Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 18, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Szak/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200179
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7020200179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,
PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): W. A., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť:
Ruská federácia, naposledy bytom: Z., I. I., B. Q. X, toho času umiestnený v Ú. N. U. N. P. I., D.
XX, I., právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda o
správnejžalobevovecizaistenia,opreskúmanierozhodnutiažalovanéhoč.PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-

AV z 20.02.2020, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
5Sa/9/2020-22 zo dňa 19. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-AV z 20.02.2020 (ďalej na účely rozsudku len
„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon č. 404/2011
Z.z.“) rozhodol o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ak je to
potrebné z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku a dňom vydania rozhodnutia,

t. j. 20.02.2020 umiestnil ho v M. (ďalej na účely rozsudku len „M.“). Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011
Z.z. žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia do 21.05.2020.

2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že dňa 20.02.2020 bol pred priestormi areálu M.
žalobca kontrolovaný policajtmi Oddelenia PZ Dunajská Streda. Dôvodom na vykonanie kontroly bola
skutočnosť, že oddelenie PZ Dunajská Streda v rámci služobnej činnosti získalo informáciu o tom, že
žalobca predstavuje dôvodnú hrozbu pre bezpečnosť štátu podľa § 2 ods. 1 písm. l zákona č. 404/2011

Z.z.“

3. Uvedené vyplýva z doloženého úradného záznamu o oboznámení sa s utajovanou písomnosťou
so stupňom utajenia „vyhradené“ spracovaného pod č. PPZ-HCP-BA8-1-32/2020, pôvodcom ktorej jeSlovenská informačná služba. Predmetná skutočnosť bola dôvodom na zaistenie žiadateľa o azyl podľa
§ 88a ods.1 písm. d/ zákon č. 404/2011 Z.z.

4. Lustráciou v informačných systémoch PZ bolo zistené, že žalobca na území Slovenskej republiky
nemá udelený žiadny druh pobytu a že bol na žalobcu vyhotovený záznam v schengenskom
informačnom systéme v zmysle čl. 26 Schengenského dohovoru č. identifikačného zápisu O. zo dňa
04.09.2017. Záznam bol vyhotovený Rakúskou spolkovou republikou, dôvod: Odopretie vstupu alebo
pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, opatrenie vo vnútrozemí: odovzdať osobu

orgánom cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru.

5. Ďalšou lustráciou bolo zistené, že žalobca dňa 04.10.2019 požiadal o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky a o žiadosti nebolo do rozhodnutia žalovaného rozhodnuté.

6. S poukazom na informáciu poskytnutú Slovenskou informačnou službou žalovaný rozhodol o zaistení

žalobcu v zmysle § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.

II.
Konanie na krajskom súde

7. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo
veci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „S.s.p.“).
8. Sťažovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1
písm. d/, e/ a g/ S.s.p.

9. Najmä namietal, že z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bol zaistený z dôvodu ohrozenia
bezpečnostialeboverejnéhoporiadku,pričompoukázalnadefiníciupojmovohrozeniebezpečnostištátu
a ohrozenia verejného poriadku v zmysle § 2 ods. 1 písm. l/ a m/ zákona č. 404/2011 Z.z.
10. Žalovanému v tejto súvislosti vyčítal, že vo výroku napadnutého rozhodnutia odcitoval znenie
zákonného ustanovenia, ktoré obsahuje alternatívne možnosti zaistenia, pričom nezrozumiteľnosť

výroku je podľa jeho názoru dôvodom na zrušenie rozhodnutia.
11. Navrhol preto zrušiť rozhodnutie žalovaného a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo
zaistenia.
12. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní
žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému

na ďalšie konanie podľa § 230 ods. 1 písm. c) S.s.p. z dôvodu, že námietku žalobcu ohľadne
nezrozumiteľnosti výroku vyhodnotil za dôvodnú.
13. Podľa krajského súdu výrok napadnutého rozhodnutia je koncipovaný tak, že je doslovnou citáciou
zákonnej možnosti zaistenia žiadateľa o azyl bez toho, aby konkretizoval, z akého dôvodu stanoveného
alternatívnym spôsobom, je žalobca zaistený.

14.Podľakrajskéhosúdu tejtopremisezodpovedáajodôvodnenierozhodnutia,ktorévôbecnereflektuje
tieto dva skutkové dôvody zistenia, ktoré sú zákonom o pobyte cudzincov v § 2 ods.1 písm. l/ a m/
presne definované.
15. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by správny orgán zvažoval tieto dôvody zaistenia, resp.
ich nejako vyhodnocoval, pričom argumentácia s poukazom na charakter utajovaných skutočností

so stupňom utajenia „vyhradené“ z informácie SIS pod č. SIS-65/40-V-1-3/2020-S je v tejto rovine
neakceptovateľná.
16. To, či je žalobca zaistený z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, resp.
oboch, musí podľa krajského súdu vyplývať z výroku rozhodnutia a tomu musí zodpovedať aj jeho
odôvodnenie, pričom spolu musia korešpondovať a tejto eventualite musí byť venovaná náležitá

pozornosť.
17. V preskúmavanom rozhodnutí tieto podmienky neboli splnené, preto krajský súd podľa § 230 ods.1
písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutie zrušil, pričom ponechal žalobcu v zaistení majúc za to, že správna
žaloba vzhľadom na uvedené je dôvodná.
18. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že otázku upresnenia výroku v nadväznosti na nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia považoval za odstrániteľnú vadu konania, po odstránení ktorej za situácie
nasledujúcehokonaniaadoplneniadokazovaniaomožnostiuložiťopatreniavzmysle§89ods.3zákona
č. 404/2011 Z.z., možno uvažovať prípadne o opätovnej dôvodnosti zaistenia žalobcu.III.
Konanie na kasačnom súde

