeru nedostavila do práce, čo považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Zároveň vyzval navrhovateľku, aby sa bezodkladne dostavila do práce. Navrhovateľka listom zo

dňa XX.XX.XXXX oznámila odporcovi, že do práce nastúpi bezodkladne po ukončení jej aktuálneho
pracovného pomeru u iného zamestnávateľa. Následne listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila, že do
práce nastúpi dňa XX.XX.XXXX, čo aj urobila. Po jej opätovnom nástupe do práce riaditeľ pre média
vyhlásil ,,Nechápem jej hrošiu kožu. Pani kolegyňa chcela hneď učiť, ale ja pre ňu pred koncom roka
nemámtriedu.“OdporcadňaXX.XX.XXXXuložilnavrhovateľkepracovnúúlohu-vypracovanieučebných
osnov predmetov, pričom tieto úlohy riadne vykonala. Následne jej dňa XX.XX.XXXX odporca doručil
na pracovisku výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú odôvodnil organizačnými

zmenami v zmysle rozhodnutia riaditeľa školy zo dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu otvorenia iba 2-och tried
denného štúdia v školskom roku XXXX/XXXX namiesto 3-och tried. Pracovný pomer sa mal skončiť
dňa 30.09.2010. Uvedené rozhodnutie riaditeľa o organizačných zmenách v skutočnosti neobsahuje
špecifikáciu žiadnej organizačnej zmeny, uvádza iba, že otvorenie 2-och tried ,,znamená zhruba stratu1,5 úväzku učiteľa“. Akou konkrétnou organizačnou zmenou chcel odporca túto ,,stratu“ riešiť, však v
písomnom rozhodnutí uvedené nebolo a teda nebola splnená podmienka výpovede podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP-t.j. ,,písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,

technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách“. Navrhovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že odporca prijal pred daním
výpovede do zamestnania ďalších učiteľov. Odporca pritom stanovil učiteľom rozsah úväzkov v rozpore
s § 3 ods. 1,2 a prílohou č.1 nariadenia vlády č. 422/2009Z.z. v rozsahu 28 hodín namiesto 22 hodín
týždenne. V prípade vyučujúcej Kráľovskej je to 22 hodín namiesto 13 hodín týždenne. Organizačná

zmena spočívajúca v prepustení navrhovateľky teda nielenže nebola vykonaná písomným rozhodnutím
zamestnávateľa, ale nebola ani potrebná. Odporca od rozhodnutia súdu o neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru pre média uviedol, že navrhovateľku zamestnávať nechce a nebude a
následne po nenastúpení do práce na druhý deň po doručení rozsudku jej poslal oznámenie, že sa
dopustila porušenia pracovnej disciplíny. Potom, čo navrhovateľka po ukončení pracovného pomeru
nastúpila naspäť do práce, stala sa obeťou šikanovania a nerovnakého zaobchádzania zo strany

odporcu. Ako kabinet jej bola pridelená nepoužívaná a neudržiavaná trieda, kde bol následne odo dňa
XX.XX.XXXX vypnutý elektrický prúd. Odporca svoj postup vysvetlil v médiách nasledovne ,,Pridelil som
jej taký kabinet, aby čo najmenej prichádzala do kontaktu s vyučujúcimi. Bolo by im to nepríjemné,
niektorí svedčili na súde proti nej.“ Ďalej jej bolo určené osobitné miesto na zapisovanie dochádzky na
vrátnici, pričom ostatní sa zapisovali v zborovni, kde jej bol znemožnený prístup. Odporca jej neodovzdal

kľúče od školy umožňujúce vstup do budovy a narozdiel od ostatných zamestnancov, jej neumožnil
ani prácu na doma. Ďalej jej nepridelil počítač a keď zistil, že používa svoj vlastný, vypol jej v
zásuvkách elektrický prúd a vydal obežník č. 1/2010, ktorým zakázal zamestnancom z dôvodu hrozby
požiaru zapájať do zásuviek elektrospotrebiče. Odporca opakovane poskytoval pre média znevažujúce
vyjadrenia o navrhovateľke, umožnil novinárom prístup do miestnosti, v ktorej vykonávala prácu a

umožnil im ju fotografovať. Riaditeľ odporcu svoje skutočné motívy najlepšie vysvetlil vo vyjadreniach
pre média, v ktorých uviedol, že rozhodnutie súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru považuje za nespravodlivé a naďalej zotrval na stanovisku, že navrhovateľka je pre neho ako
zamestnankyňa neprijateľná a nevie si predstaviť, že by u neho mala vykonávať pedagogickú činnosť,
čím ju znevýhodňoval za to, že úspešne uplatnila svoje práva na súde. Taktiež ju vystavil diskriminácii

a nerovnakému zaobchádzaniu, čím porušil čl. 1 ZP §2 ods. 1, §2a ods. 3,4, §3 a §6 zákona 365/2004
Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. V dôsledku
neplatnosti výpovede má navrhovateľka v zmysle §79 ods. 1 ZP nárok na náhradu mzdy vo výške
jej priemerného zárobku odo dňa kedy oznámila navrhovateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, (čo
bolo dňa 19.07.2010) až do dňa keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať práci. Odporca jej vyplácal

priemernýhrubýmesačnýzárobokvovýške668,50-eur.,prisprávnomurčenízapočítateľnejpraxepodľa
§7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z.z. (110,50-eur namiesto 87,50-eur), má navrhovateľka nárok na plat
vo výške 691,50-eur.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľke dali výpoveď z pracovného pomeru

v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nakoľko sa stala nadbytočnou vzhľadom na rozhodnutie riaditeľa
školy o organizačných zmenách zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je stavebná inžinierka a pracovala
u nich ako profesorka odborných predmetov od r. 1988, pričom vyučovala predmety súvisiace
s vodohospodárskymi stavbami. Vždy otvárali tri a viac tried prvého ročníka štúdia a rovnako
predpokladali, že aj v školskom roku 2010/2011 otvoria tri triedy. Z dôvodu nízkeho počtu prihlásených

žiakov, však otvorili len dve triedy, v dôsledku toho došlo ku menšej potrebe vyučovacích hodín, čo viedlo
i k nadpočetnosti dovtedy pôsobiacich pedagógov na škole a ku rozhodnutiu o rozviazaní pracovného
pomeru s jedným pedagógom, konkrétne s navrhovateľkou. Výpovedné dôvody v zmysle § 63 ods.
1 písm. b) ZP o rozviazaní pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti teda boli splnené. Iná
organizačná zmena podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP spočíva v otvorení dvoch tried, namiesto pôvodne

plánovanýchtrochtried,čovyvolalopotrebuzníženiastavupedagogickýchzamestnancov.Riaditeľškoly
rozhodol o organizačných zmenách dňa XX.XX.XXXX, čo zároveň znamenalo stratu 1,5 úväzku učiteľa,
v dôsledku čoho sa stali niektorí vyučujúci nadpočetnými. Rozhodnutie o organizačných zmenách bolo
prijaté písomne, bolo prerokované so zástupcami odborovej organizácie pri odporcovi. Rozhodnutie
zodpovedalo požiadavkám na úsporné a efektívne riadenie odporcu, ktorý sa rozhodol riešiť vzniknutý

nadbytok pedagógov výpoveďou. Navrhovateľka vyštudovala na vysokej škole špecializáciu vodných
stavieb a u odporcu vyučovala predovšetkým predmety týkajúce sa vodných stavieb. Tieto predmety
sa v súčasnosti takmer vôbec nevyučujú a ak by navrhovateľka bola zostala učiť u odporcu, musela
by si meniť svoju kvalifikáciu. Odporca prijal v septembri 2010 nových zamestnancov, a to W.. Z. navyučovanie telesnej výchovy ako náhradu za W.. O., ktorý odišiel do starobného dôchodku, W.. V. na
čiastočný úväzok na vyučovanie predmetu Slovenský jazyk literatúra ako náhradu za W.. J. a W.. N.,
ktoré tiež odišli do dôchodku. Na dohodu prijal W.. M. s úväzkom 10 hodín týždenne namiesto L..

