Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203857
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318203857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - E.. L. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 6, XXX XX J., zastúpená Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou so sídlom
Krížna 17/B, 811 07 Bratislava, a otec - E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX XX J., v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.03.2019, č.k. 38P/151/2018-50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.03.2019, č.k. 38P/151/2018-50 zveril maloletého E.
Z., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch
tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň počnúc piatkom
párneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00

hod. a v osobnej starostlivosti matky bude maloletý každý párny kalendárny týždeň počnúc piatkom
nepárneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do piatka párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod,
s tým že rodičia si maloletého prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná
starostlivosť, oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok ponechal obidvom rodičom,
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom výživné neurčil. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24 ods. 2, § 36, § 62 ods. 1,
2, 6, Zákona o rodine, § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, keď
na základe vykonaného dokazovania dospel pri splnení všetkých zákonných podmienok k záveru,
že v danom prípade budú potreby a záujmy maloletého najlepšie zabezpečené jeho zverením do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí ho budú aj zastupovať a spravovať jeho majetok.
Vychádzal z preukázania, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, obaja majú o výkon
osobnej starostlivosti záujem, pričom istú formu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého ktorú aj

realizujú vyhodnotil ako súladnú so záujmom maloletého. Pokiaľ ide o súladnosť záujmu maloletého so
zverením do striedavej osobnej starostlivosti, tento mal súd prvej inštancie preukázaný predovšetkým aj
šetrením pomerov v domácnosti oboch rodičov v čase prítomnosti maloletého. Vychádzal okrem iného
aj z pozorovania vzájomnej interakcie maloletého u každého z rodičov kolíznym opatrovníkom, ktorýskonštatoval, že maloletý je v domácnostiach oboch rodičov veľmi dobre adaptovaný, prostredie u oboch
rodičov považuje za svoj domov, cíti sa tam prirodzene, uvoľnene a sebaisto. Uviedol, že obaja rodičia
prispôsobujú svoj život maloletému, ktorý považuje za úplne prirodzené, že sa o neho starajú obaja

rodičia. Pokiaľ ide o konkrétnu formu striedavej osobnej starostlivosti súd za zrejmé považoval, že táto
je ovplyvnená výkonom povolania rodičov pracujúcich u rovnakého zamestnávateľa MV SR Krajské
riaditeľstvo HaZZ v pracovných zmenách ( matka ako operačný dôstojník, otec ako hasič-
záchranár ), s rozpisom služieb vždy v mesiaci vopred, ktorú okolnosť však nepovažoval za dôvod
vylučujúci takúto formu starostlivosti. Dokonca aj situácia, kedy sú rodičia v práci naraz je vyriešená

tým, že o maloletého sa starajú rodičia matky, čo je však v takomto prípade bežné,
keďže aj matka pracuje na 24-hodinové zmeny, rovnako ako otec, teda zabezpečiť starostlivosť o
maloletého v čase, kedy budú rodičia v práci, bude potrebné istým spôsobom zabezpečiť aj po tom, čo
maloletý začne navštevovať predškolské zariadenie. Súd prvej inštancie preto nepovažoval námietky
matky v tejto súvislosti za relevantné, pretože aj ona pracuje v rovnakom režime ako otec, teda tak
isto nie je schopná zabezpečiť celodennú osobnú starostlivosť o maloletého bez adekvátnej výpomoci.

Do pozornosti rodičom dal možnosť dohodnúť sa so zamestnávateľom na rozdelení služieb tak, aby
ich nevykonávali v rovnakom čase. Pokiaľ ide o lepšie zaistenie potrieb maloletého, uviedol, že obaja
rodičia výrazne participujú na živote maloletého, pričom všetky preukázané skutočnosti v celosti tvoria
dostatočné odôvodnenie jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o výživnom
vychádzal zo skutočností, že obaja rodičia súd slobodní a iné vyživovacie povinnosti nemajú. Na starne

matky, ktorá obýva byt vo vlastníctve svojich rodičov, mal za preukázaný priemerný čistý mesačný príjem
900 eur, na strane otca 845 eur. Otec býva rovnako ako matka v J., v byte zakúpeného z prostriedkov
hypotekárnehoúveruposkytnutéhovcelkovejvýške80000eursmesačnousplátkouúveruvovýške350
eur. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti na maloletého rodičom neurčil poukazujúc na
takmer totožnú výšku príjmov rodičov, porovnateľnú životnú úroveň a riadnu participáciu na zabezpečení

