Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Púchovská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205774
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6914205774.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. Seč XXX, XXX XX Z. H., na vymoženie pohľadávky vo výške 557,19,- Eur s

príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 5644/14, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 15Er/482/2014-29 zo dňa 17. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 15Er/482/2014-29 zo dňa 17. januára 2019, p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zastavil exekúciu a
druhouvýrokovouvetourozhodol,žeoprávnenýjepovinnýzaplatiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcie,
výšku ktorých určí samostatným uznesením.

2. Okresný súd na odôvodnenie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01307/12 zo dňa 23.05.2012. Súdny exekútor bol poverený
vykonaním exekúcie. Oprávnený v priebehu exekučného konania predložil fotokópiu zmenky, zmluvy o
úvere, všeobecných obchodných podmienok a rozhodcovskej zmluvy, všetky zo dňa 08.04.2011. Súd
sa vyjadril k rozhodcovskej zmluve, pričom uviedol, že táto sa nachádza na samostatnej listine, a teda
nesplývala s ostatnými zmluvnými podmienkami. Pokiaľ povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal, súd
nepochyboval o vôli povinného pristúpiť aj na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Uviedol preto, že ide o

individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Zmluvu o úvere, ktorú uzatvoril oprávnený a povinný dňa
08.04.2011, vyhodnotil súd ako zmluvu spotrebiteľskú a poskytnutý úver považoval za spotrebiteľský
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. V závere odôvodnenia poukázal exekučný súd na ustanovenie §
17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého bolo v čase uzavretia zmluvy o úvere
zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou zakázané. Z tohto dôvodu bola zmenka vystavená a
oprávneným doplnená v rozpore so zákonom. Súd poukázal aj na skutočnosť, že rozhodcovský súd

sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25 % denne z
dlžnej sumy a tieto priznal v uplatnenej výške. Takýto úrok súd nepovažoval za primeraný a v súlade
so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi. Keďže v rozhodcovskom konaní
nebolo prihliadnuté na zákaz použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor
uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie v celom rozsahu
s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený
postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmietol, pričom poukázal na skutočnosť, že s

povinným uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania,
čo povinný aj osobitne podpísal. Skutočnosť, na čo konkrétne povinný poskytnutý úver využil už
oprávnený neskúma. Oprávnený namietal, že povinný nijako nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o
úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Dôležité je podľa názoru oprávneného, na aký účel bol úver
poskytnutý a nie na aký účel povinný finančné prostriedky naozaj použil. Oprávnený súčasne predložil

žiadosť o úver a dodatok k zmluve o úvere.

4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť

odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

6. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.02.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na
vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 07.05.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že zmluva o
úvere č. 618301464 bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 08.04.2011. Súčasťou tejto
zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení

zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu
rozhodcovskej zmluvy. Dňa 08.04.2011 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Exekučným
titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01307/12 zo dňa
23.05.2012. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 20.10.2014. Oprávnený, plniac

si povinnosť v zmysle § 243f Exekučného poriadku, doplnil návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.01.2016 a súdu prvej inštancie podaný dňa 03.02.2016.

7. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

10. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete

upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré bolidohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné
podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

11. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 08.04.2011
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej

uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah
považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou
úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či
nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

12. Odvolací súd však uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou
zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v ustanovení § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

13. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na
predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do všeobecných podmienok
poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej
strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento
dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol.

Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by povinný
mohol zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým,
aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému
nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky

zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal aj na ustanovenie § 17 ods. 3

zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom správne dospel k záveru, že v čase vystavenia zmenky, t.j.
dňa 08.04.2011, bolo v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru neprípustné zabezpečenie dlhu
zmenkou. Pri vydávaní exekučného titulu teda rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné
podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere a najmä neprihliadol na to, že použitie zmenky nebolo podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné.

15. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd
neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na

zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

16. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru
odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie sa s hodnotením daného vzťahu
dostatočne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené

argumenty, odvolací súd vyhodnotil námietky odvolateľa ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne
rozhodolozastaveníexekúcie,apretoodvolacísúdodvolanímnapadnutéuznesenieakovecnesprávne
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.