Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318203773
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318203773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom
Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: JUDr. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q.
XXXX/XX L., o zaplatenie 742,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 8Csp/69/2018-274 zo dňa 14. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok po citovaní § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 742,73 eura s príslušenstvom.
Žalobca pohľadávku, ktorú má voči žalovanej nadobudol od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s.
na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a odovzdávacieho protokolu
o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca a žalovaná strana uzavreli zmluvu o
pripojení s tým, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanej poskytovať služby a žalovaná mala

uhrádzať odplatu za poskytnuté služby. Jednalo sa o mobilné služby resp. o služby spojené s užívaním
SIM karty. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a vzniesla námietku premlčania. Žalovaná uviedla, že
daný právny vzťah je nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že
všetky právne úkony, ktoré boli s ňou vykonané boli učinené ako s fyzickou osobou, nepodnikateľom
čoho dôkazom je skutočnosť, že všade na listinách bola identifikovaná podľa dátumu narodenia. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba na súd bola podaná dňa 21.04.2018. Z obsahu
spisu tiež vyplýva, že daný právny vzťah medzi sporovými stranami treba posudzovať ako vzťah

spotrebiteľský. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Všetky listiny predložené žalobcom znejú na žalovanú ako fyzickú osobu. O
tejto skutočnosti ktorá je nespochybniteľná svedčí fakt, že na identifikáciu žalovanej žalobca vždy použil
jej rodné číslo. Nikdy nebolo použité DIČ - daňové identifikačné číslo, ktoré by mohlo svedčiť o tom, že
zmluva bola uzavretá s podnikateľským subjektom. Preto je v danom spore potrebné použiť Občiansky
zákonník a príslušné ustanovenia o premlčaní, kde je uvedené, že premlčacia doba je trojročná.
Jednotlivé faktúry, o ktoré žalobca uplatňuje svoj nárok boli splatné dňa 25.04.2014, 26.05.2014,

25.06.2014, 25.07.2014, 25.02.2015. Žaloba na súd bola podaná 21.04.2018. Z uvedeného vyplýva, že
pohľadávky žalobcu sú premlčané vzhľadom na to, že neboli uplatnené na súde v trojročnej premlčacej
lehote pričom strana vzniesla námietku premlčania preto súd žalobu zamietol.2. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa, Slovak Telekom,
a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom,
že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný

bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s
užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaná neuhradil riadne a včas a to ani
napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Žalovaná nezaplatila sumu vo výške 60,39 eura, doklad
č. 7403576164, splatná dňa 25.04.2014 + úroky z omeškania; sumu vo výške 59,96 eura, doklad

č. 7404581846, splatná dňa 26.05.2014 + úroky z omeškania; sumu vo výške 73,33 eura, doklad č.
7405563252, splatná dňa 25.06.2014 + úroky z omeškania; sumu vo výške 51,14 eura, doklad č.
7406555809, splatná dňa 25.07.2014 + úroky z omeškania; sumu vo výške 497,91 eura, doklad č.
7501239922, splatná dňa 25.02.2015 + úroky z omeškania. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok
výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.

5. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 07.04.2018 dohodu o zmene v osobe
účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dohodu o prevzatí dlhu, na základe ktorej žalovaná
vstúpila do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, ako fyzická osoba, podnikateľ.
Žalovanáprebralanasebavšetkyprávaapovinnosti,ktorévyplývalizozmluvyopripojenívočiprávnemu

predchodcovi žalobcu. Žalovaná súhlasila s prevzatím dlhu, pričom zobrala na vedomie, že odo dňa
účinnosti tejto dohody bude všetky peňažné záväzky, ktoré vzniknú na základe vyššie uvedenej zmluvy
o pripojení.

6. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom posúdení charakteru

zmluvnéhovzťahu,uzatvorenéhomedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou.Žalobcanesúhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľského právneho vzťahu práve
s poukazom na uzavretú dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy o pripojení medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou v ktorom žalovaná vystupuje ako fyzická osoba, podnikateľ. Žalobca
taktiež poukazuje na dokument, oznámenie o zapísaní do zoznamu advokátov, ktorý žalovaná predložila

pri uzatváraní zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a na základe tohto dokumentu sa
žalovaná označila ako osoba, ktorá vykonáva slobodné povolanie advokátky. Vzhľadom na vyššie
uvedené je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom obchodnoprávnym (rozsudok
NSSRsp.zn.ObdoV23/2003).Žalovanáajpriuzatvorenízmluvnéhovzťahubolaoznačenáakofyzická
osoba, podnikateľ a svojím podpisom, s týmto označením žalovaná súhlasila. V prípade, ak žalovaná

mala záujem využívať poskytované služby, ako fyzická osoba, spotrebiteľ, mala túto požiadavku
právnemu predchodcovi žalobcu oznámiť a uzatvoriť zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu
ako spotrebiteľský. Taktiež doklady, v ktorých právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej cenu za
poskytnuté služby, boli vystavené na fyzickú osobu, podnikateľa s označením IČO. Tieto doklady by
mali súčasťou účtovníctva podnikateľskej činnosti žalovanej. Z obsahu súdneho spisu vedeného v

