Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/1154/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119328903
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119328903.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. C., H.: XX.XX.XXXX, R. S. XXX,
XXX XX S., o vymoženie 639,06 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Denisou
Regináčovou Mihálovou, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, sp. zn. 281EX

322/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.07.2019, domáhal od
povinného vymoženia 639,06 EUR s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozsudku
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Csp/128/2017 zo dňa 13.04.2018, právoplatný dňa 14.06.2018,

vykonateľný dňa 19.06.2018 a uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Csp/128/2017 zo dňa
09.07.2018, právoplatný a vykonateľný dňa 11.08.2018.

2. Poverením zo dňa 22.07.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu
exekútorkuJUDr.DenisuRegináčovúMihálovú(ďalejlen,,súdnaexekútorka“),sosídlomexekútorského
úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, ktorá ju vedie pod sp. zn. 281EX 322/19.

3. Dňa 25.09.2019 súdna exekútorka postúpila súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.08.2019.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že žiada zastaviť exekúciu a to z dôvodu
jeho majetkových pomerov - nemajetnosti ako aj z dôvodu, že si nie je vedomí z čoho mu vznikla

pohľadávka, ktorá sa vymáha v predmetnej exekúcii.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho
právneho zástupcu až dňa 26.09.2019 (súdnej exekútorke doručené dňa 30.09.2019) a uviedol
nasledovné: ,,Predmetom exekúcie je vymáhanie peňažného nároku právoplatne priznaného
exekučným titulom. Predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu

nesplatenej pôžičky. Prostriedky procesnej obrany voči nami uplatnenému nároku počas základného
konania neuplatnil a odvolanie voči rozsudku nepodal.“ Ďalej oprávnený uviedol, že povinný v
podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po
vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Na záver oprávnený uviedol, že
nakoľko v návrhu povinného na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod, ktorý bráni
vymáhateľnosti uplatneného nároku oprávneného, so zastavením exekúcie nesúhlasí a na podanom

návrhu na vykonanie exekúcie naďalej trvá.7 Súdna exekútorka sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že návrh povinného bol podaný
v zákonnej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie avšak neobsahuje predpokladané
dôvody zastavenia exekúcie súdom ustanovené v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa názoru

súdnej exekútorky tým nie súd splnené podmienky pre posudzovanie opodstatnenosti návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, najmä odôvodnenosť, dôkazy a skutočnosti preukazujúce relevantnosť
podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ďalej súdna exekútorka uviedla, že povinný
nedoložilanižiadnevecnédôkazy,ktorébypopieraliexistenciuzáväzkuvočioprávnenémuanenamietal
ani odôvodnenosť záväzku voči oprávnenému. Súdna exekútorka je preto toho názoru, že návrh

povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť v celom rozsahu a to z dôvodu, že nie sú
splnené predpokladané dôvody zastavenia exekúcie súdom.

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví,
v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená

realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného

konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného
nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí
súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

14. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že z vyjadrenia súdneho
exekútora má preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný
účinok. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal

všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho
návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle
Exekučného poriadku v platnom znení spolu s vyjadrením oprávneného. Súd na základe zistených
skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Jedným z dôvodovpodania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že povinný si nie je vedomí
existencie záväzku voči oprávnenému. Ďalším dôvodom návrhu povinného na zastavenie exekúcie
sú majetkové pomery povinného - nemajetnosť. K tomuto súd uvádza, že exekúcia vedená súdnou

exekútorkou sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe právoplatných a
vykonateľných exekučných titulov. Z dôvodu, že povinný si v základnom konaní neuplatnil prostriedky
procesnej obrany, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Csp/128/2017 zo dňa 13.04.2018,
právoplatný dňa 14.06.2018, vykonateľný dňa 19.06.2018 a uznesenie Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 11Csp/128/2017 zo dňa 09.07.2018, právoplatný a vykonateľný dňa 11.08.2018 nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť (exekučné tituly). Nakoľko sa povinný dostal so svojou pohľadávkou do
omeškania bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedených
exekučných titulov. Súd ďalej vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá
finančná situácia nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z
dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, a to zisteniami súdnej exekútorky. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdnej

exekútorky, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnou exekútorkou, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany
súdnej exekútorky v zmysle § 61n ods. 1) písm. d. Súdna exekútorka je povinný postupovať pri výkone
exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov
konania.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na
zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného
poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.