Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010025
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717010025.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 22. novembra 2017 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára prejednal
odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného T. W. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 20. 9.
2017, sp. zn. 5T 5/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného T. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 20. 9. 2017, sp. zn. 5T 5/2017 bol obž. T. W. uznaný
za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že
dňa 15. 9. 2016 v čase okolo 20.05 h v meste Z., okres Z., na ulici Lučenecká cesta pri čerpacej stanici

ShellfyzickynapadolO.V.,nar.X.X..XXXX,trvalebytomZ.,U.XXXX/Xatotak,žepotomčohodobehol
ho udieral päsťou do pravej strany tváre, následne po páde na zem ho prisadol a ďalej ho bil päsťami,
pričom keď sa zodvihol, tak ho ešte kopol pätou nohy do spodnej časti chrbta, čím týmto konaním mu
spôsobil zranenia a to mnohopočetné zlomeniny prednej, bočnej steny a bázy pravej čeľustnej dutiny
s výraznou dislokáciou fragmentov do dutiny s tým súvisiacim krvácaním do pravej čeľustnej dutiny a
prítomnosťou krvi v okolitých prínosových dutinách, ako aj podkožným krvným výronom s prítomnosťou

vzduchu, zlomeninu jarmového oblúka vpravo s miernym posunom kosti do stredu, zlomeninu nosových
kostí s posunom fragmentov, otras mozgu ako funkčné poškodenie centrálneho nervového systému,
zlomeninu IX. rebra vpravo vzadu, zlomeninu priečneho výbežku 2. driekového stavca, odreniny a krvnú
podliatinu na pravom pleci a v oblasti pravého lakťa, krvnú podliatinu v oblasti pravej lopatky a odreninu
na rozhraní hrudnej a driekovej časti vpravo s dobou liečenia 5 až 8 týždňov.

Bol mu za to uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.,
§ 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného

nahradiť poškodenej strane a to Union zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 36284831 sumu
1 105,38 eur.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva, keď u poškodeného O. V. upravil dobu PN, ako aj dobu liečenia od 5

do 8 týždňov, pričom mal za to, že obž. T. W. nie je osobou blízkou poškodenému, pričom pri ukladanítrestu zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a uložil mu potom
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.

Proti rozsudku zahlásil po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný
odvolanie dňa 29. 9. 2017, pričom svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu zdôvodnil a v
zákonnej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor.

Okresný prokurátor mal za to, že rozsudok okresného súdu je nezákonný, pokiaľ ide o výrok o vine, ale

aj o treste, pretože nesúhlasil s tým, že prvostupňový súd konanie obžalovaného kvalifikoval len ako
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., keď
poukazoval na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obž. T. W. spôsobil poškodenému
O. V. mnohopočetné zranenia, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, keď znalec stanovil dĺžku PN s
liečením na 8 týždňov. Aj keď podľa vyjadrenia znalca nebolo možné dĺžku PN stanoviť presne, pretože
poškodený po prepustení z nemocnice sa v podstate neliečil, nepodrobil sa navrhovanej operácii ústnej

dutiny, čo môže mať v budúcnosti pre neho rôzne komplikácie. Za tohto stavu nebolo možné, podľa jeho
názoru, konanie obžalovaného kvalifikovať len v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ale kvalifikovať
ako dokonaný trestný čin. Ďalšie pochybenie vidí okresný prokurátor v tom, že konanie obžalovaného
malo byť kvalifikované podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko sa obžalovaný dopustil konania
na chránenej osobe - blízkej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., nakoľko poškodený O. V.

bol dlhoročným druhom sestre obž. T. W., keď poškodený s družkou žil 10 až 11 rokov v spoločnej
domácnosti a majú dve maloleté deti. Ďalej okresný prokurátor poukazoval na to, čo treba rozumieť
v zmysle § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o vine i treste, vo výroku o vine rozhodol v zhode s podanou obžalobou a uložil
obžalovanému potom primeraný trest.

Obžalovaný napádal rozsudok okresného súdu tak vo výroku o vine, ako aj výroku o treste, keď uvádzal,
že obžalovaný sa sčasti doznáva k spáchanému činu, oľutoval svoje konanie, keď spáchal skutok v
značnej opilosti, mal však za to, že poškodený si mohol zranenie spôsobiť aj sám, pretože podľa tvrdenia
poškodeného, tento v značnej opilosti vletel do smetného koša a taktiež svedkovia, ako T. T. a G. R.

tvrdili, že poškodeného V. napadla aj ďalšia osoba, ktorá ho mala kopať po celom tele a do hlavy.
Domáhal sa potom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril tak, že

nemôže súhlasiť s rozsudkom okresného súdu aj v tom, že v konaní obžalovaného súd nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť, pretože podľa jeho názoru obžalovaný konal v ospravedlniteľnom silnom citovom
rozrušení tak, ako je to uvedené v ust. § 36 písm. b) Tr. zák. a zároveň konal pod vplyvom tiesnivých
osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, ako je uvedené v § 36 písm.
h) Tr. zák. Okresný súd tak mal vziať do úvahy, že v konaní obžalovaného by mohli existovať dve

poľahčujúce okolnosti. Súhlasil však s rozhodnutím prvostupňového súdu, že obžalovaný a poškodený
neboli osobami blízkymi, ako to má na mysli ust. § 127 ods. 4 Tr. zák., čo vyplýva aj z vyjadrenia
poškodeného.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané

a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na T. W. obžalobu 18. 1. 2017 pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.Okresný súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, keď na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného
T. W., poškodeného O. V., svedkov L. G., ďalej svedkov T. J., T. X., I. W., T. J., U. W., znalkyňu z odboru
zdravotníctva - psychiatria T.. Y. X. a znalca z odboru zdravotníctva - chirurgia T.. X. F., pričom zápisnice

o výsluchu ďalších svedkov a znalecké posudky boli prečítané so súhlasom oprávnených strán.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa sčasti doznal k spáchaniu skutku, keď opísal predmetný konflikt
medzi ním a poškodeným, uviedol však, že napadol poškodeného tým spôsobom, že ho zo trikrát udrel
pravou rukou a to päsťou.

