Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118204527
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118204527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek

senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci navrhovateľky: B. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Q.,. zastúpená: Mgr. G., proti povinnému platiť výživné: otec
S. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. E. XXX, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Mário Toman, advokát
so sídlom Pribinovo námestie 3, 949 XX Nitra, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júla 2XX9 č.k. 9Pc/9/2XX8-467, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. januára 2020 č.k. 9Pc/9/2XX8-566, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti

týkajúcej sa určenia výživného, zročného výživného a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky výživným v sume 170 eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v
mesiaci počínajúc dňom 13.04.2018. Zročné výživné za obdobie od 13.04.2018 do 02.07.2019 vo výške
783 eur otcovi uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. V ostatnej
časti návrh zamietol. Štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči účastníkom konania. Vyslovil,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
1.2. Zistil, že navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie ako študentka magisterského
štúdia Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína C. v A.. S návštevou školy má výdavky spojené so
štúdiom, so školskými potrebami, nákladmi na cestovné. Okrem toho má výdavky na oblečenie, obuv,
bývanie, stravu a hygienické potreby. Nebolo preukázané, že vlastnila majetok a mala pravidelný príjem.
Neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka by si mohla privyrobiť brigádami, nakoľko príjem z brigád

nemožno považovať za stály a pravidelný príjem a navyše navrhovateľka sa pripravuje na svoje budúce
povolanie navštevovaním vysokej školy. Taktiež nezobral do úvahy príjem z brigád za obdobie roku
2017 a január 2018, nakoľko návrh na určenie výživného bol podaný v mesiaci apríl 2018, a príjem a
majetkové pomery navrhovateľky posudzoval od tohto obdobia.
1.3. Konštatoval, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, maloletou sestrou D., starou
matkou a strýkom. Priemerná čistá mzda matky navrhovateľky bola vo výške 446,60 eura, okrem toho
poberala prídavky na dve deti vo výške 47,04 eura. Stará matka navrhovateľky má dôchodok v celkovej

výške 504 eur a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Strýko mal daňový základ vo výške 5
534,04 eura za rok 2017.
1.4. Otec žil v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom. Jeho priemerná čistá mzda od mája 2018 je
vo výške 521,02 eura. Predtým mal príjem 750 eur v čistom a okrem toho dostal približne ďalších 950eur za sezónu za odhŕňanie snehu. Jeho otec poberá starobný dôchodok v sume 451 eur mesačne,
jeho matka poberá starobný dôchodok v sume 340,90 eura, otcov brat má príjem vo výške približne
400 eur. Nebolo preukázané, že otec bol znevýhodnený a nemohol si nájsť lepšie platené pracovné

miesto. Konštatoval, že otec sa dobrovoľne vzdal, respektíve nevyužil pracovnú ponuku, v ktorej by
dosahoval vyššiu mzdu ako v súčasnosti. V konaní sp.zn. 11P/230/2018, ktoré sa začalo v auguste
2018, sa vyjadril, že sa bude snažiť, aby si v dohľadnej dobe našiel lepšie platené zamestnanie. Hoci od
podania návrhu uplynul skoro jeden rok, otec si lepšie platené zamestnanie nenašiel, naopak z čestného
prehlásenia a zo svedeckej výpovede svedka Mgr. F. Q. bolo preukázané, že sa bez dôležitého dôvodu

vzdal lepšie plateného zamestnania. Otec na základe vlastného rozhodnutia zmenil pracovnú pozíciu a
zamestnávateľabeztoho,abytakátozmenavyplývalazrelevantnéhodôkazunapr.lekárskehoposudku.
Potvrdenie o jeho zdravotnom stave bolo vystavené len na základe jeho vlastnej žiadosti a napriek tomu,
že v priebehu konania uvádzal, že sa aj pokúšal nájsť si lepšie platenú prácu, žiadny dôkaz o tejto
skutočnosti nepredložil. Zo spisu sp.zn. 11P/230/2018 zistil, že otec z dôvodu nepriaznivej pracovnej
atmosféry požiadal najskôr o preloženie z Q. do A., pričom jeho žiadosti bolo vyhovené, nakoniec ale