L., ktorá odišla do dôchodku, išlo o predmet matematika. W.. B. prijal na vyučovanie náboženstva 3
hodiny týždenne. Ani na jeden z predmetov nemala navrhovateľka aprobáciu, ktorá vyštudovala na
vysokej škole špecializáciu vodných stavieb a u odporcu vyučovala predovšetkým predmety týkajúce
sa vodných stavieb. Tvrdenia navrhovateľky o pracovných úväzkoch pedagógov pôsobiacich u odporcu
sú nepravdivé. Žiadny pedagóg nemal pracovný úväzok 28 hodín týždenne. Najväčší úväzok mala R..

B.O.Y. K.Č. a W.. S. W. v rozsahu 24 hodín a najmenej 16 hodín R.. F. a R.. F.. M.. W.. N. je výchovnou
poradkyňou školy. Podľa prílohy č. 2 k Nariadeniu vlády č. 422/2009 Z.z. bol základný úväzok znížený
o 1 hodinu, keďže sú strednou školou s počtom žiakov do 300. Základný úväzok učiteľov riadnych
predmetov činil 22 hodín týždenne a podľa cit. normy, úväzok W.. N. je 21 hodín týždenne, nie 13
hodín. Navrhovateľka nastúpila do práce dňa 01.06.2010 a odporca jej pridelil prácu podľa pracovnej
zmluvy a to vypracovanie učebných osnov, predmetov pozemné staviteľstvo a inžinierske stavby, neskôr

zakladanie stavieb, staviteľstvo, drevené a kovové konštrukcie a skúšobných testov. Na výkon práce
jej pridelil osobitnú miestnosť, ktorá zodpovedala všetkým požiadavkám výkonu práce, išlo o miestnosť
predtým používanú ako triedu. Odporca mal problémy prideliť pre ňu pracovné miesto, nakoľko pre jej
predchádzajúce správanie, mali ostatní pracovníci školy veľmi negatívny postoj voči jej osobe, ktorý
stále pretrváva. Ku žiadnej diskriminácii však nedochádzalo. Negatívny postoj ostatných zamestnancov

voči navrhovateľke začal najmä v roku 2003, keď navrhovateľka prišpendlila na tabuľu v kabinete, ktorý
zdieľala s ďalšou učiteľkou, svoje fotografie, ktoré možno označiť niekde medzi erotikou a pornografiou.
Manžel navrhovateľky s jej súhlasom tieto fotografie zverejnil na internete. Krajský pedagogický ústav
označiluvedenézverejneniefotografiíakozásahdokrehkejpsychickejštruktúryštudentovškoly.Ostatní
pedagogickí pracovníci videli v jej správaní ničenie svojej výchovnej práce. Práve pre toto jej správanie

vzbudil celý prípad mediálnu pozornosť a keď sa novinári zaujímali o jej prípad, bol odporca na jednej
strane povinný ich informovať pravdivo a na strane druhej strane mal právo vyjadriť svoj názor na jej
správanie.

Súd vo veci doplnil dokazovanie v zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave prednesom právnych

zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľky a povereného zástupcu odporcu, výsluchom
svedkov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to najmä pracovnou zmluvou,
dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II
č.k. XXcpr/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX, podaním odporcu zo
dňa 01.03.2010, oznámením zo dňa XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX, oznámeniami o zadelení práce,

rozhodnutím riaditeľa školy o organizačných zmenách, zápisnicou o prerokovaní výpovede zo dňa
XX.XX.XXXX, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, protokolmi o zbere údajov a
identifikačnými údajmi strednej priemyselnej školy, stanoviskom Ministerstva školstva vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, zriaďovacou listinou Bratislavského samosprávneho
kraja zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXX/XXXX-M., Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/

XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/
XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX ako i ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňaXX.XX.XXXX uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a

odporcom ako zamestnávateľom súd zistil, že pracovný pomer vznikol ku dňu XX.XX.XXXX a bol
uzavretý na dobu určitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzavretou dňa XX.XX.XXXX sa pracovný
pomer zmenil na dobu neurčitú.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako

zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom súd zistil, že pracovný úväzok navrhovateľky sa
zmenil dňom XX.XX.XXXX na plný pracovný úväzok t.j. vyučovacích 21 hodín týždenne.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXCpr/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd
rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo dňa

XX.XX.XXXX pod sp.zn. XXX/XXXXMi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a
pracovný pomer naďalej trvá.Zo žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľka vzhľadom na právoplatné skončenie
konania o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámila odporcovi, že na ďalšom
zamestnávaní trvá, chce vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a žiadala o oznámenie termínu

začatia prideľovania práce.

Z podania zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľke, že bola povinná sa dostaviť
na pracovisko nasledujúci deň po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XX/XXXX-

XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, podľa ktorého jej pracovný
pomer trvá. Nakoľko sa na pracovisko nedostavila a neoznámila dôvod svojej neprítomnosti dopustila
sa porušenia pracovnej disciplíny, čo môže byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru v zmysle § 68
Zákonníka práce.

Z oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľka oznámila odporcovi, že aktuálny pracovný

pomer ukončí najrýchlejšie ako sa dá, aby mohla nastúpiť do zamestnania a vykonávať prácu tak ako
jej bude pridelená podľa pracovnej zmluvy.

Podaním zo dňa XX.XX.XXXX odporca navrhovateľku opätovne vyzval, aby sa bezodkladne dostavila
do práce a v prípade, že nastúpiť nemôže, ponúkol jej rozviazanie pracovného pomeru dohodou.

Podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka oznámila odporcovi, že v práci dala výpoveď, výpovedná
doba jej uplynie XX.XX.XXXX a teda do zamestnania nastúpi dňa XX.XX.XXXX. Keďže má záujem na
ďalšom zamestnávaní, neprijíma jeho návrh na rozviazanie pracovného pomeru.

ZoznámeniaozadelenípráceaurčenímpracovnýchpodmienokprenavrhovateľkuzodňaXX.XX.XXXX
súd zistil, že jej bola pridelená práca- vypracovanie učebných osnov odborných stavebných predmetov,
ich inovácia v súlade so školským programom.

Z oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľke

bola pridelená ďalšia práca a to vypracovanie alternatívnej učebnej osnovy ,,inžinierske stavby“ s
hodinovou dotáciou 3/2, vypracovanie inovovanej učebnej osnovy voliteľného predmetu ,,zakladanie
stavieb“ pre 4 ročník denného štúdia v študijnom odbore ,,staviteľstvo“ v rozsahu 2 hodín týždenne
a vypracovať ku každému štvrťroku skúšobné testy s podrobným zadaním otázok a vypracovaním
správnych riešení v rozsahu 1. vyučovacej hodiny. Ďalej vypracovať učebnú osnovu k predmetu ,,drevo

a kovové konštrukcie“ pre 4 ročník v rozsahu 2 vyučovacích hodín.

Z rozhodnutia riaditeľa školy o organizačných zmenách zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dôvodom
týchto organizačných zmien bolo, že odporca počítal s otvorením 3-och prvých tried v školskom roku
2010/2011 v dennom štúdiu. Podarilo sa však otvoriť len dve triedy denného štúdia, čo znamená stratu

1,5 úväzku učiteľa. Organizačné zmeny boli prerokované so zástupcami odborovej organizácie.

Zo zápisnice z prerokovania výpovede z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti
predsedníčky W.. N., R.. F. a R.. B., členiek výboru základnej organizácie odborového zväzu súd zistil,
že ukončenie pracovného pomeru R.. Z. Q. bolo riadne prerokované, nakoľko sa táto zamestnankyňa

stala nadbytočnou. Všetci prítomní s výpoveďou súhlasili.

Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že odporca ukončil s navrhovateľkou
pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko sa vzhľadom
na rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa XX.XX.XXXX stala nadbytočnou. Výpoveď začala plynúť dňa

XX.XX.XXXX a skončila dňom XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámila zamestnávateľovi, že vyššie uvedenú výpoveď
považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Z protokolu o zbere údajov pre normatívne financovanie - september 2009 Strednej priemyselnej školy

stavebnej súd zistil, že celkový počet žiakov ku dňu XX.XX.XXXX na škole bol 304.

