Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206861
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8216206861.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: C. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Č.
Y. XXX/X, XXX XX D. Š., zastúpeného JUDr. Lenka Csikyová, advokát, so sídlom Hlavná 137, 080
01 Prešov, proti žalovanej: S. M., T.. XX.XX.XXXX, H. G. X, XXX XX H., právne zastúpenej: JUDr.
Jana Švantnerová, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 7.044,74

eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 31. 05. 2019, č. k.
6C/136/2016-150, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.044,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 35,88 Eur od 10. 1. 2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.635,55 Eur od 3.
2. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 55,96 eur od 30. 12.

2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,39 Eur od 28. 1. 2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,38 Eur od 29. 1. 2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 3. 2. 2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 0,27 Eur od 4. 2. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 55,94 Eur od 28. 2. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 526,06 Eur od 17. 3. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 46,08 Eur od 28. 3. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 46,08 Eur od 28. 4. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 46,08 Eur od 28. 5. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 46,09 Eur od 28. 6. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
46,09 Eur od 28. 7. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 46,08
Eur od 28. 8. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 46,08 Eur

od 28. 9. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 46,09 Eur od 28.
10. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.310,41 Eur od 6. 11.
2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Stranám náhradu trov konania
nepriznal (výrok II.).

2. Vec právne posúdil podľa § 149 ods. 4, § 451 ods. 1, 2, § 454 Občianskeho zákonníka.3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu boli manželia a rozsudkom okresného súdu
Bardejov, sp. zn. P/59/2011 bolo rozvedené ich manželstvo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX, tým došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Za

trvania manželstva bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické
osoby medzi veriteľom O. a dlžníkom - žalobcom dňa 21.06.2011, číslo zmluvy XX-XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalobcovi vyplatený úver vo výške 10 000 eur. Výsledky vykonaného dokazovania
svedčia o tom, že úver poskytnutý veriteľom O. a.s. bol použitý na vrátenie pôžičky, ktorú stranám
sporu poskytli rodičia žalobcu na kúpu motorového vozidla, ktoré bolo za trvania manželstva účastníkmi

konania užívané. Úver poskytnutý X. strany sporu použili na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie.
Obidva úvery boli poskytnuté za trvania manželstva, preto strany sporu ako spoludlžníci na základe
poskytnutých úverov mali plniť spoločne a nerozdielne.

4. Predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaná nerozporovala, bolo preukázané, že ku dňu zániku
manželstva, t.j. XX.XX.XXXX predstavoval zostatok úveru na základe zmluvy so spoločnosťou O. číslo:

XX-XXXXXXXXXXvsume7603,38eur anazákladezmluvysospoločnosťouX..číslo:XXXXXXXXXXv
sume 7 935,09 eur. Obidva úvery boli splatené v celom rozsahu žalobcom z jeho výlučných prostriedkov
po rozvode manželstva. Po zániku BSM sa bývalí manželia v zmysle § 149 ods. 4 OZ do troch rokov
nevyporiadali, ani neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, preto sú ich podiely na pasívach BSM rovnaké.
Žalobca v konaní preukázal, že veriteľom zaplatil pohľadávky z poskytnutých úverov aj za spoludlžníčku,

bývalú manželku, ktorá tým získala bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať v rozsahu jej podielu
zo spoločného záväzku.

5. V zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v skoršom zrušujúcom uznesení mal súd
na zreteli úpravu uvedenú v § 454 OZ a podľa záverov súdu druhej inštancie uzavrel, že bezdôvodným

obohatením je aj pohľadávka žalobcu vzniknutá predtým, ako došlo k vyporiadaniu BSM podľa zákona,
t.j. pohľadávka vzniknutá pred XX.XX.XXXX, preto žalobcovi priznal nárok tak, ako si ho uplatnil.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, ktorý predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Prejednávaný prípad podľa názoru

