Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 2, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41P/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214220222
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214220222.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd X. II sudkyňou H.. U. K. v právnej veci navrhovateľky J.. F. Y. N.. Y., Q.. XX.X.C., W. U.
Y. C./C., R., zastúpená G. kanceláriou H.. R. X., spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom N. 1,
XXX XX X. a manžela navrhovateľky Z..N. Y., Q.. XX.X.C.. W. U. B. X, C. XX X., zastúpený H.. H. A.,
advokátkou, so sídlom v X., J. XX, za účasti maloletej S. Y., Q.. XX.X.C. , zastúpenej v konaní kolíznym
opatrovníkom C. práce, sociálnych vecí a rodiny S., R. R., Ž. X, R., v konaní o rozvod manželstva a

úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

J. účastníkov J.. F. Y. N.. Y. G. Z.. N. Y., I. D. XX.X.C zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
J. časti X.- M. , T. M. XX, N. C., Y. XX , pod poradovým číslom C., r o z v á d z a .

J. S. Y., Q.. XX.X.C., na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky J.. F. Y. N.. Y.,
ktorá bude maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.

K. Z.. N. Y. je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva
prispievať na výživu maloletej S. Y. , Q.. XX.X.C., výživné vo výške XXX eur mesačne , ktoré výživné
je otec povinný uhrádzať vždy do XX.dňa mesiaca vopred k rukám matky.

Z a k a z u j e styk otca Z.. N. Y. s maloletou S. Y., Q.. XX.X.C..

M. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX % .

o d ô v o d n e n i e :

X. Návrhom doručeným Okresnému súdu X. II. D. XX.X.C. navrhovateľka žiadala , aby súd rozviedol
jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej S. Y., Q. XX.X.C. , na
čas po rozvode, nakoľko ich manželstvo je iba formálnym zväzkom, vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní a nemôže plniť svoj účel, nevytvára zdravé rodinné

prostredie a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. J. S. Q.. XX.X.C. na čas po
rozvode žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou
XXX eur mesačne. M. žiadala upraviť styk otca s maloletou S. iba v prítomnosti matky , jedenkrát
mesačne, vždy v prvú sobotu v mesiaci od XX.XX F. D. XX.XX F..

X. K dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva uviedla, že manželstvo uzavrela z lásky po osem

mesačnej predmanželskej známosti, pričom manžela spoznala na spoznávacom zájazde v zahraničí.
R. uzatvorením manželstva neviedla s manželom intímny život a po svadbe zistila, že manžel nemá
záujem o normálny intímny život resp. len sporadicky. Po narodení dcéry sa medzi manželmi začaliprejavovať problémy v komunikácii, manžel jej viaceré veci zamlčal, objavili sa aj zdravotné problémy.
Po narodení dcéry XX.X.C. sa venovala starostlivosti o dcéru, manžel bol často na služobných cestách
a úplne stratil záujem o normálny intímny život. J. začal prejavovať vo vzťahu k navrhovateľke nátlak,

v niektorých obdobiach ju úplne ignoroval, inokedy ponižoval ako ženu, hoci k fyzickému útoku voči
nej nikdy nedošlo, snažil sa obmedziť kontakty s rodinou a inými ľuďmi. Aj keď z ich manželstva sa
vytratilo porozumenie a dôvera, obaja sa pokúšali vzájomne komunikovať a udržať rodinu. Z. život s
manželom, ktorý sa po narodení dcéry prerušil, sa obnoviť nepodarilo, manžel problém zahmlieval a
nemal záujem ho riešiť. Od polovice novembra XXXX ako manželia žijú oddelene. Od januára XXXX

sa styk otca s mal. S. N.ealizoval výlučne v prítomnosti matky, a to nepravidelne, spočiatku jedenkrát
do týždňa cez víkend na niekoľko hodín, neskôr jedenkrát za mesiac . V záujme rešpektovania práva
dcéry na zachovanie jej vzťahu s obidvoma rodičmi navrhla súdu, aby upravil styk otca s J. S. iba
v prítomnosti matky v rozsahu jedenkrát mesačne vždy v prvú sobotu v mesiaci K. XX.XX D. XX.XX
F.. W. návrh odôvodnila tým, že vzťah medzi otcom a dcérou nie je zdravý, rozvíjal sa nesprávnym
smerom, otec má znepokojujúce správanie. To, že ju ako matku ponižoval pred dcérou, na jej citový

vývoj negatívne vplývalo a ani samotná dcéra častejší styk s otcom nevyžaduje.

X. K návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. Y., Q.. XX.X.C.,
sa vyjadril manžel navrhovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní doručenom súdu Q.
XX.X.C.. Snávrhomnarozvodmanželstvanesúhlasil.Q. výživnénamal.S.T.sumeXXXeurmesačne,

ztoho XXXeurmesačneakobežnévýživnéaXXXeurmesačnenatvorbuúspor. I.stykotcasmaloletou
žiadal každý párny víkend v mesiaci od piatka od XX.XX F. D. Q. D. XX.XX hodiny a úpravu styku
počas jarných , letných a zimných prázdnin podľa dohody rodičov. J. navrhovateľky poprel , že by nemal
záujem o normálny intímny život. R. naopak, po narodení dcéry odmietala intímny život navrhovateľka,
ktorá ho asi osem mesiacov odmietala. T. si nie je vedomý, že by navrhovateľku obmedzoval alebo

ponižoval. Q. navštívili aj duchovného poradcu pôsobiaceho v cirkvi a nebolo to výlučne len z dôvodov
problému vo vzťahu. Z. život sa však nepodarilo naštartovať. Má za to, že nervozitu a stres prinášala
do vzťahu práve navrhovateľka. Na oddelenom spolužití sa vôbec nedohodli, práve navrhovateľka
aj s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, kde dovtedy všetci spolu bývali, a to bez jeho súhlasu a
vedomia. D. X.X.C. videl dcéru posledný krát na spoločnom rodinnom výlete v M.. Od tej doby mu

navrhovateľka neumožnila žiadne stretnutie s dcérou. D. X.X.XXXX mu navrhovateľka pri osobnom
stretnutí K., Ž. R. Q.Á. Q. N. , Ž. K. D. M. J. Š. Q. O. XX T. X., ktorú maloletá navštevovala , že si hľadá
prácu v okolí S.. M. súdu oznámil, že bol nútený podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na
úpravu styku s maloletou z dôvodu, že sú mu odopierané jeho rodičovské práva voči mal. S., nakoľko
matka bráni dcére stretávať sa s otcom a vychovávať ju. Okresný súd v S. vo veci rozhodol I. Y..M.. C./

XX/C. -XX M. D. XX.X.C., ktorým dočasne upravil styk otca s mal. S..

X. Okresný súd X. II. uznesením Č.. C./XX/C. -XX M. D. XX.X.C. ustanovil mal. S. Y., Q.. XX.X.C.,
za opatrovníka C. práce, sociálnych vecí a rodiny X.. X. opatrovník v správe z prešetrenia pomerov
zo dňa XX.X.C. pôvodne navrhoval J. S. zveriť do starostlivosti a opatery matky a styk upraviť po

vypočutí účastníkov konania.

X. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi
(Q. na začatie konania, Y. listom, N. listom dieťaťa, D. o pracovnej činnosti, T. páskami, Y., kolízneho
opatrovníka zo D. XX.X.C., T. manžela navrhovateľky doručeným súdu D. XX.X.C., znaleckými

posudkami, ostatným spisovým materiálom), znaleckým dokazovaním, výsluchom navrhovateľky a
manžela navrhovateľky, výsluchom svedkov a znalcov, pričom súd zistil tento skutočný stav :

X. Účastníci konania uzavreli manželstvo D. XX.X.C. , ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného
Ú. J. Č. X.-M., T. M. XX, N. C., Y. XX, R. Č.Y. C.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva

účastníkov pochádza maloletá S. Y., Q.. XX.X.C.. Q. ani manžel navrhovateľky iné vyživovacie
povinnosti, okrem mal. S., nemajú.

X. Q. počas celej doby konania trvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a manželské
spolužitie nebola ochotná obnoviť. Na pojednávaní dňa X.XX.C. ako príčinu rozvratu manželstva

označila psychickú tyraniu zo strany manžela , ničenie ako človeka - ženy, nezáujem manžela o
bežný normálny intímny, sexuálny život a nezáujem manžela tento problém riešiť šesť rokov, nezdravý
vzťah voči dcérke zo strany otca. I., že krátko po uzavretí manželstva zistila, že manžel sa vyhýba
intímnemu sexuálnemu životu manželov. J. si, že to súvisí s jeho služobnými cestami, pracovnouzaneprázdnenosťou, vyťaženosťou. J. sa im narodila dcéra, ktorá mala hneď po narodení zdravotné
problémy, bolo potrebné cvičiť T. metódou. Po uzavretí manželstva manžel jej obmedzoval styk s
rodinou, známymi, priateľmi, nakoľko je vydatá a má sa venovať jemu, nemohla slobodne dvíhať

telefóny a voľne sa stretávať s ľuďmi. R. od svadobnej cesty mal manžel výhrady k jej telu. Q. o intímny
život vysvetľoval tým, že má nevhodné prádlo, nočnú košeľu. R. sa jej zistiť, aký typ prádla by mala
mať a také prádlo si dala ušiť. G. ani toto neovplyvnilo pozitívne záujem o ňu zo strany manžela. G.
manželia intímne nežijú od narodenia dcérky. X. po uzavretí manželstva manžel negatívne reagoval aj
na bežné intímne prejavy, bozky, pohladenia a to väčšinou odstrčením. S manželom nežije v spoločnej

domácnosti od polovice novembra XXXX, kedy odišla ku svojim rodičom do obce K. T. K. R.. Od januára
do júna XXXX sa s dcérkou vrátila D. X. kvôli príprave rozvodového konania a vecí s tým súvisiacich.
R. krátko bola znova u svojich rodičov a K. X.X.C. býva s dcérkou T. R. v nájomnom byte. K. X.X.C. H.
zamestnaná, pracuje ako lekárnička v meste R. (Č..S.. C., C.).

X. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva s rozvodom najsamprv nesúhlasil,

chcel manželstvo zachrániť, neskôr s rozvodom manželstva súhlasil. Na pojednávaní dňa X.XX.C.
uviedol, že v manželstve boli od počiatku problémy a konflikty, nakoľko každý pochádzal z iného
prostredia. Y. životu sa nevyhýbal, snažil sa ho obnoviť, ale po X-mesiacoch od narodenia dcérky sa
ho vzdal. W. nie je pravdou, že by odmietal sexuálny život s navrhovateľkou. T. mu to, že manželka
telefonovala aj vyše hodiny a bolo to v období, keď mali malú dcérku, mali sa sťahovať, mal náročnú

prácu. Q. jej kontakty s rodinou, ale dĺžku telefonátov. U. tu snaha navrhovateľky riešiť problémy
vo vzťahu, ale predstavy, ako to riešiť, boli odlišné. Sú veriacimi kresťanmi, chodili aj za duchovnými
poradcami. Od narodenia dcérky s manželkou intímne nežil. Z jeho pohľadu príčinou toho nebolo to,
že by nechcel. Q. vo vzťahu znamená časté konflikty, radu svojich chýb priznal a zmenil ich, avšak
sexuálny život a iné veci sa naštartovať nepodarilo. F. problém vo vzťahu je v tom, že ho manželka

osočuje z pedofílie. R. dcérkou sa nikdy nevyzliekal, nikdy dcérku neošahával, ani to nerobil skryto tak,
ako uviedla manželka, skrze nejaké hry. O hre s bábikami sa dozvedel teraz. K obnoveniu manželského
života uviedol, že by chcel skúsiť znova, chce sa pokúsiť o získanie dôvery u svojej manželky (čl. XXX,
XXX)..

X. Podľa § 18 zák.č. XX/XXXX Z.z. - M. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa o spoločné deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

XX. Podľa § 22 M. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

XX. Podľa § 23 zák. č. XX/XXXX Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh manželstvo rozviesť len
v odôvodnených prípadoch.

XX. Podľa § 23 M. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Y. zisťuje príčiny, ktoré viedli k
vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada.

XX. V danom prípade mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo
rozvrátené, manželstvo účastníkov je len formálne a manželstvo neplní svoju funkciu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že účastníci konania nežijú od polovice novembra XXXX v spoločnej
domácnostiaodnarodeniadcéryani manželskýmživotom. Ztohtopohľadujeevidentné,žemanželstvo
účastníkov neplní svoju funkciu a je len formálne. Q. za príčinu rozvratu manželstva označila psychickú

tyraniu, nezáujem manžela o normálny intímny života a jej odmietanie ako človeka - ženy, nezdravý
vzťah k dcére zo strany otca a nezáujem manžela tieto problémy riešiť. J. navrhovateľky za príčinu
rozvratu manželstva označil skutočnosť, že ho manželka podozrieva z pedofílie . R. súd príčinu rozvratu
manželstva videl v zlyhaní komunikácie medzi manželmi , v rozdielnom pohľade manželov na rodinný
a hlavne intímny život, v podozrievaní manžela z pedofílie, v dôsledku čoho došlo ku vzájomnému

citovémuochladeniuanáslednekodcudzeniu.T.navyššieuvedenémalsúdpreukázané,žemanželstvo
neplní svoju spoločenskú funkciu a je len formálne. X. navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod
manželstva trvala a nebola ochotná za žiadnych okolností zotrvať v manželstve s manželom, taktiežmanžel sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil, s rozvodom manželstva neskôr súhlasil a nebol
ochotný obnoviť manželské spolužitie, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

XX. Podľa § 24 ods. 1, 2, X zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o
dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Y. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. N. o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. D. musí byť schválená
súdom, inak je nevykonateľná.

XX. Podľa § 24 ods. X,X zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Y. pri rozhodovaní o zverení maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. N., ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

XX. Podľa § 25 ods l zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. D. o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

XX. Podľa § X5 ods. 2 M. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. To neplatí, ak rodičia
úpravu styku nežiadajú upraviť.

XX. Podľa ust. § 25 ods. X M. o rodine, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

XX. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, X zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. K. rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. D. má právo podieľať sa na
životnejúrovnirodičov.X.rodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. R. určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. T. má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. R. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča

súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

XX. V návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. , ako aj počas celého
konania , matka žiadala maloletú zveriť do osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú v bežných
veciach zastupovať a spravovať jej majetok, žiadala otca zaviazať k plateniu výživného na mal. S. sumou

XXX eur mesačne . R. ide o úpravu styku otca s dieťaťom, pôvodne v návrhu matka navrhovala styk
otca s dieťaťom za jej prítomnosti, a to jedenkrát mesačne, vždy v prvú sobotu v mesiaci, od XX.XX
F. D. XX.XX F.. V priebehu konania , na základe rozsiahleho dokazovania a najmä záverov znaleckého
dokazovania, žiadala zakázať styk otca s maloletým dieťaťom a na tomto návrhu zotrvala.

XX. K dôvodom zákazu styku otca s dieťaťom matka na pojednávaní dňa X.XX.C. I., že vzťah otca s
dcérou sa vyvíja nezdravým smerom. J. za to, že v manželovom prejave vo vzťahu k dcérke sú pedofilné
prvky a začala mať podozrenie na pedofíliu . Q. správanie svojho muža vnímala ako starostlivosť o
dieťa, kúpanie , prebaľovanie, čo boli veci, ktoré videla aj u svojich kamarátok, že otcovia boli starostliví.A začala si všímať aj prvky, ktoré boli pre ňu divné a začala mať podozrenie na pedofíliu. X. mala dcérka
rok , manžel vymyslel ,že bude mať hlavu v jeho lone, že sa tým upokojí. T. si , že manžel má divný
výraz tváre a neprirodzene sa chichoce. R. mu, že jej to pripadá nenormálne a odmietala takýto spôsob

uspávania dcéry. V čase keď práve manžel nebol na služobnej ceste, kúpal dcérku on, po kúpaní
jej čítal rozprávku a keď si dcérku položil na kolená, tak sa tiež zvykol nepríčetne usmievať a smiať.
M. si všímať správanie manžela, hľadať príčinu, prečo nemá záujem o normálny intímny život. Q. za
posledných päť rokov požiadala manžela , aby sa o tomto probléme v tejto oblasti porozprávali, ale
manžel to nemal záujem riešiť a rozprávať sa s ňou. Z., prečo podala návrh na rozvod manželstva, bolo

potvrdzovanie podozrenia u dcérky. D. začala kresliť zvláštne obrázky, upozornila ju na to až matka,
ktorá je detskou lekárkou. Y. si potom pozerali obrázky, ktoré obsahujú prvky, ktoré používajú deti
sexuálne zneužívané. D. kreslila mužské pohlavie a dokonca čiernou farbou. T. si všimla, keď vošla
do detskej izby, ako sa dcérka hrá s bábikou - mužom a bábikou - dieťatkom. K. bábiky boli vyzlečené.
U. -muž sedel a bábika -dieťatko sedelo ako keby na jeho stehnách. X. sa dcérky pýtala, prečo sú
vyzlečené, reagovala zmätene, poslala ju preč a nechcela jej nič vysvetliť. W. si všimla , že manžel

pri hre vymýšľa kontaktné hry, pri ktorých sa dotýka manžel dcérky. V jeseni XXXX asi XX dní dcérka
úplne odmietala otca a keď sa ku nej priblížil, tak na neho kričala „A., fuj, choď preč. Q. sa s tebou
rozprávať, nechcem ťa vidieť“. V tom čase mi príčinu toho nechcela vysvetliť. U. to ako potvrdenie jej
podozrení a rozhodla sa s dcérkou odísť( Č.. C., C.).

XX.Na pojednávanídňaX.XX.XXXXotecuvádza: W.obrázky,ktorébolisúdupredložené, určiteneboli
kreslené v tom období, kedy bol doma. Na S. kresbách si nič zvláštneho nevšimol, ale vie , že LG.
trpí ich konfliktami. Z jeho pohľadu to určite nie je zdravé. K dcérke sa choval normálne, neošahával
ju a nevyzliekal sa pred ňou.

XX. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo vo vzťahu otca k dcére , vzhľadom na
správu J.. S. a na návrh kolízneho opatrovníka na pojednávaní X.XX.C. G. R. M.Y. K., U. Q. M. D..
Q. R. dňa X.XX.XXXX matka nežiadala zákaz styku otca s dieťaťom, navrhovala len upraviť styk otca
s dieťaťom za jej prítomnosti . V závislosti od toho , ako sa bude vyvíjať situácia, bude možné meniť
rozhodnutie o styku otca s dieťaťom, nakoľko dieťa nepochybne utrpí pri znaleckom dokazovaní, keď

sa bude musieť v spomienkach pomerne hlboko vracať do minulosti. Y. G.e klinickej psychológie
pre deti a dospelých J.. S. S. zo dňa X.X.C.X matka preukazuje potrebu úpravy styku otca s dieťaťom
za jej prítomnosti. (Č.. C., XXX)

XX. Zo Y. J.. S. S. M. D. X.X.C. G. - G. X. R. R. D. G. D. Y. M., Ž.P. D. : S. Y., Q.. XX.X.C., A.

T. : X,X N.. D. je na ambulancii evidované od XX.X.XXXX, kedy ambulanciu prvýkrát navštívila matka
maloletej so žiadosťou o vyšetrenie dieťaťa. D., ktorý uvádza, je jej podozrenie z niekoľko ročného
sexuálneho zneužívania maloletej dcéry vlastným otcom. X., že k tejto domnienke ju viedlo viacero
signálov : neprirodzene sexualizovaná hra, pri ktorej dcéru „prichytila“, ako aj množstvo spontánnych
kresieb , kde dieťa zdôrazňuje genitálie na postave otca. T. sa aj koketné, provokujúce správanie

dieťaťa, kedy sa chodidlom chcela dotýkať otcovho prirodzenia. Y. otec sa v rozhovore s matkou
mal nejednoznačne priznať ,že došlo z jeho strany k „prekročeniu hraníc“. Do dátumu vydania správy
bolo realizovaných X diagnostických vyšetrení (3x s matkou a 5x s dieťaťom). I., že závery správy
nenahradzujú závery znaleckého vyšetrenia, k úplnej objektivizácii záverov je nutné vyšetriť všetkých
členov rodiny. Na str. 3, X správy J.. S. uvádza, že J.. S. v rámci hry, projektívnych kresieb a

rozhovoru vykazuje nepriame znaky a prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s daným vekom a poukazujú
na nadmerné zaujatie mužskými genitáliami. R. sa tiež javí vyjadrovanie ku vzťahovej osobe
otca - prítomné zdrobneniny, afiliantné výrazy koncentrované na pohlavné znaky, strácanie rolového
vnímania otcovského správania. J. počas vyšetrenia priamo neverbalizovala nič z inkriminovaných
obsahov prezentovaných matkou, evidentné je však zapojenie obrán s lojalitou s otcom pri forsirácii

pôvodnej otázky. R. niektorých otázkach sa zablokuje, mení tému, ostáva rozrušená. Ak nie je vnútorne
ničím zaťažená, nie je k tomu logický dôvod. M. : dieťa vykazuje niektoré znaky patriace do okruhu
tzv. suspektne sexuálne zneužité dieťa ( X. - už jeden takýto znak suspektuje narušenie primeraného
vývoja a suspektuje sa zneužívanie )(čl. C.-C.).

