Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319200291
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5319200291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa -
Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX K. N. K., proti manželke - P. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX, XXX XX K. N. K., bývajúca na adrese R. XXX, XXX XX R., v zastúpení právne -
Advokátska kancelária JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 879
324, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému F. B. nar.
XX.X.XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, bytom u
matky, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7P/5/2019-141

zo dňa 9.4.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II., v ktorom súd prvej inštancie maloletého F., nar. XX.X.XXXX, na
čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky s jej oprávnením maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

M e n í rozsudok vo výroku III. o vyživovacej povinnosti otca tak, že:
„Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F., nar. XX.X.XXXX, sumou 120 eur mesačne, počnúc

právoplatnosťou rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.“

M e n í rozsudok vo výroku IV. o úprave styku otca s maloletým F. tak, že:
„Upravuje styk otca s maloletým F., nar. XX.X.XXXX, každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do
nasledujúceho dňa - nedele do 17.00 hod, otec prevezme maloletého pred domom, v ktorom matka i s
dieťaťom býva a po ukončení styku dieťa matke na tomto mieste odovzdá.

Matka j e povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku I., v ktorom súd manželstvo Q. B. a P. B., rod. A., rozviedol.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejiba„okresnýsúd“)vovýrokuI.rozviedolmanželstvo
Q. B. a P. B., rod. A., uzatvorené dňa XX.X.XXXX v K. N. K., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu K. N. K. vo zv. X, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX. Vo výroku II. zveril maloletého F.

na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matky s jej oprávnením ho zastupovať a spravovať jeho
majetok. Vo výroku III. súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého F. sumou 170 eur mesačne, s
povinnosťou výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku IV. upravil styk
otca s maloletým F. každý párny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 17,00 hod. s tým,že otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke odovzdá v
mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Vo výroku V. súd
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovenia
§ 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva navrhovateľa a jeho manželky. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti od januára 2019, nestarajú sa spoločne o maloleté dieťa, nevytvárajú zdravé
rodinné prostredie a spolu nehospodária. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, bez predpokladu

obnovenia manželského spolužitia. Obaja manželia s rozvodom súhlasili. Za hlavné príčiny rozvratu
manželských vzťahov súd považoval dlhodobý výkon zamestnania navrhovateľa v zahraničí, v dôsledku
čoho manželia trávili spolu málo času, vzájomne sa odcudzili, pričom k výraznému odcudzeniu došlo zo
strany manželky, ktorá nadviazala mimomanželskú známosť, čím zároveň porušila zásadu manželskej
vernosti.

3. Súd upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletému F., ktorého so súhlasom otca
zveril do osobnej starostlivosti matky s jej oprávnením maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Upravilstykotcasmaloletýmkaždýpárnytýždeňvroku,vsobotuavnedeľuod10.00hod.do17.00hod.,
súd dodal, že pri uvedenej úprave zohľadnil názor maloletého vyslovený pred kolíznym opatrovníkom
ohľadom stretávania sa s otcom a zohľadnil aj súhlas oboch rodičov s úpravou styku v takomto rozsahu.

Súd dodal, že je potrebné, aby si otec postupne budoval blízky citový vzťah s maloletým synom tak, aby
sa neskôr časový interval ich stretávania postupne zvyšoval. Napokon, stretávanie sa otca s maloletým
je možné aj nad rámec súdom určeného styku, keďže manželka sa vyjadrila, že v prípade, že maloletý
bude chcieť u otca prespať, alebo bude s ním chcieť byť dlhšie, voči tomuto výhrady mať nebude a toto
synovi aj umožní.

4. Rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému upravil súd v rovine právnej podľa § 65
ods. 1 Zákona o rodine. Matka dieťaťa žiadala určiť výživné vo výške 350 eur mesačne tvrdiac, že
otec pracovný pomer u posledného zamestnávateľa neukončil z dôležitých dôvodov ale na vlastnú
žiadosť, z tohto dôvodu trvala na tom, aby súd pri posudzovaní vyživovacej povinnosti otca vychádzal

z jeho príjmov dosahovaných v čase pred jeho evidenciou na úrade práce. Otec dieťaťa s navrhovanou
výškou výživného nesúhlasil, neuviedol ale sumu, ktorú by bol ochotný a schopný titulom výživného na
svojho syna platiť. Matkou uvádzané výdavky vo vzťahu k maloletému synovi : strava 120 eur, drogéria,
hygienické potreby 25 eur, oblečenie 50 eur, cestovné do školy 120 eur, telefón 20 eur, poistenie 20
eur, mimoriadne výdavky na lieky v prípade ochorení 10 eur, školské aktivity a pomôcky 50 eur ( t. j.

spolu 415 eur), hodnotil súd za primerané. Matkou tvrdené cestovné náklady súvisiace s dochádzkou
maloletého do školy z R. do K. N. K. a späť vo výške sumy 120 eur súd ale považoval za nadhodnotené,
vzhľadom na komplikovanú dopravu na danom úseku, ďalej, že maloletý je žiakom 2. ročníka základnej
školy akceptoval síce, že ho matka každý deň vozí do a zo školy autom, avšak za primeraný výdavok
na cestovné považoval podľa vlastného prepočtu ( uvádzaného v bode 18 odôvodnenia rozhodnutia )

sumu 80 eur mesačne a túto sumu bral do úvahy pri ustálení výdajov spojených s výchovou dieťaťa.
Súd aj náklady na mobilný telefón pre dieťa vo výške tvrdenej sumy 20 eur mesačne považoval za
nadhodnotené a ustálil tieto náklady vo výške primeranej sumy 5 - 10 eur mesačne.

5. Dokazovanie preukázalo, že obidvaja rodičia sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce v evidencii

uchádzačov o zamestnanie. Ani jednému z rodičov nebránia vo vykonaní práce žiadne objektívne,
resp. subjektívne skutočnosti, napr. nepriaznivý zdravotný stav. Manželka navrhovateľa doposiaľ nikde
nepracovala, rodinu zabezpečoval navrhovateľ dlhodobo pracujúci v Írsku. Rozhodol sa ale ukončiť
pracovný pomer a začal bývať a pracovať na Slovensku s odôvodnením, že v dôsledku dlhodobej
práce v zahraničí prišiel o manželku a chcel by zlepšiť vzťah so synom, ktorému by sa chcel začať

venovať. Uvedené dôvody prezentované navrhovateľom pre skončenie pracovného pomeru v zahraničí
považoval súd za plne opodstatnené a ukončenie pracovného pomeru u bývalého zamestnávateľa v
zahraničí za dôvodné. Neosvojil si tvrdenie manželky, že navrhovateľ pracovný pomer ukončil nie z
dôležitých dôvodov. Súd mal za to, že nemožno od navrhovateľa požadovať a dôvodne očakávať, aby
naďalej vykonával prácu v zahraničí, keďže na Slovensku má syna, ktorému sa chce začať venovať,

starať sa o neho ako i o ďalšiu rodinu a práve z tohto dôvodu pri rozhodovaní o výške výživného
nevychádzal z príjmu navrhovateľa dosahovaného u jeho bývalého zamestnávateľa v Írsku, ale z jeho
potencionálneho príjmu, ktorý by v obdobnej pracovnej pozícii na území SR mohol dosiahnuť. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na to, že otec/navrhovateľ pracoval v zahraničí dlhodobo v pracovnej pozíciiako zvárač a na Slovensku na obdobnej pozícii platy zváračov sú 1.000 eur mesačne brutto i viac,
vychádzajúczuvedenejzásadynačasporozvodemanželstvaurčilpovinnosťotcoviprispievaťnavýživu
maloletého sumou 170 Eur mesačne. Súd mal za to, že možnosti a schopnosti navrhovateľa ( ďalej

iba „ otec“ ) umožňujú platiť výživné v tejto výške, napokon určená výška výživného je primeraná aj s
prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výdajov súvisiacich s jeho výchovou.

6. Podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

7. Proti rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie do všetkých výrokov rozsudku, v ktorom súd
upravil práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

8. Uviedol, že súhlasil so zverením maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, stalo sa tak z
dôvodu, že po návrate zo zahraničia bolo potrebné si zariadiť záležitosti bývania a práce. V súčasnosti

je už zabývaný v byte, kde spoločne bývali s manželkou, maloletý v byte má svoju zariadenú izbu,
prostredie je mu známe a on sa medzičasom aj zamestnal vo firme DOPRAVA a SLUŽBY K & T, spol.
s r. o., Tvrdí, že sú splnené všetky podmienky na to, aby sa aj on mohol o maloletého osobne starať,
žiadavrámcizmenyrozsudkuzveriťmaloletédieťadostriedavejstarostlivostiobochrodičovbezurčenia
výživného, navrhuje, aby prvý a druhý týždeň mesiaca dieťa bolo v starostlivosti matky a tretí a štvrtý

týždeň mesiaca v jeho starostlivosti. Keďže sa o maloletého budú obaja starať v rovnakom pomere,
žiada súd, aby výživné na dieťa neurčoval.

9. Nesúhlasí ani s určenou výškou výživného na maloletého v sume 170 eur mesačne, pretože
nezodpovedá jeho súčasným príjmovým pomerom. Z pracovného pomeru u zamestnávateľa DOPRAVA

a SLUŽBY K & T, spol. s r. o., má čistý mesačný príjem vo výške 520 eur. Jeho výdavky predstavujú:
platba na správu bytu v sume 120 eur mesačne (došlo k zvýšeniu zo sumy 101 eur na sumu 120 eur k
1.7.2019), platí hypotéku na byt v sume 140 eur mesačne, elektrinu v sume 30 eur mesačne, internet v
sume 6 eur mesačne, telefón v sume 25 eur mesačne, cestu do práce v sume 45 eur mesačne, stravu
v sume 150 eur mesačne, oblečenie v sume 20 eur mesačne, hygiena v sume 20 eur mesačne a pri

pripočítaní výživného v sume 170 eur by jeho mesačné výdavky činili sumu 710 eur. Poukazuje aj na
tú skutočnosť, že maloletý medzičasom začal navštevovať školu v mieste bydliska v R., tým odpadli
náklady cestovného v sume 80 eur mesačne a podľa jeho názoru výživné na maloletého môže byť
určené vo výške sumy 60 eur mesačne, čo by bolo aj zohľadnením základnej zásady - možnosti a
schopnosti povinného rodiča a potrieb maloletého dieťaťa.

10. Otec hodnotí súdom vymedzený rozsah jeho stretnutí s maloletým synom za neprimerane krátky,
uvádza, že sú zvyknutí s maloletým chodiť na kúpaliská alebo na výlety, na hrady, pričom v prípade
určenéhočasustretnutí 7hodínbyurobiťtakéhovýletysosynomnestihli.Žiadapreto,abyjehostretnutia
s maloletým boli určené dlhšiu dobu, v čase od soboty 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Pre prípad,

ak by odvolací súd dospel k záveru, že maloleté dieťa ponechá v osobnej starostlivosti matky, domáha
sa určenia výživného na maloletého v sume 60 eur mesačne a stretnutia s maloletým synom upraviť v
čase od soboty 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

11. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca trvala na zverení maloletého syna do svojej osobnej

starostlivosti, veď sa aj s otcom dieťaťa na súde takto riadne dohodli. Nesúhlasila, aby súd maloletého
zveril do striedavej starostlivosti rodičov, argumentovala v tejto súvislosti, že vzťah syna a otca nie je na
takej kvalitatívnej úrovni, ktorá by túto formu starostlivosti o maloletého umožnila. Ani tých pár stretnutí,
ktoré otec so synom doteraz absolvoval neprezumuje, že ich vzťah je natoľko zlepšený, že by syn takýto
typ starostlivosti akceptoval, navyše táto forma v aktuálnej dobe by nebola v záujme dieťaťa, dodala,

že otec zjavne nedokáže pokojne akceptovať skutočnosť, že vzťahy s dieťaťom sa obnovujú a budujú
postupne a všetko si vyžaduje svoj čas.