výživy a potrieb maloletého zo strany každého z rodičov. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka v
časti o zverení maloletého a v časti o výživnom na maloletého. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vyhovieť jej návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností. Súdu prvej inštancie vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že súd neakceptoval záujem
maloletého vyrastať v atmosfére harmónie a stability, nezaoberal sa jeho vekom, v

ktorom doposiaľ dlhšie bez nej nebol. Zdôraznila, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti vo veku 16
mesiacov maloletého a maloletý je zvyknutý na režim, ktorým rodičia doposiaľ realizovali starostlivosť
o neho a na ktorom sa vždy aktuálne dohodli. Uviedla, že aj naďalej bude podporovať starostlivosť
realizovanú otcom a výkon jeho rodičovského práva, keď maloletý má s otcom pekný vzťah a potrebuje
ho. Mala za to, že otec nemá skúsenosť s dlhodobou starostlivosťou o maloletého a je otázne, ako bude

zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, keď pracuje v 24 hodinových zmenách
a jeho matka je pracujúca. Preto za vhodnejšie pre maloletého považovala jeho zverenie do svojej
výlučnej starostlivosti s neupravením styku otca s maloletým, ktorý si ho môže vziať vždy, keď bude
mať priestor sa mu venovať. Uviedla, že otec v decembri 2018 prestal uhrádzať výživné na maloletého,
pričom už štvrtý mesiac sama hradí náklady na maloletého. Súd sa jej pripomienkou ohľadne výživného,

vrátane zročného nezaoberal a nevychádzal z reálneho stavu, kedy otec mal maloletého najviac 2 dni
v týždni aj to nie celých 24 hodín, preto sa nedá povedať, že otec sa rovnakou mierou podieľa na
nákladoch na maloletého. Uviedla, že nemá vedomosť, či otec maloletému kupuje darčeky, oblečenie
a iné potreby, nakoľko si maloletý z bytu otca nemôže nič odniesť. Namietala, že súd v napadnutom
rozhodnutí nedoriešil možnosť úpravy osobnej starostlivosti rodičov v období štátnych sviatkov

a možnosť pre strávenie dovolenky rodičmi.

4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Odvolanie matky považoval za nedôvodné, keď zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov je zachovaný jeho najlepší záujem a zároveň naň boli splnené všetky podmienky.

Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny, vychádzajúci z podrobne vykonaného
dokazovania, výsluchom rodičov a tiež správou kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v
domácnostiach oboch rodičov v čase, kedy sa tam maloletý zdržiaval a tiež z doposiaľ realizovanej
spoločnej starostlivosti o maloletého na základe dohody rodičov striedaním v ich domácnostiach podobu takmer 2 rokov. Uviedol, že za celý čas odkedy sa realizuje striedanie maloletého v domácnostiach
obidvoch rodičov (od júla 2017 do súčasnosti) vyrastá maloletý v harmonickom prostredí s dvomi
milujúcimi rodičmi. Mal za to, že maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných

intervaloch aj preto, že z dôvodu nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času oboch rodičov, nebolo
možné preniesť do vykonateľného výroku súdu intervaly, ktoré sa rodičmi na základe ich dohody
realizujú. Hoci je maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, dohoda
rodičov na zmene intervalu má vždy prednosť, preto ak sa rodičia vzájomne dohodnú na striedaní
v intervaloch podľa ich pracovných zmien, takáto dohoda má prednosť, čo sa aj v súčasnosti deje.

Nepovažoval za správne tvrdenie matky, že súd neupravil sviatky, keď ide o úpravu, kedy sa rodičia
v starostlivosti o maloletého počas sviatkov striedajú. Mal za to, že sa s matkou vedia dohodnúť na
osobitnej úprave počas leta, ak by matka chcela odcestovať s maloletým na dovolenku na dlhšie ako
týždeň. Nesúhlasil s jej tvrdením, že už štvrtý mesiac hradí všetky náklady na maloletého sama, keď
maloletý je v nerovnomerne rozvrhnutej striedavej starostlivosti (z dôvodu pracovných zmien) už dlhšie
obdobie a zdržiava sa v domácnostiach oboch rodičov, ktorí za neho obaja uhrádzajú náklady. Zdôraznil,

že v prípade ak budú obaja v práci starostlivosť o maloletého bude zabezpečovaná od septembra 2019
materskou školou, prípadne starými rodičmi z jeho alebo matkinej strany, preto tieto námietky matky
nepovažoval za dôvodné.

5. Kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa navrhol rozsudok ako správny potvrdiť.

6.Matkavosvojomvyjadreníkvyjadreniuotcaakolíznehoopatrovníkaprostredníctvomzvolenejprávnej
zástupkyne zotrvala na svojich tvrdeniach a odvolacích dôvodoch, vyjadrenie kolízneho opatrovníka
považovala za príliš všeobecné, keď nepreveroval reálnosť striedania starostlivosti a výkonu opatery
každým rodičom, čo nebolo dokazované ani súdom prvej inštancie. Trvala na názore, že maloletý nie

je navyknutý na osobnú striedavú starostlivosť zabezpečovanú v rovnakých časových úsekoch oboma
rodičmi. Uviedla, že otec vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že jej na maloletého prispieval len v období od
01. 07. 2017 do 30.11.2018, od decembra 2018 otec potvrdil, že na maloletého neprispieva. S odkazom
na platnú právnu úpravu poukázala na fakt, že otec si neplní svoju zákonnú povinnosť a neprispieva na
zaopatrenia a výživu maloletého. Úprava výnimiek zo stanoveného režimu styku maloletého v období

sviatkov a prázdnin je dôležitá, nakoľko je žiaduce, aby maloletý v období sviatkov mal možnosť kontaktu
s oboma rodičmi.

7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach.

8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a §
219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal
dokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočnostízhľadiskaposúdeniavhodnosti

zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, vrátane preverovania materiálnych a
osobnostných podmienok na strane každého z rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne

poukázal.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní matky o nesprávnych skutkových záveroch súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov)
by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola

výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutočný stav veci, na vec aplikoval
správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou vjej odvolaní nemali za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanými
závermi súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa s obsahom celého spisového
materiálu a odvolacími dôvodmi matky, dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie a odporúčaniami
kolízneho opatrovníka k záveru, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov je v jeho záujme. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je nevyhnutné
konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú rodičia povinní vykonávať v záujme maloletého

dieťaťa, prináležia rovnako obidvom rodičom. K inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je potrebné
uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy
prioritný záujem dieťaťa. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako
aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a
vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a
povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi

oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne
komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav
veci vyplývajúci z dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k
záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého, ktorý bude mať takto možnosť
úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obidvom rodičom. Odvolací súd vyhodnocujúc jednotlivé dôvody

odvolania matky vzhľadom na rodinnú situáciu maloletého a jeho vzťahy k obom rodičom, súhlasí
so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody svedčiace v prospech striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov vysoko prevažovali nad spôsobom výkonu ich práce na zmeny, ktoré sa javia ako
prekonateľné, tak ako doposiaľ dohodou rodičov, prispôsobením výkonu práce režimu striedania rodičov
pri starostlivosti o maloletého, prípadne za pomoci starých rodičov aj za predpokladu, že maloletý už od

septembra 2019 navštevuje predškolské zariadenie. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej
veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia (pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme
maloletého)imaloletýideálnepredpokladyprerealizovaniestriedavejosobnejstarostlivosti,počasktorej
bude maloletý v rovnakých intervaloch vždy v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov - rodičia
bývajú neďaleko od seba, majú materiálne a aj ľudské podmienky na zabezpečenie starostlivosti o

maloletého potrebné na jeho výchovu a zdravý vývoj. Maloletý je spokojné a vyrovnané dieťa, má rád
obidvoch rodičov a v starostlivosti každého z nich sa cíti dobre a bezpečne, skutočnosť ktorú by mala
matka rešpektovať a prijať ju. Z okolností prípadu i s prihliadnutím na námietky matky prezentované
už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti by nebolo v záujme maloletého. V danom prípade vzhľadom na preukázaný

prospech maloletého v rámci doposiaľ realizovanej istej formy striedavej starostlivosti zodpovedajúcej
rovnakému spôsobu výkonu práce obidvoch rodičov v zmenách, nemôžu byť dôvodom na zverenie
maloletého iba do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keď zároveň z vykonaného dokazovania
nevyplývajú žiadne závažné dôvody, ktoré by zvereniu maloletého do tejto formy starostlivosti bránili.
Matkou uvádzaná preferencia jej výlučnej osobnej starostlivosti pred striedavou osobnou starostlivosťou