dal u pôvodného zamestnávateľa výpoveď bez uvedenia dôvodu.
1.5. Uviedol, že pri rozhodovaní nevychádzal len z výšky príjmov, ktoré povinný v čase rozhodovania
skutočne dosahoval, ale aj z potenciálnych príjmov, ktoré by objektívne mohol mať. Konštatoval, že u
otca neexistoval dôležitý relevantný dôvod, aby sa vzdal svojho predchádzajúceho zamestnania. Na
jeho strane sa nič podstatné inak nezmenilo, sám uviedol, že nehradí žiadne výdavky na domácnosť,

pričom jeho otec vo svojej výpovedi uviedol, že očakávajú, že im začne prispievať na domácnosť, keď
už nebude mať vyživovaciu povinnosť voči deťom. Poukázal na skutočnosť, že otec na začiatku konania
súhlasil s výživným vo výške 170 eur mesačne, dokonca podpísal dohodu o výživnom na sumu 170 eur
mesačne. V priebehu konania menil navrhovanú výšku výživného, ktoré je schopný platiť zo sumy 170
eur na sumu 110 eur a následne na sumu 100 eur mesačne. Z konania sp.zn. 24P/30/2018 zistil, že

povinný súhlasil s výškou výživného v sume 170 eur mesačne aj na mal. D. Tvrdenia povinného, že
si neuvedomil, že mzda u nového zamestnávateľa bola uvedená v hrubom a nie v čistom, považoval
za účelové.
1.6. Tvrdenia otca, že prácu zmenil na základe zhoršeného zdravotného stavu, resp. že mu
zdravotný stav nedovoľoval vykonávať prácu zvárača, ktorá by prevyšovala jeho súčasný príjem aj

niekoľkonásobne, neboli preukázané, preto na ne neprihliadol. Dospel k záveru, že je v schopnostiach
otca, aby objektívne dosahoval vyšší príjem a zdôraznil, že vyživovacia povinnosť k deťom je zákonnou
povinnosťou rodiča, pričom výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
1.7.Kpredloženýmlekárskymsprávamkonštatoval,ževnichvedenédiagnózymalotecužkeďpracoval
u pôvodného zamestnávateľa. Nebolo preukázané, že by dôvodom zmeny zamestnania bol zdravotný

stav otca, nakoľko otec nepredložil pracovný posudok o nemožnosti vykonávať daný druh práce. Otec
počas konania uviedol, že mal psychické problémy, keďže na predchádzajúcom pracovisku bola napätá
atmosféra, nakoľko tam pracovala jeho bývalá manželka a aj kolegyňa, s ktorou bývalú manželku
podviedol, pričom nevera jeho bola jednou z príčin rozvodu manželstva. K tomu súd prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že otec si mal byť vedomý dôsledkov tohto konania voči svojej rodine, a preto

nezobral do úvahy jeho tvrdené psychické problémy ako dôležitý dôvod, pre ktorý sa vzdal zamestnania
s vyšším príjmom.
1.8. Čestné prehlásenia a svedecké výpovede rodinných príslušníkov povinného týkajúce sa
zdravotných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania vyhodnotil tak, že vzhľadom
na rodinný pomer k povinnému ich nemožno považovať za nezaujaté a objektívne. Za podstatnú

považoval skutočnosť, že otec bezplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome na
svojich súrodencov darovacou zmluvou, čím sa dobrovoľne, bezplatne a bez dôležitého dôvodu vzdal
svojho majetku. Navyše otec v rodinnom dome, ku ktorému previedol svoj spoluvlastnícky podiel, býva.
Takéto konanie otca sa javilo ako účelové, nakoľko otec sa v priebehu konania o určenie výživného
na svoje plnoleté dieťa vzdal majetkového prospechu bez vyplatenia akejkoľvek protihodnoty. Podiel

nedaroval svojim najbližším príbuzným v priamom rade, ani deťom, ani rodičom, ktorí inak podľa
vyjadrenia otca platia všetky výdavky na bývanie a zabezpečujú riadny chod domácnosti. Tvrdenia o
tom, že sa rodičia báli, že zoberú jeho časť majetku jehovisti, považoval za účelové.
1.9. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že v konaní o zníženie výživného na mal. D. F. zo sumy XXX eur na
sumu 80 eur bol návrh na zníženie výživného zamietnutý. Mal za to, že výdavky plnoletej navrhovateľky,