XX. V ďalšej správe J..S. M. D. XX.X.C. uvádza : R. dve kontroly realizované v dňoch X.XX.C. G.
XX.X.XXXX , ktoré boli na žiadosť samotného dieťaťa , boli diagnosticky najvypovedanejšie - ( LG.
sa chce stretnúť so psychologičkou, pretože jej chce zdeliť niečo, čo ju trápi, na čo opakovane myslí
a nemôže to povedať mamke ani starej mamke) jednoznačne poukazujú na klinický obraz sexuálnetraumatizovaného dieťaťa a prítomnosť veľmi závažných obranných mechanizmov jej detského P.. S.
udáva, že opakovane máva nutkavé myšlienky na to, ako nejakému dievčatku, šípmi niekto ubližuje
tak, že jej šípy strieľa do „pipky, zadku a na prsíčka , unáša ju do jaskyne, kde jej ubližujú nejakí ľudia“.

V rozhovore ku kresbám , ktoré doniesla a chce ich ukázať udáva, že „nevie po tom myslieť na nič
iné, iba na to“... tieto myšlienky sú natoľko nutkavé, že sú na úkor iných prirodzených tém dieťaťa v
jej veku, nutkovo kreslí, pri tom ju nutká na močenie a vie, „ že to dievčatko v jaskyni to bolí“. Q. my
vysvetliť, odkiaľ vie, že ju to bolí, ona sama sa mení na záchrankyňu a prilietava dievčatku na pomoc a
unáša ju do bezpečia. .... J. aj samotná S. popisuje tzv. sexualizované prejavy správania voči sesternici

(chce jej masírovať prsia, chce sa s ňou rozprávať o pipke a pod.) , viaceré neškodné predmety jej
pripomínajú tvarom penis (babkina opretá ruka o stôl a pod.) U anatomickej bábky muža u J.. S. v
ambulancii vyzlieka muža a hrá sa s penisom. T. si genitálie u psa, pýta sa na ne, opakovane sa k
svojmu pozorovaniu vracia. Y. prejavy hry s bábikami udávané matkou v minulosti údajne ustali, t.č.
ich matka nespozorovala. Z kresieb stále neustupuje zvýrazňovanie mužských genitálií. K. hovorí, že
má veľké starosti, o ktorých nemôže hovoriť. K. jej chýba, dožaduje sa ho, pri témach o otcovi sa jej

intonovanie stáva afektovaným, neprirodzeným, správa sa pseudospelo. I., že máva predstavy, ktorých
sa nevie zbaviť. O. tento klinický obraz je typickým a psychologicky zrozumiteľným v optike vážnej
traumy, najmä disociačné, štiepiace flešbeky nutkavého charakteru sú jasným znakom, že dieťa bolo
v minulosti vystavené masívnej, nadlimitnej emočnej záťaži v rozsahu traumy, najpravdepodobnejšie
sexuálneho charakteru, ktorú nevedela uniesť. ...S. kreslí obrázky, kde dievčatku ubližuje anjel, čo

je jeden znak obranného mechanizmu...Je nutné, aby sa S. v žiadnom prípade s otcom nestretávala
bez prítomnosti matky, na ktorú je naviazaná a ktorej dôveruje. T. styku s otcom ako takým , resp.
zákaz styku ako vážny zásah do rodičovských práv, musí byť dôkladne zvážený súdom a znalcom
psychológom. Z pohľadu LG. psychoterapeutky sa domnieva, že styk s otcom nie je v záujme dieťaťa .
M. : D., behaviorálna sexualizácia a nutkavosť čitateľne v emočnej regulácii J. S. svedčia pre obraz O.

- sexuálne zneužitého dieťaťa, ktorý týmto aj konštatuje. (čl. C., XXX).

XX. Okresný súd X. II. uznesením Y..M.. C./XX/C.-XXX nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru M. a farmácia, odvetvia R., Y. J.. D. O. - Š., ktorá v znaleckom posudku č. XX/C. M. D.
X.X.C. odpovedá na súdom stanovené otázky nasledovne : „Y. vyšetrením zisťujem, že odporca

je heterosexuálne orientovaný, apetuje somatosexuálne a psychosexuálne zrelé ženy. H. sexuálny
scenár je konzervatívny, sexuálna kapacita priemerná. R. vyšetrením odporcu som prítomnosť
duševnej choroby či poruchy nezistila. Q. ani sexuálnou deviáciou. Je príslušníkom sexuálnej väčšiny,
nie je priťahovaný k deťom a v jeho sexualite nie sú systémy, pre agresívne sexuálne prejavy. Má pevné
integrované nielen väčšinové preferencie (dospelá žena, nežné, neagresívne správanie sa v erotickej

interakcii, očakávanie zdržanlivosti a cudnosti od ženy, ktorej dvorí), ale aj averzívne systémy , ktoré
bránia erotickým prejavom (napr. expozícii obnaženého genitálu voči pokrvným príbuzným, nezrelým
dievčatkám a chlapčenským objektom, deťom či mužom. R. ani sexuologickým vyšetrením prítomnosť
duševnej choroby či prechodnej duševnej poruchy alebo sexuálnej deviácie nezistila. Na otázku, či
odporca trpí exhibicionizmom ev. pedofíliou, uviedla, že odporca je príslušníkom väčšinovej sexuality,

to znamená, že preferuje osoby ženského pohlavia, somatosexuálne a psychosexuálne zrelé, to
znamená osoby dospelé, nezistila som, že by preferoval akékoľvek prejavy sexuálnej agresivity (kam
rátame aj exhibicionizmus), v jeho sexualite nie sú prítomné poruchy párovej väzby. Y. vyšetrením ani
R. vyšetrením sa prejavy pedofilnej proceptivity (preferencia detí pred dospelými ženami) nepotvrdila
(č.l. XXX-XXX).

XX. Dňa XX.XX.C. predložila matka súdu M. R. Č.. XX/C. vo veci vyšetrenia psychického stavu mal.
S. Y., Q.. XX.X.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý spracovala znalkyňa J.. S. S., , znalkyňa z odboru
X. psychológia detí. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že mal. S. v rámci hry, kresieb a
rozhovoru vykazuje diagnosticky zjavné znaky a prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s daným vekom

a poukazujú na obsahové poruchy myslenia, nadmerné zaujatie sexualitou, erotizáciou svojho
prežívania. R. sa tiež javí vyjadrovanie ku vzťahovej osobe otca - prítomné zdrobneniny, afiliantné
výrazy koncentrované na pohlavné znaky, strácanie rolového vnímania otcovského správania. J.
sa nachádza v tzv. oidipálnom psychosexuálnom období, otec ako prvá mužská postava v živote
dievčatka býva idealizovaná, preto zachytená idealizácia je aj prirodzeným prejavom, nie však v tom

zmysle ako je to u mal. S. a to najmä vnímaním najmä pohlavných znakov otca, tajomstiev spojených
s otcom a pod. J. v priebehu znaleckého dokazovania priamo neverbalizovala nič z inkriminovaných
obsahov prezentovaných matkou, obsahy naznačuje skôr nepriamo - v kresbe, v projekcii, v hre, v
testovom vyšetrení. R. niektorých otázkach sa zablokuje, mení tému, ostáva rozrušená, alebo priamounikne zo situácie. J. v masívnej projekcii symbolicky vyjadruje, že v jej podvedomí je zážitok spojený s
blízkou vzťahovou osobou (najpravdepodobnejšie s otcom) a týka sa predčasnej erotizácie, pohlavnej
stimulácie. Je evidentné zapojenie obrán s lojalitou s otcom. Až absedantne častá kresebná téma

