Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719203133
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719203133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. A.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. M. XXXX/X, L., t. č. U. K. Y., Y. č. XX, zastúpeného opatrovníkom
S. N. XX, XXX XX L., dieťa rodičov - matky N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. M. XXXX/X, adresa
na doručovanie: S. L., J.. N. XX, a otca Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., adresa na doručovanie:
S. L., J.. N. XX, o návrhu navrhovateľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., o nariadenie ústavnej
starostlivosti, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18P/14/2019-68
zo dňa 18. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd nariadil u maloletého H. A., nar. XX. XX. XXXX ústavnú
starostlivosť, ktorá bude vykonávaná v U. K. Y. č. XX. Zároveň uložil rodičom - matke, ako aj otcovi
maloletého-povinnosťplatiťnavýživumaloletéhoH.výživnýmvovýške30%zosumyživotnéhominima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, a to mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd aplikujúc ust. § 54 ods. 2, § 81 ods. 1, §
75 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine uviedol, že dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletý je od 05. 12. 2017 v starostlivosti U. K. Y. z
dôvodu, že rodičia nedokázali zabezpečiť starostlivosť o dieťa a nebolo možné ani jeho umiestnenie do
náhradnej osobnej starostlivosti v rámci širšej rodiny, nakoľko o takýto spôsob starostlivosti o maloletého
nik neprejavil záujem. Rozsudkom okresného súdu bolo nariadené výchovné opatrenie, a to dočasné
umiestnenie dieťaťa v U. K. O. Y. za účelom umožnenia rodičom maloletého vytvoriť a zabezpečiť

vhodnépodmienkypreosobnústarostlivosťodieťa.Napriekintervenciizostranypríslušnýchinštitúciísa
nepodarilo rodičom zabezpečiť vhodné prostredie a podmienky pre starostlivosť o dieťa. Rodičia t. č. žijú
podľa okresného súdu ako bezdomovci poberajú sociálne dávky, ktoré minú na vlastnú potrebu. Pokiaľ
ide o matku maloletého, má zdravotné problémy, pre ktoré opakovane bola volaná rýchla zdravotná
pomocapodľazáverovlekáramatkanedodržiavaanipredpísanúliečbu.Podľahodnotenianavrhovateľa
rodičianedostatočnýmspôsobomvyvíjajúsnahunazabezpečenieprostrediaprevýchovuastarostlivosť
o dieťa, o zabezpečenie prostriedkov na jeho výživu. Za daného stavu považoval navrhovateľ návrat

maloletého do biologickej rodiny vzhľadom na vážne ohrozenie života a zdravia dieťaťa za vylúčený.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že otec na pojednávaní
deklaroval, že by sa o maloletého mohla postarať jeho sestra, svoje tvrdenie však ničím nepreukázal apri šetrení a dlhodobej intervencii zo strany navrhovateľa nebolo zistené, že by ktokoľvek zo širšej rodiny
rodičov prejavil záujem o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti
okresný súd doplnil, že pokiaľ skutočne sestra otca má záujem o zverenie maloletého do osobnej

starostlivosti, nič jej nebráni kontaktovať navrhovateľa, pretože takéto rozhodnutie je možné až po
vykonaní príslušného šetrenia v záujme dieťaťa. Okresný súd pozitívne hodnotil postoj rodičov, ktorí
sa o maloletého intenzívne zaujímajú, či už telefonicky alebo osobnými návštevami, avšak zároveň
apeloval na rodičov, aby nielen slovne, ale aj skutkami deklarovali úsilie vytvoriť vhodné podmienky
pre starostlivosť o ich spoločné dieťa. Vzhľadom na zistený skutkový stav okresný súd bez ďalšieho

považoval nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým za najvhodnejšie výchovné opatrenie v danej
situácii.

4. V súlade s právnou úpravou okresný súd určil rodičom minimálnu vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu.

5.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecmaloletéhodieťaťa.Vodvolanínamietal,
že chlapca chodieva navštevovať pravidelne osobne aj telefonicky, nakupuje aj s matkou maloletého
pre dieťa všetko. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho žiadosti, že i keď nemá prácu, o chlapca má
záujem. Nemá z čoho platiť svoju vyživovaciu povinnosť.

6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

7. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 8P/14/2019-88 zo dňa 21. 10. 2019 vyzval otca maloletého, aby
doplnil a opravil svoje podanie označené ako odvolanie, najmä s uvedením, proti ktorému rozhodnutiu
odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho napáda, dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie za nesprávne,

ako aj odvolací návrh, teda čoho sa odvolateľ domáha.

