Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817203312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci v právnej veci žalobcu Ing. J. Y.,
PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom A., A. XX, právne zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so
sídlom D. XXX, proti žalovanej Mgr. Y. M., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A., A. XX, právne zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Šumavská 3,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/13/2017-371 zo dňa 23. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu

a žalovanej k rodinnému domu súp. č. XX, postavenému na pozemku parc. č. 177/1, k hospodárskej
budove a k pozemkom parc. č. 177/1, 177/2 a 178 kat. územie N. a o prikázaní nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalovanej.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 41.050 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovinavyrovnaniejehospoluvlastníckehopodielusumu45.000eurvlehote3dnídoprávoplatnosti

rozsudku.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatených súdnych
poplatkoch v rozsahu 50 %.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu ostatných trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovanej k rodinnému domu súp. č. XX, postavenému na pozemku parc. č. 177/1, k hospodárskej
budove a k pozemkom parc. č. 177/1, 177/2 a 178, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. X kat. územia
N.,označenéveciprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalovanejanavyrovnaniespoluvlastníckehopodielu

jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41.050 eur. Uviedol, že hoci obidvaja spoluvlastníci vyvíjali
aktivitu smerujúcu k mimosúdnemu vyrovnaniu, ani jeden nesúhlasil s podmienkami druhej strany a k
dohode medzi nimi nedošlo.
2. Okresný súd konštatoval, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený
v uznesení o zrušení v poradí prvého rozsudku. Nadväzne rozhodol o zrušení podielového
spoluvlastníctva a dotknuté nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko táto
bezprostredne na pojednávaní hodnoverným dôkazom preukázala, že je v jej schopnostiach vyplatiť

žalobcu ako druhého spoluvlastníka. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca je povinný
zaplatiť v spore úspešnej žalovanej ich náhradu v pomere 100%.3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že dotknuté nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že
bude zaviazaný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000 eur „so

súčasným uložením zabezpečovacieho opatrenia“ a žalovaná bude zaviazaná zaplatiť žalobcovi 50%
trov konania. Namietal, že okresný súd nevzal do úvahy jeho vyjadrenie na poslednom pojednávaní,
kedy potvrdil svoj predošlý návrh, že je pripravený žalovanej vyplatiť za jej podiel 45.000 eur a že
súhlasí i so zabezpečovacím opatrením formou zriadenia záložného práva na zabezpečenie predmetnej
pohľadávky. Obdobne okresný súd neprihliadol na vyjadrenie žalovanej (v reakcii na žalobcovu ponuku),

že i ona vyplatí druhého spoluvlastníka sumou 45.000 eur; čo spôsobuje (tiež) nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku. Hoci teda žalovaná potvrdila pripravenosť uhradiť žalovanému ako náhradu za
jeho podiel sumu 45.000 eur, okresný súd ju zaviazal len k úhrade 41.050 eur.
4. V kontexte právneho názoru odvolacieho súdu bol žalobca presvedčený, že „jasným spôsobom
vyjadril vôľu a schopnosť vyplatiť žalovanú“; a to už na pojednávaní dňa 17.5.2018, keď uviedol, že v
prípade potreby má predschválený úver. „Na odstránenie pochybností“ pripojil k odvolaniu potvrdenie

V. zo dňa 30.8.2018 o definitívnom poskytnutí úveru vo výške 80.000 eur; čím súčasne deklaruje
dostatok zdrojov na rekonštrukciu dotknutého domu. To znamená, že mu nejde o predaj domu, ale
o jeho rekonštrukciu na účely rekreácie. Žalobca zdôraznil, že na poslednom pojednávaní spochybnil
listinný dôkaz predložený žalovanou, že má od banky prísľub poskytnutia finančných prostriedkov na
jeho vyplatenie, z ktorého dôvodu „požadoval garanciu“ formou zabezpečovacieho opatrenia. Okresný

súd sa však využitím inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vôbec nezaoberal, hoci mu to bolo výslovne
odporúčané odvolacím súdom.
5. Odvolateľ tvrdil, že okresný súd tiež nevyhodnotil skutočnosti preukazujúce jeho väčší rozsahu
podieľania sa na zveľaďovaní spoločnej nehnuteľnosti; čo vyplynulo z výpovedí strán a svedka V..
Zopakoval, že od roku 1994 platí za vodu a elektrinu v dome, urobil chodník, zábradlie, vymenil

elektroinštaláciu atď. (žalovaná sa pritom odmietla podieľať na nákladoch rekonštrukcie domu) a
pozitívny vzťah k nehnuteľnosti majú aj maloleté deti žalobcu. V prospech prikázania vecí do jeho
výlučného vlastníctva tiež svedčí to, že ako prvý prejavil záujem o mimosúdne vyriešenie záležitosti
(žalovaná napriek opakovane deklarovanej ochote zostala pasívna), nechal vypracovať aj znalecký
posudok na zistenie hodnoty nehnuteľností, pričom žalovaná odmietala i ním navýšenú ponuku.

