Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204126
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8316204126.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Ľ. Š., L.. XX.XX.XXXX,
J. L. G. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Štefanom Strakom, advokátom, IČO: 35
527 064, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, IČO: 00 166 481, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava,

o zaplatenie 6.887,27 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí odvolania žalovaným proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č. k. 5C/169/2016-199 zo dňa 19. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie zastavuje.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 2.500,- eur, v lehote
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva vo vzťahu k žalovanej v konaní o náhradu škody náhradu trov konania v rozsahu
78 % a v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd

po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.2.1Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcažaloboupodanou03.05.2016,upresnenoupodaním
doručeným súdu 29.05.2017, o ktorom súd rozhodol ako o návrhu na zmenu žalobného návrhu na
pojednávaní konanom 17.08.2017, žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie náhrady škody v sume
1.337,29 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 09.04.2016 do zaplatenia, ktorá žalobcovi vznikla z

dôvodu úhrady trov právneho zastúpenia v konaní vedenom Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
3T/106/2013. V súvislosti s týmto konaním žalobca žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume
5.000,- eur a samostatne žiadal žalovanú zaviazať aj na zaplatenie trov konania, ktoré mu vznikli na
trovách právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní jeho nároku na náhradu škody v celkovej
výške 549,98 eur. Žiadal tiež priznať náhradu trov tohto konania.
2.2 Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v

Humennom, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality vydal 30.11.2012, pod sp. zn.
ČVS: M.-XXX/OVK-Y.-XXXX, uznesenie o vznesení obvinenia, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené
obvinenie za prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v
zákonnej 3-dňovej lehote sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné uznesením, č.
k. 1Pv/217/12-28 z 13.03.2013 zamietol a 07.11.2013 podal obžalobu na Okresný súd Humenné.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné, č. k. 3T/106/2013-386 zo 14.10.2014 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný.Žalobca svoj nárok právne odôvodnil § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorého zodpovedá za nezákonné rozhodnutie
orgánu verejnej moci štát. poukázal na doterajšiu judikatúru i súdnu prax, z ktorej vyplýva, že ak nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný predmetné uznesenie vyšetrovateľa
sa považuje za nezákonné. Oslobodzujúci rozsudok má rovnaký význam ako zrušenie rozhodnutia o
vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti začatia alebo vedenia
trestného stíhania je totiž neskorší výsledok trestného konania. Žalobca svoj nárok na náhradu škody,
ktorá mu vznikla z dôvodu úhrady trov právneho zastúpenia v tomto trestnom konaní preukázal

predložením faktúry č. FO-2015/012 z 31.03.2015, splatnej 14.04.2015, prílohou ktorej je vyčíslenie
trov právneho zastúpenia podľa zoznamu úkonov právnej služby. Zástupca žalobcu predložil súdu ako
dôkaz o vzniku škody aj doklad o zaplatení týchto trov žalobcom na účet právneho zástupcu žalobcu.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uplatňoval podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, pričom
poukazoval na skutočnosť, že nebol trestne stíhaný a je známy v mieste trvalého bydliska i v okolí.
Je jediným spoločníkom v troch obchodných spoločnostiach, zaoberajúcich sa spracovaním dreva a

predajom mlieka. Bol nezákonne trestne stíhaný za skutok, ktorý bol popisovaný tak, že zbil vlastnú
matku. V rovnakom čase sa začalo trestné stíhanie voči jeho manželke a neskôr aj voči obom synom,
čo značne poškodilo meno žalobcu aj meno celej rodiny, jeho postavenie v pracovnom aj spoločenskom
živote. Na dôkaz tohto tvrdenia navrhol vypočuť ako svedkov jeho manželku K. Š., syna C. Š. a rodinnú
známu N. C.. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 549,98 eur, ktoré mu vznikli pri

predbežnom prejednaní nároku preukazoval žiadosťou o predbežné prejednanie nároku, odpoveďou
na túto žiadosť, faktúrou č. FO-2016/020 z 25.04.2016, splatnou 09.05.2016 ako aj vyúčtovaním trov
právneho zastúpenia a dokladom o zaplatení tejto sumy žalobcom.
2.3 Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov K. Š., C. Š. a N. C. a
oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,atosožalobou,podstatnýmobsahomtrestnéhospisuOkresného

súdu Humenné, sp. zn. 3T/106/2013, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
postúpením tejto žiadosti na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, odpoveďou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, postúpením žiadosti späť na vybavenie Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky, postúpením žiadosti späť na vybavenie Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky, odpoveďou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky právnemu zástupcovi