Z protokolu o zbere údajov pre normatívne financovanie - september 2010 Strednej priemyselnej školy
stavebnej súd zistil, že celkový počet žiakov ku dňu XX.XX.XXXX na škole bol 265.Z identifikačných údajov o Strednej priemyselnej škole vypracovaných ku dňu XX.XX.XXXX- školský
rok 2009/2010 súd zistil, že celkový počet vyučovacích hodín za týždeň bez korekcií bol 627, počet

zamestnancov v pracovnom pomere na dobu neurčitú 29, na dobu určitú 3.

Z identifikačných údajov o Strednej priemyselnej škole vypracovaných ku dňu XX.XX.XXXX- školský
rok 2010/2011 súd zistil, že celkový počet vyučovacích hodín za týždeň bez korekcií bol 549, počet
zamestnancov v pracovnom pomere na dobu neurčitú 25, na dobu určitú 2 a na dohodu 2.

Zo stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX
podaného na žiadosť právneho zástupcu odporcu súd zistil, že pri skončení pracovného pomeru
z dôvodu nadbytočnosti učiteľa, sa inou vhodnou prácou rozumie práca, ktorá zodpovedá jeho
kvalifikácii na vyučovanie, teda učiteľovi nie je možné ponúknuť vyučovanie takých predmetov, na
vyučovanie ktorých nespĺňa kvalifikačný predpoklad. Keby riaditeľ školy ponúkol voľné miesto učiteľovi

na vyučovanie predmetov ktorých nemá kvalifikáciu, porušil by tým právne predpisy stanovujúce
kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov.

Zo zriaďovacej listiny Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXX/XXXX-M.
čl. R. ods. X súd zistil, že Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická je právnym nástupcom

Strednej priemyselnej školy stavebnej (školy boli zrušené uznesením Zastupiteľstva BSK č. 50/2011).

Rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Bratislava II návrh
navrhovateľky zamietol. Krajský súd uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd

prvého stupňa dostatočne nezistil skutkový stav veci, v rozsudku absentujú skutkové zistenia, ktoré
sú podstatné a rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku, odôvodnenie rozsudku je
nepostačujúce, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd sa ďalej nezaoberal tým, či výpoveď spĺňala
všetky hmotnoprávne podmienky ani spornosťou dôvodu výpovede (nadbytočnosťou navrhovateľky).
Následne súd nevenoval pozornosť tomu, či organizačná zmena spočívala v nadbytočnosti a následným

porovnaním stavu u odporcu pred organizačnou zmenou a po nej, či sa jednalo o účelovú zmenu
vzhľadom na konflikty medzi účastníkmi konania, na ktoré po celý čas poukazovala navrhovateľka a
ktoré mnohé odporca ani nepoprel. Pretože o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, treba zistiť,
aké práce mala navrhovateľka v pracovnej zmluve dohodnuté a na aké všetky predmety mala aprobáciu,

resp. či mohla vyučovať niektorý zo všeobecne vzdelávacích predmetov. Ďalej bude potrebné zistiť,
aký počet vyučovacích hodín mali jednotliví učitelia odporcu týždenne v rozhodnom čase t.j. ku dňu
výpovede navrhovateľke. Ak k skončeniu pracovného pomeru došlo pre nadbytočnosť v tom prípade
súd prvého stupňa neskúmal ani splnenie ďalšej povinnosti uvedenej v § 61 ods. 3 ZP, podľa ktorého,
ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené

pracovné miesto a prijať po skončení pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka nastúpila do práce opätovne
po predchádzajúcom súdnom spore, ktorým sa určilo, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné. Už od vyhlásenia tohto rozsudku začali voči nej šikanózne kroky- zástupca odporcu jej cez

média odkázal, že nemá záujem ju ďalej zamestnávať. Neskôr jej však oznámil, že nenastúpením
do práce porušuje pracovný poriadok, hoci pred tým ju nijako nevyzval, aby do práce nastúpila.
Navrhovateľkadalavovtedajšomzamestnanívýpoveď anáslednejuriaditeľodporcuprivítalsoslovami,
že na to nie je pripravený a že nemá pre ňu prácu. Šikanózne správanie odporcu ďalej pokračovalo
napr. tým, že jej nepridelil výpočtovú techniku a bez dôvodu, keď si priniesla vlastný laptop, jej vypli

prúd v zásuvkách, pridelili jej samostatný kabinet, aby bola izolovaná od ostatných kolegov. Dochádzku
si zapisovala samostatne, čo by nebol problém, keby odporca rovnako postupoval aj voči ostatným
vyučujúcim. Ukončenie pracovného pomeru považujú za neplatné, nakoľko tu absentuje základná
hmotnoprávnapodmienkaatopísomnérozhodnutieovykonaníorganizačnýchzmien.Neexistuježiadne
písomné rozhodnutie o organizačných zmenách a taktiež nebolo preukázané, že došlo k prerokovaniu

organizačných zmien s odborovou organizáciou. Právny zástupca navrhovateľky mal ďalej za to,
že odporca si nesplnil ponukovú povinnosť a neponúkol navrhovateľke inú prácu, hoci bolo niekoľko
predmetov, ktoré bola odborne spôsobilá vyučovať. Nebolo potrebné prepúšťať zamestnancov, ale
stačilo len zosúladiť vyučovacie hodiny s právnymi predpismi. Navrhovateľka nebola nadbytočná, mohlavyučovať napr. odbornú prax, deskriptívnu geometriu, ako i ďalšie predmety ako napr. inžinierske a
dopravné stavby. Zákonník práce nevylučuje, aby jej bola ponúknutá práca aj na nižší pracovný úväzok
napr. v rozsahu 10 vyučovacích hodín. Nesúlad aprobácie navrhovateľky zo študijnými odbormi odporcu

bol uvádzaný ako dôvod prečo bola prepustená práve navrhovateľka a nie iný učiteľ. Nerovný prístup
odporcu k navrhovateľke potvrdzuje aj argumentácia pred súdom, keď poukazoval na údajne chýbajúcu
aprobáciu navrhovateľky z dôvodu zmeny študijných odborov na škole. Odporca argumentoval tým,
že bol zrušený odbor navrhovateľky a zostalo iba pozemné staviteľstvo. V skutočnosti je však odbor
označovaný ako pozemné staviteľstvo, v úradných písomnostiach uvádzaný ako staviteľstvo. V čase

prepustenia navrhovateľky pritom na škole bolo viacero pedagógov, ktorých študijný odbor na VŠ nebol
pozemné stavby, ale architektúra (R.. M.), inžinierske konštrukcie, dopravné stavby (R.. W., R.. Q.,
R.. N.). Navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady požadované vyhláškou č. 437/2009. Tvrdenie
odporcu, že kvalifikačná požiadavka spočíva aj v požiadavke na študijné zameranie na stavebnej
fakulte, tak nemalo oporu v právnych predpisoch a vyvracia ho aj prax u odporcu, keď navrhovateľka
vyučovala množstvo odborných predmetov, ktoré nesúviseli priamo s vodnými stavbami. Odporca pritom

prijal na vyučovanie odborného predmetu prax, na ktorý údajne nie je navrhovateľka ako stavebná
inžinierka dostatočne kvalifikovaná, W.. Z., ktorý vyštudoval učiteľstvo so zameraním na pracovnú
výchovu. Dôvody uvádzané odporcom ohľadne aprobácie navrhovateľky sú teda zjavne účelové a
vymyslené, keďže neprepustil viacero učiteľov, ktorí podľa jeho výkladu mali byť nekvalifikovaní na
vyučovanie odboru staviteľstvo a prepustil navrhovateľku, ktorej neponúkol ani vyučovanie predmetu

prax na kratší úväzok, čo bolo podľa ZP jeho povinnosťou. Dnes sa ten dôvod už trochu posúva a
odporca tvrdí, že dôvodom bolo okrem iného to, že p. Z. požadoval plný úväzok v dôsledku čoho sa
stalanavrhovateľkanadbytočná.Nemožnododatočnemeniťdôvody,ktoréviedlikvôliprepusteniapráve
daného zamestnanca a súčasne takýto dôvod ani nemôže obstáť, pretože odporca vedel koľko má
učiteľov, vedel akého učiteľa potrebuje a teda mohol prijať takého, ktorý by učil na čiastočný úväzok.

