Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516208275
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:1516208275.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, proti žalovanej: Q. E., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XX, o
zaplatenie 1.430,39 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 1.430,39 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 85,50 eur na súdnom poplatku, do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 10.06.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná
zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 1.430,39 eur a úroku 28% z istiny a k náhrade trov konania s
odôvodnením, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 23.02.2009 zmluvu o bežnom účte, na ktorom
ku dňu 04.02.2014 evidoval debetný zostatok - nepovolené prečerpanie účtu, ktorý sa úročí podľa
Všeobecných obchodných podmienok výveskou úrokových sadzieb.

(2) ) Žalovaná sa na adrese evidovaného trvalého pobytu ani na adrese uvedenej žalobcom v žalobe

nezdržiava, adresa jej aktuálneho pobytu zistená nebola, z toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené
žalovanej postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žaloba tak bola žalovanej doručená dňa 23.06.2018.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o

podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú

v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnejtabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(7) Žalovaná dňa 23.02.2009 uzatvorila so žalobcom zmluvu, v zmysle ktorej jej žalobca zriadil a
viedol bežný účet. Podľa výpisu z účtu žalovanej predstavoval debetný zostatok k uzavretiu účtu
dňa 04.02.2014 čiastku 1.430,39 eur. V zmysle bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok
sa nepovolené prečerpanie úročí podľa bodu 8.8 - úrokovou sadzbou stanovenou bankou. Zmluva
bola opatrená podpisom žalovanej, všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané žiadnou zo

zainteresovaných strán. Z pripojených úrokových sadzieb (účinných od 01.01.2019) vyplýva sadzba pre
nepovolené prečerpanie účtu 28% ročne.

(8) Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v §
708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi

tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov.Žalovanávšakuzavrelapredmetnúzmluvuakospotrebiteľ,idetedaozmluvuspotrebiteľskú,
podriadenú tak navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).

(9) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(10)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(11) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca

žalovanej založil a viedol peňažný účet, na ktorom došlo už v priebehu trvania k debetnému zostatku,
ktorý žalovaná nevyrovnala. Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke
nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci
preskúmal oprávnenosť nároku a uzavrel, že nárok žalobcu bol preukázaný len na istine, preto súd
žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú debetný zostatok vrátiť. Súd však nepriznal žalobcovi aj

nároknaúrok,nakoľkovtejtočastinebolpreukázaný(§132ods.3CSP-žalobcakžalobepripojídôkazy,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť) - žalobca účet uzavrel
dňa 04.02.2014, podľa predloženého výpisu z účtu preukázateľne k debetnému zostatku pripočítaval
mesačne úroky (a poplatky), ktoré žiadal rozhodnutím súdu (duplicitne) navýšiť o ďalšie úroky, pričom
zmluva už netrvala a uplatnil si úrok z úrokovej sadzby účinnej až od 01.05.2016 a preto v tejto časti súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol. K tomuto nároku súd však dáva žalobcovi do pozornosti aj rozhodnutie
NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/1998: „... pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá

obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav,
kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu anina to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým

dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ
je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“), ktoré je možné analogicky
aplikovať aj na uzavretie bežného účtu s debetným zostatkom.

(12) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(13) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(14) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(15) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu (v podstatnom rozsahu - neúspech mal v časti
príslušenstva, z ktorého sa inak súdny poplatok ani neplatí) priznal nárok na náhradu trov voči
žalovanej v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) rozhodol zároveň, keďže ide o
vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 85,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)