12. Matka poukazuje na to, že otec syna vôbec neberie do svojej domácnosti počas určených termínov
stretnutí. Ako aj on sám v odvolaní uvádza, absolvuje s ním rôzne akcie, výlety, kúpalisko, počas stretnutí

otec nevyberá pre syna vhodnú, pravidelnú a plnohodnotnú stravu, čo svedčí i o tom, že otec si musí
zvyknúť na novú situáciu a osvojiť si všetky aspekty starostlivosti o maloleté dieťa, keďže v dôsledku
svojho pobytu v zahraničí sa o neho nikdy po dlhšiu dobu nestaral. Aktuálne je maloletý spokojný a
šťastný v nastavenom režime, teda je zvyknutý na jej osobnú starostlivosť a na to, že sa so svojim otcomstretáva každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Režim stretávania sa podľa
aktuálneho rozsudku okresného súdu trval len od okamihu vyhlásenia rozhodnutia, nejaké 4 mesiace.
S poukazom na skutočnosť, že 9.4.2019 navrhovateľ/otec vyslovil súhlas so zverením maloletého syna

do jej osobnej starostlivosti, aj s úpravou rozsahu stretávania, dá sa hovoriť o dosiahnutí rodičovskej
dohody, hoc táto vo výroku rozhodnutia, čo do časti starostlivosti ani do časti úpravy styku vymedzená
nebola, ona ako matka pochybuje o práve otca na podanie odvolania voči tejto časti rozhodnutia s
odkazom na § 122 CMP.

13. Matka uviedla, že stále nemá žiadny príjem, finančne jej vypomáhajú rodičia a priateľ F. T., s
ktorým žije i s maloletým synom F. v spoločnej domácnosti. Potvrdila zníženie cestovných nákladov
dieťaťa, pretože od septembra 2019 maloletý navštevuje Základnú školu v R., kde bude dochádzať
už len autobusom a predpokladané cestovné náklady podľa predpokladanej ceny lístka budú asi v
sume 80 eur mesačne. Otcom navrhovanú výšku výživného v sume 60 eur mesačne hodnotí za
neprimeranú sumu, nezodpovedajúcu ani sume životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré je od

1.7.2019 vo výške 95,96 eur mesačne. Z navrhovanej sumy 60 eur mesačne nebude schopná synovi
zabezpečiť ani stravovanie, nehovoriac už o zabezpečení nejakého záujmu dieťaťa. Rovnako žiada,
aby bolo zohľadnené, že maloletému poskytuje osobnú starostlivosť a zabezpečuje mu bývanie, hoc
prostredníctvom svojho priateľa F. T..

14. Podľa názoru matky otec je spôsobilý dosahovať vyšší príjem, v zahraničí pracoval ako zvárač a
platy zváračov na SVK sa tiež pohybujú okolo 1.000 eur. Predložila pracovné ponuky v strojárstve v
okolí, kde sa plat pohybuje od 750 eur mesačne a vyššie. Nie je pre ňu zrejmé, prečo sa otec zamestnal
na pomocné práce, keď v minulosti pracoval v strojárstve (je vyučený v tomto odbore ) dokonca v
zahraničí, ktoré skúsenosti by aj zamestnávateľ ako Schaeffler ocenil, navyše, otec aktívne ovláda aj

cudzí jazyk. Za tejto situácie matka označuje prijatie podradnej práce otcom za účelové, aby deklaroval
pred súdom nízky príjem v záujme určenia čo najnižšieho výživného. Je aj predpoklad podľa matky, že
otcovi k deklarovanému príjmu 520 eur mesačne sa budú vyplácať aj výkonnostné odmeny navyšujúce
jeho príjem o 20 %. Podľa matky je žiaduce, aby otec doložil do spisu výplatné pásky o výške svojho
príjmu u súčasného zamestnávateľa a tiež, aby súd lustráciou v bankách zistil úspory otca z príjmov ním

dosahovaných v zahraničí. V súhrne ale trvá na tom, aby sa vychádzalo z potencionálneho príjmu otca,
resp. z jeho reálnych majetkových, zárobkových pomerov tak ako tomu bolo v konaní pred okresným
súdom.