Predmetný konflikt v podstate zhodne opisuje aj poškodený O. V., keď sa doznáva k tomu, že kritického
dňa bol značne pod vplyvom alkoholu, keď tvrdí, že z oslavy ušiel, doznáva sa aj k tomu, že narazil
do betónového stĺpu, ďalej však len útržkovite opisuje priebeh skutku, keď tvrdil, že sa prebral len v
nemocnici. Celkove bol v nemocnici hospitalizovaný 4 dní, o ďalšie 3 dni si išiel dať vybrať stehy a potom
nastúpil do práce. Poškodený na otázku obhajcu, či obžalovaného považuje za rodinu jednoznačne

uviedol, že nie a po tomto úraze nemal žiadne zdravotné komplikácie ani problémy. Na ďalšiu otázku, či
by ujmu, ktorú by utrpel obžalovaný pociťoval ako vlastnú, poškodený uviedol, že nie.

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v podstate preukázané, že obž. T. W. dňa 15. 9. 2016 vo
večerných hodinách napadol poškodeného O. V., poudieral ho päsťou do pravej strany tváre, bil ho

päsťami a kopal nohou do spodnej časti chrbta, čím mu spôsobil mnohopočetné zlomeniny prednej
bočnej steny a čeľustnej dutiny s výrazným krvácaním, zlomeninu jarmového oblúka a zlomeninu
nosových kostí. Tento stav tak vyplýval okrem tvrdenia obžalovaného a poškodeného aj z výpovede
svedkov. Okresný súd v tomto smere musel riešiť tú otázku, akú dĺžku liečenia mal mať poškodený,
pretože tento po 7 dňoch nastúpil do práce. V tomto smere vypovedal aj znalec z odboru zdravotníctva

- chirurgia T.. X. F., ktorý určil minimálnu dobu liečenia od 4 do 6 týždňov. Okresný súd potom priliehavo
kvalifikoval v tejto časti konanie obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd súhlasí s právnymi závermi rozsudku
okresného súdu, keď tento uvádza, že pre správne posúdenie konanie obžalovaného je smerodajná
povaha poranení, ktorá bola zistená lekárom, ale aj ten stav, ako sa poškodený subjektívne cítil a že

krátko po zranení nastúpil do práce.

Pokiaľ sa okresný prokurátor domáha toho, aby konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. argumentujúc blízkosťou vzťahu medzi
obžalovaným a poškodeným poukazujúc na ust. § 127 ods. 4 Tr. zák. krajský súd dáva do pozornosti

výpoveď samotného poškodeného O. V., ktorý jednoznačne uviedol, že obžalovaného nepovažuje
za rodinu, nemal žiadne komplikácie po uvedenom zranení a ujmu, ktorou by trpel obžalovaný by
nepociťoval ako vlastnú. Za tohto stavu je správna právna kvalifikácia okresného súdu, keď konanie
obžalovaného, pokiaľ sa týka zranení kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Keďže obžalovaný sa dopustil tohto konania na mieste

prístupnom verejnosti, bolo konanie obžalovaného kvalifikované v jednočinnom súbehu, aj ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Čo sa týka uloženého trestu, prvostupňový súd sa dôsledne riadil zákonnými ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.
zák., podľa ktorých trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd prihliadol na ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., na pomer poľahčujúcich i
priťažujúcich okolností, keď u obžalovaného správne zistil dve priťažujúce okolnosti a to v zmysle § 37
písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už
bol za trestný čin odsúdený. Nemožno súhlasiť s tým, že by obžalovanému boli priznané aj poľahčujúce
okolnostipodľa§36písm.b)Tr.zák.,žeobžalovanýkonalvospravedlniteľnomsilnomcitovomrozrušení

a zároveň konal pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám
nespôsobil v zmysle § 36 písm. h) Tr. zák. Treba uviesť, že obžalovaný si privodil značný stupeň opilosti a
pod vplyvom takéhoto konania brutálne napadol poškodeného O. V.. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť,
skôr sa mal prvostupňový súd zaoberať tým, či by neprichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť vzmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa sčasti priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin oľutoval. Táto okolnosť však nemá vplyv na zmenu pomeru poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností
v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák.

Pokiaľ ide o uložený trest správne okresný súd musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby o jednu polovicu a ukladal potom obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
7 rokov. Treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný bol viackrát súdne trestaný pre úmyselné
trestné činy proti životu a zdraviu, za ktoré bol aj vo výkone trestu a za tohto stavu uložený úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 7 rokov je trestom, ktorý je zákonný a potrebný k ochrane spoločnosti.

Správne bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu
pre úmyselný trestný čin.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, odvolanie obžalovaného, ako aj
okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.