Je nemysliteľné, aby zamestnávateľ súčasne prepúšťal učiteľa a predmety, ktoré by mohol učiť zároveň
pridelil novoprijatému. Pokiaľ ide o náhradu mzdy, odporca nesprávne započítal prax navrhovateľky
počas súdneho sporu, ktorá nebola zohľadnená.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že potom, čo bolo právoplatne určené, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo neplatné, rozprúdili sa hanlivé vyjadrenia odporcu
v médiách, že pre ňu nemá prácu. Následne sa dozvedela, že sa má dostaviť do práce a že keď sa
nedostaví,porušípracovnýporiadok.VtomčasebolazamestnanávovydavateľstveEurostavarozhodla
sa, že tam dá výpoveď a nastúpi do práce u odporcu. XX.XX.XXXX došla do práce a na chodbe už
stáli dvaja novinári, neskôr jej riaditeľ ukázal kabinet (opustenú učebňu), oznámil jej, že nebude mať

kľúče od zborovne a že sa bude podpisovať na vrátnici. Mala sťažené pracovné podmienky, iné než
ostatní vyučujúci. Cez leto chodili učitelia do práce od 09:00 hod do 12:00 hod, pričom navrhovateľka
musela chodiť od 06:45 do 14:45 hod. Keď sa s ňou stretli ostatní učitelia sklopili zrak, nakoľko vedeli,
že vedenie neznesie odpor voči nadriadenému. Riaditeľ tvrdil, že nemá voľný kabinet, pričom voľné
kabinety boli a rovnako mal aj každý učiteľ svoju výpočtovú techniku, pričom navrhovateľka ako jediná

nemala. Diskriminačné bolo aj to, že keď jej bola daná nejaká úloha, bolo uvedené, že ju má vypracovať
ručne, všetko musela prepisovať, čo smerovalo k tomu, aby z práce sama odišla. Prácu mala rada, robila
ju 15 rokov a stále má o prácu záujem. Odporca tvrdí, že nemá dostatok vyučovacích hodín, pričom
navrhovateľka poukázala na webovú stránku školy, kde niektorí vyučujúci majú aj 26 hodinové úväzky.
Minimálne v 4 prípadoch bola porušená vyhláška č. 317/2009. R.. N. napr. v školskom roku 2009/2010

vyučovala všetky predmety, ktoré boli zamerané na výpočtovú techniku, pričom skončila konštrukcie a
dopravnéstavby.Vroku2010/2011takistovyučovalatietopredmetyanespĺňalakritériumpodľavyhlášky
- mala vyučovať 10 vyuč. hodín zo svojich predmetov a učila len 8. Riaditeľ si robil úpravu vyhlášky tak
ako sa mu ho to hodilo. Ďalej poukázala na učiteľov W.. Z.G.G. a W., kedy R.. W. mal vyučovať 10 hodín
zo svojej aprobácie a učil len 7 hodín. Učiteľ W.. Z. učil 6 hodín, ktoré sú úplne mimo jeho aprobácie

a skončeného učiteľského smeru.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že odporca otváral každoročne tri a viac tried.
V školskom roku 2010/2011 sa otvorili len dve prvé triedy. Nadriadeným orgánom je Bratislavský
samosprávny kraj a takéto rozhodnutia podliehajú schváleniu Bratislavského samosprávneho kraja.

Škola pôvodne plánovala otvorenie troch tried, avšak pre nízky počet miest pre pedagógov, riaditeľ
rozhodol o tom, že výpoveď bude daná navrhovateľke. V danom období pripadalo na jedného učiteľa
20,46 vyučovacích hodín, pričom malo pripadať 22 vyuč. hodín. V septembri dostala výpoveď ešte jedna
vyučujúca, pretože škola nedosahovala stav 22 hod. na jedného vyučujúceho. Pokiaľ ide o rozhodnutieo organizačných zmenách, toto rozhodnutie viselo na nástenke a od začiatku bolo založené do spisu.
Nešlo o právny úkon, na ktorý by bolo potrebné rozhodnutie súdu. Organizačná zmena spočívala v tom,
že miesto 3 prvých tried sa otvárali len 2 prvé triedy, s čím súvisela strata 1 úväzku učiteľa. Existuje

už viacero rozhodnutí, že je výslovne na riaditeľovi predmetnej školy, aby určil kto bude ten postihnutý.
Pokiaľ ide o ponuku náhradného miesta navrhovateľke, odporca ho k dispozícii nemal. Je pravdou, že
do dôchodku odišli pedagógovia, ktorí vyučovali iné predmety, na tieto predmety však navrhovateľka
nemala aprobáciu. Išlo o predmety akými sú náboženstvo, telesná výchova, slovenský jazyk či literatúra.
W.. Z. mal vyučovať telesnú výchovu a 6 hodín odborného predmetu prax. Škola potrebovala učiteľa

telesnej výchovy a W.. Z. bol ochotný nastúpiť len keď dostane plný úväzok. Bolo to možné doplniť
jedine tým, že bude vyučovať odbornú prax. Riaditeľ školy nemal predpísané, koľko má mať plných
pracovných úväzkov a koľko čiastočných. Na jedného učiteľa mal predpísané, že by mal odučiť 22 hod.
týždenne. Keďže navrhovateľka nespĺňala kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu odborná
prax a v tom čase riaditeľ potreboval obsadiť miesto telocvikára, ktorý odišiel do dôchodku, v záujme
zabezpečenia efektívneho chodu školy prijal na plný úväzok p. Z.. Učiteľ na plný pracovný úväzok má aj

iné povinnosti ako napr. vykonávanie dozoru, vedenie krúžkov, pričom pracovník na čiastočný úväzok
tieto povinnosti nemá. Aj z tohto dôvodu riaditeľ rozhodol, že uprednostní plný úväzok a zabezpečí tak
riadny chod školy. Pokiaľ ide o definíciu pojmu aprobácia, poukázal na ust. § 7 ods. zák. č. 317/2009
Zb., pričom posudzovanie odbornej kvalifikovanosti spadá do oblasti správneho práva, nie pracovného.
Navrhovateľka nemala kvalifikáciu na vyučovanie predmetu odborná prax ani telocvik. To, kto školu

opustí bolo len na rozhodnutí riaditeľa a uvedené rozhodnutie o organizačných zmenách schválila i
odborová organizácia. Na miesto navrhovateľky neboli prijatí žiadni noví vyučujúci. Bol s ňou vedený
7 ročný súdny spor a teoreticky mala nastúpiť do práce hneď po právoplatnosti rozhodnutia. Nastúpila
až 01.06. s čím odporca nemal problém, mal však problém s prideľovaním práce z dôvodov, ktoré
spočívali aj v okolnostiach, pre ktoré s ňou bol okamžite ukončený pracovný pomer. Išlo o vyvesenie

nevhodných fotografií na nástenke v jej kabinete ako i na internete. Je teda samozrejmé, že takáto
téma sa stala zaujímavou pre bulvárnu tlač. I samotní kolegovia napísali proti navrhovateľke petíciu a zo
samotného vyjadrenia pedagogicko-psychologickej poradne vyplývalo, že takéto konanie navrhovateľky
bolo útokom na psychickú stránku žiakov. Nakoľko navrhovateľka nastúpila do práce až 01.06., odporca
jej musel prideliť prácu, ktorá nebola pedagogického charakteru, pretože nemal pre ňu ku koncu roka

prácu inú.