(zdôraznené mužské genitálie na postave otca, ako aj pohlavné na svojej postave ako aj iných) na
úkor iných prirodzených tém, poukazuje na minimálne na nadmerné zaujatie týmito časťami tela,
ako aj stratou prirodzenej sociálnej zábrany typickej pre tento vek, čo je pri zohľadnení všetkých
údajov suspekcia minimálne prekročenia prirodzených mravných a rolových tabu v rodine v rámci
kontaktu rodiča s dieťaťom. V situáciách sexuálneho zneužívania je bežné, a čím skôr sa udialo

tým skôr, že dieťa psychicky uniká z emocionálne, nadlimitnej , záťazovej situácie mechanizmom
tzv. peritraumatickej a posttraumatickej disociácie, ktorá je vlastne manipuláciou s vlastným vedomím
prostredníctvom nevedomých mechanizmov (vnútorné vystúpenie z deja, zmena prežívania bolesti,
nepríjemných udalostí, v ťažkých stupňoch aj zmenené preživanie reality . R. tento mechanizmus s a
v plnej miere objavuje v kresbách maloletej na súbežných rušivých myšlienok spojených s kresbou,
ako aj prepájanie myšlienky s telesným pocitom nutkania na močenie a iracionálny pocit, že toto musí

postavičky bolieť, ako aj únikovými fantáziami , napr. že je záchrankyňa, že má rybí chvost a na chrbte
krídla ..... Q. na močenie, vedomie, že „dievčatko z kresby“ muselo bolieť, šípy, klince vystreľujúce
do pohlavia, pŕs ... iba zažité dokáže vyvolať takúto „súhru“. A. podnet nikdy nedosahuje takej hĺbky,
rýchlo odoznieva, prekrývajú ho iné veku primerané podnety. W. obsahy by dieťa nezamestnávali
takmer X,X roka. R. sexuálnom zážitku v detstve, najmä od blízkej osoby, ktorej dieťa dôveruje, v

prežívaní dochádza k traumatizácii a to najzávažnejšieho charakteru - tento výrazný emočný podnet
resp. opakujúci sa zážitok spôsobuje afektívny zmätok , ktorý sa súčasne v prežívaní dieťaťa môže
uzavrieť a „napätie“ ostáva vo vnútri. D. - odštiepenie - sa navonok prejaví len v podobe premenlivých
nálad, pocitoch strachu, labilite prežívania alebo presne v kresbách , aké kreslí maloletá S., Y. príbehy,
kde anjel ubližuje, dieťa je vťahované do jaskyne, kde jej vystreľujú šípy a klince do pohlavných orgánov

a pod. D. je vážnym obranným mechanizmom a vyskytuje sa iba pri traume. Z. podnety menšieho
rozsahu (napr. dieťa zahliadne porno, rodičov pri styku a podobne) by u kognitívne a emočne tak dobre
vybaveného dieťaťa vyrastajúce v tak láskavom, holdingovom prostredí ako mal. S., spôsobili najskôr
prechodné ťažkosti najskôr napr. v podobe tikov, nekľudu... ktoré by rýchlo odzneli. Q. sexualizované
správanie v takomto rozsahu sa nedá odpozorovať, musí byť prežité. M. : dieťa vykazuje mnohé

jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálne zneužitého dieťaťa (X. - už len jeden
takýto znak suspektuje narušenie priemraného vývoja a suspektuje sa zneužívanie , u maloletej S. H.e
takýchto znakov viacero). X. - D. a nutkavosť v myslení, traumatogénna emocionalita, behaviorálna
sexualizácia,-klinickýobrazO.-sexuálnezenužitéhodieťaťa. ktorýtýmtoajkonštatujem. O.jejklinický
obraz je typickým a psychologicky zrozumiteľným v optike vážnej traumy, najmä disociačné, štiepiace

flešbeky nutkavého charakteru sú jasným znakom, že dieťa bolo v minulosti vystavené masívnej,
nadlimitnej emočnej erotizovanej záťaži v rozsahu traumy, najpravdepodobejšie sexuálneho charakteru,
zo strany blízkej vzťahovej osoby, ktorú nevedela uniesť a preto od nej uniká vyššie popísanými
mechanizmami (čl. XXX-XXX).

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na otázku otca „ako vníma svedok (J.. S.) rozpor medzi
znaleckým posudkom Dr. O. a svojimi závermi, J.. S. uvádza : „Je veľmi bežný v praxi. Aj keď je
záver negatívny, nevypovedá, že sa tak nedialo, ale aj opačne, ak by aj bol pozitívny, neznamená to,
že sa to muselo diať. R. mňa je podstatné to, či vidím objektívne znaky v psychike dieťaťa, ktoré
vidím. Tu dokonca vidím niekoľko tých znakov, preto obraz je jasný. J. záver je teda taký, že dieťa

prekonalo traumu v útlom veku a opakovane. Je to tzv. preverbálny typ traumy, to znamená, že
prežívala niečo v období, kedy jej slovná zásoba , kognitívne procesy, neboli natoľko vyzreté, aby si
uchovala pamäťovú stopu do konca v časovej chronológii ako ucelený pamäťový celok a jej zážitky
idú presne tým mechanizmom, ako som popisovala, všetkými panelmi jej psychickej komunikácie, to
znamená hrou, kresbou, snívaním a o tom, ako uvažuje o veciach (č.l. C.).

XX. Okresný súd X. II uznesením zo D. X.XX.C. Č..X.. C./XX/C.-XXX nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou z odboru R., odvetvie X. psychológia detí, X. psychológia dospelých R.. J. F. R., Y. sídlom
H. Y., C. XX U. Š., ktorá v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX uvádza : T. citový vzťah
medzi maloletou a matkou je pozitívny. T. vzťah medzi maloletou a otcom je zachovaný. J. nevyjadrila

negatívny vzťah ani k jednému zo svojich rodičov. Q. zistené, že by mal. LG. bola ovplyvňovaná v jej
vzťahu k matke ďalšou osobu. M. cielené ovplyvňovanie mal. S. v jej vzťahu k otcovi ďalšou osobou
nebolo zistené. O. atmosféra vo výchovnom prostredí matky je však minimálne na podvedomej úrovni
vočiotcovinegatívna(vzhľadomnamatkinepodozrenianaotcovupedofíliu asexuálnezneužívaniemal.dcéry), čo mal. dieťa zákonite podvedome zachytáva , prispôsobuje sa tomuto naladeniu a čo postupne
môže u nej viesť k odmietaniu otca. G. u matky prítomné potláčanie hnevu a agresivity, vyčerpávajúca
podráždenosť, pocity insuficiencie a inadekvátnosti, paranoidné náznaky, narušená osobná/veková a

rodinná identita. G. u otca prítomné masívne poruchy kontaktu a komunikácie, potláčanie agresivity,
ukrývanie nejakého tajomstva /hriechu, pocity nenáležitosti, insusficiencie , prílišná psychosomatická
vypätosť a labilita s tendenciou unikať od problémov. J. má lepšie osobnostné predpoklady pre
výchovu maloletej. T. na lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej odporúča mal. zveriť
do osobnej starostlivosti matke. T. na celkovú situáciu, ktorá vznikla hlavne po odchode matky zo

spoločnej domácnosti a rozvodovým konaním, znalkyňa odporúča stretávanie sa otca s mal. dieťaťom v
relevantnej inštitúcii (C.) v neprítomnosti matky, za účasti psychológa N. poradensko-psychologických
služieb. Na základe znalkyňou realizovaného psychologického vyšetrenia môže psychický stav
maloletej označiť za stabilizovaný. H. osobnosť je detská, vyvíja sa v súlade s populačnou normou bez
výraznejších odchýliek v jednotlivých zložkách osobnosti. M. uviedla, že sa oboznámila s kresbami
maloletej, založenými v súdnom spise. W. isté kresby jej poslala matka dieťaťa , dala tiež nahrávky na

CD. J.. S. fundovane zdôvodnila svoj odborný názor na pôvod sexualizovaných námetov v kresbe, v hre
a spontánnych prejavoch mal. S.. Y. zneužívanie mal. S. blízkou osobou nemožno potvrdiť ani vylúčiť.
K. odborného názoru J.. S. existujú aj ďalšie zdôvodnenia kresieb maloletej a jej spontánnych prejavov
v hre a iných činnostiach. M. považuje za nemožné, aby sa prežívanie rodičov, ich emocionálne a citové
nastavenie neodrazilo v atmosfére, v ktorej maloletá vyrastá od svojho narodenia. Q. a nespracované

sexuálne obsahy z komunikácie rodičov sa mohli transformovať do nutkavých tém v kresbách dieťaťa,
ktoré sa takto mohlo vyrovnávať s traumou z latentne stále prítomných nápätí a konfliktov medzi rodičmi.
Na záťažoví situácie mal. deti bežne reagujú somatizáciou, vrátane nočných desov, ťažkosti v zažívaní
a vylučovaní, v súvislosti s pertraktovanou témou si viac všímajú svoje pohlavné orgány, sú predčasne
sexuálne stimulované, nutkavo udržiavajú čistotu v okolí orgánov vylučovania a pod. W. sexuality, ktoré

sú zabudované v somatopsychickej štruktúre človeka, sa vo vekovom období mal. S. môžu prejaviť
vo výtvarnom prejave spontánne alebo ´môže byť ich prejavenie stimulované vonkajším podnetom.
Aj J.. S., ktorá sa dlhodobo venuje diagnostike a terapii mal. S., vo svojich správach uvádza, že bez
kontexu, ktorý načrtla matka, by neformulovala svoj nález ( záver tak, ako to urobila ), teda že ide o
opakovane sexuálne zneužité dieťa blízkou osobou v predverbálnom vývinovom období. R. vyšetrením

maloletej nezistila známky vedomej cielenej manipulácie matkou negatívnym smerom voči otcovi a
naopak. O. atmosféra vo výchovnom prostredí matky je však minimálne na podvedomej úrovni voči
otcovi negatívna, čo mal. dieťa podvedome zachytáva, prispôsobuje a tomuto naladeniu, čo postupne
môže viesť k frontálnemu odmietaniu otca. M. správy J.. S. S. M. D. X.X.C. Y. opierajú o teoretickú bázu,
ktorú prijala za východiskovú , o metódy, ktoré považuje za vhodné na skúmanie daného diagnostického

problému a interpretácie, ktoré korešpondujú s jej teoretickými východiskami. K. mechanizmus vzniku,
fixácie a samoliečenia traumy (vyrovnávania sa s traumou) u mal. dieťaťa a konštatuje u mal. S. Y.
„niektoré znaky patriace do okruhu tzv. suspektne sexuálne zneužité dieťa“. H. závery rešpektuje, ako
jej odborný názor. R. odborného názoru znalkyne nemožno sexuálne zneužívanie dieťaťa potvrdiť ani
vylúčiť. P. aj iné psychologické teoretické / fenomenoligické / východiská , metódy a interpretácie.