žalobcu, faktúrou na zaplatenie sumy 1.337,29 eur, faktúrou na zaplatenie sumy 549,98 eur, dokladmi
o zaplatení týchto faktúr a daňovými priznaniami k dani z príjmov fyzickej osoby žalobcu za roky 2012,
2013 a 2014.
2.4 Súd rozhodol vo veci rozsudkom, č. k. 5C/169/2016-152 z 28.12.2017 tak, že zaviazal žalovanú
zaplatiť z titulu náhrady škody žalobcovi sumu 1.184,07 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej

sumy od 09.04.2016 do zaplatenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy sumu 2.500,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanej v konaní o náhradu škody náhradu trov
konania v rozsahu 78 % a v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku vo veci samej.

2.5Protitomutorozsudkupodaliodvolaniažalovanáažalobca,oktorýchrozhodolKrajskýsúdvPrešove
rozsudkom, č. k. 25Co/30/2018-178 z 12.03.2019 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.184,07 eur s 5,05 %
úrokom z omeškania ročne od 09.04.2016 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšujúcej časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca uplatňoval v konaní nárok na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená zaplatením trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, pričom bol
spod obžaloby oslobodený a odvolací súd po preskúmaní tohto výroku dospel k záveru, že súd prvej
inštancie tento nárok právne ako aj skutkovo správne posúdil a z tohto dôvodu výrok o náhrade škody v
celomrozsahupotvrdil.Ďalejodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutieonáhradenemajetkovejujmy

je nepreskúmateľné, preto povinnosťou súdu prvej inštancie bolo znova rozhodnúť o nároku žalobcu
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú uplatnil v sume 5.000,- eur a rozhodnúť o celkovej náhrade trov
tohto konania.
2.6 Po zrušení rozsudku, v časti náhrady nemajetkovej, právny zástupca žalobcu žiadal vykonať dôkaz
pripojením spisu vedeného Okresným súdom Humenného pod sp. zn. 21C/127/2016, keďže v danom

konaní rovnaké nároky uplatňovala manželka žalobcu a o jej nárokoch je už právoplatne rozhodnuté.
2.7 Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že napriek tomu, že vo veci nebolo
vykonané rozsiahle dokazovanie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je možné pri hodnotení
nemajetkovej ujmy vychádzať zo všeobecne známych a akceptovaných skutočností, že trestné stíhaniepredstavuje vždy závažný zásah do života jednotlivca, vystavuje ho stresu, emocionálnej, finančnej a
časovej záťaži, ktorá sa dĺžkou stíhania umocňuje. Viac ako dvojročné prežívanie uvedeného stavu
spolu so skutočnosťou, že nebol v súvislosti so žalovaným skutkom stíhaný len sám, ale aj jeho

manželka a následne aj obidvaja synovia a všetky tieto konania vzájomne súviseli, čo je súdu všeobecne
známe, keďže v tomto senáte je prejednávaná aj vec syna žalobcu o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy a vo veci manželky žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/127/2016 mal súd
za to, že oslobodenie spod obžaloby bolo založené na závere o nenaplnení znakov trestného činu
nielen žalobcu, ale aj jeho manželky a následne aj jeho synov a žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne

ospravedlnenie odôvodňujúce záver o vzniku nemajetkovej ujmy, ktorej kompenzácia sumou 2.500,- eur
je zodpovedajúca kritériám ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Čo sa týka trov konania, ktoré vznikli
žalobcovi v súvislosti s právnym zastúpením pri podaní žiadosti o predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody, podľa názoru súdu súvisia s týmto konaním o náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy, lebo boli vynaložené v bezprostrednej súvislosti s tým istým trestným konaním. Súd poukazuje

najmä na skutočnosť, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je v zmysle uvedených
ustanovení zákona hmotnoprávnou podmienkou možnosti úspešne sa domáhať uspokojenia nároku na
súde a tieto náklady je preto potrebné považovať za trovy konania o náhradu škody a zahrnúť ich do
sumy, ktorú je žalovaná v prípade úspechu žalobcu povinná mu nahradiť. V konaní nebolo sporné to,
že pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody bol žalobca zastúpený právnym zástupcom a

