Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200185
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8116200185.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ R. W. a 2/ S. W. bývajúcich v W.
zastúpených JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska č. 8, proti
žalovaným 1/ F. V. bývajúcemu v W., 2/ W. V., bývajúcemu v W., 3/ Ing. Q. W. bývajúcemu v W., 4/ Ing. W.
K.,bývajúcemuvW.a5/V.S.,bývajúcejvW.,všetcizastúpeníJUDr.DanielouStrakovou,advokátkouso
sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6, o určenie vecného bremena, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp.zn. 20 C 3/2016, o dovolaní žalovaných 1/ až 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17.
augusta 2018 sp.zn. 8 Co 73/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa v konaní domáhali a/ určenia, že vydržaním nadobudli právo prechodu, prejazdu
motorovými vozidlami, zodpovedajúce vecnému bremenu cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
a títo sú zároveň povinní strpieť právo prechodu alebo prejazdu motorovými vozidlami, zodpovedajúce
vecnému bremenu cez ich nehnuteľnosti; alternatívne b/ zriadenia práva prechodu alebo prejazdu
motorovými vozidlami, zodpovedajúce vecnému bremenu cez nehnuteľnosti žalovaných za náhradu.
1.1. Žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosti žalovaných evidované na listoch vlastníctva (ďalej len „LV“)

č. XXXX a XXXX tvoria verejnú komunikáciu, evidovanú v zozname ulíc mesta W. ako ulica „W.“ a sú
jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobcov evidovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,
všetky vedené Okresným úradom Prešov, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie B.. Okresný
súdPrešovuznesenímzo7.augusta2015č.k.14C323/2015-30predbežnýmopatrenímurčilžalovaným
povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by žalobcom bránili v prechode (peši alebo motorovými
vozidlami) cez nehnuteľnosti žalovaných, čím žalobcom zabezpečil jediný prístup k ich nehnuteľnostiam.

Užívanie tejto príjazdovej komunikácie (nespevnenej cesty) žalobcami bolo do 29. septembra 2014
bezproblémové (po dobu 22 rokov), kedy im žalovaný 1/ adresoval list, v ktorom ich vyzval, aby ďalej
túto komunikáciu nevyužívali, čo vyústilo k vytváraniu fyzických prekážok zo strany žalovaných na tejto
príjazdovej komunikácii. Žalobcovia tak vzhľadom na svoj pokročilý vek a zhoršený zdravotný stav čelia
riziku, že v prípade potreby zdravotnej pomoci im nebude umožnený prejazd cez túto komunikáciu a
nedostane sa im tak zdravotnej pomoci. Žalobcovia realizovali právo zodpovedajúce vecnému bremenu

nerušene a dobromyseľne po dobu viac ako 20 rokov, čím podľa ich názoru došlo k vydržaniu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podľa žalobcov žalovaní nemôžu využívať nehnuteľnosti tvoriace
ulicu W. na žiaden iný účel, keďže tvoria cestnú komunikáciu (iné využitie sa nepripúšťa) a žalovaní s
týmto vedomím svoje nehnuteľnosti aj nadobudli. Zastávajú názor, že výkon práva žalovaných v tomto
prípade nie je výkonom práva v súlade s dobrými mravmi a nemal by požívať právnu ochranu.

2. OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozsudkomz19.apríla2017č.k.20C3/2016-217
rozhodol a/ že nárok v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo aprejazdu motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti žalovaných - parcelu registra „C“ číslo XXXX/XX,
ostatné plochy, o výmere XXX m2, evidovanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Prešov, okres
Prešov, obec Prešov, katastrálne územie B.; parcelu registra „C“ číslo XXXX/XX, orná pôda o výmere

XXX m2 evidovanú na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Prešov, okres Prešov, obec Prešov,
katastrálne územie B.; a parcelu registra „C“, č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2, evidovanú
na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Prešov, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie B.
v prospech žalobcov, ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti rodinného domu súpisné číslo
XXXX na parcele č. XXXX/X nachádzajúceho sa W., evidovaného na LV č. XXXX vedenom Okresným

úradom Prešov, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie B., je dôvodný, b/ v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.
2.1. K žalobcami uplatnenému primárnemu petitu žaloby súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku uviedol, že žalobcovia v konaní nepreukázali splnenie jednej z podmienok pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to podmienku dobromyseľnej držby. Na jej preukázanie bolo
potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti, hoci aj neperfektný. Ak sa niekto ujme

držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je oprávneným držiteľom. O tom, že žalobcovia neboli dobromyseľní, a
teda neboli oprávnenými držiteľmi pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním svedčí skutočnosť,
že žiadnym právne relevantným spôsobom nadobúdací titul v konaní nepreukázali.
2.2. Pri posúdení alternatívneho petitu žaloby súd prvej inštancie vychádzal z § 151o ods. 3 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Z vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
- rodinného domu, súpisné číslo 7321, situovaného na parcele číslo 1852/2, katastrálne územie B..
Aby bolo zriadené vecné bremeno, musia byť splnené dve podmienky, a to vlastník stavby nie je
súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak. Pokiaľ ide o prvú podmienku zriadenia vecného bremena vo forme práva
cesty, tak buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka
stavby,avšakpriľahlýpozemok,ktorýumožňujeprístupkstavbezverejnejkomunikácie,jevovlastníctve
inej osoby. V rámci konania bolo nesporne preukázané (obhliadkou na mieste samom), že žalobcovia
nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, ktorí umožňuje prístup k verejnej komunikácii. V súvislosti s

druhou podmienkou mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (výsluchmi svedkov, obhliadkami
na mieste samom) preukázané, že žalobcovia si prístup k stavbe nemôžu zabezpečiť inak, ako cez
nehnuteľnosti žalovaných, čím nemôžu vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne, a preto sú
splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena.
2.3. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola jednoznačne ustálená výška náhrady za zriadené vecné

bremeno a priebeh vecného bremena, súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol
medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. augusta 2018 sp.zn. 8 Co 73/2018

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s výnimkou výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým
súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za
vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil nasledovné:

3.1. K odvolacej námietke žalovaných spočívajúcej v tom, že v danom prípade stačí, aby mal vlastník
stavby zabezpečený prístup peši, odvolací súd uviedol, že pre rozsah užívania zriaďovaného práva
je rozhodný spôsob a rozsah jeho užívania. V tejto súvislosti odkázal na správny záver súdu prvej
inštancie, ktorý rozsah užívania tohto práva prechodom cez chodník (peši) považoval za nedostatočný.
Odôvodnil to s poukazom na zhoršený zdravotný stav žalobcov a tým spojenú otázku rýchleho prístupu

k zdravotnej starostlivosti (záchranná pomoc), ako aj zabezpečenia iných potrieb (požiarna ochrana)
žalobcov. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalobca 1/ nadobudol parcelu C-KN XXXX/X
bez zriadenia vecného bremena na prístup k parcele C-KN XXXX/X cez parcelu č. XXXX/X priľahlú
k verejnej komunikácii za stavu, keď podľa jeho tvrdenia bez obmedzenia mohol využívať prístup k
svojmu rodinnému domu z ulice D., nemožno hodnotiť ako zbavenie sa prístupu k stavbe, v dôsledku

čoho by nebolo možné žalobe vyhovieť. V súvislosti s námietkami žalovaných ohľadne nesprávneho
právneho posúdenia veci odvolací súd tieto považoval za neopodstatnené, pričom súd prvej inštancie
sa so všetkými v odôvodnení svojho rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal.3.2. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozsudku, ktorým rozhodne o celom
uplatnenom procesnom nároku (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 3 CSP).

4. Žalovaní proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovali z § 420 písm. f/ CSP.
4.1. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ CSP) videli vo vade zmätočnosti,
spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov oboch inštancií, ktoré sa nevyporiadali s procesnou
obranou žalovaných v zásadných námietkach proti nároku žalobcov na zriadenie vecného bremena

súdom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozsudky súdov oboch inštancií považujú za
nedostatočne odôvodnené do tej miery, že sú nepreskúmateľné, arbitrárne.

5. Žalobcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal
prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené
v nasledovných bodoch.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-
ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť

dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

8. Žalovaní vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP. Podľa § 420 písm. f/ CSP je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie

končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017,
3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľmi
namietanej procesnej vade.
9.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
9.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS

251/03).
9.3. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.9.4. Pokiaľ žalovaní namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok
riadneho odôvodnenia, dovolací súd poukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho
súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a

prípustnosťdovolania;nepreskúmateľnosťbolapovažovanálenzavlastnosť(vyjadrujúcustupeňkvality)
rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne
rozhodnutie veci.
9.5. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania (teda
nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

9.6. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik

protiRusku,rozsudokzroku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd
citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V celom rozsahu sa stotožnil
(§ 387 ods. 2 CSP) s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré nad jeho rámec v zmysle uplatnených
námietok žalovaných v odvolacom konaní doplnil. Vychádzal pritom z riadne zisteného skutkového stavu

vyplývajúceho z dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.
Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovaných, že odvolací súd (súd prvej inštancie) svoje
rozhodnutie neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa § 420
písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
dovolateľa.

10. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaných z ustanovenia
§ 420 písm. f/ CSP nevyplýva. Najvyšší súd preto ich dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.
c/ CSP.

11. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku vo veci samej a
pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.