Vzhľadom na uvedené žalobca očakával, že spoločné nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného
vlastníctva, napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivé, ako aj nedostatočne odôvodnené.
6. Žalobca zároveň namietal zákonnosť a (ne)preskúmateľnosť rozhodnutia i vo výroku o trovách
konania. Opakovane poukazoval na svoju aktivitu a zároveň pasivitu žalovanej ohľadne zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovaná - okrem iného - vo vyjadrení k odvolaniu proti

prvému (zamietajúcemu) rozsudku okresného súdu navrhovala zachovať existujúce spoluvlastníctvo.
Z titulu absencie vzájomnej komunikácie žalobca znášal náklady právneho zastupovania, vyhotovenia
znaleckého posudku a súdne poplatky (2 x po 2.463 eur), bez úhrady ktorých by nedošlo k zrušeniu
a vyporiadaniu spoluvlastníctva. Nakoľko na vyporiadaní majú „zásadný záujem“ obe strany, je
spravodlivé, aby sa podieľali na všetkých nákladoch spojených s konaním rovným dielom. Nadväzne

žalobca požadoval priznanie mu nároku na plnú náhradu trov konania alebo aspoň v rozsahu 50%.

7. Žalovaná sa stotožňovala s odôvodnením napadnutého rozsudku a žiadala tento potvrdiť.
Poukazovala na to, že žalobca nepredložil na žiadnom pojednávaní dôkaz o schopnosti vyplatiť druhého
spoluvlastníka; ten predkladá až po skončení dokazovania a vyhlásení rozhodnutia, čiže neskoro. Na

druhej strane ona predložila dôkazy (výpisy z bankových účtov) o tom, že ihneď disponuje čiastkou
41.050 eur na vyplatenie žalobcu, ako aj ďalšími prostriedkami potrebnými na rekonštrukciu rodinného
domu. Zopakovala, že žalobcovi ide len o získanie profitu z predaja dotknutých nehnuteľností.
8. Žalovaná tiež uviedla, že má „od počiatku“ záujem získať nehnuteľnosti do svojho výlučného
vlastníctva, keďže sa o ne stará, vložila do nich nemalé finančné prostriedky a má k nim silný citový

vzťah. Vzhľadom na to, že hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom nebola stranami
spochybnená, „je neopodstatnené polemizovať o hodnote podielu“. Žalovaná dodala, že s poukazom na
jej úspech v spore jej patrí plná náhrada trov konania, pričom neexistujú ani dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP.

9. Žalobca v následnej reakcii uviedol, že okresný súd konal v rozpore s pokynmi odvolacieho
súdu a uprednostnil jednu formu preukázania schopnosti plniť záväzok zo zrušeného podielového
spoluvlastníctva - výpis z bankového účtu - a „diskriminoval“ iné; napríklad plnenie z úveru. Vo zvyšnej
časti „len“ stručne zopakoval svoju pôvodnú odvolaciu argumentáciu.10. Rovnako žalovaná zotrvala v plnej miere na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania.

11. Nad rámec predpokladaný právnou úpravou (§ 374 CSP) sa opakovane vyjadril žalobca, ktorý

v plnom rozsahu trval na ním vymedzených odvolacích dôvodoch. Následne reagovala i žalovaná,
pričom však išlo nielen o zákonom nepredpokladaný procesný úkon (rovnako tak ani okresným súdom
„nevyžiadaný“), ale i o úkon oneskorený (vyjadrenie protistrany jej bolo doručené 5.12.2019 a reakciu
vykonala až 24.1.2020). Z daného titulu - aj s ohľadom na čl. 5 a čl. 10 ods. 3 Základných princípov CSP
- krajský súd na predmetné vyjadrenie obsahovo neprihliadal.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výrokoch o zrušení podielového
spoluvlastníctva strán a prikázaní predmetu vyporiadávaného spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva
žalovanej a podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o výške vyrovnávacieho podielu.