súdu vykazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom poukazuje na skutočnosť, že
aj samotný žalobca v odôvodnení odvolania poukázal na skutočnosť, že strany sporu sú bývalými
manželmi, pričom v lehote troch rokov nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou ani nebol podaný návrh na
vyporiadanie rozhodnutím súdu. Ak uvedenými dôvodmi argumentuje žalobca, obdobné by malo podľa
názoru súdu platiť aj vo vzťahu k žalovanej. Obe strany argumentovali, že ani jednému nič nebránilo

podať návrh na vyporiadanie BSM. Ak platí, že po zániku BSM sa bývalí manželia nevyporiadali, ani
neuzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, sú ich podiely na pasívach rovnaké, potom je vo vzťahu k
dôvodu hodného osobitného zreteľa možno považovať za relevantný argument ohľadom znášania si
trov konania stranami sporu prednesený právnou zástupkyňou žalovanej. V uvedenom vzhliadol súd
dôvody hodné osobitného zreteľa, preto nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že s
právnym posúdením otázky nároku na náhradu trov konania sa nestotožňuje a považuje názor súdu
prvej inštancie za nesprávny. Skutočnosť, že po márnom uplynutí trojročnej lehoty na vyporiadanie
BSM došlo k vyporiadaniu zo zákona, a že podiely strán sporu ako bývalých manželov na pasívach

sú rovnaké, a teda priznanie nároku na náhradu trov konania by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
nemôže podľa názoru žalobcu obstáť ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Vychádzajúc z odôvodnenia
napádaného rozsudku je žalobca toho názoru, že súd pri posudzovaní existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa nevzal do úvahy všetky rozhodné okolnosti, ale si v plnej miere bez reálneho
opodstatnenia osvojil výlučne argumentáciu žalovanej. Len na tomto základe súd založil dôvody hodné

osobitného zreteľa, čo je neakceptovateľné. Predmetom konania bol uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nie na vyporiadanie BSM. Predmetom dokazovania nebolo skúmanie otázky
rozsahu vecí patriacich do BSM. Súd nemohol mať za preukázané, čo patrilo do masy BSM, a či vôbec
nejaké iné aktíva alebo pasíva okrem uvedených úverov patrili do masy BSM. Napriek tomu si súd
osvojil argumentáciu žalovanej, že všetky hnuteľné veci, ktoré nadobudli počas trvania manželstva,

si zobral žalobca, k vyporiadaniu ostatných vecí patriacich do BSM nedošlo a z toho následne súd
odvodil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnej
strane sporu nepriznal. Žalovaný nemal priestor na pojednávaní konanom dňa 31.05.2019 vyjadriť sa
k tvrdeniam žalovanej, a to napriek tomu, že žalovaná tento priestor na vyjadrenie mala. Považuje zanevyhnutné podotknúť, že žalobca sa snažil pred podaním žaloby so žalovanou dohodnúť. Žalovanú
viackrát kontaktoval, aby sa dohodli a prostredníctvom svojho právneho zástupca zaslal žalovanej
predžalobnú výzvu zo dňa 09.11.2016, ktorá je súčasťou spisu. Žalobca podal žalobu krátko pred

uplynutím premlčacej lehoty, aby nedošlo k premlčaniu pohľadávky. Žalovaná si bola vedomá nároku
žalobcu, čo bolo preukázané listinou vlastnoručne napísanou žalovanou, v ktorej sú uvedené úvery,
výšky splátok a podiel, ktorý na ňu pripadá. Žalovaná mala možnosť sa so žalobcom dohodnúť a vyhnúť
sa tak súdnemu konaniu a vzniku trov konania, teda žalovaná svojou vlastnou pasivitou zapríčinila toto
súdne konanie a vznik trov. Súd opomenul, že žalobca znášal poplatkovú povinnosť a uhradil poplatok

