Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205191
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115205191.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne T. E., L.. XX.XX.XXXX, J.
G., D. XX, zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti
žalovanému I. E., L.. XX.XX.XXXX, J. G., J. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou TARABČÁK, s. r.
o., Hlavná 13, Prešov, o zaplatenie 9.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 25C 86/2015-159 zo dňa 5.5.2016, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
25C 86/2015-176 zo dňa 30.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok č.k. 25C 86/2015-159 zo dňa 5.5.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 25C
86/2015-176 zo dňa 30.6.2016 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 8.962,36 eur s
prísl. a výroky o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
8.962,36 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia, do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov
vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.352,96 eur, do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania na účet Okresného
súdu Prešov vo výške 0%.
Dopĺňacím rozsudkom prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania pred uzavretím
manželstva došlo k situácii, že žalobkyňa požičala žalovanému finančné prostriedky vo výške 270.000

Sk, ktoré žalovaný mal použiť na úhradu svojich dlhov. Žalobkyňa získala tieto finančné prostriedky v
rozsahu sumy 150.000 Sk od svojej matky a v rozsahu sumy 120.000 Sk od svojej starej matky.
Medzičasom došlo k rozvodu manželstva, rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2012.
Pred rozvodom manželstva žalovaný dňa 23.2.2012 na Notárskom úrade JUDr. C. G. podpísal čestné
prehlásenie, v ktorom uviedol, že ešte pred vstupom do manželstva dňa 5.1.2008 mu jeho manželka T.
E. požičala sumu 9.000 eur s tým, že uvedenú sumu vráti do konca roku 2013.

V priebehu konania prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobkyňa účtovala finančné prostriedky pri
prepočte zo slovenskej koruny na menu euro v pomere 1:30. Bolo zistené, že žalovaný mal viac dlhov.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ust. § 559 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka.
Prvoinštančný súd skúmal, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, či je táto zmluva
platná a či žalovaný z predmetnej pôžičky zaplatil žalobkyni nejakú sumu.Prvoinštančný súd ustálil, že dňa 5.1.2008 požičala žalobkyňa žalovanému 270.000 Sk. Tvrdenie
preukázala čestným prehlásením, ktoré bolo podpísané na Notárskom úrade dňa 23.2.2012, ako aj
výpoveďou svojej matky a starej matky, ktoré jej finančné prostriedky požičali.

Prvoinštančný súd ako základ existencie zmluvy o pôžičke vychádzal z čestného prehlásenia
žalovaného podpísané pred notárskym úradom. Čestné prehlásenie prvoinštančný súd považoval za
platné a neuveril tvrdeniu žalovaného, že mu nerozumel a že si ho poriadne neprečítal. Žalovaný bol
v riadnom pracovnom pomere v rôznych pracovných pozíciách v Bratislave, kde aj býval, teda dokázal
samostatne podpisovať pracovné zmluvy a pochopiť podmienky z nich. Taktiež sa podieľal na príprave

Deaflympiády a uzatvoril aj leasingovú zmluvu na motorové vozidlo, mal kontakty so Slovenskou
sporiteľňou alebo Tatra bankou, takže vedel pochopiť obsah týchto zmlúv.
Pokiaľ sa týka čestného prehlásenia, ktoré žalovaný napísal dňa 23.2.2012, obsahuje tri vety, ktoré
formulovala žalobkyňa, ktoré sám žalovaný preložil z posunkovej reči pracovníčke notárskeho úradu.
Teda žalovaný mal konkrétnu vedomosť o obsahu čestného prehlásenia, keď ho sám diktoval
pracovníčke notárskeho úradu. Žalovaný dobrovoľne navštívil notársky úrad, nebol na neho vyvíjaný

žiaden nátlak. Žalovaný v čestnom prehlásení svoju vôľu formuloval jednoznačne. Žalovaný písomne
potvrdil len to, na čom sa v roku 2008 dohodli so žalobkyňou, teda že žalobkyňa mu poskytla finančné
prostriedky vo výške 270.000 Sk a on ich má vrátiť.
Žalovaný tvrdil, že dlh, ktorý sa týka čestného prehlásenia, mal byť premlčaný. Prvoinštančný súd v tejto
súvislosti uviedol, že pokiaľ žalovaný v čestnom prehlásení uviedol, ako sa dohodli na splatnosti pôžičky,

nemohol byť predmetný záväzok žalovaného premlčaný. Splatnosť celej pôžičky nastala až 31.12.2013.
Od 1.1.2014 sa žalovaný dostal do omeškania.
Prvoinštančný súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu sumy 8.962,36 eur pri prepočte
1 eura % 30,126 Sk. V prevyšujúcej časti, teda čo do sumy nad 8.962,36 eur do uplatneného nároku
na 9.000 eur prvoinštančný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v dôsledku, že v rámci riadneho

konverzného kurzu uplatnený nárok pri prepočte na menu euro je nižší, než to tvrdila žalobkyňa.
O úrokoch z omeškania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenia Vlády č.
87/95 Z.z. Žalovaný sa od 1.1.2014 dostal do omeškania, preto súd priznal žalobkyni aj uplatnený úrok
z omeškania.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.
O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