Z výpovede povereného zástupcu odporcu, riaditeľa školy, súd zistil, že priemerný úväzok na ich škole
je menší ako 22 hodín. Poniektorí vyučujúci nemali ani základné úväzky. Je klamstvom, že by prijali do
zamestnania nových vyučujúcich pred výpoveďou danou navrhovateľke. Ďalší vyučujúci boli prijatí až v

septembri a bol to vyučujúci telesnej výchovy, pričom vyučujúcemu doplnil úväzok etikou, náboženstvo
sa učilo len tri hodiny v týždni, čo sa týka matematiky- odchádzajúca vyučujúca mala plný úväzok,
ktorý nahradil čiastočným úväzkom, slovenský jazyk a literatúru- nahradil dva čiastočné úväzky, jedným
čiastočnýmúväzkom.Najvyššíúväzoknaškolebol24hodínajetospôsobenétým,ženiektorépredmety
sú štrvťhodinovky alebo trojhodinovky, nakoľko sa jedná o vyučujúce bloky, nemá zmysel deliť ich medzi

dvoch učiteľov. Organizačná zmena bola riadne prerokovaná s členmi odborovej organizácie. Pokiaľ ide
o odbornú prax, túto vyučoval telocvikár, ktorý bol prijatý do pozície učiteľa telesnej výchovy a tento
predmet vyučoval vo väčšine. Prax bola len doplnkovým predmetom. Je možné, že navrhovateľka v
minulosti vyučovala aj iné predmety, avšak zák. č. 317/2009 je v tejto otázke veľmi prísny a striktný.
Takisto je na riaditeľovi školy, aby minimalizoval vyučovanie predmetov neodborne - sem spadá aj to,

že predmet odborná prax bol vyučovaný zamestnancom, ktorý mal kvalifikáciu v danej oblasti len na
základné školy. Nie je protizákonné ak riaditeľ obsadil toto miesto telocvikárom. Pokiaľ ide o výhradu,
že niektorí učitelia vyučovali nad limit 22 hod, je to možné pri určitých predmetoch, ktoré učiteľ učí a
ktoré presahujú limit 22 hod. So znížením počtu vyučovacích hodín v školskom roku ,môže dôjsť k
zníženiu úväzkov a niekedy aj pracovných miest, ak je tých úväzkov veľa. Po výpovedi navrhovateľke

nasledovala ešte jedna výpoveď, nakoľko viacero žiakov z 2 ročníka prepadlo a poniektorí odišli, a teda
saspojilidvetretiacketriedy.Riaditeľkontaktovalmédialenjedenkrátatopripríležitostioslavy60výročia
založenia školy. Navrhovateľka nebola šikanovaná, naopak celý pedagogický zbor sa jej stránil a z
dôvoduabynebolainzultovaná,sedelasama.Navrhovateľkamáaprobáciunavodohospodárskestavby,
zhruba tohto charakteru sa u nich vyučovalo šesť premetov a v súčasnosti sa nevyučuje ani jeden. Na

škole majú iné inžinierky pozemného staviteľstva, ktoré sú ideálne kolegyne po morálnej aj odbornej
stránke. Keby bol pre ňu možný hoci i čiastočný úväzok, musela by si ho dopĺňať predmetmi na ktoré
má odbornejšie kolegyne. Kľúče od školy môže dať len vrátnikovi, zástupkyniam a školníkovi a preto
nebol dôvod aby ich dával aj navrhovateľke. Výpočtovú techniku na vypracovanie osnov nepotrebovalarovnakoakonepotrebovalakľúčikodzborovne,pretoženeučilaodbornépredmetyakľúčeodWCnemali
ani ostatní pedagógovia. Navrhovateľka podala na riaditeľa školy sťažnosť, kde bolo 26 tvrdení, z toho
však boli vyhodnotené len dve ako opodstatnené a to, že vyučujúci má právo chodiť do zborovne a že

poučenie o bezpečnosti má byť písomné.

Z výpovede svedkyne R.. B. K. súd zistil, že svedkyňa navrhovateľku pozná približne 20 rokov, do školy
nastúpila približne rok pred ňou. Vzťahy mali normálne, nemali žiadne konflikty až do doby, kedy sa
s ňou prestala rozprávať z dôvodu objavených fotografií na internete. Väčšina kolegov jej správanie

odsudzovala a bola spísaná aj petícia, aby zo školy odišla. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru s
navrhovateľkou bolo to z dôvodu, že vyučovala vodohospodárske stavby a tento odbor sa už viac rokov
u nich na škole neučí. Na stránke bol oznam, že dôjde k organizačnej zmene a že pre vyučujúcich nie
je dostatok vyučovacích hodín, nakoľko je na škole málo žiakov. Po jej prepustení nebol nikto do jej
odboru prijatý. Svedkyňa ďalej uviedla, že kľúče od školy má a to od doby (r. 2009/2010), kedy sa zrušila
na škole služba na vrátnici. Kuchynka býva v škole väčšinou otvorená, nachádza sa tam rýchlovarná

kanvica a mikrovlnka, avšak bola zavretá, keď tam bola inšpekcia. Svedkyňa vyštudovala pozemné
staviteľstvo, pričom v minulosti vyučovala aj iné predmety akými sú napríklad vodohospodárske stavby a
dopravné staviteľstvo. Navrhovateľku si v škole za kolegyňu neželala ani ona sama, ani ostatní kolegovia
a petíciu za jej prepustenie by podpísala i dnes. V čase keď bola navrhovateľka prepustená zo školy,
bola prepustená aj R.. R., ktorá vyučovala stavebné odborné predmety, rok predtým to bol W.. L., ktorý

učil telesnú výchovu a približne dva roky pred tým W.. W., ktorá vyučovala etiku.

Z výpovede svedkyne R.. R. H. súd zistil, že s navrhovateľkou sa pozná od roku 1993, odkedy pracuje u
odporcu. Ich vzťahy boli v poriadku a celá situácia sa zhoršila po zverejnení fotografií. Od toho času sa
komunikácia medzi nimi obmedzila, pričom aj ostatní pedagógovia reagovali obdobne. Po opätovnom

nastúpení do práce pracovala navrhovateľka na vypracovaní učebných osnov, pričom mala rovnaké
pracovné podmienky ako všetci ostatní. V čase keď ju prepustili, rovnako prepustili i R.. R., pretože mali
kvalifikáciu na predmety, ktoré sa na škole už nevyučovali a žiadne iné odborné vyučovacie hodiny pre
ňu na škole neboli. Základný úväzok je 22 hodín a v ich predmetnej komisii majú dve základný úväzok
22 hodín, dve 23 hodín , jedna kolegyňa architektka má 16 hodín a ďalšia 11 hodín a zvyšok výpočtovú

techniku. Nedá sa to presne vyskladať a stane sa, že u niekoho vznikne i nadpočetná hodina. V kabinete
ona mala počítač, ale nie je to pravidlo, nakoľko ho vlastnilo len 4 až 5 kabinetov.

Z výpovede svedkyne R.. X. N. súd zistil, že u odporcu pracuje 16 rokov. S navrhovateľkou mali dobrý
vzťah, dalo by sa povedať, že až kamarátsky do momentu, keď sa objavili jej erotické fotografie na

internete. Po jej opätovnom prijatí do práce si myslela, že navrhovateľka mala vytvorené štandardné
podmienky, vzhľadom k práci ktorú vykonávala. Keďže nevykonávala klasickú pedagogickú činnosť,
nemala prístup do zborovne a aj pracovnú dobu mala klasickú. Pracovný pomer s navrhovateľkou bol
ukončený z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko im neustále klesal počet žiakov, pričom aj v súčasnosti sa
v škole prepúšťa. Jej špecializácia sa na škole už niekoľko rokov neučí a nevie si predstaviť aké iné

alternatívne predmety by mohla vyučovať. Navrhovateľka nemala kľúče od vchodových dverí do budovy
z dôvodu, že počas jej pracovnej doby, bola v škole prítomná vrátnička. Pred rokmi učila hospodársku
geografiu, avšak tento predmet už roky nie je v odbore a zrejme sa jej v tom čase len pomáhalo, aby mala
navrhovateľka úväzok. Svedkyňa má vo svojej kancelárii počítač, nakoľko ho bezprostredne potrebuje,
pretože učí rozpočtovanie stavieb a účtovníctvo. Nikto v škole z opätovného príchodu navrhovateľky

nebol nadšený. Všetci vedeli, že pre ňu nie sú hodiny na to, aby mohla nastúpiť ako učiteľka. Učitelia
si v čase letných a jarných prázdnin čerpajú dovolenku, inak sa zdržiavajú v škole podľa rozvrhu hodín,
je to veľmi individuálne, niekto si robí prípravy doma, niekto v škole.