Q. vylúčiť ani potvrdiť, že námety resp. prvky kresieb maloletej môžu mať pôvod v tom, že ich videla v
televízii alebo na internete doma alebo v domácnosti starých rodičov. Y. sexuálne námety môžu mať
pôvod v nadmernej fantázii dieťaťa. U maloletej ide o tvorivú detskú osobnosť s istým kresliarskym
talentom. Je však viac pravdepodobné, že u maloletej ide o spracúvanie a vyrovnávanie sa zo
zažitou traumou prostredníctvom neverbálneho vyjadrenia. K. matky voči otcovi sa zakladajú skôr na

pozdejšom racionálnom spracovaní pôvodne emocionálnych zážitkov (rozčarovania, smútku, bolesti) z
nenaplnených očakávaní normálneho manželského života (vrátane sexuálneho života)- Y. vyjadrenie
sa maloletej k osobe otca zdrobnelinami podľa názoru znalkyne nie je podozrivé. R. mal. dieťa nie je
ani uspokojivé ani dostačujúce, pokaľ sa od roku XXXX stretáva s otcom výlučne za prítomnosti matky a
výlučne len v reštauráciách v trvaní X hodín, ak existuje možnosť pravidelného častého stretávania sa

otca s dieťaťom vo vhodnejšom prostredí. R. existujú medzi rodičmi dieťaťa antagonizmy, je stretávanie
dieťaťa s jedným rodičom za prítomnosti druhého rodiča kontraproduktívne a môže destabilizovať
psychiku všetkých zúčastnených, hlavne mal. dieťaťa, ktoré nastavenie rodičov vedome aj podvedome
„zachytáva“, vyhodnocuje a môže sa za situáciu cítiť vinné, alebo prinajmenšom zodpovedné. V
takýchto prípadoch sa odporúča stretávanie dieťaťa s otcom v relevantnej inštitúcii (referát poradensko-

pschologických služieb príslušného C.) za prítomnosti psychológa, bez prítomnosti matky (Č.. C.-C.).

XX. Vzhľadom na rozpory v znaleckom dokazovaní a na návrh matky a kolízneho opatrovníka , Okresný
súd X. II. I. Y..M.. C./XX/C.-C. zo dňa XX.X.C. Q. kontrolné znalecké dokazovanie a za znalkyňuustanovil R.. X. Š., znalkyňu z odboru R., odvetvie X. psychológia detí, X. psychológia dospelých ,
ktorá v znaleckom R. Č.. XX/C. zo dňa X.X.XXXX I. : T. mal. S. k jej matke je emocionálne ladený,
dôveruje jej, rešpektuje ju a považuje ju za najdôležitejšieho človeka a oporu vo svojom živote, nakoľko

je s ňou v nepretržitom kontakte od narodenia a doteraz ju v roli matky nesklamala. T. matky X. S.
je výsostne pozitívny , je na ňu emocionálne naviazaná, záleží jej na jej fyzickom a duševnom zdraví.
T. J.. S. ku otcovi je skôr neutrálny resp neurčitý. V opise svojich citov vo vzťahu ku otcovi je skôr
opatrnejšia , neistá a zmätená, čo vplýva aj z dlhodobej absencie intenzívneho kontaktu s otcom a s
jej útlym vekom v čase odchodu matky spolu s ňou zo spoločnej domácnosti. V ambulancii sa voči

otcovi správala s odstupom, neprejavovala voči nemu žiadne emočné reakcie, viac-menej ignorovala
jeho prítomnosť T. otca k mal. S. je taktiež pozitívny, záleží mu na jej fyzickom a duševnom zdraví i
morálnom vývine. J.. S. sa verbálne nevyjadrovala výsostne negatívne ani o jednom zo svojich rodičov.
W. ani výsledky komplexného vyšetrenia a jej osobnosti nepoukazovali na jej záporný vzťah ku jednému
zo svojich rodičov. X. dieťa vo veku J.. S. , teda v ml. školskom veku, je ovplyvniteľné, sugestibilné
a manipulovateľné. T. na to, že mal. dieťa doteraz trávilo s otcom fyzicky menej času, ovplyvňovanie

z jeho strany je minimálne a menej podstatné. V osobnosti matky neboli preukázané závažné
psychopatologické prejavy. V osobnosti otca bola zistená závažná neurotická symptomatika a taktiež
anormálne prejavy v jeho osobnosti, zaraďované medzi poruchy osobnosti a správania dospelých,
presnejšie susp. poruchy psychicky a správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou. V
komplexnom psychodiagnostickom vyšetrení osobnosti sa nezistili prejavy duševnej poruchy. . R.

poruchách osobnosti však nejde o duševné ochorenie, ale o trvalé narušenie štruktúry osobnosti resp.
osobnostnej konštitúcie. R. osobnosti nie sú liečiteľné liekmi - psychofarmakami,a taktiež sú len v
minimálnej miere ovplyvniteľné psychoterapeuticky, sú de facto , v dospelom veku, nemenné. K. rodiča
sú rovnako kognitívne uspôsobení na výchovu svojej dcéry. T. osobnosti matky nevykazuje závažné
psychopatologické prejavy, ktoré by jej mali brániť podieľať sa na výchove ich dcéry. T. osobnosti

otca vykazuje závažné psychopatologické prejavy, ktoré by mu mali brániť podieľať sa na výchove
ich dcéry. M. doporučuje mal. S. zveriť do osobnej starostlivosti matky. T. na výsledky komplexného
psychologického vyšetrenia otca, dostupným namnestickým údajom a údajom zo spisu, znalkyňa
doporučuje zákaz kontaktu otca s dcérou. R. tomto doporučení vychádza z opisu osobnosti otca. R.
znalkyne je vysoký predpoklad, že tieto anomálne črty osobnosti otca môžu ohrozovať zdravý duševný

vývin jeho mal. dcéry, prípadne byť i spoločensky nebezpečné, majú sklon aktivizovť a zintenzívňovať
sa až vo vyššom veku, pravdepodobný je i tzv. baživý vývoj - za istých negatívnych konštelácií
psychodynamických čŕt osobnosti a psychosociálnych faktorov dochádza k postupnej progrediencii
týchto ťažkostí. Q. faktom je ale to, že otec nie je kritický k týmto svojim rysom osobnosti, zaujíma
nereálne postoje voči sebe a svojmu neprimeranému správaniu voči svojej dcére, bagatelizuje ho

čiastočne i popiera. M. hľadá vinníka niekde inde, nie v sebe. R. výsledkov psychologického vyšetrenia
mal. dieťaťa sú jeho aktuálny neverbálny , intelektový výkon a grafomotorické zručnosti nadpriemerné.
Po osobnostnej stránke je narušený oblasti prejavov, ktoré sa vzťahujú ku sexu a sexualite. X. mal.
dieťaťa založené v súdnom spise majú zjavne patologický charakter. Vo všeobecnosti vypovedajú o
nadmernom zaujatí sexom prípadne o jej zvýšenom záujme o sex. tématiku, najmä o mužskú časť

(č.S.. C.-C.).

XX. Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. XX/C. M. D. X.X.C. R..X. Š.ej, s ktorými otec nesúhlasil
a žiadal predvolať znalkyňu na pojednávanie, dňa X.XX.XXXX súd pristúpil k výsluchu M. R..X. Š.,
ktorá uvádza : Na otázku otca, či môžu byť kresby mal. dieťaťa výplodom jeho bujnej fantázie alebo

fantázie ako takej, znalkyňa uviedla, že táto otázka je plne zodpovedaná v znaleckom posudku,
kde sa jednoznačne vyjadrila, že nemôžu a vylučuje, aby tieto kresby boli výplodom fantázie. Čo sa
týka otca a jeho sexuálnej preferencie, k tomu sa vyjadrovala Dr.O.. R.. Š. uviedla, že na základe
jej výsledkov šetrenia sa preukázalo ( a je to podrobne popísané), že sú tam určité veci, ktoré
poukazujú na minimálne nejakú takú sexuálnu labilitu alebo nejaký anomálny sexuálny vývin a vývoj,

avšak nenapísala, že otec je pedofil. T. sa , z čo vychádza a ako zdôvodňuje zákaz styku otca s
mal. dieťaťom. T. sa k prítomnosti agresivity, ktorá je spájaná spolu s agresiou sexuálneho násilia.
R. považuje otec za absurdné tvrdenie, že napísala, že má ťažkú poruchu v zmysle neurotických
tendencií, bohužiaľsútoveci,naktorésizodpovedásámklient aznaleclennazákladeodpovedíklienta
vyhodnocuje na základe určitých presne stanovených kritérií, či ten človek trpí na nejaké ochorenie ,

netrpí , či je tam nejaká neurotická záležitosť alebo nie. S. otec chýba, napriek tomu doporučila
zákaz styku. H. vec je, že K. S. chýba, samozrejme vždy ten druhý rodič tomu dieťaťu chýba, či
je taký alebo taký, ale chýba. Z. predstavou je, aby dieťa malo obidvoch rodičov. G. zákaz styku
a nejaké pocity mal. dieťaťa spolu nesúvisia. K zákazu styku otca s dcérou dospela na základevyšetrenia otca psychodiagnostickými metódami, klinickým pozorovaním a rozhovorom, ktoré sú
najdôležitejšími metódami v rámci psychologického vyšetrenia. V znaleckom posudku sa nevyjadrovala
k tomu, že otec má nejakú poruchu v zmysle poruchy osobnosti alebo niečo podobné, hodnotenie v

rámci neurotických tendencií je naozaj takýmto spôsobom uvádzané v literatúre, delí sa na : bez žiadne
poruchy, mierna porucha, značná porucha, ťažká porucha. T. k tomu , že XX a viac je ťažká porucha
v rámci neuroticizmu, tak musela uviesť, že je to ťažká porucha. A že otec má neurotické znaky , to je
fakt, nakoľko to vyšlo v diagnostických testoch. Na záveroch svojho znaleckého posudku trvá aj po tom,
čo sa oboznámila so znaleckým R. D..Y., nakoľko štruktúra osobnosti dospelého človeka sa nemení v

veku otca, čiže nie je možné, aby jeden mesiac sa znalec vyjadril nejakým spôsobom o otcovi a druhý
mesiac iným spôsobom iný znalec, pokiaľ nedôjde k zmenám chorobného charakteru. T. osobnosti
je trvalá. K otázke anomálnych čŕt osobnosti otca, ktoré môžu ohroziť zdravý duševný voj dcéry ,
znalkyňauviedla, žetiesúdetailnepopísanévpopiseštruktúryjehoosobnostiatýkajúsapredovšetkým
jeho sexuálneho správania, ktoré sám vyhodnotil ako iracionálne. Q. je fakt, že pokiaľ otec nie je kritický
voči sebe, nemožno očakávať ani nejakú zmenu alebo nápravu tak, ako spomínala pri rôznych iných

duševných ochoreniach, nakoľko otec nehľadá racionálne vysvetlenie, ale uniká do mystických, možno
náboženských vysvetlení a riešení „jeho problému“. V závere znalkyňa na vysvetlenie uviedla, že tak
G. D..O., ani ona nezistila u otca žiadnu inú sexuálnu preferenciu, teda názor znalca a klinického
psychológa je, že u otca nejde o pedofíliu ako sexuálnu odchýlku, ale o určité anomálie vo vývine
jeho sexuality, ktoré sa môžu negatívnym spôsobom odraziť pri kontakte s dcérou a hoci ak je len

nejaká pochybnosť, že by kontakt otca s dcérou mohol narušiť zdravý vývin dcéry, tak je nutné pristúpiť
aj k takému radikálnemu riešeniu ako je zákaz kontaktu. R. by otec od začiatku popieral akékoľvek
neprimerané správanie voči dcére a pokiaľ by sa u neho pri vyšetrovaní nevyskytol ani jeden znak na
nejaké neštandartné sexuálne správanie, určite by k tomuto kroku nepristúpila“ (Y.. X-X M. M. R. M. D.
X.XX.C.).