ani to, že trovy tohto právneho zastúpenia právnemu zástupcovi uhradil. Súd mal aj za to, že išlo o trovy
účelnevynaložené,t.j.nevyhnutnépreuplatneniepráva.Napriektomusúdnezahrnulnákladynaprávne
zastúpenie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody do istiny s tým, že bude potrebné
ich zohľadniť pri určení výšky náhrady trov tohto konania v konaní o náhradu škody po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2.8 O trovách konania súd rozhodol v časti konania o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi z titulu
zaplatenia trov právneho zastúpenia podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu
vo veci. Žalobca uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie 1.337,29 eur z titulu náhrady škody. Súd
priznal žalobcovi z tohto titulu sumu 1.184,07 eur, preto žalobca bol v tejto časti konania vo vzťahu

k žalovanej úspešný v rozsahu 78%. Toto konanie bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Žaloba bola podaná 03.05.2016 a v časti konania o
náhradu nemajetkovej ujmy výrok súdneho rozhodnutia závisel od úvahy súdu. V čase účinnosti OSP
sa takáto náhrada trov konania posudzovala podľa § 142 ods. 3 OSP. Nová právna úprava na rozdiel
od predchádzajúcej už neobsahuje špeciálne podstaty z ustanovenia § 142 ods. 1, 2, 3 OSP, ale len

úpravu náhrady trov konania podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, pričom na prvom mieste je zásada úspechu
a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255
ods. 2 CSP. Súd mal za to, že aj keď pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy postupuje podľa
nového procesného predpisu, podľa § 255 ods. 2 CSP, je potrebné posúdiť náhradu trov konania v
súlade so zásadou plného úspechu, pretože ide o typ konania, kde rozhodnutie na plnenie v časti výšky

plnenia záviselo od úvahy súdu. Súd rozhodoval o náhrade trov konania žalobcu samostatne, pokiaľ ide
o jeho nárok na náhradu škody z titulu trov právneho zastúpenia a samostatne, pokiaľ ide o nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, keďže sú to dva samostatné nároky a mal za to, že pokiaľ ide o náhradu
nemajetkovej ujmy, aj keď nepriznal žalobcovi celú uplatnenú pohľadávku vo výške 5.000,- eur, tak v
základe bol žalobca podľa názoru súdu úspešný, preukázal, že došlo týmto trestným stíhaním k zásahu

do jeho osobnostných práv a výška nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu, preto mal súd za to, že
žalobcovi patrí, pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj pri priznaní sumy 2.500,- eur celá
náhrada trov konania z prisúdenej sumy.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 19 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. II ods. 1,
2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

4.Protitomutorozsudku,vrozsahunepriznanianemajetkovejujmyvovýške2.500,-eur,podalodvolanie
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužalobcanamietajúc,žesúdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní žalobca poukázal na fakt, že výšku
nemajetkovej ujmy určuje súd voľnou úvahou, pričom jej výšku musí odôvodniť z hľadiska trvania arozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a
spoločnosti. Žalobca má za to, že ak by súd zobral do úvahy aj rozsah osobnej traumy a spoločenského
poníženia, ktoré musel žalobca znášať v dôsledku nezákonného trestného stíhania z dôvodu údajného

ublíženia na zdraví, a to za obdobie od 13.03.2012, kedy mu bolo prvýkrát vznesené obvinenie do
14.10.2014, kedy súd rozhodol o jeho oslobodení, nepochybne by dospel k záveru, že požadovaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur je opodstatnená. Na základe uvedených skutočností
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanej uloží
povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5.000,- eur, v lehote do 30 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný v súdom určenej lehote k odvolaniu
žalobcu nevyjadril.

6. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 29.10.2019 oznámil, že berie odvolanie podané

23.10.2019 proti rozsudku tohto súdu, č. k. 5C/169/2016-199 z 19.09.2019 v celom rozsahu späť.

7. Keďže žalobca vzal odvolanie späť skôr, ako bolo o odvolaní rozhodnuté, predložil súd prvej inštancie
vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 369
ods. 3 CSP.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že došlo k účinnému späťvzatiu odvolania a odvolacie konanie
je potrebné v danej veci zastaviť.

9. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
10. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho

konania.
11. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

12. Na základe uvedených skutočností a v súlade s dispozičným úkonom žalobcu pri späťvzatí jeho

odvolania, o ktorom nebolo rozhodnuté, odvolací súd v zmysle citovaných ustanovení odvolacie konania
zastavil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť,

že žalobca späťvzatím odvolania bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešná žalovaná si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu spisu jej ani v priebehu odvolacieho
konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov
odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).