13. Odvolací súd v predošlom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/11/2019 z
31.1.2019) konštatoval, že neboli k danému obdobiu zistené žiadne také výnimočné okolnosti, ktoré by
bránili zrušeniu (a vyporiadaniu) predmetného podielového spoluvlastníctva strán sporu. V následnom
štádiu konania neboli ani len tvrdené nejaké ďalšie/iné skutkové súvislosti, ktoré by podmieňovali opačný
záver. Naopak, obe sporiace sa strany výslovne požadovali zrušenie ich spoluvlastníckeho vzťahu.

Nadväzne je vecne správnym výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.

14. Vyššie označeným rozhodnutím odvolacieho súdu bolo súčasne uložené vykonať vyporiadanie
„druhým“ zákonom predpokladaným spôsobom; t.j. prikázaním za primeranú náhradu jednému zo
spoluvlastníkov. Odvolateľom akcentované hľadisko „starostlivosti“ o spoločné veci (osobitne o rodinný

dom) v období ich spoluvlastníctva sporovými stranami v konkrétnostiach súdenej veci nebolo určujúcim.
Rozhodne totiž nemožno konštatovať, že niektorý zo spoluvlastníkov by svoje povinnosti v danom
smere zásadným spôsobom zanedbával. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že každý z nich
predmet spoluvlastníctva nielen užíval, ale primeranou mierou sa podieľal na jeho udržiavaní, resp.
zveľaďovaní. Práve fakt (takmer absolútnej) neschopnosti strán navzájom komunikovať a tým pádom

dohodnúť sa na konkrétnom spôsobe hospodárenia so spoločnými vecami (vrátane štandardnej údržby,
či postupnej rekonštrukcie) priamo podmieňoval nutnosť zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a
taktiež viedol k určitému znehodnoteniu týchto spoločných vecí. Napríklad, pokiaľ žalobca poukazoval
nasvojustarostlivosťozáhraduvovyššejmierenežžalovaná,zároveňpotvrdil,žeonaužniekoľkorokov
spätne navrhla výmenu okien a podnikala i súvisiace kroky; samozrejme, v duchu vzájomnej nevraživosti

obaja spochybňovali činnosť a aktivity toho druhého.

15. V už opakovane spomínanom zrušujúcom uznesení odvolací súd upriamil pozornosť nielen
okresného súdu, ale aj sporových strán na aspekt reálnej a bezprostrednej schopnosti toho ktorého
spoluvlastníka v relatívne krátkom čase vyplatiť druhého spoluvlastníka. Žalovaná uvedenú schopnosť

(v podstate okamžite po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyplatiť žalobcovi
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel) nielen tvrdila, ale aj dostatočne preukázala. Spôsob žalobcovho
spochybnenia daného listinného dôkazu na pojednávaní dňa 23.4.2019 bol maximálne všeobecný
(„spochybňujeme, či žalovaná tie peniaze na tomto účte má“) a pokiaľ v tejto spojitosti neposkytol
konkrétne skutkové protitvrdenia, resp. nenavrhol dokazovanie potvrdzujúce dotknuté spochybnenie, je

nutné uzavrieť, že žalovaná svoju schopnosť vyplatiť žalobcu náležite preukázala.

16. Ako už bolo uvedené na významnosť reálnej a bezprostrednej schopnosti toho ktorého
spoluvlastníka v relatívne krátkom čase vyplatiť druhého spoluvlastníka boli strany upozornené v
uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/11/2019 z 31.1.2019. Žalobcovi nič nebránilo na

pojednávaní dňa 23.4.2019 (eventuálne i kedykoľvek predtým) predložiť aktuálny, resp. aktualizovaný
dôkaz o svojej schopnosti vyplatiť žalovanú. Len na okraj krajský súd uvádza, že jednoznačne nie
je povinnosťou konajúceho súdu v sporovom kontradiktórnom konaní vyzývať stranu na predloženie
dôkazu, ktorý má nielen preukázať jej vlastné tvrdenia, ale predovšetkým zásadným spôsobom ovplyvniť
výsledok sporu. Žalovaná, ktorá v danom štádiu konania nebola ani právne zastúpená, na závery

odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení reagovala bezprostredne a samostatne. Na dotknutom
pojednávaní žalobca ani nepožiadal o jeho odročenie za účelom dodatočného predloženia takého
dôkazu. Pokiaľ následne - už po rozhodnutí okresného súdu - pripojil písomnosť „Vyjadrenie k žiadostizo dňa 27.8.2018“, ktorou V. akceptovala zmenu zmluvy o mHypotéke (až do výšky úveru 80.000 eur)
učinil tak neskoro.
17. Svojim charakterom ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní - § 366 CSP, na ktorú nemožno

prihliadať. Odvolateľ pritom ani len netvrdí, že by mala byť splnená niektorá z podmienok jej akceptácie
vymedzená v písmenách a/ až d/ označeného zákonného ustanovenia.