tejto veci, ani z obsahu týmto odvolaním napadnutého rozsudku charakter uzatvoreného zmluvného
vzťahu, ako vzťahu spotrebiteľského vôbec nevyplýva a preto súd nemal postupovať v zmysle §
52 a nasledujúcich OZ (uznesenie NS SR zo dňa 20.06.2017, sp. zn. 10Sžso/15/2016, v ktorom je
konštatované, že zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je
oprávnená vykonávať živnosť, ale nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas

prevádzkovania živnosti; uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 36/2012). Podľa ustanovení Obchodného
zákonníka je premlčacia lehota štvorročná a nárok žalobcu premlčaný nie je.7. Žalobca taktiež poukázal na to, že súd pôvodne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, zo dňa
20.11.2018. V tejto súvislosti podľa § 299 ods. 1 CSP ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa
nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd

v čase vydanie rozsudku, zo dňa 20.11.2018 nepovažoval zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou sa spotrebiteľský.

8. Žalobca namieta porušenie ustanovení CSP § 129 o odstraňovaní vád podania. Pokiaľ súd prijal
neskôr rozhodnutie, mal predtým žalobcu vyzvať na doplnenie, alebo opravu podania, čo však podľa

napadnutého rozhodnutia neurobil. Pri jeho dodržaní by žalobca získal možnosť reagovať na úvahu
súdu o tom, že uzatvorený zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd
považoval za spotrebiteľský a žalobca by sa k tomu mohol vyjadriť. Rozhodnutie súdu je pre žalobcu
nepredvídateľné. V tejto súvislosti je potrebné predložiť účtovníctvo podnikateľskej činnosti žalovanej,
ktoré by malo obsahovať doklady, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu .

9. Súd tiež porušil § 138 CSP, pretože ak zo skutočností tvrdených v žalobe bolo po predbežnom
právnomposúdenízrejmé,žežalobajezjavnenedôvodná,súdmalvyzvaťžalobcunaspäťvzatiežaloby.
Na tento účel mohol súd žalobcu vyslúchnuť. Pokiaľ žalobca na späťvzatie žaloby súdom vyzvaný nebol,
súd nemal za to, že žaloba je zjavne nedôvodná. Rozsudok je tiež nepreskúmateľný, nie je zrejmé, z
ktorých listinných dôkazov súd vychádzal a neobsahuje náležitosti podľa § 220 CSP, čím bolo porušené

právo žalobcu na spravodlivý proces (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005 a 7Cdo 136/2013,
II. ÚS 410/06, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 296/09 a ďalšie). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a v celom rozsahu vyhovel žalobe. Žalobca si zároveň
uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správny.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil. K veci je potrebné dodať nasledovné:

12. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2018 domáhal zaplatenia 742,73 eura s
príslušenstvom žalovanou na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu, Slovak Telekom a.s. a žalovanou. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015. Pohľadávka pozostávala z nezaplatených úhrad
za služby vo výške 60,39 eura podľa vystavenej faktúry splatnej 25.04.2014; 59,96 eura podľa faktúry
splatnej 26.05.2014; 73,33 eura podľa faktúry splatnej 25.06.2014; 51,14 eura podľa faktúry splatnej
25.07.2014; z nezaplatenej zmluvnej pokuty 497,91 eura podľa faktúry splatnej 25.02.2015.

13. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovanou
potom, ako uzavrel, že zmluvu o pripojení je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, uzavretú
medzi dodávateľom, ktorý bol podnikateľom a medzi žalovanou ako fyzickou osobou, nepodnikateľkou,
t.j. spotrebiteľkou. Žalobca podal žalobu po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

14. Žalobca v odvolaní namietal, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah pretože žalovaná nevystupovala
v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka, ale ako fyzická osoba podnikateľka, advokátka, čo malo vyplývať
z uzavretej dohody o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa
07.04.2018, dohody o prevzatí dlhu, na základe ktorej žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu s právnympredchodcom žalobcu ako fyzická osoba, podnikateľka. Zmluvu je preto potrebné posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka (spotrebiteľské právo sa nepoužije) podľa ktorého je premlčacia
lehota štvorročná a nárok žalobcu premlčaný nie je. Žalobca v odvolaní tiež namietal nesprávny

procesný postup súdu prvej inštancie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu v odvolaní bolo
prioritne posúdiť, či na záväzkový právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie
dlžnej sumy je vzťahom spotrebiteľským a je na neho potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka, alebo je vzťahom obchodným a je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

16. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla
splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. V prípade, ak strana konania aj tvrdí

určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné
zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie
uznesením na pojednávaní 14.02.2019 nepreukázal, že právny vzťah založený medzi účastníkmi nie je
spotrebiteľský a je na neho potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok. V žalobe síce poukazuje na zmluvu o pripojení, uzavretú s právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou, túto zmluvu evidentne k dispozícii nemá, pretože v žalobe (a ani
v odvolaní) neuvádza, kedy mala byť uzavretá a k žalobe je neprikladá. Nárok odvodzuje z dohody
o prevzatí dlhu, na základe ktorej žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom

žalobcu ako fyzická osoba, podnikateľka zo dňa 07.04.2018 a mala prevziať všetky svoje záväzky
vyplývajúce zo zmluvy. V spise sa však žiadna zmluva zo dňa 07.04.2018 nenachádza. Žalobca do
spisu založil ako dôkaz dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy o pripojení a dohodu o prevzatí dlhu,
ale tá bola uzavretá 07.04.2008 (č.l. 14). Je možné predpokladať, že zo strany žalobcu ide o chybu v
písaní, pretože nesprávne uvádzal len rok uzavretia zmluvy. Žalobca však do spisu k žalobe pripojil aj

dodatok k uzavretej zmluve o pripojení zo dňa 30.03.2013 (č.l.19), ktorý právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovanou ako nepodnikateľkou, žiadosť o zmenu zmluvy o pripojení z 13.04.2010 (č.l.
12), žiadosť o zmenu zmluvy o pripojení z 25.10.2010 (č.l. 13), žiadosť o zmenu zmluvy o pripojení
z 20.03.2013 (č.l. 17), žiadosť o zmenu zmluvy o pripojení z 22.05.2013 (č.l. 17a), z ktorých vyplýva,
že žalovaná je v nich označená ako nepodnikateľka, fyzická osoba. V prospech žalobcu ešte svedčí

dodatok k zmluve o pripojení z 14.12.2009 (č.l. 18), ktorý bol uzavretý s právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou ako podnikateľkou. Z uvedeného je ale zrejmé, že viacero dôkazov svedčilo v prospech
žalovanej,ktorátiežpopierala,žebysavzmluvezaväzovalaakopodnikateľka.Ajkeďžalobcanavrhoval
vykonať dôkaz, účtovníctvom žalovanej a tvrdil, že uvedené sumy si žalovaná účtovala ako nákladové
položky, podľa názoru súdu takýto dôkaz nebolo potrebné vykonať. Dôkazné bremeno je predovšetkým

na žalobcovi a pokiaľ on sám nevie uniesť dôkazné bremeno, nemôže ho prenášať na žalovanú. Je
vysoko pravdepodobné, že ešte niekedy v roku 2009-2010 došlo znova k zmene osoby žalobkyne v
záväzkovom vzťahu medzi dodávateľom služieb a žalovanou, pretože v roku 2010 a nasledujúcich už
žalovaná v záväzkovom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľka. Navyše je potrebné
uviesť, že poslednou uvedenou faktúrou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 497,91 eura. Takýto nárok môže ale byť uplatnený len na základe písomne uzavretej dohody v
súlade s § 544 OZ. Žalobca evidentne takouto písomnou zmluvou nedisponuje, pretože ju neprikladá
ako dôkaz ani k žalobe ani k odvolaniu, t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že by
medzi stranami sporu existovalo platné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú si žalobou okrem nárokov
za poskytované služby uplatňuje. Ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že vzťah medzi stranami

sporu je obchodný, súd prvej inštancie správne na vec aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka
a nárok žalobcu zamietol, pretože bol uplatnený po trojročnej premlčacej lehote a žalovaná vzniesla
námietku premlčania.18. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s Civilným sporovým
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne, keď žalobcu
nevyzývalnavadyžalobypodľa§129CSP.Žalobažalobcujejasná,úplná,zrozumiteľná,jeznejzrejmé,

akej veci sa týka, t.j. nemá žiadne vady. Rovnako nebolo potrebné vyzývať žalobcu na späťvzatie žaloby
podľa § 138 CSP, pretože evidentne nejde o zjavne nedôvodnú žalobu. Súd prvej inštancie vo veci
vydal platobný rozkaz dňa 14.05.2018 (č.l. 36), po podaní odporu žalovanou tento platobný rozkaz zrušil
uznesením zo dňa 23.07.2018, čo tiež svedčí o tom, že nárok žalobcu nebolo možné považovať za
zjavne bezdôvodný. Dôležité je, že súd prvej inštancie doručoval odpor a podania žalovanej žalobcovi.

Žalovaná už v odpore tvrdila, že na vec je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
a svoje tvrdenie riadne odôvodňovala. Žalobca na doručené podania žalovanej reagoval, vyjadroval
sa a vo vyjadreniach sa nestotožňoval s právnym názorom žalovanej, čo je v sporoch prirodzené.
Súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 14.02.2019, na toto pojednávanie sa
žalobca nedostavil a nevyužil svoje právo primerane reagovať na vzniknutú situáciu, preto všetky jeho
námietky nedodržania procesného postupu súdu nemožno považovať za dôvodné. Skutočnosť, že súd

sa v prejednávanej veci stotožnil s právnym názorom žalovanej a nie s právnym názorom žalobcu
neznamená porušenie práva na spravodlivý proces.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Žalovanej v odvolacom
konaní trovy konania nevznikli, ich náhradu si uplatnila, preto jej odvolacím súdom neboli priznané.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).