Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 16, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/134/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102898757
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1102898757.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

vecinavrhovateľa:HlavnémestoSlovenskejrepublikyBratislava,Primaciálnenámestie1,P.O.BOX192,
814 99 Bratislava proti odporcom: 1/ M. F., G. XX, L. W.M. XXXX, XXX XX, zastúpená JUDr. Ján Havlát,
advokát, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, 2/ F. P., L.. D.. Š.A. XXX/XX, XXX XX K., 3/ Ing. J. P., L.. D.. Š.
XX, XXX XX K., 4/ J. P., naposledy bytom L. XX J., A., G. L. XCX, B., zastúpená súdom ustanoveným
opatrovníkom: F. P., Q. L.. D.. Š. XX, K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 361,33 EUR na účet právneho
zástupcu odporcu v 1. rade JUDr. Jána Havláta vedený vo F. P., J..P.., Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom v 2 až 4. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2002 domáhal voči
odporcom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. P. L., pozemku parc. č. XXXXX/X -
zastavaná plocha vo výmere 688m2 a pozemku parc. č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 214m2,

ktoré vznikli na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX-GP zo dňa 22.8.2002, IČO: 22 641 637 z
pôvodného pozemku parc. č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 902 m2, v k. ú. P. L., zapísaného
na liste vlastníctva č. XXX pred reambuláciou po položkou výkazu zmien č. XXX/XXXX (v ďalšom len
"nehnuteľnosť").

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ sa stal vlastníkom pozemku parc. č. XXX k.ú. P. L. ex lege na

základe §2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Československý štát (ako právny predchodca
navrhovateľa) sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe dohody o dobrovoľnom odpredaji
nehnuteľnosti pre potreby výstavby mosta cez Dunaj ku dňu 18.6.1969 uzavretej medzi vtedajším
vlastníkom R.. K. P. (právnym predchodcom odporcov) a Československým štátom v správe mestskej
správy komunikácií. Na základe tejto dohody čsl. štát odkúpil predmetnú nehnuteľnosť za cenu 73.767,-
Kčs. Dohodu schválil finančný odbor národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy dňa 24.6.1969.
Odporcovia sú dedičmi po R.. K. P.. Do aktív dedičstva bola zahrnutá aj predmetná nehnuteľnosť, avšak

poručiteľ počas svojho života túto dobrovoľne odpredal čsl. štátu. Na základe rozhodnutia vydaného v
dedičskom konaní 22D 113/97 zo dňa 14.6.2000 katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava I. vydal
odporcom list vlastníctva č. XXXX bez toho, aby v ňom bola v časti "A" uvedená majetková podstata.
V poznámke tohto listu vlastníctva je však uvedené, že PK pozemok parc. č. XXX - dom vo výmere902m2 zlúčený v pozemkoch parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X je v užívaní hlavného mesta SR
Bratislavy - Mestská správa komunikácií - majetkovoprávne neusporiadaná. Vzhľadom na skutočnosť,
žePKpozemokparc.č.XXXjetohočasuužsúčasťoupozemkovparc.č.XXXXX/Xaparc.č.XXXXX/Xa

žiaden dom sa na nej nenachádza a na skutočnosť, že tento pozemok majetkovoprávne neusporiadaný
nie je, keďže bol od R.. K. P. odkúpený, navrhovateľ považuje list vlastníctva XXXX za chybný. Rovnako
za chybné považuje dedičské rozhodnutie 22D 113/97 v časti, kde sú odporcovia označení ako dedičia
pozemku parc. č. XXX.

Vlastníkom predmetného pozemku parc. č. XXX je podľa navrhovateľa v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí hlavné mesto SR Bratislava ako právny nástupca Československého štátu, ktorý sa
stal vlastníkom tohto pozemku na základe Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby
výstavby mosta cez Dunaj zo dňa 18.6.1969.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo právne zdôvodnil tým, že sa vlastníkom stal ex lege na základe

§2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Jeho právny predchodca (Československý štát)
sa stal vlastníkom predmetného pozemku na základe Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti
pre potreby výstavby mosta cez Dunaj zo dňa 18.6.1969. V čase uzatvorenia predmetnej dohody
platil na území Československého štátu zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý vo svojej
druhej časti upravoval nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vtedy platný Občiansky

zákonník rozdelil vlastníctvo na socialistické spoločenské vlastníctvo a osobné vlastníctvo. Spôsoby
nadobúdania vlastníckeho práva boli upravené v §134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého k
zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy. Uvedené ustanovenie sa vzťahovalo na spôsoby nadobúdania nehnuteľností do
osobného vlastníctva nie však pri prevodoch vlastníckeho práva v prospech štátu resp. pri prevodoch