ktorá navštevuje dennú formu vysokoškolského štúdia sú minimálne také, ako má maloletá D.. Výživné
vo výške XXX eur mesačne je primerané vzhľadom na potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca, pričom vyživovaciu povinnosť má aj matka navrhovateľky, s ktorou
navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Otec navrhovateľke okrem výživného v sume 100 eur ničíminým neprispieva. S ďalšími námietkami účastníkov konania sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal a
nevykonal ani dokazovanie navrhnuté na ich preukázanie.
1.10. Výživné určil odo dňa podania návrhu. Od júla 2018 do dňa vyhlásenia rozsudku bolo výživné

otcom platené len vo výške 100 eur mesačne, dlžné výživné za obdobie od 13.04.2018 do 02.07.2019
ustálil v sume 783 eur, keďže za uvedené obdobie bol otec povinný zaplatiť navrhovateľke výživné v
sume 2.493 eur a uhradil sumu 1.710 eur. Zročné výživné zaviazal otca zaplatil navrhovateľke v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.11. Návrh navrhovateľky na priznanie úrokov z omeškania zamietol, dôvodiac, že tie by bolo možné

priznať až v prípade, ak by o výživnom už bolo právoplatne rozhodnuté a otec by neplnil, resp. by sa
dostal do omeškania s jeho plnením
1.12. O trovách štátu a o trovách účastníkov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

2.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil alebo rozhodol sám a otcovi určil výživné na navrhovateľku vo výške 50 eur
mesačne. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1
CMP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.

g) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP).
2.2. Tvrdil, že výdavky navrhovateľky boli nadsadené a neboli preukázané v časti cestovného študijných
materiálov a pomôcok, telefónu, kozmetiky, športové aktivity, doučovania jazykov, a hoci ich namietal
boli súdom prvej inštancie akceptované. Ďalej tvrdil, že pokiaľ aj predčasne súhlasil s výživným vo

výške XXX eur, bolo to pod tlakom a neuvážene, a navyše jeho predčasný súhlas nebol dôležitý, keďže
nie je možné, aby platil na dve deti 340 eur mesačne z príjmu 517 eur. Namietal, že podľa ustálenej
praxe výživné by nemalo predstavovať viac ako 20-30 % z čistého príjmu, čo v jeho prípade predstavuje
sumu od 103,40 eura do 155,10 eura z príjmu 517 eur, a sumu od 165,89 eura do 248,70 eura z
predchádzajúceho príjmu 750 eur mesačne + 950 eur za sezónu/79 eur mesačne, spolu 829 eur.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoP/15/2016.
2.3. Namietal voči skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie podľa ktorého odmietol ponuku svedka Mgr.
F. Q. na prácu na živnosť, podobnú ako vykonával u predchádzajúceho zamestnávateľa, za výhodnejší
príjem. Tvrdil, že toto skutkové zistenie je v rozpore so zápisnicou z pojednávania aj zo zvukovou
nahrávkou. Súd prvej inštancie nesprávne a prijal záver, že sa vzdal tejto pracovnej ponuky, keďže mu

nebola riadne ponúknutá, bol by nútený ísť do rizikového podnikania bez finančných prostriedkov, prácu
by nezvládal a cena práce nebola preukázaná náležitými účtovnými a mzdovými dokladmi. Navyše
považoval výpoveď svedka za neobjektívnu, keďže z nej vyplynulo, že zástupca navrhovateľky ho
viackrát kontaktoval. Za neobjektívnu a zaujatú považoval aj výpoveď svedkyne U. keďže s ním bola v
konflikte už na pracovisku vo Q..

2.4.Namietal,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotildôkazy,keďneuznaljehozdravotnéproblémy
a neprihliadol na negatívny vplyv matky a jej kolegýň na psychiku a zdravie otca na pracovisku, ako
oprávnené dôvody ukončenia zamestnania na X.. Tvrdil, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie,
podľa ktorého jeho dôvody pre skončenie pracovného pomeru mohli byť preukázané jediným dôkazom
- pracovným posudkom o nemožnosti vykonávať daný druh práce, bolo nesprávne. Poukázal na viaceré

lekárske správy preukazujúce jeho zdravotné problémy, ktoré boli súčasťou spisu, osobitne na správu
MUDr. X., ktorá preukazovala, že by nemal vykonávať prácu zvárača, pre uvoľňujúce škodlivé plyny.
2.5. Tvrdil, že navrhovateľka nepriznala svoje príjmy z práce za priehradkou na X. Namietal, že súd prvej
inštancie nezohľadnil finančné prostriedky na účte navrhovateľky a nezohľadnil príjmy ostatných členov
spoločnej domácnosti matky, dôchodok starej matky navrhovateľky, príjem maloletej D. z distribúcie

sobotňajších Q. novín, príjem strýka navrhovateľky zo stolárskej činnosti. Namietal, že v rozsudku
nebol uvedený obsah správy spoločnosti novec trade s.r.o. v časti, z ktorej vyplýva, že Q. P. vykonáva
podnikateľskú činnosť stolársku v areály Ing. F. N..
2.6. Ďalej sa vyjadril k vyjadreniam zástupcu navrhovateľky, k darovacej zmluve, k dôvodom rozsudku
vo veci sp.zn. 11P/230/2018. Tvrdil, že z uvedených dôvodov je určené výživné v rozpore s dobrými

mravmi.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu rozobrala svoje výdavky a uviedla, že argumentácia otca
bola účelová a bez obsahovej a dôkaznej súvislosti. Ku každému argumentu sa osobitne vyjadrila, čímvlastne zopakovala svoje námietky k tvrdeniam otca z konania pred súdom prvej inštancie. Ako nové
uviedla skutočnosti, ktoré sa dozvedela potom, čo jej matka zverejnila rozsudok v práci a predložila
čestné prehlásenia a list kolegyne otca, ktoré mali preukazovať prečo kolegyne nemali otca rady.

4.Otecvovyjadreníkvyjadreniunavrhovateľkyzopakovalsvojetvrdeniazpriebehukonaniapredsúdom
prvej inštancie a z odvolania vo vzťahu k výdavkom navrhovateľky a jeho výdavkom, k jeho psychickému
stavu v priebehu rozvodu, k jeho dôvodom a možnostiam zmeny zamestnania, k prevodu svojho
podielu na rodinnom dome, v jeho zdravotnému stavu. Zverejnenie rozsudku matkou navrhovateľky na

pracovisku nepovažoval v súlade so zákonom.

5.1. Navrhovateľka v následnom vyjadrení poukázala na svoj podpis na ostatnom vyjadrení, poučila súd
o povinnosti prihliadať na jej vyjadrenie, a opakovane sa vyjadrila k svojim výdavkom a k výdavkom otca.
Opakovane sa vyjadrila k odvolaniu otca.
5.2. V následnom vyjadrení sa otec opakovane vyjadril k jednotlivým bodom vyjadrenia navrhovateľky.

6. Súd prvej inštancie svojim uznesením zo dňa 23. januára 2020 č.k. 9Pc/9/2018-566 opravil výrok
rozsudku zo dňa 02. júla 2019 č.k. 9Pc/9/2018-467 tak, že doplnil chýbajúci výrok o trovách konania,
ktorý bol vyhlásený v znení: V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým opravil výrok
rozsudku, a navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania. Tvrdil, že uznesenie neobsahuje
žiadne odôvodnenie, nebolo možné proti nemu riadne odvolať a vyjadriť.
7.2. Opätovne sa vo veci vyjadril a doplnil nové skutočnosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedol,
že dňa 21.12.2019 sa odsťahoval z RD svojich rodičov s ohľadom na ich zdravotný stav a tiež lebo

zmenilzamestnanie.BývavpodnájmevgarsónkevN.naU.XXX/X,kdeplatí220eurmesačne.Zároveň
sa mu zvýšili výdavky na stravovanie na sumu 230 eur a výdavky na cestovanie do práce do Q. na sumu
40 eur na pohonné hmoty. Platí poistku 36,62 eura a telefón 20 eur. Ostatné výdavky na lieky, ošatenie,
drogéria a podobné štandardné výdavky mu zostali zachované. Od 01.01.2020 musel zo zdravotných
dôvodov zmeniť zamestnanie, nakoľko výpary zo zvárania mu ako liečenému astmatikovi poškodzovali

zdravie. Jeho čistý mesačný príjem v januári 2020 bol 559,36 eura.

8. Navrhovateľka sa k doplneniu odvolania otca vyjadrila písomne. Uviedla, že otec vykonal zmenu
bydliska, aby si umelo navýšil výdavky a nemusel plniť vyživovaciu povinnosť. Upozornila, že byt rodičov
v BSM je voľný a otec sa nemusel sťahovať do podnájmu. Poistné za byt považovala nadhodnotené a

žiadala ho preveriť. Tvrdila, že vodiči pracujúci v medzinárodnej doprave majú ku mzde vyplácané rôzne
príplatky a diéty a navrhovala, aby otec predložil kópie výplatných pások. K odvolaniu voči uzneseniu
uviedla, že s uznesením súhlasí.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky argumentoval, že práca, ktorú si našiel je jeho zdraviu

menej škodlivá a presťahovanie do garsónky bolo pre neho výhodnejšie z hľadiska dochádzania a aj z
hľadiska nákladov, ktoré sú nižšie ako náklady v byte v BSM. Vôbec nevykonáva prácu medzinárodného
šoféra a nemá zahraničné diéty. Iba výnimočne robí rozvozy v rámci SR. Prácu živnosť nemohol
vykonávať lebo nemal finančné prostriedky na kúpu dodávky a tiež lebo išlo o veľmi fyzicky náročnú
prácu.

10. Krajský súd v A. ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodom odvolania
(§ 66 CMP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),

s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojením
s opravným uznesením v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného, zročného výživného a v časti
trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

11. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonomč.161/2015Z.z.účinnomod01.07.2016.Podľa§2 ods.1CMPnakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

15.1. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala voči otcovi určenia výživného vo výške 220 eur
mesačne odo dňa právoplatného rozhodnutia súdu s tým, že zameškané výživné od 6. januára do
rozhodnutia súdu vrátane príslušenstva je otec povinný zaplatiť do 15 dní. Dôvodila, že je študentkou
denného štúdia 3. ročníka na Filozofickej fakulte v A., kde denne dochádza. Otec dňa 06.01.2018 opustil
ich spoločnú domácnosť, v ktorej spolu žili s maloletou sestrou a matkou P. F. a prestal prispievať na jej

výživu. Špecifikovala svoje mesačné výdavky.
15.2. Otec spočiatku navrhoval určiť výživné vo výške XXX eur mesačne počnúc vyhlásením rozsudku,
keďže v takej sume prispieva na výživu navrhovateľky od júna 2017 na základe uzavretej dohody. Tvrdil,
že je zamestnaný ako "zvárač - zámočník" u zamestnávateľa noves trade, spol. s r.o., a jeho hrubý
príjem je vo výške 650 eur mesačne, čistý priemerný príjem je 517 eur mesačne. Iný príjem nemá. Býva

v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom. Špecifikoval výdavky na vedenie spoločnej domácnosti, na
úhradu ktorých prispieva sumou 100 eur. Špecifikoval svoje mesačné výdavky, ktoré v priebehu konania
upravoval. Neskôr navrhoval určiť výživné v sume 110 eur, v ďalšom vyjadrení v sume 100 eur mesačne.
15.3. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume
XXX eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc dňom 13.04.2018. Zročné

výživné za obdobie od 13.04.2018 do 02.07.2019 vo výške 783 eur otcovi uložil zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. V ostatnej časti návrh zamietol. Štátu nepriznal nárok
na náhradu trov konania voči účastníkom konania. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Na základe odvolania otca bol rozsudok v časti týkajúcej sa určenia výživného,
zročného výživného a v časti trov konania účastníkov predmetom skúmania odvolacím súdom.