za podanie návrhu vo výške 422,50 eur a rovnako súdny poplatok za dôvodne podané odvolanie vo
výške 422, 50 eur, čo spolu činí sumu vo výške 845 eur. Naopak žalovaná poplatkovú povinnosť nemala.
Ak súd vzhliadol na paralelu s konaním o vyporiadanie BSM, poukazujúc na rozdiel, že v konaní o
vyporiadanie BSM podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sú poplatníkmi obe strany sporu,
okrem súdnych poplatkov musel žalobca znášať aj náklady spojené s právnym zastúpením. Postup súdu
sa pri rozhodovaní o trovách javí ako nekonzistentný, keďže bez zmeny skutkového stavu súd prvej

inštancie vzhliadol dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi na rozdiel
od napádaného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.04.2018, v ktorom súd prvej inštancie žalobu
zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania vo rozsahu 100 %. Nepriznanie nároku na náhradu
trov konania je potrebné vnímať ako neprimeranú tvrdosť voči žalobcovi a z toho prameniacu rozpornosť
s dobrými mravmi, keďže žalobca sa nároku v súdnom konaní domáhal dôvodne. Žalobca poukazuje aj

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : 5Cdo/67/2010, podľa ktorého: „Nepriznanie náhrady trov
konaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípaduajednýmzrozhodujúcichhľadísk
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo
dobrým mravom.“ Podobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : 5MCdo/24/2011, podľa
ktorého platí: „predmetné ustanovenie nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a

bez ohľadu na základné zásady rozhodovania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania.
Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika
musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná.“ Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti má žalobca za to, že v danom prípade neexistovali výnimočné okolnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP, ale bolo v plnej miere opodstatnené priznať žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357
CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu

v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR, II. ÚS 78/05).

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP vo

vzťahu k trovám konania medzi žalobcom a žalovanou.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci jeomyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v žalobe doručenej súdu 27.12.2016 sa domáhal zaplatenia
7.044,74 eur s prísl., nakoľko žalobca po rozvode manželstva splatil úvery, ktoré patrili do masy
BSM, v celom rozsahu výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Na základe súdom prvej inštancie
vykonaného dokazovania bolo preukázané listinnými dôkazmi, že ku dňu zániku manželstva, t.j.

XX.XX.XXXX, predstavoval zostatok úveru: na základe zmluvy so spoločnosťou O. a.s. číslo: XX-
XXXXXXXXXX v sume 7.603,38 eur a na základe zmluvy so spoločnosťou X.íslo XXXXXXXXXX v
sume 7.935,09 eur. K úhrade pohľadávky voči U.. v celom rozsahu došlo dňa 05.11.2015 a voči X. dňa
03.02.2015.

16. V spise nachádzajúca sa listina spísaná vlastnou rukou žalovanej (č.l. 46) svedčí o tom, že žalovaná

si bola vedomá svojho dlhu titulom úhrady poskytnutých úverov a poistné pre dcéru (167 eur mesačne),
pričom žalovaná spočiatku tieto splátky úveru žalobcovi aj uhradila (november a december 2012),
následne uhradila len sumy 80 eur a 50 eur a neskôr už dlh neplnila. Žalobca v konaní preukázal, že
veriteľom zaplatil pohľadávky z poskytnutých úverov aj za spoludlžníčku, bývalú manželku, ktorá získala
v zmysle § 454 OZ bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalobcovi vydať v rozsahu jej podielu zo

spoločného záväzku.

17. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd prvej inštancie pri ňom aplikoval ust. § 257 CSP,
pričom argumentoval tým, že bývalí manželia sa do troch rokov nevyporiadali, ani neuzavreli dohodu o
vyporiadaní BSM, a preto sú ich podiely na pasívach rovnaké. Potom je vo vzťahu k dôvodu osobitného

zreteľa možno považovať za relevantný aj argument ohľadom znášania si trov konania stranami sporu
prednesený právnou zástupkyňou žalovanej. V uvedenom vzhliadol súd dôvody hodné osobitného
zreteľa, preto nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

19. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu v neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ust. § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek

bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej
strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený.

20. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov

konania treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých
účastníkov konania (strany sporu) a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod (rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn.: 3 MCdo 5/2006).

21. „Ak bola aktívna obrana účastníka v konaní len výsledkom procesného opomenutia, resp. procesnej
nedbanlivosti okresného súdu, prípadne aj protistrany, výklad konajúceho súdu, týkajúci sa ustanovenia
§ 150 ods. 1 OSP ( a v súčasnosti aj ustanovenia § 257 civilného sporového poriadku), v zmysle

ktorého nepriznal náhradu trov za takúto aktívnu obranu účastníka v konaní, považuje ústavný súd za
hrubo arbitrárny, popierajúci zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, nespravodlivý, a v konečnom
dôsledku trestajúci účastníka konania“(nález Ústavného súdu SR zo dňa 21. februára 2017, sp. zn. III.
ÚS 638/2016).22. Súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v aktívnej obrane žalovanej v konaní,
že strany sporu sa po rozvode manželstva do 3 rokov nevyporiadali, neuzavreli dohodu o vyporiadaní

BSM, čím sú ich podiely na právach rovnaké. Uvedené je v rozpore s vyššie citovaným nálezom ÚS
SR sp. zn. III. ÚS 638/2016. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu uvedeným v odvolaní, že v
tomto konaní nejde o paralelu s konaním o vyporiadanie BSM, lebo predmetom tohto sporu je vydanie
bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa pred podaním žaloby snažil so
žalovanou dohodnúť, čo bolo preukázané aj predžalobnou výzvou, ktorá je súčasťou spisu (č.l.7).

Žalovaná si bola vedomá svojho dlhu, ktorý vznikol po zániku BSM, pričom vlastnou rukou spísala listinu,
na ktorej bol uvedený jej podiel na dlhu vypočítaný v mesačných splátkach na úveroch a poistení pre
ich maloletú dcéru (č.l. 46). Nakoľko žalovaná neplnila svoj dlh voči žalobcovi, žalobca podal na súde
žalobuovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,čímmuvzniklinákladyvsúvislostisosúdnympoplatkomza
podanie návrhu vo výške 422,50 eur a súdnym poplatkom za podané odvolanie rovnako vo výške 422,50
eur. Žalobcovi okrem nákladov spojených s úhradou súdnych poplatkov vznikli aj náklady spojené s

právnym zastúpením, ktoré nie sú v zanedbateľnej výške. Keďže žalovaný bol v celom rozsahu v konaní
úspešný a žalovaná iné dôvody hodné osobitného zreteľa dané osobitosťou tohto prípadu nepreukázala,
ani ich neuplatnila, odvolací súd má za to, že § 257 CSP v tomto prípade nie je možné aplikovať.

23. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, ako to uvádza súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Odvolací súd považuje za zákonné a
spravodlivé, aby žalobcovi žalovaná uhradila trovy, keďže tieto zapríčinila. Využitie zákonnej možnosti
nepriznanianáhradytrovkonaniadotknutémuúčastníkovivkonečnomdôsledkubymoholprivodiťvážny
zásah do jeho osobnej, majetkovej a finančnej sféry. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ako to má na
mysli ust. § 257 CSP, zohľadňujú dôvody na strane sporných strán vo vzťahu k dôsledkom rozhodnutia,

slúžiac k zmierneniu tvrdosti zákona pri rozhodovaní o trovách konania. V tomto prípade by však naopak
aplikáciou § 257 CSP došlo k neprimeranej tvrdosti zákona vo vzťahu k žalobcovi.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách postupom podľa
§ 388 CSP zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom

takéhotorozhodnutiabolaskutočnosť,žežalobcabolvsporevcelomrozsahuúspešný,apretožalovaná
ako neúspešná je povinná úspešnému žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v spore v

celom rozsahu úspešný, a preto žalovaná ako neúspešná je povinná úspešnému žalobcovi nahradiť
trovy konania v rozsahu 100 %.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).