15. Podľa názoru matky otec si musí uvedomiť prioritu svojej vyživovacej povinnosti pred všetkými inými

výdavkami. Najskôr má povinnosť uhradiť výživné, až potom uspokojovať svoje potreby. Poznamenala,
že otec výživné na maloletého syna platí vo výške sumy 170 eur mesačne tak, ako bolo určené
napadnutým rozsudkom. Za nie nevyhnutné výdavky otca označila platby na internet a telefón, napokon
podľajejnázoruotcomdeklarovanépríjmyvzhľadomnajehomesačnévýdajovépoložkysúvskutočnosti
odlišné oproti reálnym. Otec svoju finančnú situáciu účelovo a úmyselne skresľuje, chce sa jej takýmto

spôsobom pomstiť. Žiada potvrdiť rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch,
vrátane určenej výšky výživného v sume 170 eur, ktoré je primerané a zodpovedajúce reálnym
majetkovým, zárobkovým a iný možnostiam a schopnostiam otca.

16. Otec v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie matky uviedol, že súhlasí, aby maloletý bol

vychovávaný v osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka s dieťaťom v súčasnosti býva v obci R.,
on v meste K. N. K. a vzhľadom na vzdialenosť by striedavá starostlivosť nebola vhodná.

17. Rozhodne sa ohradzuje voči tvrdeniam matky dieťaťa, že so synom nemá vybudovaný žiaden
vzťah. Práve naopak, so synom sa majú radi, radi sa stretávajú, keď nie sú spolu telefonujú si, počas

jednotlivých stretnutí čas trávia u neho v byte v K. N. K., alebo navštevujú rodinu, najmä starých
rodičov,jehosúrodencov,podnikajúrôzneaktivity,akonapr.turistiku,bicyklovanie,návštevuhistorických
pamiatok, kúpalísk. Práve uvedený popis aktivít nesvedčí o tom, že by sa maloletému synovi nevenoval,
alebo nemal o neho záujem a nesvedčí ani o tom, že by s ním nemal vybudovaný dobrý vzťah. Syn
navštevuje aj jeho domácnosť a on sa dokáže postarať aj po materiálnej stránke o maloletého. Je

zamestnaný, čo preukázal aj pracovnou zmluvou, naopak, nezamestnaná je matka a vzhľadom na dobu
nezamestnanosti ( 10 rokov ) ani nemá záujem si prácu hľadať. Predkladá výplatné pásky o výške mzdy
od nástupu do práce u súčasného zamestnávateľa a nemá ani s tým problém, aby si súd vylustroval v
bankových domoch, či má nejaké úspory. Výslovne ale žiada, aby výdavky na zabezpečenie týchto správznášala matka maloletého, keďže tento dôkaz navrhovala ona. Predkladá aj potvrdenie SAD Žilina, z
ktorého vyplýva, že cena cestovného lístka R. C. do R. - základná škola pre maloletého predstavuje
mesačnú sumu 14,40 eur, čo znamená značné zníženie oproti deklarovanej sume nákladov na cestovné

vo výške 80 eur meačne. Žiada odvolací súd aj o zmenu rozhodnutia o úprave styku so synom v rozsahu
odvolacieho návrhu, má totiž za to, že záujem syna si vyžaduje, aby spolu trávili dlhší spoločný čas.

18. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“),
po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému
odvolanie je prípustné, odvolací súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, postupujúc podľa §
219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil
vo výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke ( II.) a podľa § 388 CSP zmenil
vo výroku o výške výživného ( III.) a vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na čas po

rozvode manželstva ( IV). Nedotknutým zostal výrok I. odvolaním nenapadnutý o rozvode manželstva
navrhovateľa a jeho manželky.

20. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).

21. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine).

22. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje záujem maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, prihliadne najmä
na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča

dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržiavanie pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).

23. Je bez akýchkoľvek pochýb, že v odvolaním napadnutých častiach okresný súd rozhodoval o úprave

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

24. Odvolací súd prioritne vyhodnotil, či rodičia uzavreli kvalifikovanú dohodu v otázke osobnej
starostlivosti o dieťa, v otázke úpravy stretnutí otca s ním, pretože podľa § 122 Civilného sporového
poriadku ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú

rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

25. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom zvukového záznamu z meritórneho pojednávania konaného
dňa 9.4.2019. Hoc z obsahu uvedeného záznamu je evidentné, že súd/sudkyňa viedla rodičov v
otázkach úpravy ich práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode k dohode (čo do osobnej

starostlivosti, rozsahu stretnutí otca s dieťaťom, úpravy výživného), avšak obsah zvukového záznamu
nepreukazuje, že by rodičia mali uzatvoriť v dotknutých otázkach kvalifikovanú rodičovskú dohodu,
ktorú by súd následne schválil. Uvedenému záveru napokon svedčí aj to, že výrokové vety odvolaním
napadnutého rozsudku schválenie rodičovskej dohody súdom neobsahujú. Vzhľadom na uvádzané
súvislosti odvolací súd konštatoval prípustnosť odvolania otca do všetkých výrokov rozsudku upravujúce

práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ich manželstva a ich aj podrobil
odvolaciemu prieskumu.

26. Otec v štádiu odvolacieho konania prehodnotil svoj názor, upustil od striedavej rodičovskej

starostlivosti o dieťa, súhlasil, aby maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti matky s jej
nadväzujúcimioprávneniamimaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetok.Odvolacísúd dodáva,že
pokiaľ okresný súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky rozhodol vecne správne, pretože
zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplynulo, že v starostlivosti u matky sú pre dieťa vytvorenévhodné podmienky a túto formu starostlivosti o dieťa vyjadrujúce jeho záujem doporučil na základe
vykonaného šetrenia aj kolízny opatrovník zastupujúci dieťa v konaní. Krajský súd následne konštatujúc
vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu rozsudok v tejto odvolaním napadnutej časti podľa § 387

ods.1 CSP potvrdil.

27. Nie sú pochybnosti o tom, že v dôsledku dlhodobého odlúčenia navrhovateľa/ otca od rodiny, ktorý
vykonával prácu v zahraničí a z príjmu z pracovnej činnosti ekonomicky zabezpečoval svoju rodinu, sú
citové väzby maloletého vo vzťahu k matke silnejšie. Otec podľa názoru odvolacieho súdu preukázal

opravdivý záujem aktívne participovať na výchove a starostlivosti svojho syna, čo môže na čas po
rozvode manželstva realizovať iba v rámci upravených stretnutí s maloletým. Hoc je názor maloletého
dieťaťa vo veciach dotýkajúcich sa jeho výchovy veľmi dôležitý, avšak je rovnako dôležité, aby pre
prípad rozvodu rodičov bol vytvorený priestor pre aktívny, pravidelný, intenzívny vzťah dieťaťa s rodičom
ktorému ho súd nezveril do osobnej starostlivosti, pretože aj za situácie, že sa rodičia dieťaťa rozvedú a
založia si vlastný osobný život, rodičmi svojim deťom zostávajú naďalej a deti naďalej majú právo ako

na matku tak aj na otca. V súdenej veci je preukázané, že maloletý svojho otca pozná, stretávajú sa,
nebolo preukázané, že by sa matka stretnutiam otca so synom bránila, prostredie otca je pre maloletého
známe, nič podľa výsledkov vykonaného dokazovania nebráni podľa názoru odvolacieho súdu širšej
úpraverozsahustretnutímaloletéhosynasotcom,avychádzajúczkonštatovanýchsúvislostísapriklonil
k odvolaniu otca a jeho styk s maloletým upravil v širšom rozsahu, každý párny týždeň od soboty od

10.00 hod. do nasledujúceho dňa do nedele do 17.00 hod.