v prospech bývalého socialistického spoločenského vlastníctva. Pri prevodoch práva v prospech
spoločného socialistického vlastníctva bola daná výnimka a to zákonom č. 131/1982 Zb., účinným ku
dňu 1.4.1983, ktorým bola uskutočnená novela Občianskeho zákonníka a na základe ktorej § 134 ods.
2 bol upravený a doplnený nasledovne: " Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde

o prevod do socialistického vlastníctva". V súvislosti s uvedeným ustanovením navrhovateľ poukázal na
ustanovenie §507a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 1.4.1983, ide o tzv. intertemporálne
ustanovenie novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., v zmysle ktorého, ak nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1.
apríla 1983. Uvedené bolo upravené i v zmysle Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa 19.5.1964, ktorou sa vydáva smernica
opostupepriregistráciízmlúvnaštátnychnotárstvachapridávanísúhlasunaprevodanájmyniektorých
druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi. Článok II. Ods. 9 - podľa ktorej " registrácií ani
súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického
spoločného vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a

pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu
prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti". Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že zákonná
úprava stanovila, že registrácia zmlúv štátnym notárstvom pri prevodoch do socialistického vlastníctva
nie je potrebná a podľa § 507a ods. 1 OZ (zákonom č. 131/1982 Zb.) sa toto retroaktívne vzťahuje aj
na právny vzťah založený Dohodou o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti zo dňa 18.6.1969. Podľa

navrhovateľa, skutočnosť, že štát nehnuteľnosť nepochybne nadobudol, vyplýva aj z LV č. XXX pred
reambuláciou. Na základe položky výkazu zmien č. XXX/XX bol pozemok parc. č. XXX k. ú. P. L.
odpísaný z LV č. XXX pred reambuláciou a včlenený do pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P.
L.. Pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P.É. L. nebolo možné zapísať na list vlastníctva, a to z
dôvodu, že neboli vykúpené (resp. iným majetkovoprávnym spôsobom) vysporiadané vlastnícke vzťahy

ku všetkým pôvodným pozemkom, ktoré tvorili pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L.. List
vlastníctva bolo možné založiť až po majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníckeho práva ku všetkým
pôvodným pozemkom tvoriacich pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L.. Z toho dôvodu prišlo
k zápisu pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L. len na evidenčný list, pričom vlastnícke
právo štátu k pozemku parc. č. XXX zostalo zachované.

Odporca v 1. rade sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril v tom smere, že až do začatia konania
odporca v 1 rade nemal vedomosť o existencii Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti, ktorú
mal uzavrieť jeho otec R.. P. s Československým štátom a bol dobromyseľný v tom, že mu spolus odporcami v 2 až 4 rade pozemok parc. č. XXX patrí. Uvedenú skutočnosť potvrdilo aj dedičské
rozhodnutie 22D 113/97. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že vlastnícke právo na základe predmetnej dohody
nebolo prevedené, keďže v danom prípade dohoda postráda záznam o registrácii štátnym notárstvom.

Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa v tom čase nadobúdalo až účinnosťou zmluvy o prevode, ktorá nastávala
až jej registráciou štátnym notárstvom. Navrhovateľ opiera svoje vlastnícke právo o zákon č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca v 1. rade považuje za nepreukázané, pretože
navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok podľa zákona o majetku obcí. Zmluva o dobrovoľnom
odpredaji nehnuteľnosti totiž nenadobudla právne účinky, pretože absentuje jej registrácia štátnym

notárstvom, pričom je zrejmé, že v čase uzatvárania predmetnej dohody sa aj odplatné prevody do
štátneho socialistického vlastníctva od občanov spravovali ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
pretože na Občiansky zákonník odkazoval predpis č. 104/1966 Zb.. Občiansky zákonník neupravoval iný
spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti ako na základe registrácie zmluvy o prevode štátnym notárstvom,
pričom Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstvač.8zodňa19.5.1964,naktorúsaodvolávanavrhovateľjebezpredmetná,pretožetakýmto

spôsobom nemožno meniť všeobecne záväzné právne predpisy (predpisy vyššej právnej sily) a ich
výklad. Preto žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

Odporca v 2. rade rovnako žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že nehnuteľnosť
získal v právoplatne ukončenom dedičskom konaní, čím sa považuje za zákonného spoluvlastníka

nehnuteľnosti. V rovnakom smere sa k žalobe písomne vyjadril aj odporca v 3. rade.