A)

19. Proti rozsudku krajského súdu vo všetkých výrokoch sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú
sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Sťažovateľ považoval záver krajského súdu, že nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a
nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sú odstrániteľnými vadami rozhodnutia žalovaného
a neprikázanie žalovanému bezodkladne prepustiť sťažovateľa zo zaistenia za nesprávne právne
posúdenie.
21. Podľa sťažovateľa rozhodnutie krajského súdu, ktorým nenariadil prepustenie sťažovateľa zo

zaistenia je porušením čl. 9 ods.3 piata veta Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/33/EÚ,
z 26. júna 2013, pretože podľa uvedeného článku, dotknutý žiadateľ musí byť bezodkladne prepustený
zo zaistenia, ak je podľa súdneho preskúmavania jeho zaistenie nezákonné.
22.Sťažovateľnavrholpretokasačnémusúdu zmeniťrozsudokkrajskéhosúdutak,žezrušírozhodnutie
žalovaného a nariadi jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia.

23. V prípade, ak by kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd správne aplikoval ustanovenie §
230 ods.1 písm. c/ S.s.p. v spojení s § 88a ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z., potom sťažovateľ
namietal rozpornosť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje zrušiť ako nezákonné a zároveň
nepripustiť bezodkladné prepustenie žiadateľa zo zadržania pre rozpor s čl. 9 ods. 3 Smernice č.
2013/33/EÚ a podal podnet k tomu, aby kasačný súd postupoval podľa § 110 ods. 1 písm. c/ S.s.p.,

konanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúceho sa súladnosti vnútroštátnej úpravy umožňujúcej neprepustiť
žiadateľa o azyl bezodkladne zo zadržania, ak súd preskúmavajúci rozhodnutie o zaistení dospeje k
záveru, že rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl je nezákonné.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril tak, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia
k žalobe zo dňa 09.03.2020.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť

posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť.
26. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455

S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. mája 2020 (§
137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného
o zaistení sťažovateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 230 ods. 1 písm. c) S.s.p. Bezodkladné

prepustenie sťažovateľa nenariadil.
28. V danom prípade nedošlo k zrušeniu rozhodnutia ako nezákonného, ale k zrušeniu rozhodnutia
pre sťažovateľom namietané a súdom potvrdené vady, ktoré mali charakter vád odstrániteľných, na
čo pamätá aj ustanovenie § 230 ods. 1 písm. c/ SSP, ktoré umožňuje zrušiť napadnuté rozhodnutie z
takéhoto dôvodu a vec vrátiť na ďalšie konanie bez prepustenia cudzinca zo zaistenia.

29. Podľa § 88a ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak je to
potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.30. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia citoval ustanovenie zákona o pobyte cudzincov, ktoré
umožňuje zaistiť žiadateľa o azyl alternatívne z dvoch dôvodov.
31. Výrok, ktorý neobsahuje uvedenie konkrétneho dôvodu, pre ktorý došlo k zaisteniu, keď zákonné

ustanovenie umožňuje výber z dvoch alternatív, v danom prípade z dôvodu ohrozenia bezpečnosti
štátu alebo z dôvodu ohrozenia verejného poriadku, pričom zákonodarca presne definuje tieto pojmy, je
neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko nie je zrejmé, ktorý z týchto dôvodov bol dôvodom zaistenia. Podľa
kasačného súdu ide však o vady odstrániteľné v ďalšom konaní.
32. Preto námietka sťažovateľa, že krajský súd mal vzhľadom na to, že zrušil rozhodnutie žalovaného

ako nezákonné nariadiť jeho bezodkladné prepustenie, a keď tak neurobil, došlo k porušeniu čl. 9
ods. 3 piata veta Smernice č. 2013/33/EÚ, nemohla obstáť, pretože rozhodnutie nebolo zrušené ako
nezákonné (to sú prípady, keď došlo k zaisteniu cudzinca, hoci vôbec neboli splnené podmienky
zaistenia), ale bolo zrušené pre vady, ktoré sú odstrániteľné, teda môžu byť odstránené v ďalšom
konaní. Žalovaný v takom prípade buď bezodkladne vydá nové rozhodnutie o zaistení, ktoré už nebude
postihnuté správnym súdom vytknutými vadami alebo prepustí sťažovateľa zo zaistenia (podľa § 90 ods.

1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho
príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia).
33. K návrhu kasačný súd dodáva, že vnútroštátny súdny orgán má procesnú autonómiu pri predkladaní
prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEU Súdnemu dvoru EÚ. Účastník konania nemá procesný
nárok domáhať sa, aby ním tvrdený rozpor vnútroštátneho práva s právnymi aktami EÚ naviac bez

formulovania takýchto otázok, boli predložené Súdnemu dvoru EÚ.
34.Nazákladevyššieuvedenýchzáverov(pozribližšiebod31a32tohtorozsudku),kasačnýsúdnezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by ho presvedčili o tom, že sťažovateľom navrhované prerušenie konania a
začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ by mohlo byť pre kasačný súd právne významné.
35. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) S.s.p. pre sťažovateľom

tvrdený rozpor vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje neprepustiť sťažovateľa zo zaistenia, ak je
rozhodnutie zrušené s čl. 9 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/33/EÚ, z 26. júna
2013 kasačný súd podľa § 452 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 25 S.s.p. a s § 162 ods. 3 C.s.p. s poukazom
na vyššie uvedené dôvody zamietol ako nedôvodný.

V.

36. Z dôvodov vyššie uvedených dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď
preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 230 ods. 1 c) S.s.p.,.
37. Podľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že

nie je dôvodná.
38. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak,
že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom
nepriznal. Žalovanému ich nepriznal, v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.