XX. Dňa XX.XX.C. predložil otec do spisu ďalší súkromno-znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne
R.. G. Y. R. M. D. XX.XX.XXXX vo veci posúdenia osobnosti otca z psychologického hľadiska . V
znaleckom posudku R.. G. Y. uvádza : G. psychický stav vyšetrovaného možno hodnotiť ako parciálne
narušený prítomnosťou psychosomatickej , neurotickej symptomatológie, reaktívne prítomnosťou

afektívnej poruchy - depresívnej (stredne ťažkého stupňa), adaptačnej, stresovej poruchy, čo je
vysoko pravdepodobne dôsledkom dlhodobej záťaže a traumatizácie vyšetrovaného (okrem iného
aj práve vzhľadom k prejednávanej právnej veci a odlúčeniu od dieťaťa), čo je obvykle dobre
terapeutickyzvládnuteľné aprognostickyprechodného, zvratnéhocharakteru apretietoúčelytumožno
odporúčať psychoterapeutickú starostlivosť vyšetrovanému. U vyšetrovaného je aktuálne vylúčená

prítomnosť patológie, deviácie alebo iných odchýlok z psychologického hľadiska u vyšetrovaného.
Vo všeobecnosti osobnosť vyšetrovaného , jeho intelektové , rozumové schopnosti , jeho osobnostná
zrelosť a morálna úroveň vykazuje aktuálne predpoklady pre kvalitné a postačujúce rodičovské
kompetencie z psychologického hľadiska(Č.. C.-C.).

XX. Z výpovede svedkyne J.. P. Y. , Y. J. J. S. Q. R. D. XX.XX.C., Y. T. : „. Ja poviem súdu podstatnú
vec. D. XX.XX.C. sme cestovali do S. G. Y. S.. Po polhodine cesty len tak sama pre seba , keď sa
dívala von oknom, povedala : X. mi to robil okolo pipky a riťky , bolelo a potom sa mi chcelo cikať . Ja
som bola z toho zhrozená, ani som sa jej nič nepýtala. Ja som z toho bola šokovaná, dieťa o niečom
rozmýšľalo a dalo to vonku. Q. to v rámci rozhovoru, ako keby sama pre seba to bola povedala. V

tomto veku, ako H. S., dieťa si také niečo nevymyslí. S. bola u nás na prázdninách teraz v lete XXXX aj
so sesternicou, bolo vonku horúco, nechceli byť dnu, napustila som im vaňu, kúpali sa a mali so sebou
U.y ženského aj mužského pohlavia. Ja som v živote nevidela U. J.užského pohlavia a keď sa začali
smiať, niečo ma tam vyrušilo, vošla som dnu a tá U. mužského pohlavia sa ručičkami dotýkala druhej
U. dievčatka v časti R., R. , N. G. Q. R.. A to R., nikdy sa deti takto nehrajú. D. si nanajvýš obzerajú

genitálie a smejú sa, kto tam čo má, ale nikdy sa malé deti na takýto spôsob nehrajú. T. som štyri deti.
To sú veci, ktoré som ja videla a počula na vlastné oči a uši (čl. XXX).

XX. Z výsluchu svedkyne P. Y. na pojednávaní dňa XX.XX.C., ktorá je švagrinou navrhovateľky, súd
vyberá : S. je sesternička mojej dcéry P.. J. dcérka má X rokov, často sa hrávajú u starej mamy a

pamätám sa na situáciu, ktorá sa odohrala približne v G. C. , kedy bola S. u starej mamy a P.a sa prišla
ku nej hrať. Ja som sedela asi dva metre od nich a pozorovala som ich hru s bábikami. K. majú rady
U. G. F. Y. Y. Q. N. T. F.. T. Y. Y., Ž. S. H.nu z bábik vyzliekla a v ruke mala malý predmet v podobe
maličkého kolíka a tento predmet dávala bábike na intímne miesta. T. som sa postavila a túto hru somchcela prerušiť, nakoľko som bola z toho dosť zdesená, nepokojná a nechcela som, aby pokračovali
v hre. Y. Y. Y. S., aká je to hra, na to mi neodpovedala, bola znepokojená a obidve dievčatá zostali
zahambené a hrali sa potom nejakú inú hru a ja som sa už k tejto otázke nevracala. X. pracujem v

sociálnej oblasti a zúčastňujem sa rôznych školení, ktoré sa týkajú aj zneužívania detí, mám vedomosti,
aké sú prejavy u týchto detí, preto som rozmýšľala, ako zistiť, o čo išlo v tejto hre, preto som sa mojej
dcérky neskôr doma pýtala, na čo sa hrali a ako sa hrali. P. R., že nerozumela tej hre a podľa P.ých
slov LG. tento predmet prikladala na intímne miesta. T. som si uvedomila, že podozrenia, ktoré mala
moja švagriná, sú opodstatnené, nakoľko u mojej dcéry som nikdy takúto hru nevidela a ani ona mi

nevedela vysvetliť, čo to vlastne znamenalo. A povedala mi, že asi to LG. videla v televízii a že tomu
vôbec nerozumie ( čl. XXX).

XX. Z uznesenia Okresného súdu v S. Č..X.. XP/XX/C.-XX M. D. XX.XX.C. vo veci starostlivosti súdu
o mal. S. Y., Q.. XX.X.C., súd zistil, že Okresný súd S. nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi
mal. dieťaťa Z..N. Y. Q.. XX.X.C., D. M. Y. X. J. D. S. Y., nar. XX.X.C., a to až do právoplatného

skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po
rozvode vedenom na Okresnom súde X.Z. Z.. R. Y..,M.. C./XX/C.. T. z odôvodnenia predmetného
uznesenia, súd dospel k záveru, že zákaz styku otca s mal. dcérou S. na čas do právoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na K. Z.. R. Y..M.. C./XX/C. H. T. záujme mal. dieťaťa.
T. predovšetkým zo skutočností opísaných v znaleckom posudku č. XX/C. , ako aj z výpovede znalkyne

J.. S. na pojednávaní dňa XX.XX.C. , ktorý výslovne doporučila styk otca s dcérou zakázať. (čl. C.-C.).

XX. Krajský súd v U. U. uznesením č.X.. C./X/C.-XX M. D. XX.X.C. uznesenie Okresného Y. S., ktorým
okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi maloletej S. Y., Z.. N. Y. D. zakázal styk s
maloletou dcérou S. Y., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde X. Z..
R. Y..M.. C./XX/C. , zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V dôvodoch
uznesenia Krajský súd v U. U. uviedol, že dôkazy predložené v návrhu na vydanie predbežného
opatrenia musia byť predmetom riadneho dokazovania v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností vedeného na Okresnom súde X. II. pod č.X.. C./XX/C.. Ochrana záujmov dieťaťa je

zabezpečená úpravou styku otca dieťaťa s mal. S. tak, že styk otca s dieťaťom môže prebiehať len v
prítomnosti matky dieťaťa, ktorá logicky vylučuje možnosť akýchkoľvek nevhodných foriem správania
zo strany otca dieťaťa voči maloletému dieťaťu (Č.. C.-C.).

XX. J. a J.. S. ako sťažovateľky , zastúpené J.. W. A., advokátkou, podali dňa XX.X.XXXX ústavnú

sťažnosť C.súduY.republiky preporušeniečl.XXods.lC.SR,čl.Xods.l D.naochranuľudskýchpráv
a základných slobôd, čl. X ods. X a čl., XX ods. X a X D. o ochrane práv dieťaťa uznesením Krajského
súdu v U. U. č.k. C./X/C.-XX M. D.G. XX.X.C. (Č.. C.-C.).

XX. X. u mal. dieťaťa obvyklé miesto pobytu sa nachádza v okrese R. nepochybne je v záujme mal.

dieťaťa, aby súd mal nesprostredkované informácie od kolízneho opatrovníka, Okresný súd X. Z.. I. Č..
C./XX/C. -C. zo dňa XX.X.C. zrušil funkciu kolízneho opatrovníka C. práce, sociálnych vecí a rodiny X.
a za kolízneho opatrovníka ustanovil C. práce, sociálnych vecí a rodiny S., R. R., Ž. X, C. XX R..