u maloletého z vykonaného dokazovania nevyplýva, keď výsluchom rodičov a prešetrením pomerov
pri pozorovaní vzájomnej interakcie medzi maloletým a oboma rodičmi je zrejmé, že tento vyhľadáva
prítomnosť obidvoch rodičov a je spokojný s rovnakou intenzitou styku s nimi obomi. Odvolací súd sa
nemohol stotožniť s námietkou matky, ktorá poukazovala na vek maloletého či nedostatok skúsenosti
otca so starostlivosťou o maloletého. Odvolací súd konštatuje, že otec je rovnocenným rodičom ako

matka, za výchovu a starostlivosť o maloletého nesie rovnakú zodpovednosť, pričom z vykonaného
dokazovania a ani z vyjadrení matky nevyplýva, že by starostlivosť o maloletého zanedbával alebo ju
nevykonával v jeho prospech. Pokiaľ ide o námietky matky, že súd prvej inštancie osobitne neupravil
výkon striedavej osobnej starostlivosti počas letných mesiacov či Vianoc, tu odvolací súd poukazuje
na obsah odvolania matky a jej odvolací petit, v ktorom žiadnym spôsobom nenavrhla požadovanú

osobitnú úpravu, naopak jej odvolací návrh za predpokladu zverenia maloletého do jej výlučnej osobnej
starostlivosti predpokladá, že styk otca s maloletým nebude upravený vôbec. Odvolací súd preto
vychádzal z rovnomerne určenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a vyjadrení obidvoch
rodičov, z ktorých vyplýva ich zrejmá schopnosť sa v tejto otázke zhodnúť. Odvolací súd dáva rodičom do
pozornosti, že v záujme ďalšej výchovy a starostlivosti o maloletého budú povinní vzájomne kooperovať,

pričom na inej úprave výkonu osobnej starostlivosti o maloletého najmä počas sviatkov, či školských
prázdnin, ktoré sa budú maloletého v budúcnosti týkať, sa môžu kedykoľvek dohodnúť aj nad rámec
rozhodnutia súdu.12. Rodičia sú povinní v záujme zdravého vývoja maloletého urobiť všetko pre to, aby posilňovali svoje
rodičovské kompetencie, udržiavali vzájomnú komunikáciu a v pozícii rodičov sa vzájomne rešpektovali.
Základným princípom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je ich záujem,

pričom v danom prípade vhodnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázaná bola. Pri zohľadnení zisteného
blízkeho vzťahu maloletého k obidvom rodičom a potreby si tento vzťah upevňovať a budovať, odvolací
súd vyslovuje presvedčenie o osobnostnej zrelosti obidvoch rodičov, ktorí by mali plne akceptovať
záujem maloletého byť s oboma rodičmi rovnomerne a vytvoriť mu podmienky na to, aby realizácia

striedavej osobnej starostlivosti nebola z dôvodu vzájomných vzťahov rodičov a rozdielnosti ich názorov,
pre maloletého zdrojom nepokoja a straty istoty a u maloletého nevytvárala konflikt lojality.

13. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, ktoré súd prvej inštancie počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov neurčil, aj v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne
správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie zodpovedá tak zisteným zárobkovým a

majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre
určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine s
poukazom na rozhodnutie o rovnomernej a rovnocennej starostlivosti rodičov o maloletého. Odvolacie
dôvody matky v tomto smere neboli jednoznačné, keď z obsahu jej výpovede pred súdom prvej inštancie
vyplýva, že povinnosť platiť výživné navrhla otcovi určiť vo výške 150 eur mesačne, ktoré otec aj platil

a to do januára 2018. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že v mesiaci január a február 2019 a
to až do jeho rozhodnutia ( dňa 07.03.2019 ) obidvaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletého
v rôznych časových intervaloch, kedy sa maloletý zdržiaval v domácnosti otca, v ktorej mu otec vytvoril
všetky vhodné podmienky vrátane kompletného zabezpečenia maloletého po materiálnej stránke. V
danom prípade na strane oboch rodičov správne súd prvej inštancie zohľadnil ich približne rovnakú

výšku príjmov, ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery a aj podiel ich osobnej starostlivosti za
obdobie od 1/2019 do rozhodnutia súdu, kedy otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého k rukám
matke osobitne neurčil.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a

právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).