28. Otázka určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého na čas po rozvode manželstva je medzi
rodičmi sporná. Matka trvala na potvrdení rozsudku o určení výživného v sume 170 eur mesačne, otec
naopak v odvolacom návrhu žiadal určiť výživné na dieťa v sume 60 eur mesačne.

29. Niet pochýb o tom, že zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu majú obaja
rodičia. Krajský súd prioritne zdôrazňuje spotrebný charakter výživného, ďalej, že určená výška
výživného od povinného rodiča na maloleté dieťa neslúži na zabezpečenie príjmu matky ale na úhradu
mesačných potrieb dieťaťa. Matka je dlhodobo nezamestnaná, bez príjmu. Neuviedla ani v písomnom

vyjadrení k odvolaniu otca, že by sa medzičasom zamestnala a že by mala disponovať príjmom z
pracovnej činnosti a neuviedla ani vážne okolnosti, ktoré by jej bránili zamestnať sa a usilovať sa o
vlastný príjem. Otec u aktuálneho zamestnávateľa má mesačný príjem v sume 520 eur, avšak podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súd pri posudzovaní možností a schopností otca správne vychádzal z
jeho potencionálneho príjmu, ktorý by na území Slovenskej republiky v pracovnej pozícii zvárača mohol

dosiahnuť. Hoc matka požadovala, aby sa zohľadnil potencionálny príjem otca dosahovaný v zahraničí
v obdobnej pracovnej pozícií podstatne vyšší, avšak treba súhlasiť s tým čo konštatoval aj okresný súd,
že dôvody ukončenia pracovného pomeru otcom v zahraničí ( a jeho následný návrat na Slovensko )
sú charakteru objektívneho.

30. Potencionalitu príjmu otca vo výške sumy 1000 eur mesačne brutto v pozícii zvárača na území
Slovenska vzhľadom na zverejnené mzdové rozpätie na internetovej stránke je možné aj podľa názoru
odvolacieho súdu konštatovať. Treba ale zohľadniť, že otca by zaťažovala povinnosť z tohto príjmu
zaplatiť odvody a daň, to znamená, že po splnení týchto povinností jeho čistý mesačný príjem by
sa mohol pohybovať v sume okolo 700 eur. Treba tiež pripustiť náklady otca súvisiace bezprostredne

výkonom tejto práce ( napr. náklady dochádzky do práce, náklady na regeneráciu pracovnej sily a
pod.). Vzhľadom na preukázané výdavky súvisiace so zabezpečením odôvodnených potrieb dieťaťa,
jeho vek, ďalej na pokles aj cestovných nákladov súvisiacich s dochádzkou dieťaťa do školy - čo ani
matka výraznejším spôsobom nerozporovala, odvolací súd v rámci zmeny rozsudku určil povinnosť
otca platiť výživné na maloletého na čas po rozvode v sume 120 eur mesačne, túto sumu vzhľadom aj

na individuálne okolnosti súdenej veci považoval za primeranú. Otcom navrhovanú sumu výživného 60
eur mesačne vyhodnotil za neprimerane nízku a dal za pravdu matke, že z tejto sumy by nebolo možné
pokryť ani najnevyhnutnejšie potreby maloletého dieťaťa.

31. Čiastočná zmena rozsudku (v dvoch výrokoch) viedla k rozhodovaniu o trovách celého konania

( prvoinštančné a odvolacie ), keď aplikáciou § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 Civilného
mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal odvolací súd nárok na náhradu trov konania.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.