XX. Kolízny opatrovník C. práce, sociálnych vecí a rodiny LI. , R. R. T. Y. M. R. R. M. D. XX.XX.C. I.: J..

F. Y. býva X-izbovom mestskom byte sama s dcérou. U. má prenajatý od spoločnosti U. Y..N..K.. R.
K. X.X.C.. J. náklady na bývanie sú XXX eur. J. S. navštevuje od septembra X.ročník M. T. R.. K. toho
navštevuje M. umeleckú školu v R.i, športový krúžok a hru na klavír. J. J.. F. Y. je zamestnaná v S. G.
R. T. R. ako magistra a jej čistý mesačný príjem je cca X.XXX eur + prídavky na dieťa mesačne v sume
XX,XX eur. J. v prípade rozvodu žiada zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a žiada, aby bol

zakázaný styk otca s maloletou z dôvodu podozrenia na sexuálne obťažovanie ich dcéry. C. vykonal
pohovor s maloletou S. D. XX.XX.C. bez prítomnosti matky a za prítomnosti sociálnej X. U., T. . J. sa pri
pohovore vyjadrila, že navštevuje X.ročník ZŠ v R., má dobrú triednu učiteľku . Do školy chodí rada
a uviedla, že v škole má veľa kamarátov. X. sa jej pýtali, či sa stretáva s otcom , odpovedala, že áno ,
T. S. a tiež uviedla, že sa na stretávanie neteší a že by jej nevadilo, keby sa nestretávali vôbec. Ú. S.

doporučuje zveriť maloletú do výchovy a starostlivosti matky, otca zaviazať na ,platenie výživného a vo
veci úpravy styku doporučuje prihliadnuť na závery znaleckého dokazovania a na názor mal. dieťaťa,
ako sa vyjadrilo pri pohovore v rodine (Č.. C.-C.).XX. Na pojednávaní dňa X.X.C. súd pristúpil k výsluchu mal. S. Y. za prítomnosti kolízneho opatrovníka
C. práce, sociálnych vecí a rodiny X.. J.. S. Y.udkyni uviedla, že je žiačkou X.ročníka, býva s J. T.
R.. K. s nimi nebýva, ten U. T. X.. Za ockom jej nie je smutno a nevie prečo. S ockom bola naposledy

minulý víkend, boli v N. T. S.. Na otázku, či by chcela byť s ockom , uviedla, že nie. G. trošku jej za
ockom nie je smutno. K. nie je zlý, ani na ňu nekričí. K. by si predstavovala dobrého, jej ocko je
stredne dobrý. R. si, že keď bola menšia , chodili s ockom na U., vie už dobre plávať, už sa neutopí. Q.
si na najkrajšie chvíle s ockom, ani čo sa jej páčilo. H. čo si pamätala bolo, že chodili s dáždnikom v
X. . O. by byť s mamkou. Na otázku, prečo ocka odmieta uviedla, že si všimla, že mama platila obed

za ňu aj za seba, keď boli na stretnutí s ockom, ocko im nezaplatil obec. K. má rada, ale už nie tak
veľmi. Na otázku, čo to zmenilo, odpovedať nevedela. Za ockom jej smutno nebude. Q. aby býval s
nimi, už si zvykla s maminou. Na otázku, prečo ocka nechce, nevedela odpovedať a uviedla, že sa
jej nechce o tom hovoriť. (čl.XX-C.).

XX. Z uznesenia Okresného Y. S. Č..X.. XP/XX/C.-XXX M. D. XX.XX.C. Y. zistil, že Okresný súd v S.

zakázal styk otca Z.. N. Y. s mal. S. Y., Q.. XX.X.C., do právoplatného skončenia konania Okresného
súdu X. II. Y..C./XX/C.. M. súd zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu v S.
č.k. C./XX/C.-XX M. D. XX.X.C. v spojení s uznesením Krajského súdu v U. U. Č..X.. C./XX/C.-XX M.
D. XX.XX.C.. T. tomuto uzneseniu podal otec dňa X.XX.XXXX odvolanie (čl. XXXX-XXXX).

XX. V podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX matka vyčíslila náklady na seba a na mal. S.. O.
náklady na samostatné výdavky na mal. S. navrhovateľka odhaduje v sume cca XXX eur mesačne. Čo
sa týka samostatných výdavkov na potreby mal. S., X. týmto výdavkom patria náklady na stravovanie v
školskej jedálni (desiata, obec) cca vo výške XX eur mesačne, náklady na stravu nad rámec stravovania
v školskej jedálni vo výške XXX eur mesačne, školský klub detí X eur mesačne, príspevok na M.

vo výške XX eur polročne (cca X,XX mesačne), poplatok za krúžky (šport , turistika, bedminton) vo
výške XX eur polročne (cca X,XX mesačne), poplatok za návštevu základnej umeleckej školy (hra na
klavír) vo výške XX eur polročne (cca X eur mesačne), príspevok na M. ZUŠ XX eur polročne (cca
X,X mesačne), výdavky na školské potreby vo výške XX eur mesačne, cestovné výdavky cca XX eur
mesačne, výdavky na oblečenie a obuv vo výške cca XX eur mesačne, výdavky na hračky a edukačné

pomôcky vo výške XX eur mesačne, výdavky na lieky , výživové doplnky a bežnú zdravotnú starostlivosť
vo výške XX eur mesačne. M. výdavky maloletej O. C. P. ročne sú spojené s potrebou diagnostiky
a terapie zameranej na riešenie psychických a psychosomatických problémov J.. S. z dôvodu prežitej
traumyvútlomdetstve stým,že liečbamaloletej vblízkejbudúcnostibudespojenásďalšímivýdavkami
cca vo výške XX eur mesačne (W. I. R. + Q. Q. O. . (Č.. C.-C.).

XX. Podľa potvrdenia zamestnávateľa K. G. Y. Y..N..K.. R. M. D. XX.XX.C., priemerný zárobok otca
za posledných XX mesiacov od X.XX.C.X - XX.X.C.X predstavoval v hrubom : X.XXX,XXX P., T. Č.
X.XXX,XX P. (Č..S.. C.).

XX. R. oznámenia zamestnávateľa G. Y. Y..N..K.. R. zo dňa XX.XX.C., otec na základe vlastnej žiadosti
ukončil pracovný pomer ku dňu XX.XX.C. (Č..S.. C.).

XX. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky G. Y..N..o. PK. priemerná čistá mzda matky za obdobie
posledných XX mesiacov od XX/C.-XX/C. Č. X.XXX,XX P. (Č..S.. XXX).

XX. Kolízny opatrovník C. práce, sociálnych vecí a N. S., R. R. na pojednávaní dňa X.XX.C. v prípade
rozvodu doporučil zveriť mal. S. Y., Q.. XX.X.XXXX, D. osobnej starostlivosti matky. I., že v rodine
previedli viaceré šetrenia, o dieťa je dobre postarané, vyžiadali si správy od detskej lekárky aj zo školy,
kde je uvedené, že matka sa vzorne stará o dieťa, dieťa chodí do ambulancie čisto oblečené a matka

dodržuje pokyny lekára. W. škola oznámila, že dieťa je šikovné, nadané, dobre sa učí, navštevuje
krúžky. Na úrade vykonali aj pohovor s dieťaťom , pričom dieťa sa dvakrát vyjadrilo, čo sa týka styku
s otcom, že jej je to jedno, ona sa nemusí stretávať s otcom. P. uviedla, že keď sa stretávala s otcom
v S. , bolo jej to na príťaž a necítila sa tam dobre. Na základe znaleckých dokazovaní a vyjadrení
C. práce, sociálnych vecí a rodiny S., D. zakázať styk otca s dieťaťom v záujme maloletej (Y.. XX,

XX M. M. R. M. D. X.XX.C.).

XX. Na základe rozsiahleho dokazovania, na čas po rozvode súd zveril mal. S. ST. v súlade s návrhom
matky a kolízneho opatrovníka, a so súhlasom otca, do osobnej starostlivosti matky J.. F. Y.,ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynulo, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky, o dieťa sa vzorne stará,
dodržuje pokyny detskej lekárky a školy.

XX. Pokiaľ ide o výživné na mal. S. zo strany otca, matka požadovala výživné vo výške C. P. J., pričom
matka dňa XX.XX.C. R. súdu výdavky na mal. S. za obdobie od októbra C. do októbra C.X (Č..S..
C.-C.). V podaní doručenom súdu dňa XX.XX.C. matka vyčíslila celkové samostatné výdavky na
mal. S. T. Y. O. C. P. J.. K. pôvodne navrhoval sumu XXX eur mesačne ako bežné výživné a XXX na

tvorbu úspor. Na pojednávaní dňa X.XX.C. Y. len s bežným výživným vo výške XXX P., X. X. XX.XX.C.
ukončil pracovný pomer. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že otec ukončil pracovný pomer
so zamestnávateľom na základe vlastnej žiadosti dohodou. R. právoplatnosťou výroku o rozvode
manželstva súd zaviazal otca k pleteniu výživného na mal. S. mesačne vo T.X. C. P., t.j. jednu polovicu
matkou vyčíslených výdavkov na mal. dieťa M. Y. C. P.. R. určení výživného na mal. S. súd vychádzal
z veku a odôvodnených potrieb mal. D. ( X-N. D.) , z celkových nákladov vyčíslených matkou v sume

C. P., M. skutočnosti, že matka zabezpečuje sama osobnú starostlivosť o mal. dieťa a zo skutočnosti,
že obidvaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa, pričom príjmy obidvoch rodičov
sú približne rovnaké a predstavujú cca X.XXX P. J. ( podľa potvrdení zamestnávateľov za posledných
XX mesiacov príjem otca je vyšší o cca XX eur mesačne). Y. neprihliadal na skutočnosť, že otec ukončil
pracovný pomer ku D. XX.XX.C., nakoľko ako z predložených dôkazov vyplýva, pracovný pomer bol

ukončený z podnetu otca dohodou. R. súd zaviazal otca prispievať na výživu J.. S. Y. XXX eur mesačne
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku , počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

XX. Matka pôvodne v návrhu žiadala upraviť styk otca s maloletou len za jej prítomnosti jedenkrát
mesačne v prvú sobotu od XX.XX F. D. XX.XX F.. Q. M. T. D. J. Q.T. M. G. Ž. M. styku s dieťaťom

s poukazom na vykonané dokazovania. Y. vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie zamerané na
úpravu styku otca s mal. dieťaťom , o čo svedčí to, že spis má vyše X.XXX strán. K. s navrhovanou
úpravou styku za prítomnosti matky nesúhlasil a už vôbec nesúhlasil so zákazom styku. R. konania
o rozvod manželstva rodičov maloletej LG., sa styk otca s maloletou realizoval rôzne v závislosti od
uznesení o nariadení predbežných opatrení. V čase rozhodovania súdu vo veci samej, styk otca

s maloletou S. sa opätovne nerealizoval na základe I. Okresného súdu S. č.X.. XP/XX/C.-C. M. D.
XX.XX.C., ktorým Okresný súd v S. zakázal styk otca Z.. N. Y. s maloletou S. Y., Q.. XX.X.C., do
právoplatnosti rozsudku K. X.P. Z.. Y..M.. C./XX/C.., voči ktorému podal otec dňa X.XX.C. odvolanie.
D. sa styk otca s maloletou S. realizoval na základe uznesenia Krajského súdu v U. U. Č.. C./XX/C.-XX
M. D. XX.XX.C. T. Y. Y. I. Okresného Y. S. Č..X.. C./XX/XXXX-XX M. D. XX.X.XXXX, podľa ktorého bol

otec oprávnený stýkať sa s mal. S. každý párny víkend v mesiaci v sobotu a v nedeľu od XX.XX hod.
do XX.XX hodiny za prítomnosti matky. V období od decembra C. do XX.X.C. sa styk otca s maloletou
nerealizoval, nakoľko uznesením OkresnÉ. Y. S. Č..X.. XP/XX/C.-XX M. D. XX.XX.C. U. K. D. M. Y. Y.
J.. D. a toto predbežné opatrenie platilo až do jeho zrušenia Krajským súdom v U. U. Č..X.. C./X/C.X-
XX M. D. XX.X.XXXX. Súdom stanovené výživné vo výške XXX P. je podľa názoru súdu v možnostiach

a schopnostiach otca a zodpovedá veku a potrebám mal. dieťaťa.