16. Odvolací súd posudzujúc vydané rozhodnutie v napadnutej časti z hľadiska súdom prvej inštancie
zisteného skutočného stavu a citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie v danej veci považoval

za rozhodujúce zistiť, či sú dôvody na určenie výživného plnoletému dieťaťu a v akej výške. Po zistení,
že navrhovateľka je odkázaná na výživu rodičov, zistil jej odôvodnené potreby, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomerov oboch rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v rozsudku vyporiadal zo
všetkými relevantnými tvrdeniami otca, ktorými argumentoval proti návrhu na určenie výživného v

požadovanej výške. Na základe zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že odôvodneným
potrebám navrhovateľky, ktorá je vo veku 24 rokov a štúdiom pripravuje na budúce povolanie zodpovedá
výživné vo výške XXX eur, ktoré považoval za primerané aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom otca. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie
správne vypočítal aj zročné výživné, ktoré otcovi uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Správne bolo aj rozhodnutie o trovách konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keďže vo
veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie
upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá. Zároveň odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v napadnutej časti dostatočnej miere po právnej aj

skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec
správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na
správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že výživné určené

dieťaťu (aj plnoletému) slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb potrebných pre jeho
všestranný telesný a duševný vývoj. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom, stupňom
vzdelávania a formou prípravy na budúce povolanie, ale aj zdravotným stavom. Výživné slúži dieťaťu na
uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb týkajúcich sa bývania, jedla, ošatenia a obuvi,hygieny, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre výchovu dieťaťa, ktoré zahŕňajú vzdelávanie, prípravu
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, prípadne aj tvorbu úspor. Odôvodnené
potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi

rodičov.Aksúreálnemožnostiaschopnostírodičovväčšie,odôvodnenýmisúpotrebydieťaťa,ktorésíce
nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými
potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. V súvislosti so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi

rodičov má osobitný význam ustanovenie § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, podľa ktorého na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V danej veci je zrejmé, že otec sa vzdal
zamestnania,vktoromdosahovalvyššípríjem,pričomakodôvoduvádzaljednaksvojnepriaznivýfyzický
zdravotný stav a jednak svoje psychické problémy, či tlak kolektívu na pracovisku. Súd prvej inštancie

však považoval za preukázané, že otec zmenil zamestnávateľa (na noves trade s.r.o.) aj pracovnú
pozíciu (zvárač) na základe vlastného rozhodnutia bez toho, aby takáto zmena vyplývala z lekárskeho
posudku. Pred zmenou zamestnávateľa z dôvodu nepriaznivej pracovnej atmosféry požiadal najskôr o
preloženie z Q. do A., pričom jeho žiadosti bolo vyhovené. Následne dal u pôvodného zamestnávateľa
výpoveďbezuvedeniadôvodu.Pretosúdprvejinštancie prirozhodovaníourčenívyživovacejpovinnosti

otca k plnoletej dcére nevychádzal len z výšky príjmov, ktoré otec v čase rozhodovania skutočne
dosahoval, ale aj z príjmov, ktoré by dosahoval, pokiaľ by sa svojho predchádzajúceho zamestnania
nevzdal.

18.1. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal podstatnými námietkami otca uvedenými v

odvolaní.
18.2. Tvrdenie otca, podľa ktorého výdavky navrhovateľky boli nadsadené a neboli preukázané v
časti cestovného, študijných materiálov a pomôcok, telefónu, kozmetiky, športových aktivít, doučovania
jazykov, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Nebolo totiž sporné, že navrhovateľka je študentkou
dennej formy vysokoškolského štúdia, teda má výdavky na štúdium, pričom cestovné, študijné materiály

a pomôcky ako i doučovanie cudzích jazykov (pri študijnom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo) sú
považované za bežné výdavky vysokoškolského študenta. Za bežné výdavky odvolací súd považoval
aj náklady na používanie mobilného telefónu, kozmetiky, či športové aktivity. V súdnom konaní o určenie
výživného nie je možné ani potrebné preukazovať každý jednotlivý výdavok súvisiaci s prípravou dieťaťa
na budúce povolanie, či s jeho s osobným životom, a osobitne nie bežný výdavok. Je totiž nepochybné,

že uvedené výdavky sú spojené so štúdiom a životom navrhovateľky. Výška prezentovaných nákladov
nebola očividne nadsadená, a nebolo potrebné, aby boli osobitne preukazované. Tvrdenie otca, že s
výživným vo výške XXX eur súhlasil predčasne, pod tlakom a neuvážene, bolo nepodstatné. Súd prvej
inštancie sa totiž zaoberal súhlasom otca len okrajovo, keďže išlo o tvrdenie navrhovateľky o uzavretí
dohody, ktorú otec určitý čas aj dobrovoľne plnil.

18.3. Odvolací súd nespochybňuje námietku otca, že podľa ustálenej praxe výživné by nemalo
predstavovať viac ako 20-30 % z čistého príjmu osoby povinnej platiť výživné, dodáva však, že uvedené
rozpätie nie je možné považovať za dogmu. Z obsahu spisu vyplýva, že otec má aj druhú vyživovaciu
povinnosť na maloletú D. F. určenú rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15. marca 2018 č.k.
24P/30/2018-69 vo výške XXX eur mesačne, keďže návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý

(rozsudok Okresného súd Nitra zo dňa 17. júna 2019 č.k. 11P/230/2018-245, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v A. zo dňa 16. októbra 2019 sp.zn. 25CoP/39/2019). Pokiaľ aj v danej veci určené
výživné na obe deti presahuje 30 % čistého príjmu otca, podľa názoru odvolacieho súdu sú dané
osobitné okolnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka, nie schopná sa sama živiť, pretože sa štúdiom
pripravuje na budúce povolanie, vo veku 24 rokov však má potreby dospelého človeka. Tieto potreby a

výdavky navrhovateľky sú povinní znášať jej rodičia, pričom matka sa na výžive navrhovateľky podieľa
dobrovoľne.Zuvedenýchdôvodovbolosprávnerozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorý určilvyživovaciu
povinnosťotcavočinavrhovateľkevovýškeXXXeur,čookreminéhoodôvodniltým,ževýdavkyplnoletej
navrhovateľky sú minimálne také, aké má maloletá D..
18.4. Za neopodstatnené považoval odvolací súd námietky otca voči vyhodnoteniu vykonaného

dokazovania výsluchom svedka Mgr. F. Q. a svedkyne U. S.. Súd prvej inštancie výpovede uvedených
svedkov,akoajvyhodnotenieostatnýchdôkazovhodnotilvsúladedozákonomkaždújednotlivoavšetky
vo vzájomných súvislostiach. Výpoveď svedka Q. hodnotil aj v spojení s tvrdením otca na začiatku
konania, že sa bude snažiť nájsť si lepšie platené zamestnanie, ktoré však otec nenaplnil ani dorozhodnutia súdu prvej inštancie. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že výpoveď svedkyne S. nemala na
rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadny vplyv.
18.5. Námietku otca, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď neuznal jeho

zdravotné problémy a neprihliadol na negatívny vplyv matky a jej kolegýň na psychiku a zdravie otca
na pracovisku, ako oprávnené dôvody ukončenia zamestnania na X., odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú. Z predložených lekárskych správ nevyplývali dôvody pre skončenie pracovného pomeru otca
naX.pošte.PokiaľotecosobitnepoukazovalnasprávuMUDr.X.,podľaktorejbynemalvykonávaťprácu
zvárača, pre uvoľňujúce škodlivé plyny, táto na vyhodnotenie dokazovania nemala vplyv, keďže prácu

zvárača na X. F. otec nevykonával. Hoci odvolací súd chápe, že otec mohol pociťovať určitý psychický
tlak zo strany spolupracovníkov, tento bol vyriešený preložením otca do iného mesta (Q.), preto nemohol
nepretrvávať v čase skončenia pracovného pomeru u pôvodného zamestnávateľa. Nedôvodné boli aj
tvrdenia otca, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho diagnózy, keď uviedol že väčšinu diagnóz
mal v čase poslednej úpravy, keďže nie je jasné, akú predchádzajúcu úpravu mal otec na mysli. V danej
veci totiž ide o určenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, nie o zmenu určeného výživného.

18.6. Tvrdenie otca, že navrhovateľka nepriznala svoje príjmy z práce za priehradkou na X. pošte,
nebolo pravdivé. Súd prvej inštancie sa príležitostnými príjmami navrhovateľky zaoberal bode 46. a
jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo ich nebral do úvahy. Odvolací súd sa s uvedenými závermi a
zisteniami, podľa ktorých príjem z brigád nemožno považovať za stály a pravidelný príjem, a navyše
navrhovateľka mala príjem z brigád za obdobie, ktoré predchádzalo podaniu návrhu a neovplyvnilo jej

