Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617209473
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617209473.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: E. W. H., s. r. o., so
sídlom XXX XX Y., E. XX, M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ N.
Y., nar. XX. XX. XXXX a 2/ A. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom XXX XX D., Na J. XXX/X,

obidvaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, Advokátska kancelária 987 01 Poltár,
Železničná 287/9, o zaplatenie sumy 443,29 € s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7Csp/182/2017-175 zo dňa 23. 08. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výškektorýchrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 443,29 € s príslušenstvom v splátkach. O trovách konania

rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového
súdu po právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil procesným úspechom žalobcu v plnom
rozsahu, a preto žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade (ako stranám sporu procesne

neúspešným) plný nárok na náhradu trov prvostupňového konania v súlade s § 255 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Návrhu žalovaných na aplikáciu § 257 CSP
súd nevyhovel, pretože z vykonaného dokazovania pri disponibilnom príjme žalovaných v 1. a 2. rade
vo výške 954,- € súd nemal za to, že sociálna situácia žalovaných je ťaživá.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom odvolaní uviedli, že v ich

veci sú dané výnimočné okolnosti, ktoré je možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, a
preto žiadali, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žalobcovi trovy konania nepriznal. V odvolaní
poukázali na nedostatok finančných prostriedkov, kvôli čomu môžu žalovaní trovy konania zaplatiť len
s veľkými ťažkosťami, a že vzhľadom na pomery opačnej sporovej strany táto nebude nepriznaním trov
neprimerane majetkovo dotknutá. Medzi výdavky uviedli splátky na úver poskytnutý ČSOB vo výške 100
€ mesačne, splátky na istinu na základe rozhodnutia súdu č. k. 12Csp/181/2017 vo výške 20 € mesačne,

splátky úveru vo výške 40 € - VÚB, a. s., elektrinu vo výške 50 €, plyn vo výške 25 €, platby spoločenstvuvlastníkov bytov vo výške 150 € mesačne, splátky na úver poskytnutý v PSS a. s. vo výške 80 - 100 €
mesačne a platby za telefón vo výške cca 90 € mesačne.

4. Žalobca podal k odvolaniu žalovaných vyjadrenie, v ktorom uviedol, že splácanie iných záväzkov
nie je relevantným dôvodom pre záver, že na strane žalovaných sú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V opačnom prípade by žalobca bol nedôvodne postihovaný za to, že si svoj nárok uplatnil v súdnom
konaní, hoci tak žalobca postupoval až v dobe, kedy mu žalovaní svoje záväzky neplnili. Ďalej uviedol,
že z predložených dokladov žalovanými vyplýva, že ich spoločný príjem spolu v sume 1229,40 € nie

je v nepatrenej sume, ktorá by úhradu náhrady trov konania neumožňovala. Rozdiel medzi príjmami a
deklarovanými výdavkami žalovaných predstavuje sumu 654,40 €, a preto žalovaní nepreukázali dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.
Žalovaní v priebehu konania ani netvrdili, ani nepreukázali, že by svoj záväzok voči žalobcovi chceli
uhradiť, aby sa vyhli začatiu súdneho konania. Žalobca preto nemal inú možnosť, ako podať žalobu
na súd, čím mu prirodzene vznikli náklady. Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil a zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP, včas podané odvolanie žalovaných prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v

medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario)
CSP rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7.Podľa§257CSPvýnimočnésúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

8. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie (pred
meritórnym rozhodnutím súdu) v podaní s názvom Vyjadrenie a ospravedlnenie doručenom okresnému
súdu dňa 28. 05. 2019 žiadali, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval

ustanovenie § 257 CSP a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania (č. l. 98 spisu). V ďalšom podaní
doručenom súdu dňa 25. 07. 2019 (č. l. 122 spisu) žalovaní bližšie špecifikovali svoje výdavky ako
dôvody,prektoréžiadajú,abyokresnýsúdprihliadolnadôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzmysle§257
CSP kde uviedli, že mesačne uhrádzajú splátky úveru poskytnutého bankou ČSOB a. s. vo výške 100
€, splátky úveru poskytnutého bankou VÚB, a. s. vo výške 40 € mesačne, splátky úveru poskytnutého

PSS a. s. vo výške 80 € mesačne, splátky úveru Intrum Slovakia s. r. o. vo výške 20 € mesačne, istinu
na základe rozhodnutia súdu sp. zn. 12Csp/181/2017 vo výške 20 €, trovy súdneho konania na základe
rozhodnutia súdu sp. zn. 12Csp/181/2017 vo výške 20 €, elektrinu vo výške 50 €, plyn vo výške 25 €,
platby spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške 150 € mesačne a platby za telekomunikačné služby v
sume 90 € mesačne.

9. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23. 08. 2019, okresný súd z výpovedí žalovaných zistil, že
splátky vyplývajúce z konania sp. zn. 12Csp/181/2017 čo do istiny aj úrokov sú už splatené. Rovnako sú
splatené aj všetky splátky úveru Intrum Slovakia, s. r. o., vo výške 20 € mesačne. Pokiaľ ide o výdavky
za telekomunikačné služby v sume 90 €, tak súd zistil, že v uvedenej sume sú zahrnuté aj služby za

poskytovanie internetu a televíznych služieb Magio od obchodnej spoločnosti Slovak Telekom. Výdavky
na stravu žalovaní vyčíslili na sumu 200 € mesačne.

10. Z priložených listín k odvolaniu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný v 1. rade je poberateľom
invalidného dôchodku vo výmere 312,60 € mesačne, pričom navyše mu je vyplácaná aj úrazová renta

podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 266/2017 Z. z. v sume 568,10 €
mesačne. Žalovanej v 2. rade je v zmysle zákona o sociálnom poistení vyplácaná úrazová renta v
sume 348,70 mesačne. Spoločný príjem žalovaných tak spolu predstavuje sumu 1229,40 € mesačne.
Pokiaľ ide o deklarované pravidelné výdavky žalovaných, tak medzi výdavky žalovaných je potrebnézahrnúť aj splátky vo výške 80,37 € na priznaný nárok žalobcu podľa právoplatného rozsudku č.
k. 7Csp/182/2017-175 zo dňa 23. 08. 2019 s tým, že po súčasnom odpočítaní položiek splatených
povinností uvedených v predchádzajúcom bode, tak ide o pravidelné výdavky v sume 615,37 €. Rozdiel

medzi deklarovanými pravidelnými mesačnými príjmami a výdavkami žalovaných je tak na základe
uvedeného suma vo výške 614,03 € a po odpočítaní mesačných výdavkov na stravu, ktorý je potrebné
považovať za výdavok nevyhnutný (200 €), je výsledný rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalovaných
suma 414,03 €.

11. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne posúdil návrh žalovaných, aby súd
prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s § 257 CSP, keď k aplikácii predmetného
ustanovenia nepristúpil z dôvodu, že v súdenej veci takých dôvodov niet. Súd prvej inštancie sa z
rovnakých dôvodov v konaní vysporiadal aj s návrhom žalovaných, aby pre prípad, že súd žalobe
vyhovie, zaviazal žalovaných na splácanie nároku žalobcu v splátkach po 20 €. Súd tomuto návrhu
nevyhovel, pretože mal za to, že príjem žalovaných predstavuje disponibilnú sumu, ktorá umožňuje

žalovaným splácať nárok žalobcu vo výške čiastky pôvodnej splátky úveru (v zmysle zmluvy o úvere)
po 80,37 €.

12. Uplatnenie § 257 CSP predstavuje výnimku od rozhodovania v zmysle zásady zodpovednosti za
procesný výsledok v sporovom konaní (§ 255 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie

predmetného ustanovenia zákon bližšie nešpecifikuje. K jeho aplikácii často dochádza z aspektov
sociálnych, po posúdení majetkových, osobných, zárobkových a iných pomerov strán sporu, pričom súd
posudzuje aj okolnosti, ktoré strany viedli k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

13. Odvolací súd tu poukazuje aj na to, že životné minimum, ktoré sa upravuje vždy k 1. júlu bežného

kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu
rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, bol na rok 2019 na jednu plnoletú fyzickú osobu
stanovený na sumu 210,20 € mesačne, a ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
tak ide o sumu životného minima vo výške 146,64 € mesačne, v súčte tak 356,84 €. Žalovaní sa na
hranici životného minima s poukazom na vyššie uvedené príjmy nenachádzajú a odvolací súd tak na

tento dôvod neprihliadol.

14. Navyše ak ide o výdavky žalovaných na platenú službu televízie Magio a internetu, odvolací súd
tieto za nevyhnutné výdavky nepovažuje, nakoľko prednosť v tomto prípade má povinnosť žalovaných
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pretože na uspokojenie svojich práv žalobca musel podať na

súde žalobu. Žalobu podal dňa 06. 07. 2017, pričom žalovaní nemali snahu zaplatiť dlžnú sumu ani v
priebehu sporového konania, hoci mali vedomosť, že predlžovaním konania sa náklady na trovy konania
budú navyšovať.

15. Odvolací súd na základe vyššie uvedených záverov považoval odvolanie žalovaných za nedôvodné.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania posúdil
ako vecne správne, a preto ho v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP týmto uznesením potvrdil.

16. Odvolanie nesmerovalo proti rozsudku okresného súdu vo veci samej, preto v tomto výroku zostal
rozsudok nedotknutý.

17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovaní v ňom boli v celom rozsahu neúspešní, a keďže žalobcovi v konaní vznikli
odôvodnené trovy odvolacieho konania minimálne za podané vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12. 11.
2019, tak žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.