Odporcovi v 4. rade súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka (odporcu v 2 rade- brata odporkyne v
4. rade) v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko sa mu nepodarilo
doručiť písomnosti na známu adresu v cudzine, pričom iná adresa súdu ako i ostatným účastníkom nie

je známa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - žalobným návrhom,
výpisom z LV č. XXXX, PK vložkou č. XXXX, Dohodou o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre
potreby výstavby mosta cez Dunaj zo dňa 18.6.1969, Geometrickým plánom zo dňa 22.8.2002,

uznesením Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 28.3.1953, výmerom o uvalení národnej správy zo
dňa 25.3.1953, Listom vlastníctva č. XXX, návrhom na zápis prevodu správy nehnuteľnosti zo dňa
24.6.1969, osvedčením o dedičstve 22D 113/97, Inštrukciou Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa 19.5.1964, ako aj ostatnými listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX ako i z osvedčenia o dedičstve 22D 113/97 súd zistil, že právny
predchodca odporcov R.. K. P. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PK vložke č. XXXX
(neskôr na LV č. XXX) ako parcela č. XXX - dom, vo výmere 902 m2, kat. územie P. L. - parc. č. XXXXX/
X, XXXXX/X titulom dedenia na základe uznesenia štátneho notárstva v Bratislave č.k. D 184/52, D not

211/52 zo dňa 18.11.1952. Výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave zo dňa 25.3. 1953
bola na predmetnú nehnuteľnosť uvalená národná správa z dôvodu, že právny predchodca odporcov
R.. K. P. sa zdržiaval mimo územia Bratislavy, pričom písomne oznámil úradu, že nie je možné mu
túto nehnuteľnosť obhospodarovať a žiadal, aby správu predmetnej nehnuteľnosti prevzal štát. Národná
správa bola na základe uznesenia Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 28.3.1953 zapísaná do PK vložky

č. XXXX.

Dňa 18.6.1969 R.. K. P. odpredal predmetnú nehnuteľnosť Československému štátu v zastúpení
Mestská správa komunikácií v Bratislave za kúpnu cenu 73.767,-Kčs. Predmetný prevod nehnuteľností
bol dňa 24.6.1969 schválený Finančným odborom Národného výboru hlavného mesta Slovenska

Bratislavy na základe ust. § 30 vyhlášky č. 104/1966 Zb. Dňa 24.6.1969 Mestská správa komunikácií
požiadala Stredisko geodézie o zápis pozemku parc. č. XXX v prospech Československého štátu.

Na základe položky výkazu zmien č. XXX/XX bol pôvodný pozemok parc. č. XXX k. ú. P. L. vo výmere
902 m2 odpísaný z LV č. XXX pred reambuláciou a včlenený do pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/

X k. ú. P.É. L. ako pozemok parc. č. XXXXX/X vo výmere 688m2 (zastavaná plocha) a pozemok parc.
č. XXXXX/X vo výmere 214 m2 (ostatná plocha), spolu 902 m2, na základe Geometrického plánu č.
XX/XXXX -GP zo dňa 22.8.2002. Pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L. nebolo možné
zapísať na list vlastníctva, a to z dôvodu, že neboli vykúpené (resp. iným majetkovoprávnym spôsobom)vysporiadanévlastníckevzťahykuvšetkýmpôvodnýmpozemkom,ktorétvorilipozemkyparc.č.XXXXX/
X a XXXXX/X k. ú. P.É. L.. List vlastníctva bolo možné založiť až po majetkovoprávnom vysporiadaní
vlastníckeho práva ku všetkým pôvodným pozemkom tvoriacich pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/

X k. ú. P. L.. Z toho dôvodu prišlo k zápisu pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L. len na
evidenčný list.
Osvedčením o dedičstve zo dňa 29.5.2000 č.k. 22D 113/97 nadobudli odporcovia v 1- až v 4 rade
predmetnú nehnuteľnosť po poručiteľovi R.. K. P. do podielového spoluvlastníctva s podielom každý v ?-
ine. Na podklade tohto osvedčenia katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava I vyhotovil LV č. XXXX

na ktorom zapísal vlastnícke právo odporcov k predmetnej nehnuteľnosti, každému v ? -ine.

Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné (vyplývajú aj z predložených listinných
dôkazov), preto súd v tomto smere s poukazom na ust.§120 ods. 3 OSP si osvojil tvrdenia účastníkov
konania.

Spornou medzi účastníkmi zostala otázka, či na účinnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na základe Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre účely výstavby mosta cez Dunaj zo dňa
18.6.1969 sa vyžadovala registrácia zmluvy na štátnom notárstve (tak ako to tvrdia odporcovia) alebo
táto nebola potrebná, nakoľko išlo o prevod do socialistického spoločného vlastníctva (tak ako to tvrdí
navrhovateľ).

Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku 18.6.1969 ku dňu
uzavretia dohody) k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného po novele č. 131/1982
Zb. (účinného od 1.4.1983) ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do,
socialistického vlastníctva.

Podľa § 507a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - prechodné ustanovenie k novele č.
131/1982 Zb. (účinnej od 1.4.1983) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona
aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Podľa § 30 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, odplatné

prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických
sa spravujú predpismi Občianskeho zákonníka.

Právne významným pre rozhodovanie v predmetnej veci je podľa názoru súdu aj posúdenie existencie
"naliehavosti právneho záujmu" navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva.

V zmysle § 80 OSP návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o:

a) osobnom stave,

b) splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,

c) určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) OSP] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť

ochranu práva navrhovateľa predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti
žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá
neslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnych

sporov. Uvedená zásada, že navrhovateľ sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho
vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však
neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,
že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípadetreba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím

petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;
záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie,
či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Súd mal v posudzovanom prípade za to, že ak navrhovateľ navrhuje určenie svojho vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne
rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom
dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri
nehnuteľností. Preto súd podmienku naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobnom petite považoval za splnenú.

V druhom rade sa súd právne zaoberal otázkou, či sa na právny vzťah uzatvárania Dohody o
dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre účely výstavby mosta cez Dunaj (resp. na účinnosť prevodu
vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti) vzťahovalo výlučne ust. § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej dohody, alebo sa na daný vzťah vzťahovalo s použitím

§507a ods. 1 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k novele č. 131/1982) ustanovenie
§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983. V prvom prípade sa na akýkoľvek
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (či už do osobného alebo socialistického vlastníctva) vždy
vyžadovala registrácia zmluvy štátnym notárstvom, kým v druhom prípade sa registrácia nevyžadovala,
ak išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe dohody

o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti sa táto prevádzala do vlastníctva štátu resp. socialistického
vlastníctva. Súd sa v danom prípade však stotožnil s právnym posúdením veci odporcami v tom smere,
že na daný právny vzťah treba aplikovať Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia dohody, ktorý
vyžadoval na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registráciu zmluvy na štátnom notárstve bez
ohľadu na to, či sa nehnuteľnosť prevádzala do osobného alebo socialistického vlastníctva.

Prechodné ustanovenie § 507a ods. 1 Občianskeho zákonníka ("pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona (novelou č. 131/1982 Zb.) aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla
1964 do 1. apríla 1983") nespôsobuje retroaktívny zásah do právnych vzťahov, ktoré už boli zavŕšené
(ukončené) za účinnosti ustanovení Občianskeho zákonníka účinného pred novelou č. 131/1982 Zb.,

ale umožňuje postup (aplikáciu podmienok) podľa ustanovení tejto novely na právne vzťahy, ktoré síce
vznikli v období od 1.4.1964 do 1.4.1983, ale doposiaľ neboli zavŕšené resp. právne vzťahy naďalej
pretrvávajú a naďalej sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka (napr. prebiehajúci nájomný
vzťah, akceptácia doručeného návrhu na uzavretie zmluvy, bezdôvodné obohatenie, BSM a pod.). V
danom prípade však dňa 18.6.1969 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá bola následne schválená

nadriadeným národným výborom, bola vyplatená kúpna cena a celý proces tohto zmluvného vzťahu
bol zavŕšený ešte v roku 1969. Nemožno preto po cca 13 rokoch s odkazom na novelu Občianskeho
zákonníka zasiahnuť do ukončeného právneho vzťahu, tento oživiť a následne tvrdiť, že nebola potrebná
registrácia takejto zmluvy na štátnom notárstve (hoci to zákon účinný v tom čase vyslovene vyžadoval),
nakoľko by za takejto situácie vznikol absolútny chaos v uzavretých zmluvách predmetom ktorých bol

prevod nehnuteľného majetku.

Súd sa preto nestotožnil s názorom navrhovateľa, že novela č. 131/1982 Zb. vo svojom ustanovení §
134 ods. 2 Občianskeho zákonníka mala retroaktívny charakter a zasiahla a otvorila právne vzťahy už
niekoľko rokov zavŕšené.