18. Neobstojí odvolacia námietka o údajnej prekvapivosti napadnutého rozsudku. Z rozhodnutia
odvolaciehosúdu,ktorýmjeokresnýsúdviazaný,bolojednoznačné,žespoluvlastníctvostránksporným

nehnuteľnostiam má byť zrušené a vyporiadané „druhým“ zákonom predpokladaným spôsobom, pričom
za osobitne relevantnú bola označená schopnosť toho ktorého spoluvlastníka v relatívne krátkom
časovom úseku vyplatiť druhého spoluvlastníka. Okresný súd v následnom štádiu prejednávania a
rozhodovania veci postupoval presne v dotknutých intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
Za daného stavu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za prekvapivé, keďže bolo pre strany
sporu viac ako predvídateľné.

19. Navyše, z celkového kontextu danej odvolacej námietky je zrejmé, že odvolateľ si pojem
prekvapivosti súdneho rozhodnutia vykladá pomerne skreslene, ako vnútorné subjektívne prekvapenie
z toho, že súd rozhodol odlišne oproti jeho (žalobcovej) predstave o výsledku sporu. Takéto nazeranie
však nie je obsahom pojmu prekvapivosti súdneho rozhodnutia; o tú by napríklad išlo, pokiaľ by okresný
súd rozhodol na základe okolností, ktoré neboli v konaní stranami vôbec prezentované a nebolo im

umožnené sa k nim ani vyjadriť, resp. by rozhodol na základe právnej normy, ktorá v dovtedajšom štádiu
konania nebola vôbec aplikovaná.

20. Vo vzťahu k „výberu“ spoluvlastníka, ktorý bude po zrušení podielového spoluvlastníctva výlučným
vlastníkom pôvodne spoločných vecí, je žiaduce dodať, že ide o situáciu (v súdnych sporoch vôbec nie

výnimočnú), kedy rozhodnutie súdu vyznieva výlučne v prospech jednej strany, hoci v rámci úvah súdu
zďaleka nešlo o takú jednoznačnú záležitosť. Inými slovami, aj keby pomer presvedčivosti a preukázania
argumentov strán (prostriedkov procesného útoku, či obrany) bol v percentách len napríklad 51 : 49, aj
tak sa strana s prevažujúcou mierou presvedčivosti stáva výlučným vlastníkom.

21. Krajský súd rozdielne od okresného súdu vyhodnotil súvislosti ustálenia primeranej náhrady, ktorú
je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.4.2019 výslovne deklarovala
ochotu (aj schopnosť) zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie vyporiadávaného spoluvlastníckeho podielu
sumu 45.000 eur. Z obsahového hľadiska v konkrétnostiach súdenej veci nejde o nič iné, ako o zhodné
(a teda nesporné) skutkové tvrdenie oboch sporových strán o výške primeranej náhrady. Len na

okraj krajský súd dodáva, že v súdnej praxi je už dlhodobejšie ustálené, že hodnota vymedzená v
znaleckom, resp. odbornom posudku nie je určujúcou. Naopak, zákonný termín „primeraná náhrada“
zahŕňa i ďalšie elementy a ukazovatele; neraz aj nie vyslovene ekonomické, či právne. Nakoľko obe
sporové strany mali záujem na nadobudnutí predmetu spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva,
je výška náhrady 45.000 eur ponúkaná každou sporovou stranou na výplatu protistrany tiež spravodlivá,

resp. spravodlivejšia než 41.050 eur určená znaleckým posudkom.
22. Nadväzne odvolací súd zmenil v danej časti napadnutý rozsudok a uložil žalovanej povinnosť vyplatiť
žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000 eur. Pokiaľ odvolateľ namietal
nevydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktorým by bola zabezpečená jeho pohľadávka z
vyporiadania spoluvlastníctva, krajský súd poukazuje na sporový charakter prebiehajúceho konania.

V zmysle § 343 v spojení s § 324 ods. 1 CSP súd môže zabezpečovacie opatrenie nariadiť len na
návrh. Nakoľko takýto návrh (osobitne zo strany žalobcu) vznesený nebol, niet zákonného podkladu
na základe ktorého by (okresný) súd mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Ak aj žalujúca strana
v rámci prednesov na pojednávaní dňa 23.4.2019 spomínala inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ani
jedno z dotknutých vyjadrení nemalo (obsahovú) kvalitu návrhu na jeho nariadenie.

23. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia (hoci len čiastočnej) rozhodoval krajský súd v
zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 CSP) o nároku na náhradu trov
celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je nutné úspešnosť strán vnímať v širších súvislostiach zahŕňajúcich - okrem iného -

aj postoj strán v štádiu pred uplatnením daného nároku na súde. Z obsahu spisu, ako aj z vyjadrení
samotných strán, je zrejmé, že v súdenom prípade bol pred začatím konania iniciatívnejší žalobca.
Žalovaná až v reakcii na jeho výzvy (že ju vyplatí) reagovala rovnakou ponukou.24. Obe sporové strany žiadali prikázanie predmetu spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva.
Ako je vyššie uvedené, v otázke „výberu“ spoluvlastníka, ktorému bude predmet spoluvlastníctva
prikázaný do výlučného vlastníctva, vôbec nešlo o jednoznačnú záležitosť. Obaja spoluvlastníci spĺňali

podmienky na prikázanie vecí do ich výlučného vlastníctva (resp. z opaku, ani u jedného nebola zistená
žiadna relevantná okolnosť, pre ktorú by nemohol byť v budúcnosti výlučným vlastníkom), „úspešný“
však mohol byť len jeden z nich.
25. Za daných okolností rozhodne nemožno hovoriť o (plnom) úspechu žalovanej a neúspechu
žalobcu len na základe skutočnosti, že sa ona stala výlučnou spoluvlastníčkou pôvodne spoločných

nehnuteľných vecí. Žalobca nebol neúspešný v tom, že by spoluvlastníctvo bolo zrušené proti jeho vôli
(naopak on bol tou stranou, ktorá v konaní využila všetky dostupné procesné prostriedky na zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva), ani v tom, že by spoluvlastníctvo bolo vyporiadané iným zákonným
spôsobom; napokon, v otázke výšky primeranej náhrady došlo k jej určeniu na základe žalobcom
dlhodobo v priebehu konania prezentovanej argumentácie - tvrdenej sumy. Rozoberané východiská a
úvahy napĺňajú hypotézu § 255 ods. 2 CSP, čiže možno vychádzať zo záveru o čiastočnom úspechu

oboch sporových strán.
26. Krajský súd osobitne posudzoval nárok na náhradu trov konania v spojitosti so (zaplatenými)
súdnymi poplatkami. Vzhľadom na takmer absolútnu neschopnosť strán vzájomne komunikovať a
zhodnú veľkosť ich spoluvlastníckych podielov jedinou skutočne reálnou možnosťou nielen usporiadania
ich právnych pomerov, ale aj faktickej dispozície s predmetom spoluvlastníctva bolo súdne konanie.

Následne je plne primerané a zodpovedajúce vyššiemu princípu spravodlivosti, aby sa na výdavkoch,
bez uhradenia ktorých by k odstráneniu stavu právnej neistoty nedošlo (t. j. bez zaplatenia zákonom
stanovených súdnych poplatkov), podieľali v rovnakej miere obe sporové strany. Zaplatenie dotknutých
trov konania bolo jednoznačne v záujme oboch sporových strán. Keďže všetky súdne poplatky boli v
priebehu sporu platené žalobcom, odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu 50 %

trov konania z titulu zaplatených súdnych poplatkov. Vo vzťahu k ostatným trovám konania - s poukazom
na vyššie konštatované - žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.

27. Nad bezprostredný rámec odvolacieho konania krajský súd dodáva, že pokiaľ súd mieni z určitého
(listinného) dôkazu vychádzať, musí dokazovanie ním vykonať zákonom predpokladaným spôsobom;

čo okrem iného zahŕňa aj možnosť protistrany sa s daným dôkazom oboznámiť a k nemu vyjadriť. Preto
nemožno akceptovať takú formu dokazovania, kedy súd fakticky jednu stranu sporu „vynechá“ z procesu
dokazovania. Uvedené konštatovanie sa týka písomnosti, v zmysle ktorej žalovaná má disponovať aj
ďalšími finančnými prostriedkami, s ktorou sa na pojednávaní 23.4.2019 oboznámil len okresný súd a
jej obsah nie je vôbec zrejmý/známy. Keďže však nešlo o dôkaz, ktorý by bol určujúcim pre rozhodnutie

v súdenej veci, krajský súd toto upozornenie smeruje najmä k budúcej rozhodovacej činnosti okresného
súdu v obdobných situáciách.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.