majetkové pomery, stotožnil.
18.7. Námietku otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil finančné prostriedky na účte navrhovateľky
považoval odvolací súd za účelovú a neopodstatnenú. Matka tvrdila, že peniaze na účte boli darované
dcére starou matkou z jej strany a boli určené na obdobie, keď navrhovateľka ukončí vysokú škodu,
pričom ich na žiadosť starej matky vrátila. Rovnako za neopodstatnené považoval námietky otca, že

nezohľadnil príjmy ostatných členov spoločnej domácnosti matky, dôchodok starej matky navrhovateľky,
príjem maloletej D. z distribúcie sobotňajších vrábeľských novín, príjem strýka navrhovateľky zo
stolárskej činnosti, V prvom rade je potrebné uviesť, že vyživovaciu povinnosť majú predovšetkým
rodičia dieťaťa. Príjmy rodičov a brata matky navrhovateľky nebolo potrebné zohľadňovať, keďže matka
si voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť plnila dobrovoľne. Aj požiadavku otca zohľadňovať

nejaký príjem maloletej sestry navrhovateľky, D., ktorý získala roznášaním novín, považoval odvolací
súd neopodstatnenú a navyše maximálne nevhodnú.
18.8. Neopodstatnená bola aj námietka otca voči názoru súdu prvej inštancie, že sa vzdal majetku bez
protihodnoty. Bolo totiž nesporné, že uzatvorením darovacej zmluvy, ktorou otec daroval svoj podiel
na rodinnom dome súrodencom, sa vzdal majetku, keďže darovacia zmluva je zmluvou bezodplatnou.

Týmto právnym úkonom otec pripravil o majetok nielen seba, ale v podstate aj svoje deti, a zvýhodnil
svojich súrodencov, prípadne ich právnych nástupcov.
18.9. K námietke otca, podľa ktorej uznesenie zo dňa 23. januára 2020 č.k. 9Pc/9/2018-566 neobsahuje
žiadne dôvody, odvolací súd považoval za potrebné upozorniť, že išlo o opravné uznesenie k rozsudku,
ktorým sa doplnil chýbajúci výrok o trovách konania účastníkov, ktorý bol dňa 2. júla 2019 vyhlásený na

pojednávaní súdu. Tento výrok bol odôvodnený priamo v rozsudku v bode 60.
18.10. Otec v priebehu odvolacieho konania tvrdil, že sa odsťahoval z RD svojich rodičov z dôvodu ich
zdravotnéhostavuatiežpreto,žezmenilzamestnanie.Uviedol,žebývavpodnájmevgarsónkevN.,čím
sa mu zvýšili výdavky o nájomné 220 eur mesačne, stravovanie 230 eur a cestovanie do práce do Q. na
sumu 40 eur na pohonné hmoty. Zamestnanie zmenil od 01.01.2020 zo zdravotných dôvodov, nakoľko

výpary zo zvárania mu ako liečenému astmatikovi poškodzovali zdravie. Zároveň sa mu zvýšil čistý
mesačný príjem. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto nové otcom uvádzané skutočnosti, ktoré nastali
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, nemožno zohľadniť pri určení výživného. Správanie otca, ktorý mal
zabezpečené bývanie u rodičov a zároveň opakovane tvrdil, že po zaplatení určeného výživného nemá
dosť finančných prostriedkov na vlastné výdavky, a napriek tomu si prenajal byt a tým svoje výdavky ešte

navýšil, nemožno hodnotiť inak ako nezodpovedné a určite aj účelové. Potreby svojich rodičov, mohol
otec uspokojiť zvýšenou ohľaduplnosťou a citlivosťou, prípadne aj pomocou, ktorú by určite ocenili. A
potrebu zmeny zamestnania si zavinil sám, keďže predchádzajúca zmena na prácu zvárača bola pre
jeho zdravotný stav nevhodná a navyše mal za nižší plat. Odvolací súd len dodáva, že takto zvýšené
výdavky otca nemôžu mať vplyv na zníženie výživného, keďže výživné má prednosť pred ostatnými

výdavkami otca.19.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievspojenímsopravnýmuznesením
v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného, zročného výživného a v časti trov konania ako vecne
správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

20. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na
návrh. Úspešná navrhovateľka v odvolacom konaní nežiadala priznať náhradu trov konania podľa § 55
CMP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o

konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce
nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v A. v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).