V čase uzavretia predmetnej dohody prevody nehnuteľností upravovalo výlučne ustanovenie § 134
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 30 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe
národného majetku v zmysle ktorých, odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva odobčanov a iných organizácií než socialistických sa spravovali predpismi Občianskeho zákonníka, pričom
vtedy platný Občiansky zákonník k zmluve o prevode nehnuteľnosti vyžadoval jej registráciu štátnym
notárstvom a vlastníctvo prechádzalo až touto registráciou zmluvy. Navrhovateľ v konaní nepreukázal,

že dohoda o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti zo dňa 16.8. 1969 bola registrovaná na štátnom
notárstve, preto mal súd za to, že na základe tejto dohody nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho
práva k žalovaným nehnuteľnostiam z R.. K. P. na Československý štát a preto nemohlo dôjsť u
navrhovateľa knadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Právny predchodca odporcov teda nikdy nestratil vlastnícke právo k žalovaným

nehnuteľnostiam, preto bol správny postup notára v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku
vedenom pod č.k. 22 D 113/1997, keď predmetné nehnuteľnosti pojal do aktív predmetu dedičstva.

Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že v čase uzavretia dohody platila Inštrukcia Ministerstva
spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa
19.5.1964, ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácií zmlúv na štátnych notárstvach a pri

dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi,
kde v zmysle jej článku II. ods. 9 - registrácií ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehali
zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločného vlastníctva, napr. štátu, družstevných,
spoločenskýchainýchsocialistickýchorganizáciíapod.,atobezohľadunadruhnehnuteľnostíapovahu
osobnéhoalebosúkromnéhovlastníckehovzťahuprevodcukprevádzanejnehnuteľnosti,súdpoukazuje

na to, že postup podľa predmetnej Inštrukcie je v danom prípade irelevantný, nakoľko táto (ako norma
nižšej právnej sily, resp. ako norma, ktorá nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale len
internou normou) nemohla meniť postup (resp. byť v rozpore s kogentným ustanovením) upravený
všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bol v tom čase platný Občiansky zákonník a vyhláška
o správe národného majetku. Predmetná Inštrukcia teda nemala charakter normatívneho správneho

aktu so všeobecne záväznými účinkami pre prevody nehnuteľného majetku, ale bola výlučne interným
predpisom pre postup pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a
nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, pričom jej obsah (čl. II bod 9) bol
nepochybne v rozpore s normami vyššej právnej sily (§ 134 ods. 2 OZ, § 30 ods. 1 vyhlášky 104/1966
Zb.).

Okrem uvedeného podľa §2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný
len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý

v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu
súdu je pre súd záväzný. Z uvedeného vyplýva, že sudca pri rozhodovaní nie je viazaný právnou normou
nižšej právnej sily ako je zákon. Aj z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v predmetnej veci nebral zreteľ na
obsah ustanovení Inštrukcie (odhliadnuc od jej rozporu s normou vyššej právnej sily) a konal a rozhodol
výlučne podľa v tom čase platných ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na prevody

nehnuteľného majetku.

Z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci mal teda súd za to, že navrhovateľ v
konaní pred súdom nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam
podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí, nakoľko nepreukázal, že dohoda o dobrovoľnom odpredaji

predmetných nehnuteľností uzavretá jeho právnym predchodcom bola registrovaná na štátnom
notárstve, čo bol nevyhnutný predpoklad na nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva, preto
súd nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v predmetnom spore (resp. nemal
preukázané, že navrhovateľ je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t.j. nositeľom vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nikdy nestali predmetom vlastníckeho

práva jeho právneho predchodcu (československého štátu). Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi v 1. rade (trovy konania si uplatnil len odporca v 1. rade) priznal náhradu trov

konania vo výške 361,33,- EUR.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia nasledovne:jeden úkon právnej služby vykonaný podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. ( §13 ods. 6) :

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2002), §16 ods. 1 písm. a)...........

38,83,-EUR + 3,88,-EUR

päť úkonov právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§11 ods. 1) :

- vyjadrenie k žalobnému návrhu - 9.9.2005 - §14 ods. 1 písm. c) ...................................38,31,-EUR +
4,98,-EUR

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 6.10.2006, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................41,82,-EUR + 5,44,-EUR

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 18.4.2008, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................48,66,-EUR + 6,31,-EUR

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 12.12.2008, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................48,66,-EUR + 6,31,-EUR

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 16.2.2009, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................53,49,-EUR + 6,95,-EUR

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty.

Trovy právneho zastúpenia bez DPH spolu..............................269,77,-EUR

Náhrada hotových výdavkov advokáta (režijný paušál- §19 ods.3)
spolu..........................................................................................33,87,-EUR

Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH (19%) spolu: 303,64,-EUR + 57,69,-EUR (DPH)......361,33,-
EUR.

Trovy právneho zastúpenia celkom: 361,33,-EUR.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporcovia v 2 až 4 rade si náhradu trov konania (napriek písomnej výzve súdu) neuplatnili, preto im
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava
I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,
že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.