Z výpovede svedka W.. W. L. súd zistil, že u odporcu pracoval 12 rokov, od r. 1997 do r. 2009, vyučoval

telesnú a etickú výchovu. Odišiel z titulu nadbytočnosti, nakoľko sa znižoval počet žiakov a tým aj počet
tried a vyučovacích hodín. V priebehu prvých rokov sa cítil v kolektíve veľmi dobre, bol zvolený aj
za predsedu rady školy, pričom túto činnosť vykonával 8 rokov bez nejakých problémov s kolegami. S
navrhovateľkou mal štandardné vzťahy, neposudzoval jej správanie, pretože nebol kompetentný, na to
aby niekoho súdil. Nepodpísal ani petíciu. Súkromne povedal navrhovateľke, aby fotografie z internetu

stiahla a riaditeľovi, aby jej nedával výpoveď, nakoľko neexistuje žiadna zákonná norma na to, aby
jej bolo možné za takéto správanie dať výpoveď. Pracovný pomer ukončil v auguste 2009 z dôvodu
nadbytočnosti. Pracoval ako jeden z troch telocvikárov a myslel si, že riaditeľ si ho vybral z dôvodu, že
mu radil, aby nerozväzoval s navrhovateľkou pracovný pomer. Riaditeľ si ho raz zavolal aj s kolegom,aby im oficiálne oznámil, že po nich pôjde z dôvodu, že údajne prišli neskoro na hodinu alebo že skôr
pustili žiakov domov. Svedok uviedol, že za tým cítil varovný prst, pretože keby sa to stalo predtým,
povedal by mu to na chodbe. Na radu školy žiadna sťažnosť na navrhovateľku neprišla a rovnako neriešil

ako predseda ani žiadne personálne otázky. Ak by takýto podnet došiel, zaoberali by sa ním. Myslel
si, že škole najviac ublížilo, že sa celá kauza medializovala. Dôchodcovia učili len v niektoré dni a mali
čiastočné úväzky, nepracovali cez prázdniny a finančne nezaťažovali školu. Ako to však presne bolo
riešené, nevedel uviesť. Pracovný čas bol taký, že pedagógovia nemuseli zotrvávať v škole 8,5 hodiny
a mohli pracovať resp. si robiť prípravy aj na doma. Počas prázdnin sa do práce chodilo prvý júlový

týždeň a posledný augustový týždeň, pričom v tom čase chodili do práce počas určeného času, ktorý
bol štandardný a pre všetkých rovnaký. Nevedel o nikom, kto by musel chodiť do práce aj cez prázdniny,
v prípade ak by mal dovolenku. Svedok nevlastnil kľúč od vchodu do budovy školy, od zborovne mali
kľúče všetci- zapisovali si tam dochádzku, aj nepedagogickí zamestnanci, ktorí tam potrebovali prístup.

Z výpovede svedkyne R.. S. F. súd zistil, že už 4 roky je na dôchodku a navrhovateľku pozná ako bývalú

kolegyňu. V roku 2010 keď sa skracovali úväzky, bolo menej a menej žiakov a organizačné zmeny
súviseli s tým. Voľba padla na navrhovateľku z dôvodu, že odbor, ktorý vyučovala bol zrušený, pričom
bola prepustená aj ďalšia kolegyňa p. R..

Z výpovede svedkyne W.. N. súd zistil, že navrhovateľku pozná ako kolegyňu, spočiatku mali priateľské

vzťahy. V tom čase bol už niekoľko rokov úbytok žiakov, s čím súvisel i úbytok učiteľov. V roku 2010
bolo veľmi málo žiakov a vedelo sa, že sa budú môcť otvoriť len dve triedy, s čím súviselo i prepúšťanie
kolegov. Voľba padla na navrhovateľku z dôvodu, že odbor vodohospodárske stavby, ktorý mala, sa na
škole už nevyučoval. Učiteľ, ktorý na škole učí, musí mať zo svojho odboru aspoň 10 vyučovacích hodín,
pričom základný úväzok nemôže byť založený z doplnkových predmetov. V tom čase bola z uvedeného

dôvodu prepustená i kolegyňa R.. Svedkyňa uviedla, že v tom čase učila dejepis, občiansku náuku a
doplnkové predmety ako strojopis. Mala znížený úväzok o jednu hodinu, keďže pôsobí ako výchovná
poradkyňa. Na škole sa v súčasnosti vyučujú pozemné stavby, avšak odbor architektúra ani inžinierske
konštrukcie sa samostatne nevyučujú. V čase prepustenia navrhovateľky bol jediným odborom pozemné
staviteľstvo. Je na riaditeľovi koho vyberie a prepustí, keďže navrhovateľka nemala odbor resp. mala

odborktorýbolzrušený,padlavoľbalogickynaňu.Riaditeľsiichzavolaldoriaditeľneavysvetlilsituácius
tým, že niektorého zo zamestnancov bude musieť prepustiť. Následne poslal papier, že ich ako odborovú
organizáciu žiada o vyjadrenie sa k výpovedi navrhovateľky a neskôr i k výpovedi p. R.. Po prerokovaní
organizačnej zmeny mali byť prepustení dvaja zamestnanci a traja išli do dôchodku. Na škole pracuje
od roku 1989 a pre ilustráciu uviedla, že vtedy bolo 54 učiteľov a teraz ich je 27 a to sa spojili ešte s

geodetickou strednou školou.

Z výpovede svedkyne R.. B. súd zistil, že s navrhovateľkou mali korektné vzťahy, u odporcu nie je
zamestnaná už 4 roky . Svedkyňa uviedla, že mala syna v triede navrhovateľky a stretávali sa i na
rodičovských združeniach. Rok 2010 bol obdobím zmien, na škole bolo málo študentov a vedeli, že

niekto bude musieť odísť. Zrušil sa odbor dopravné stavby a vodné hospodárstvo a predpokladalo sa,
že kto asi odíde. Postihlo to aj ich odbor, kedy musela odísť R.. R. a rok nato, odišla spolu s p. F. aj ona
sama. Riaditeľ prepustil práve navrhovateľku z dôvodu, že bolo málo študentov a odbor vodné stavby
sa už nevyučoval. Na škole boli v tom čase odbory pozemné staviteľstvo a ekonomický smer.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.
Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa,
najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa § 61 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa,
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 5 ods. 2 písm. f) zákona č. 596/2003 Z.z. riaditeľ zodpovedá za úroveň výchovno-vzdelávacej
práce školy alebo školského zariadenia.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. ak ide o učiteľa základnej školy, strednej školy, jazykovej školy
a základnej umeleckej školy, vyžaduje sa aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov
jehoštudijnéhoodboruvrozsahunajmenejjednejpolovicejehotýždennejpriamejvýchovno-vzdelávacej
činnosti zníženej o jednu hodinu (ďalej len "kvalifikačná požiadavka"); to sa nevzťahuje na učiteľov školy
so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Podľa Judikátu č. R 14/1970 nemožnosť zamestnávať pracovníka znamená, že organizácia nemá pre
pracovníka žiadnu prácu; ide tu teda o nemožnosť pracovníka vôbec ďalej zamestnávať. Organizácia
musí totiž ponúknuť pracovníkovi akékoľvek voľné miesto, ktoré je v organizácii k dispozícii v čase dania
výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii pracovníka, a

to aj vtedy, keď toto miesto vyžaduje predchádzajúcu prípravu pracovníka; záleží len na pracovníkovi,
či ponuku prijme, alebo ju odmietne.