XX. Podľa čl. XX ods . X C. Y. republiky, práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

XX. Podľa ust. § 25 ods. X M. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk mal. dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

XX. Ide o výnimočné riešenie a zásah do výkonu rodičovských práva a povinností, ktorý môže byť
odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. W. musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu

dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť i zakázať kontakt s druhým rodičom.

XX. Z článku X ods. X D. o právach dieťaťa vyplýva, že dieťa má právo na ochranu a starostlivosť
pre jeho blaho, ktorému zodpovedá pozitívny záväzok štátu a všetkých jeho orgánov pri rozhodovaní,
týkajúcom sa práv dieťaťa rešpektovať záujem mal. dieťaťa ako najvyšší a neopomenuteľný

imperatív a za tým účelom mu poskytnúť ochranu prostredníctvom všetkých právnych prostriedkov
vnútroštátneho práva. V článku XX ods. l ,X D. o právach dieťaťa je tento pozitívny záväzok štátu
konkretizovaný vo vzťahu k právu dieťaťa na zabezpečenie ochrany pred zneužívaním, vrátane
sexuálneho zneužívania.XX.Za neopomenuteľnýzáujemmal.dieťaťajenutnépovažovaťzabezpečeniejehoduševného zdravia
a pohody a tento záujem musí mať prednosť aj pred záujmom na zabezpečenie kontaktu s rodičom v

prípade, keď práve tento kontakt je zdrojom psychických problémov mal. dieťaťa.

XX. P. súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatoval opakovane, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť

svoje city skutočne slobodne , bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. C.
oboch rodičov je v živote mal. dieťaťa nezastupiteľná, pričom starostlivosť o výchova pre mal. dieťa
predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti mal. dieťaťa. R. čl. X ods . l D. o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť
prvoradým pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa mal. detí.

XX. Podľa čl. XX ods. X D. o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou D., uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

XX. Výnimkou z prípadu dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa

vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané.
Z. o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť
odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu
dieťaťa vyvolávajú potrebu obmedziť prirodzený kontakt.

XX. Vychádzajúc z ust. § 25 ods. X M. o rodine, z D. o právach dieťaťa, súd skúmal záujem mal. dieťaťa,
zabezpečenie jeho duševného zdravia a pohody (teda blaho mal. dieťaťa) na jednej strane a vôľu otca
na vynucovaní si styku na strane druhej , nakoľko obmedzenie či zákaz styku rodiča s dieťaťom je
nepochybne vážnym zásahom do rodičovských práv a povinností. R. súd skúmal kvalitu vzťahu otca a
dieťaťa, skúmal, či dieťa odmieta osobu otca a z akých dôvodov, pristúpil tiež k výsluhu J.. S. v súlade s

vtedy platným ust. § 132 O.s.p., nakoľko právo dieťaťa byť vypočuté v konaní pred súdom je jedným z
kľúčových práv dieťaťa , vychádzajúc pritom zo záverov znaleckých dokazovaní, ktoré boli nevyhnuté
pre správne posúdenie záujmu mal. dieťaťa. Y., či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje
záujem dieťaťa, alebo ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému
je mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Q. obmedziť alebo zakázať styk s rodičom v prípade,

ak dôvody podľa tohto návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a
dieťaťom.

XX. Po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi , znaleckými posudkami J..S., S., J..D. O. - Š.,
R.. J. F. R., R..X. Š. G. G. R..G. Y.N., výsluchom účastníkov i niektorých znalcov, svedkov mal súd

preukázané, že v prípade mal. S. sú bezpochyby splnené podmienky tak ako sú popísané v bode
XX tohto rozhodnutia a teda že okolnosti na strane mal. dieťaťa sú tak vážne, že si vyžadujú zákaz
styku otca s dieťaťom, z dôvodu ohrozenia jeho psychického zdravia a bezpochyby nejedná sa ani
o predstieraný stav vyvolaný zámerným spôsobom druhého rodiča, ktorému je mal. dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, teda matkou. A to napriek tomu, že J..D. O. -Š. prítomnosť duševnej choroby

či poruchy , sexuálnu deviáciu o otca nezistila či podľa odborného názoru R.. J. F., R. X. Y. M. D. Q.
T. G. R. Y. W., Ž. samotné sexuálne námety môžu mať pôvod v nadmernej fantázii dieťaťa , či môžu
mať pôvod v tom, že ich videla v televízii alebo na internete doma alebo v domácnosti starých rodičov,
či znaleckému posudku R..Y..
XX. Na druhej strane za presvedčivejšie súd považuje odborné posúdenie psychologičky- znalkyne

J.. S. S., T. X. Y. H. J. S. K. XX.X.C., X. G. Q. J. maloletej so žiadosťou o vyšetrenie dieťaťa z dôvodu
podozrenia z niekoľko ročného sexuálneho zneužívania maloletej dcéry vlastným otcom až doteraz a
odborné posúdenie súdom ustanovenej znalkyne R..X. Š., na ktoré súd v celom rozsahu poukazuje. R.
názoru súdu menované znalkyne vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo zodpovedali na otázky súdu.

XX. Je nesporné, že J.. S. v rámci hry, kresieb a rozhovoru vykazuje diagnosticky zjavné znaky a
prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s vekom maloletej, vvkazuje obsahové poruchy myslenia, nadmerné
zaujatie sexualitou najmä mužskou časťou, kreslí symbolické príbehy, kedy anjel ubližuje, dieťa je
vťahované do jaskyne, kde jej vystreľujú šípy a klince do pohlavných orgánov apod. R. vyjadreníodborníkov sexualizovanésprávanie vtakomtorozsahusanedáodpozorovať, ale musíbyťprežité.M.:
dieťa vykazuje mnohé jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálne zneužitého dieťaťa .
Už len jeden takýto znak suspektuje narušenie primeraného vývoja a suspektuje sa zneužívanie. U J..

S. je takýchto znakov viacero. V osobnosti otca však bola zistená závažná neurotická symptomatika a
taktiež anomálne prejavy v jeho osobnosti, zaraďované medzi poruchy osobnosti a správania dospelých,
presnejšie susp. poruchy psychiky a správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou. V
komplexnom psychodiagnostickom vyšetrení osobnosti sa nezistili prejavy duševnej poruchy. R.
poruchách osobnosti však nejde o duševné ochorenie, ale o trvalé narušenie štruktúry osobnosti . R.

osobnosti nie sú liečiteľné liekmi , taktiež sú len v minimálnej miere ovplyvniteľné psychoterapeuticky
a sú de facto v dospelom veku nemenné. K. rodičia sú rovnako kognitívne uspôsobení na výchovu
svojej dcéry. T. osobnosti matky nevykazuje závažné psychopatologické prejavy, ktoré by jej mali brániť
podieľa sa na výchove ich dcéry. T. osobnosti otca však vykazuje závažné psychopatologické prejavy,
ktoré by mu mali brániť podieľať sa na výchove ich dcéry. T. z odborných vyjadrení, u otca je vysoký
predpoklad, že tieto anomálne črty osobnosti otca môžu ohrozovať zdravý duševný vývin jeho mal.

dcéry, prípadne byť i spoločensky nebezpečné, majú sklon aktivizovať sa a zintenzívňovať sa až vo
vyššom veku.

XX. Vychádzajúc z odborných posúdení, keďže u otca nejde o R. G.ko sexuálnu odchýlku, ale o určité
anomálie vo vývine jeho sexuality, ktoré sa môžu negatívnym spôsobom odraziť pri kontakte s dcérou

a hoci ak je len nejaká pochybnosť , že by kontakt otca s dcérou mohol narušiť zdravý vývin dcéry, tak
je nutné pristúpiť aj k takému radikálnemu riešeniu , ako je zákaz kontaktu. To súd dôvody, pre ktoré
súd pristúpil k tomu najradikálnejšiemu riešeniu a v súlade s ust. § 25 ods. X M. o rodine zakázal styk
otca s dcérou.

XX. Výrok o trovách konania vyplýva z § 52 O., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

XX. R. ust. § 259 O., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkom inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatňovaní ako svedok.

XX. R. ust. § 260 O. ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

XX. V danom prípade vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckých posudkov a účasťou

znalcov na pojednávaní v prejednávanej veci. Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo
veci samej, bola vypočutá znalkyňa, ktorá si uplatnila trovy konania za účasť na pojednávaní, o ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením. R. súd v tomto rozsudku rozhodol len o nároku štátu na
náhradu trov konania tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 odsl 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť podania (§ 127 ods. l CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. l CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)týkajú sa procesných podmienok,
b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Podľa ust. § 62 ods. l , 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadk (zákon č. 233/1995 Z.z.. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti).