Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Danica Kočičková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6416210457.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej
a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO : 31 335 004, proti žalovaným: 1/ R. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXXX/X, XXX XX F. U., štátny občan SR a 2/ W. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXXX/X, XXX XX M., štátny občan SR, o zaplatenie 16 733,94 € s prísl., o odvolaní žalovaného

2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Csp/70/2016 - 93 zo dňa 20. septembra 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania z dôvodu
vedeného trestného konania sp. zn. 2T/130/2017 na Okresnom súde Žiar nad Hronom zamietol (výrok
I.). Zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.733,94 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.733,94 € od 31.05.2016 do zaplatenia, v lehote 3
dníodprávoplatnostirozsudkustým,ževrozsahuplneniajednéhožalovanéhozanikápovinnosťplnenia
druhého žalovaného (výrok II.). Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok III.). O trovách

konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok IV.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dňa 23. 04. 2014 žalobca ako veriteľ, žalovaný 1/
ako dlžník a žalovaný 2/ ako ručiteľ uzatvorili Zmluvu o úvere č. 2645229 8 05. V zmysle článku I. zmluvy,
na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie
stavebného úveru, poskytol žalobca žalovanému 1/ medziúver pod číslom 2645229 5 06 vo výške 15
000,00 €. Z obsahu uvedenej zmluvy okresný súd zistil, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci
predmetu svojho podnikania. Žalovaní uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy

nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu Zmluvy o úvere č. 2645229 8 05 okresný súd posúdil
predmetnú zmluvu ako tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širšie neurčený okruh
spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy a tak podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah. Po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov
zmluvy dospel okresný súd k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné

považovať za vzťah spotrebiteľský a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanoveníObchodného zákonníka o zmluve o úvere, ale aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

1.2 Po preskúmaní obsahu Zmluvy o úvere č. 2645229 8 05 okresný súd zistil, že predmetná zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú vyžadované na jej platnosť ako aj tie, ktorých absenciu
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
sankcionuje tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že v zmysle Zmluvy o
úvere č. 2645229 8 05 žalobca poskytol žalovanému 1/ medziúver vo výške 15.000,00 € a žalovaný 1/ sa

zaviazal splatiť ho v 283. mesačných splátkach po 112,38 €. Žalovaný 1/ túto svoju zmluvnú povinnosť
porušil a medziúver v dohodnutých splátkach nesplácal. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca ku
dňu 30. 05. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, v dôsledku čoho žalovanému 1/ vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi celú dlžnú sumu aj s úrokmi. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlh
žalovaného 1/ na účte medziúveru predstavoval sumu 16 733,94 €. Žalovaný 1/ uvedený dlh žalobcovi v
určenej lehote, uvedenej vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuhradil, avšak skutkové tvrdenia

žalobcu výslovne nepoprel, preto ich súd prvej inštancie považoval za nesporné. Na základe takto
zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel okresný súd k záveru, že žalobný návrh
žalobcunazaplateniesumyvovýške16.733,94€ spolusuplatnenýmúrokomzomeškaniajedôvodnýa
vyhovel mu tak, ako uviedol vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nakoľko sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah,

ktoréhozáklad másícepovahu absolútnehoobchodu,zabezpečeniezáväzkusariadiprávnymrežimom
Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zo zásady subsidiarity ručenia vyplýva, že povinnosť ručiteľa
splniť dlh veriteľovi nastupuje potom, ako ho nesplní dlžník, pričom sa veriteľ má v prvom rade uspokojiť
z plnenia dlžníka. Keďže však žalovaný 1/ ako dlžník žalobcu napriek výzve žalobcu nesplnil svoj
splatný záväzok, žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia záväzku aj od žalovaného 2/ ako ručiteľa.

Dojednanéručeniežalovaného2/súdprvejinštancievyhodnotilakoplatnedojednané,apretopovažoval
žalobný návrh za dôvodný aj voči žalovanému 2/ a zaviazal žalovaného 1/ na priznané plnenie žalobcovi
spolu so žalovaným 2/.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný 2/ odvolal a v odvolaní uviedol, že

odvolaním napáda výrok I., výrok II. a výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými výrokmi súd
prvej inštancie návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol, zaviazal žalovaného 2/ spolu so
žalovaným 1/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.733,94 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 16.733,94 € od 31. 05. 2016 do zaplatenia a tiež zaviazal žalovaného 2/ spolu so žalovaným 1/
nahradiť žalobcovi v plnom rozsahu trovy konania, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (konkrétne na zistenie skutočnosti,
že žalovaný 2/ urobil ručiteľské vyhlásenie v omyle, ktorý vyvolal žalovaný 1/), ďalej z toho dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne
výšky dlžnej sumy a tiež z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úroku z úrokov a v
časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V závere odvolania žalovaný 2/

navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a v
uvedenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie
rozhodol správne a nepochybil, keď návrhu žalovaného 2/ na prerušenie konania nevyhovel s

odôvodnením, že trestné konanie vedené voči žalovanému 1/ ako obžalovanému zo zločinu úverového
podvodu nerieši vecnú otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. K žalovaným
2/ namietanej výške poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré boli znížené o poplatok za spracovanie
medziúveru vo výške 180 €, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že spochybňovanie
tohto poplatku považuje za bezpredmetné, nakoľko v úverovej zmluve bolo riadne dohodnuté, že

poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 180 € sa v súlade s čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere
zaúčtuje pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bude znížená o
výšku tohto poplatku. K odvolacej námietke žalovaného 2/, týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania
vo výške 5 % z dlžnej sumy žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ poukázal na znenie čl. IX.
bod 9.2. zmluvy o úvere, v ktorom je uvedené, že úrok z omeškania je v prípade vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru možné účtovať z celého zostatku úveru vrátane príslušenstva. Žalobca ďalej uviedol, že
keďže dosiahol v konaní plný úspech, IV. výrok odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
týkajúci sa priznanej náhrady trov konania, tiež považuje za vecne správny.4. V podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 10. 03. 2020 žalovaný 2/ uviedol, že berie
odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Csp/70/2016-93 zo dňa 20. 09. 2018
späť a žiada, aby odvolací súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania. Žalovaný 2/ v predmetnom

podaní ďalej žiadal, aby odvolací súd vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa využil svoje právo
nepriznať žiadnej procesnej strane náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku.
Zároveň k odvolaniu pripojil „Potvrdenie o vysporiadaní pohľadávky“, v ktorom žalobca potvrdil, že
pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. 2645229-8-05 zo dňa 23. 04. 2014, uzatvorenej na meno
dlžníka XX. W., bola dňa 07. 02. 2020 ručiteľom W. XX.XXX,XX vysporiadaná úhradou platby vo výške

19.872,66 €.

5. Podľa ust. § 369 ods. 1 a 3 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak sa
odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ v priebehu odvolacieho konania zobral odvolanie, podané proti

výroku I., II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie späť, odvolací súd odvolacie konanie podľa vyššie
citovaného ust. § 369 ods. 3 CSP zastavil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 256 ods. 1 CSP (späťvzatím odvolania žalovaný 2/ procesne zavinil zastavenie odvolacieho konania)

tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že
by žalobcovi vznikli trovy odvolacieho konania. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z vyššie uvedeného
dôvodu (neexistencia trov odvolacieho konania na strane žalobcu) neposudzoval náhradu trov konania
z hľadiska ust. § 257 CSP, tak ako to žiadal žalovaný 2/ v späťvzatí odvolania.

8. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.