Podľa Judikátu č. R 51/1997 nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ
nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na doplnené vykonané dokazovanie,
mal súd za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa
15.08.1988 na dobu určitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol jej pracovný
pomer zmenený a uzavretý následne na dobu neurčitú. Jej pracovná náplň bola výchovno-vzdelávacia

činnosť, zameraná na rozširovanie a prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov žiakov s využitím
špecifických diagnostických, vzdelávacích, kontrolných, organizačných a informačných metód. Dňa
XX.XX.XXXX odporca vydal rozhodnutie o organizačných zmenách, z ktorého je zrejmé, že odporca
počítal s otvorením 3-och prvých tried v školskom roku 2010/2011, v dennom štúdiu. Podarilo sa však
otvoriť len dve triedy denného štúdia, čo znamenalo stratu 1,5 úväzku učiteľa. Organizačné zmeny boli

prerokované zo zástupcami odborovej organizácie. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny, odporca
listom zo dňa 17.06.2010, ktorý navrhovateľka prevzala dňa 18.06.2010, rozviazal s navrhovateľkou
pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre jej nadbytočnosť z dôvodu
organizačných zmien. Pred doručením výpovede odporca navrhovateľke neponúkol inú vhodnú prácu.Predpokladmi použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, sú
existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou

zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať, pričom dôvod tejto nemožnosti spočíva v tom, že zamestnávateľ
naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu.
Nadbytočnosť zamestnanca je podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorej splnenie
je povinný súdu preukázať zamestnávateľ.

Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je preukázanie zo strany zamestnávateľa,
že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (absolútna nemožnosť pracovníka ďalej zamestnávať).
Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia tejto podmienky je na zamestnávateľovi, avšak tvrdenie
a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesto, je procesnou
obranou zamestnanca. Ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca

vhodné, je povinný ponúknuť mu pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú. Ak má
zamestnávateľ viac voľných pracovných miest vhodných pre zamestnanca aj z hľadiska jeho kvalifikácie,
presplnenieponukovejpovinnostistačí,akzamestnancoviponúknejehoztakýchtovoľnýchmiest.Akby
zamestnanec ponúknuté miesto odmietol, ponuková povinnosť zamestnávateľa sa považuje za splnenú.

Všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky musia byť splnené kumulatívne (t. j. súčasne), pričom
nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal tým, či
boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky výpovede z pracovného pomeru. Súd sa preto v zmysle

právneho názoru odvolacieho súdu, zameral na dokazovanie a preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok platnosti výpovede.

Výpoveď bola doručená navrhovateľke riadne a výpovedná doba- 3 mesiace začala plynúť odo dňa
XX.XX.XXXX a uplynula dňom XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. V

zmysle § 74 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný výpoveď vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak by bola výpoveď neplatná. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd mal za to,
že aj táto podmienka bola zo strany zamestnávateľa splnená, o čom svedčí zápisnica z prerokovania
výpovede z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, za prítomnosti predsedníčky W.. N., a R.. F. a R..
B., členiek výboru základnej organizácie odborového zväzu ako i z výpovedí vyššie menovaných, ktoré

boli v tomto konaní vypočuté ako svedkyne.

Riaditeľ školy rozhodol o organizačnej zmene písomne dňa X.X. XXXX, v tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že Zákonník práce vyžaduje síce písomnú formu rozhodnutia o organizačnej zmene, jej
nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou. Súd mal za to, že predmetné rozhodnutie je platné,

nakoľko rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu a účastník konania nemôže
žiadaťsúd,abyrozhodolojehoneplatnosti.Zobsahupredmetnéhorozhodnutiajejednoznačnéalogicky
súvisiace, že v súvislosti so znížením počtu tried, príde k organizačnej zmene a to strate 1,5 úväzku
učiteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd nevenoval náležitú pozornosť odstráneniu spornosti dôvodu
výpovede a to nadbytočnosti navrhovateľky. Z rozhodnutia riaditeľa školy o organizačných zmenách zo
dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že sa jednalo o organizačnú zmenu z dôvodu otvorenia dvoch
prvých tried namiesto troch, nakoľko sa prihlásilo na zápis v školskom roku 2010/2011 málo študentov.
Upadajúcu tendenciu študentov, mal súd za preukázanú nielen z listinných dôkazov založených v spise,

ale i z výpovedí viacerých svedkov, ktorí túto skutočnosť potvrdili. Otvorenie len dvoch tried znamenalo
stratu približne 1,5 úväzku učiteľa, čím sa stali niektorí vyučujúci nadbytoční. Odporca túto skutočnosť
oznámil aj nadriadenému orgánu- Bratislavskému samosprávnemu kraju, a to, že v školskom roku
2010/2011 otvoria len dve triedy, pretože sa neprihlásil dostatočný počet študentov do prvého ročníka.
Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z protokolu o zbere údajov, z ktorého vyplýva, že v školskom

roku 2009/2010 bol počet študentov 304 a v školskom roku 2010/2011 už len 265 študentov. Nižší
počet študentov mal za následok aj zníženie počtu odučených hodín, ktorý vychádzal na 20,46 hodiny
týždenne na jedného učiteľa, čo nespĺňalo základný počet hodín stanovený nariadením vlády a to 22
hodín týždenne na jedného učiteľa. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané taktiež z priložených listín-protokole o zbere údajov. Na základe uvedeného, súd mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne
preukázanú príčinnú súvislosť, medzi znížením počtu žiakov (neotvorením jednej z prvých tried a teda
tým vyvolanú organizačnú zmenu) a následnou nadbytočnosťou niektorých zamestnancov. Výpoveď

zo strany odporcu, z dôvodu nadbytočnosti niektorým pedagógom, bola teda plne dôvodná.

Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienky nemožnosti ďalšieho zamestnávania pracovníka
ako jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, je na strane odporcu. Navrhovateľka argumentovala, že jej odporca neponúkol iné miesto,

aj keď na kratší úväzok, alebo v inom odbore, pričom v septembri odporca prijal do pracovného pomeru
iných pedagógov. Odporca v konaní argumentoval tým, že iné vhodné miesto jej ponúknuť nemohol,
pretože musel personálne zabezpečiť predmety ako matematika, slovenský jazyk, telesná výchova a
náboženstvo, na ktoré navrhovateľka kvalifikáciu nemala.

V predmetnej veci bolo potrebné brať ohľad na špecifický charakter veci, nakoľko riaditeľ je pri svojom

postupe povinný postupovať v zmysle zákona t.j. nemôže ponúknuť voľné miesto učiteľa takému
zamestnancovi, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu.

Súd mal za to, že skombinovať vyššie uvedené predmety by pripadalo do úvahy len vtedy, ak by
navrhovateľka mala ako hlavný predmet jeden z odborných predmetov na ktoré mala aprobáciu,

resp. kvalifikáciu ako inžinierka vodohospodárskych stavieb a ako doplnkový by sa jej pridelil jeden
z uvedených predmetov. Odbor vodohospodárske stavby sa zrušil v roku 2003, no na škole sa ostali
vyučovaťpredmetyakoinžinierskestavby,geológiaazakladaniestavieb,naktorénavrhovateľkaspĺňala
kvalifikačný predpoklad. Tieto predmety, tak ako to vyplýva z vyjadrení zástupcu školy, ako i z listinných
dôkazov, v čase keď navrhovateľka opätovne nastúpila do zamestnania ( rozvrhu a rozpisu predmetov)

boliužplneobsadenéinýmiučiteľmi.Práveprenižšípočethodín,bolodporcanútenýdaťďalšiuvýpoveď
i R.. E. R.. Tieto skutočnosti vplývajú i zo svedeckých výpovedí svedkyne B. i N., ktoré uviedli, že v tom
čase bola z rovnakého dôvodu prepustená ako navrhovateľka, tak i R.. R..

Súd mal aj v tomto prípade za preukázané, že odporca konal v súlade so zákonom, keď navrhovateľke

neponúkol pracovné miesto, nakoľko by vyučovala predmety, na ktoré by nemala aprobáciu t.j.
nespĺňala na vykonávanie tejto práce kvalifikačné predpoklady, pretože vyštudovala Vysokú školu
technickú v Bratislave v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby a nemala zameranie na všeobecnú
pedagogiku. V tom čase bol už režim rozvrhu školy zabehnutý, pracovné pozície a úlohy pridelené
a bolo na rozhodnutí samotného riaditeľa, aby riadil školu čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie.

Tvrdenie navrhovateľky, že mohol rozdeliť niekoľko plných úväzkov a urobiť z nich čiastočné, v
tomto prípade neobstojí, nakoľko to nie je v záujme najlepšieho a najefektívnejšieho fungovania
chodu školy. Organizačná zmena, je spôsobená a daná zmenou stavu, ktorý by sa mal dotknúť
čo najmenšieho okruhu zamestnancov. Zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi, ktorý je
nadbytočný, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene

jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce.

Navrhovateľka ďalej argumentovala tým, že aj napriek tomu, že odporca prijal učiteľa na výučbu
predmetu telesná výchova na plný úväzok, učil tento učiteľ predmet technická výchova či odborná
prax, ktorý mohla učiť ona a tým by sa stalo, že by ju odporca mohol zamestnať aspoň na čiastočný

úväzok. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou odporcu, že riaditeľ školy je povinný riadiť
školu maximálne efektívne a pedagogický pracovník na plný úväzok má okrem vlastného vyučovania
ďalšie povinnosti ako je vedenie krúžkov, športových podujatí, vedenie doučovania a iné. Pedagogický
pracovník zamestnaný na čiastočný úväzok tieto povinnosti nemá a teda ak by riaditeľ rozdelil plný
pracovný úväzok na dva čiastočné stratil by pracovníka plniaceho tieto úlohy. Bolo teda jeho oprávnením

aj povinnosťou, riadiť školu maximálne efektívne a nerozdeľovať jednotlivé pracovné pomery na
čiastkové. Aj keď súd z priložených tabuliek zistil, že niektorí učitelia vyučovali viac ako 22 hodín
týždenne, (avšak jednalo sa len o pár výnimiek a drobné odchýlky priemerne v rozsahu 2 hodín) bolo
by neúčelné a neefektívne, aby riaditeľ školy menil zabehnutý a overený systém vyučovania a tým aj
harmonogram ostatných učiteľov, ktorý spoľahlivo a riadne fungoval aj v čase, keď navrhovateľka bola

u neho riadne zamestnaná.

Súd nevyhodnotil konanie odporcu voči navrhovateľke za šikanózne, nakoľko tak ako to vyplýva z
vyjadrení svedkov, nie všetci učitelia mali pridelené vlastné počítače, mali ich len niektorí a to z dôvodu,že potrebovali pri výkone svojej práce technické pomôcky. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej
úmyselne nedal kľúč od vstupu do budovy, ani kľúč od zborovne, taktiež nemožno považovať za
šikanózne, nakoľko v tom čase navrhovateľka síce bola zamestnaná na pedagogickej pôde, avšak

nevykonávala pedagogickú činnosť v pravom zmysle slova a jej pracovisko bolo umiestnené mimo
zborovne, kde nevyhnutne nepotrebovala prístup, rovnako ako nepotrebovala kľúče od vstupných dverí
do budovy školy, nakoľko v jej pracovnom čase bol v škole prítomný vrátnik. Výber kabinetu resp.
pracoviska v škole, je diskutabilný a súd neskúmal v tomto smere obsadenosť jednotlivých kabinetov
či kancelárii, kde mohla byť navrhovateľka potenciálne umiestnená, v tomto prípade to súd vzhľadom

na predmet sporu ani nepovažoval za rozhodujúce. Z vyjadrení navrhovateľky ako i z jednotlivých
vyjadrení riaditeľa školy v inkriminovanom období možno mať pochybnosti o tom, či správanie odporcu
nejaviloznámkyšikanóznehosprávania,avšakvzhľadomnaosobitnýprípadnavrhovateľky(kedyžiaden
iný zamestnanec nevykonával prácu podobného charakteru) nie je možné tento záver jednoznačne
skonštatovať.

K namietaniu navrhovateľky, že výpoveď odporcu práve voči jej osobe bola účelová, súd uvádza, že
výber nadbytočného zamestnanca, ktorému dá zamestnávateľ výpoveď je výlučne jeho kompetencii
a v tomto prípade nebolo nijak preukázané, že výber zamestnanca súvisel s osobnými konfliktami na
pracovisku. Odporca ako zamestnávateľ sa mohol plne rozhodnúť, ktorému zamestnancovi bude daná
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, čo bolo prerokované a schválené príslušnou odborovou organizáciou.

Takáto zmena v organizačnej štruktúre nebola účelová, nakoľko súd mal riadne preukázanú nutnosť
resp. potrebu zmenšenia počtu zamestnancov, z dôvodu zníženia počtu nových tried. V tom istom
školskom roku ako bola prepustená navrhovateľka, bola prepustená i ďalšia pracovníčka a to konkrétne
p. R.. R..

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvodom výpovede navrhovateľky bola nadbytočnosť tejto
pracovníčky a nemožnosť ponúknuť jej iné vhodné miesto, pričom táto nemožnosť bola daná
nedostatkom kvalifikácie navrhovateľky. Z týchto dôvodov na výučbu predmetov ako napr. telesná
výchova, matematika, slovenský jazyk a literatúra a náboženská výchova, odporca po prepustení
navrhovateľky, zamestnal iných kvalifikovaných odborníkov. Navrhovateľka mala vyštudovanú vysokú

školu technickú v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby a neštudovala pedagogický smer,
na základe čoho by mohla vyučovať všeobecné predmety. Navrhovateľka nespĺňala kvalifikačnú
požiadavku podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. a súd mal teda za preukázané, že jej odporca
nemohol ponúknuť inú prácu. Keby riaditeľ školy ponúkol voľné miesto učiteľovi na vyučovanie
predmetov ktorých nemá kvalifikáciu, porušil by tým vyššie uvedené právne predpisy stanovujúce

kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov. Je nemysliteľné aby odporca požadoval zmenu
kvalifikácie pracovníka, ktorá spočíva v štúdiu vysokej školy úplne iného zamerania aké má vyštudované
predmetný pracovník a dosiahol v tomto odbore vzdelanie druhého stupňa. V danom prípade nestačilo
na predmety, ktoré boli po prepustení navrhovateľky znovu obsadzované, absolvovanie nejakého
rekvalifikačného kurzu.

Ak by aj obsadil odporca miesto odbornej praxe navrhovateľkou na čiastočný pracovný úväzok (išlo o 6
vyučovacích hodín), táto by zas nespĺňala kritérium počtu vyučovacích hodín na ktoré mala pedagogickú
a odbornú spôsobilosť v zmysle ust. §7 ods.3 zák.č. 317/2009 Z.Z.

V konaní bolo preukázané, že na miesto navrhovateľky t.j. na výučbu predmetov aké vyučovala
navrhovateľkavminulosti(t.j.predokamžitýmukončenímpracovnéhopomeru)odporcaneprijalnijakého
nového zamestnanca. Navrhovateľka je absolventkou SVŠT odbor vodohospodárske stavby a pred
okamžitým skončením pracovného pomeru, vyučovala predmet vodohospodárske stavby ktorý bol na
škole v r. 2003 zrušený. Iné predmety, ktoré navrhovateľka vyučovala, mal už obsadené inými učiteľmi,

ktorí tieto predmety dlhodobo vyučovali.

Z prehľadu obsadenosti jednotlivých pracovných pozícií v šk. roku 2009/2010 a v šk. roku 2010/2011
ako i z pracovných zmlúv jednotlivých pracovníkov je zrejmé, že v školskom roku 2009/2010 (č.l.387)
bolo zamestnaných u odporcu 32 učiteľov s úväzkom spolu 627 hodín a v školskom roku 2010/2011(č.l.

372)- 29 učiteľov spolu s úväzkom 549 hodín. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v školskom roku
2010/2011 došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín na škole o 78 hodín a k zníženiu počtu učiteľov
o 3 miesta.Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za to, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto ho v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.