Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118295027
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:6118295027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: TREND service

s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rozvojová 2, IČO: 36212652, zastúpený Advokátskou kanceláriou
AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému:
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 4, IČO:
00585441, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Felix Neupauer&Partners, so sídlom v Bratislave,
Dvořákovo nábrežie 8/A, v konaní o 385,35 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 385,35 € s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od
12.4.2018 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

-1-

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 385,35 € s 5%-ným
ročným úrokom z omeškania od 12.4.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu nevyplatenia
kráteného poistného o žalovanú sumu, fakturovanú za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre

neexistujúci predmet postúpenia a neoprávnenosť žalovaného nároku pre jeho nedôvodnosť.
-2-

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi ( najmä záznam o dopravnej nehode,
uplatnenie nároku na náhradu škody, faktúra č. 2018006, oznámenie o poistnom plnení, cenníky,
kategorizácia vozidiel ) a zistil tento skutkový stav:
Dňa 8.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo B. M., K.. N. L.,

W. M.. Za opravu motorového vozidla, vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi,
faktúru č. 2018006 na sumu 2.984,95 € bez DPH splatnú 30.1.2018, podľa priloženej kalkulácie opravy
č. 9565047317, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Žalovaný následne listom zo dňa 27.3.2018
oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške 2.599,60 €, keď z fakturovanej sumy nepriznal
žalovanú sumu 385,35 € ako neprimeranú účtovanú normohodinu.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.3.2018, postúpil poškodený ako postupca pohľadávku
vo výške kráteného plnenia v sume 385,35 €, na žalobcu ako postupníka. V čl. I bod 2 tejto zmluvy,

zmluvné strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 385,35 €, ako
rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATÍVA poisťovňa a.s.
Vienna Insurance Group., a jej príslušenstva.-3-

Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.
Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 797 ods. 1,2 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného

odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

-4-

V danom prípade, z hľadiska námietky žalovaného o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky

súd uvádza, že na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže
zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným
predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú)
a existujúcu. V tomto smere, súd po oboznámení sa s jej obsahom, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré

by ho viedli k záveru, že je neplatná. Nárok na náhradu škody vznikol poškodenému okamihom vzniku
škody, v zmysle ust. § 797 ods. 2 OZ, teda okamihom poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy
motorového vozidla. V čase uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným
bolo zrejmé, v čom konkrétne škoda spočíva a aká je jej výška. Táto skutočnosť sa zrozumiteľne a určite
premietla i do vymedzenia predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky, s obsahom ktorej zmluvné strany

svojim podpisom prejavili súhlas.
Rovnako v smere opravy vozidla mal súd za to, že žalobca preukázal jej rozsah, ktorej cenu žiadal od
žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Samotný žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal
len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané ( neprimerane účtovaná normohodina ). Nevyjadril saani k žalobcom predloženým cenníkom preukazujúcim, že v mieste opravy poškodeného vozidla iné
autoservisy účtujú ešte vyššie ceny za normohodinu práce a teda nepreukázal bremeno tvrdenia. Súd
tak mal za to, že žalobcom predložené listinné dôkazy ( faktúra, krycí list ) preukazujú skutočné náklady

potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.
K príslušenstvu pohľadávky súd uvádza, že z ust. § 11ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva,
povinnosťpoisťovateľaplniťvstanovenejlehote,tedado125dníposkončeníšetreniaškodovejudalosti.
Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení

aj úroky z omeškania. Ust. .§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. má povahu sankcie za nesplnenie
povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne
na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a
rozsah poistného plnenia v určenej dobe. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť,
prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti, v prípade úspechu poškodeného
v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť

škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti
( do 11.4.2018 ), nesplnil.
Za daného stavu má súd za to, že nárok žalobcu, je na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a
pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dôvodný v plnom rozsahu.

-5-

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej

značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.