3.Čiastočnýmdoplňujúcimrozsudkomdoplnilpôvodnýrozsudokovýrok,kdevprevyšujúcejčastižaloba
bola zamietnutá.

Išlo o zamietnutie časti nároku nad sumu 8.962,36 eur, ktoré dôvody sa nachádzajú v rozhodnutí vo
veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Žalovaný namietal splatnosť pôžičky, kde podľa vyhlásenia mala byť splatnosť pôžičky 31.12.2013,

avšak matka a ani stará matka žalobkyne neuviedli vo svojich výpovediach termín splatnosti 31.12.2013.
Naviac, nie je jasné, či lehota vrátenia do 31.12.2013 bola dohodnutá už pri poskytovaní pôžičky
zo strany žalobkyne žalovanému. Tieto okolnosti zistené neboli a výsledky dokazovania tomu
nenasvedčujú. Tieto okolnosti majú podstatný význam v súvislosti s posúdením premlčania uznanej
pôžičky a následnou povinnosťou plniť tento dlh. Ďalej žalovaný uviedol, že dohoda o splatnosti pôžičky

dňa 31.12.2013 vôbec neexistovala a tento dátum bol dohodnutý až u notára, čo by malo vo vzťahu k
premlčaniu uplatneného nároku žalobkyňou iný následok, ako to ustálil prvoinštančný súd.
V priebehu konania samotná žalobkyňa uviedla dátum vrátenia pôžičky tak, že jej mala byť vrátená pod
podmienkou, že keď si nájde žalovaný stabilné zamestnanie, tak jej ju vráti, alebo v ďalšej výpovedi
bolo uvedené, že túto pôžičku bude postupne splácať. V priebehu týchto výpovedí však nikdy nebolo

uvedené, že dlh má byť uhradený do 31.12.2013.
Ďalej žalovaný namietal, že finančné prostriedky boli požičané obom účastníkom, nie len jemu, o čom
svedčia výpovede svedkýň matky a starej matky žalobkyne.
Prvoinštančný súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v súvislosti s ďalšími úvermi žalovaného. V
tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Namietal, že neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by

preukázali, že žalobkyňa odovzdala peniaze žalovanému, nebolo preukázané, že tieto peniaze majú
charakter pôžičky, že nebol dohodnutý termín vrátenia. V tom čase žalovaný nepotreboval žiadne
finančné prostriedky, pretože mal stabilnú prácu a naviac žalobkyňa poukázala matke 100.000 Sk a
žalovaný pravidelne jej platil splátky 4.700 Sk spoločnej pôžičky.Vzhľadom na to, že nebola dohodnutá doba plnenia, v takom prípade je potrebné aplikovať ust. § 563
Občianskeho zákonníka. V takom prípade premlčacia lehota začína plynúť nasledujúci deň po tom, kedy
dlh vznikol. Keďže dlh vznikol 5.1.2008, štart premlčacej doby je 6.1.2008 a uplynie 6.1.2011. Teda

čestné prehlásenie, pokiaľ bolo spísané 23.2.2012, je po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný nevedel
o premlčaní tohto dlhu, a preto dôkazné bremeno o tom, že vedel o premlčaní, je na žalobkyni. Táto
takýto dôkaz nepredložila.
Ďalej namietal nedostatok vôle na vykonanie uznávacieho prejavu, resp. čestného prehlásenia, a preto
ide o neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný len opakuje svoju
predchádzajúcu argumentáciu z prvoinštančného konania. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol, správne
žiadala rozsudok potvrdiť. Argumentácia žalovaného nemôže obstáť, a to predovšetkým pri posúdení
vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Tvrdenia žalovaného sú účelové. Žalovaný
čestne prehlásil, že dlh 9.000 eur zaplatí za podmienky, že pôžičku vráti do konca roka 2013. Uviedla, že

čestným prehlásením preukázala uplatnený nárok. Preukázala, že dňa 5.1.2008 uzavrela so žalovaným
zmluvu o pôžičke, na základe toho mu následne odovzdala peňažné prostriedky vo výške 9.000 eur.
Žalovaný sa tieto peňažné prostriedky zaviazal žalobkyni vrátiť najneskôr do 31.12.2013 a do dnešného
dňa tak nekonal. Namietala odvolacie námietky žalovaného ako právne nelogické a rozporné. Namietala
výšku priznaných trov žalovanému vo vzťahu k úkonu právnej služby porada s klientom dňa 30.10.2015.

6. K vyjadreniu žalobkyne zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý trval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a na odvolaní s tým, že najmä poukázal na splatnosť pôžičky, ktorý čas plnenia dohodnutý
nebol. Uplatnil si trovy konania.

7. K vyjadreniu žalovaného zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich
predchádzajúcich stanoviskách a uviedla, že vyjadrenie žalovaného, ako aj jeho odvolanie neobstojí.
Uplatnila si trovy konania.

8. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok prvoinštančného súdu, vrátane dopĺňacieho rozsudku

prvoinštančného súdu bol vydaný v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Občiansky súdny poriadok bol počnúc dňom 1.7.2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom, a to
zákonom č. 160/2015 Z.z.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bolo povinnosťou odvolacieho súdu vec prejednať
už podľa nového procesného poriadku s tým, že účinky úkonov vykonané počas platnosti a účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku nielen strán sporu, ale aj súdu, zostávajú v celom rozsahu zachované
a je potrebné na nich prihliadať.

9. Odvolací súd preto v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa§385CSPacontrarioazistil,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejepredčasné.Prvoinštančnýsúd
nezistil dostatočne skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a nie je účelné v tomto štádiu konania
vykonať dokazovanie odvolacím súdom.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 5.1.2008 zmluvu o pôžičke,
podľa ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 270.000 Sk. Pri uzatváraní tejto zmluvy z obsahu
spisového materiálu nevyplýva jednoznačne, kedy je povinný žalovaný túto pôžičku žalobkyni vrátiť.
Podľa žaloby žalobkyňa tvrdila, že ju má vrátiť najneskôr do 31.12.2013, pretože to vyplýva z čestného

prehlásenia, ktoré bolo napísané dňa 23.2.2012 na notárskom úrade, kde žalovaný uznal, že pred
vstupom do manželstva mu manželka požičala sumu 9.000 eur a že jej túto sumu vráti do konca roka
2013. Prehlásil, že k dňu podpísania tohto čestného prehlásenia ešte nič na uvedenom dlhu neuhradil.
Okrem toho žalobkyňa vo svojom vyjadrení, ktoré je z 21.8.2015 a nachádza sa na čl. 47 súdnehospisu, uviedla v bode 2, že sumu, ktorú mu požičala a mala ju k dispozícii od svojej mamky a babky, mu
požičala s podmienkou, že keď si žalovaný nájde stabilné zamestnanie, tak jej ju v celom rozsahu vráti.
Na pojednávaní dňa 12.10.2015 vo svojom účastníckom výsluchu uviedla, že žalovaný jej povedal pri

dohode, kedy jej budú predmetné peniaze vrátené, že má dobré zamestnanie, že postupne bude túto
pôžičku splácať. Vedel, že ju má splatiť, avšak doposiaľ dlh nezaplatil. Vo svojej účastníckej výpovedi na
strane 4 zápisnice z pojednávania z dňa 12.10.2015 však uviedla, že na vrátení a splácaní finančných
prostriedkov sa so žalovaným nedohodli, a to ani počas manželstva. Keď začalo konanie o rozvod,
dohodli sa, že pôžičku žalovaný zaplatí do konca roka 2013. Z výpovede svedkyne Ľ. E. na pojednávaní

dňa 3.12.2015 vyplýva (strana 5 tejto zápisnice), že čo sa týka splatenia peňazí, bolo dohodnuté tak, že
pokiaľ začne žalovaný pracovať, peniaze im splatí.
Z uvedeného teda vyplýva, že splatnosť pôžičky, resp. dlhu, ktorý mal mať žalovaný voči žalobkyni,
nebol prvoinštančným súdom ustálený správne, keď prvoinštančný súd bez ďalšieho konštatoval, že
splatnosť celej pôžičky nastala 31.12.2013, do ktorej doby sa žalovaný tento dlh zaviazal zaplatiť v
čestnom prehlásení zo dňa 23.2.2012.

Čestnéprehláseniez23.2.2012jemožnétak,akotoposúdilprvoinštančnýsúd,vyhodnotiťakouznávací
prejav podľa § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalovaný týmto uznávacím prejavom uznal
písomne, že svoj dlh zaplatí žalobkyni. V tomto uznávacom prejave je jednoznačne konštatovaný dlh čo
do dôvodu (pôžička pred uzavretím manželstva) aj čo do výšky (9.000 eur).
Pokiaľ by bolo bez ďalšieho jednoznačne zistené, akú dohodu strany sporu uzavreli a ako bola dohoda o

splatnosti dlhu dojednaná v zmysle zmluvy o pôžičke, uznávací prejav by mal ten zamýšľaný charakter,
ako to vyplýva z ust. § 558 Občianskeho zákonníka a došlo by k preneseniu dôkazného bremena zo
žalobkyne na dlžníka ako žalovaného, ktorý, ak by chcel byť v konaní úspešným, musel by preukázať,
že v čase tohto uznania dlhu dlh netrval. Uznávacím prejavom nie je možné meniť pôvodný záväzok
(zmluvu o pôžičke). Ide totiž o jednostranný adresovaný právny úkon dlžníka voči svojmu veriteľovi

s prísľubom, že dlh určený čo do dôvodu aj výšky zaplatí. Lehota splatnosti, prípadne určenie novej
lehoty na zaplatenie dlhu oproti predchádzajúcemu dojednaniu v hlavnom záväzku je nadbytočné a
veriteľa žiadnym spôsobom nezaväzuje. Teda ak prvoinštančný súd bez ďalšieho skonštatoval, že k
splatnosti zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá dňa 5.1.2008, malo dôjsť najneskôr do 31.12.2013, ide
o konštatovanie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a takéto konštatovanie nie je ani v súlade

s týmto jednostranným uznávacím prejavom žalovaného podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu výpovede strán sporu a svedkov vyplýva, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, pričom aj
samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že doba splatnosti nebola dohodnutá, neskôr uviedla,
že bola dohodnutá tak, že ju bude postupne žalovaný splácať a naviac ešte aj potvrdila, že splatnosť
bola dohodnutá v čase, keď prebiehalo rozvodové konanie.

Teda za tejto situácie, kedy bola zo strany žalovaného namietnutá skutočnosť, že uznávací prejav bol
vykonávaný v čase, keď dlh bol premlčaný, nie je možné jednoznačne ani zo strany odvolacieho súdu
vzhľadom na rozsah dokazovania prvoinštančným súdom, ustáliť, akým spôsobom sa strany sporu
dohodli na úhrade dlhu.
Pokiaľ by bolo preukázané, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo

určená v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V takom prípade počiatok plynutia premlčacej doby začína nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu
zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Pokiaľ by splatnosť dlhu bola daná na vôli žalovaného, je
potrebná aplikácia ust. § 564 Občianskeho zákonníka a v takom prípade určí splatnosť dlhu na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. V každom jednom

prípade premlčacia doba začína plynúť rozdielne, pretože napr. v druhom prípade premlčacia doba ešte
nezačala plynúť. Ak by však bolo jednoznačne zistiteľné, akým spôsobom bolo dohodnuté dlh uhradiť
(§ 563, § 564 Občianskeho zákonníka), v takom prípade by bolo možné posúdiť, či žalovaný uznal dlh
premlčaný, alebo nie a v takom prípade by bolo možné zaujať aj stanovisko k tomu, ktorá zo strán
sporu má v akom rozsahu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu nárokov vyplývajúcich z tohto

uznávacieho prejavu.
Zatiaľ v tomto štádiu konania, pokiaľ nie je jasné, či uznávací prejav žalovaného vo forme čestného
prehlásenia zo dňa 23.2.2012 bol vykonaný v čase, keď dlh nebol premlčaný, alebo bol vykonaný v čase,
keď bol dlh premlčaný, nie je možné tento uznávací prejav relevantne vyhodnotiť.

11. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu (okrem výroku, ktorým prvoinštančný
súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol) rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP).12. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležitým spôsobom zistiť a vyhodnotiť, ako bola uzatvorená
dohoda medzi stranami sporu o vrátení požičanej finančnej čiastky žalovaným. Až po tom, bude
možné pristúpiť k posúdeniu prejavu žalovaného ako uznávacieho prejavu (čestné prehlásenie zo dňa

23.2.2012) a vyhodnotiť, ktorá zo sporových strán má v akom rozsahu dôkazné bremeno v závislosti
od tohto prejavu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.