8. Napriek vyššie uvedenému uzneseniu otec maloletého svoje podanie - odvolanie nedoplnil, avšak
odvolací súd poznamenáva, že z obsahu jeho podania označenom ako odvolanie je možné mať za to, že
s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, ide o odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorým bola

nad maloletým nariadená ústavná výchova a rodičom uložená povinnosť prispievať na dieťa výživným.
Z uvedeného vyplýva, že je možné pokračovať v odvolacom konaní. Odvolací súd preto odvolanie otca
postupom v zmysle § 386 písm. d) CSP neodmietol.

9. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

10. Z obsahu odvolania otca maloletého vyplýva, že maloleté dieťa v U. pravidelne navštevuje, aj
telefonuje, o chlapca má záujem, avšak nemá z čoho platiť výživné a nie je pravdou, že by sa o chlapca
doposiaľ nestaral. Naopak uviedol : „o chlapca sme sa starali, ako sme mohli“.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej v texte aj „CSP“) prejednal odvolanie otca maloletého v zmysle § 62 a § 67 zák. č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte aj „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správny v celom rozsahu.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, v ktorom

okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na
základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda
spĺňa podmienky ustanovení CSP. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj vzhľadom na podané odvolanie otca dodáva
nasledovné:

14. Otec v odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že nesúhlasí, že maloleté dieťa bolo umiestnené
v ústavnej starostlivosti, nakoľko má za to, že sa o chlapca aj spolu s matkou dieťaťa starali ako
mohli. Uvedené je však v priamom rozpore so zisteným skutkovým stavom okresného súdu, ktorý vodôvodnení rozhodnutia dôsledne poukázal na situáciu ohľadne zdravotného stavu, ako aj starostlivosti
o maloletého, pokiaľ túto zabezpečovali jeho rodičia. Otec maloletého žiadnym spôsobom nespochybnil
skutkové a právne závery okresného súdu, podľa ktorého sa napriek intervencii zo strany príslušných

inštitúcií nepodarilo rodičom zabezpečiť vhodné prostredie a podmienky pre starostlivosť o maloletého,
keď rodičia maloletého žijú ako G., nemajú teda vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa, poberajú len sociálne dávky, ktoré minú na vlastnú potrebu. Naviac matka maloletého
má zdravotné problémy, napriek tomu nedodržiava predpísanú liečbu. Už uznesením Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 5P/387/2017 zo dňa 27. 11. 2017 bolo nariadené rodičom maloletého dieťaťa toto

odovzdať do dočasnej starostlivosti O., ktoré uznesenie okresného súdu bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/5/2018 zo dňa 30. 01. 2018. Už v tom čase bolo
dôvodom uloženia neodkladného opatrenia zistenie, že rodina sa zdržiava v K. L. E., pričom táto
miestnosť aj okolie sú zdevastované. Počas celého dňa sa rodičia s dieťaťom zdržiavali na verejnosti,
alebo v nákupných centrách. Maloletý nemal zabezpečenú teplú stravu a ani pravidelný režim. Už
v tom čase bolo konštatované, že rodičia vo zvýšenej miere požívajú alkoholické nápoje, na úrad

sa dostavovali pod vplyvom alkoholu a úrad uviedol, že s rodinou sa nedá pracovať. Následne bolo
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/87/2018 zo dňa 14. 01. 2019 u maloletého nariadené
výchovné opatrenie, a to pobyt v U. K. Y. po dobu X mesiacov, keď rodičom bola uložená povinnosť
prispievať na dieťa minimálnym výživným. Aj v tomto prípade bolo dôvodom rozhodnutia zistenie, že
obaja rodičia nemajú stále bydlisko, žili v A., ktorú mali prenajatú od pani I., ktorá im poskytla dočasné

ubytovanie a kde bol len základný nábytok. Rodičia si nepodali žiadosť o pridelenie bytu, túto by si mohli
podaťzapodmienky,žemajútrvalýpobytnaúzemímestaL.,čomajúaspĺňajúspodnúhranicupríjmuna
domácnosť X osoby XXX,- € a nemajú nedoplatky voči mestu. Aj podľa správy zo dňa 16. 07. 2019 bolo
konštatované, že počas uloženia výchovného opatrenia boli opakovane vykonané návštevy v príbytkoch
rodičov a bolo zistené, že rodičia žijú v časti L. E., kde majú postavený N.. Po zistení podmienok bolo

konštatované, že sanácia rodinného prostredia rodičov a návrat maloletého do rodiny nie je možný.
O zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti doposiaľ nikto z príbuzných nepožiadal a
uložené výchovné opatrenie neplní svoj účel. Práve z tohto dôvodu bol podaný opätovne kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti.
Okresný súd preto postupoval správne, ak návrhu vyhovel v celom rozsahu, pričom sám apeloval na

rodičov opakovane, aby nielen slovne, ale aj skutkami deklarovali úsilie vytvoriť vhodné prostredie pre
starostlivosť o ich spoločné dieťa.

15. Odvolaním otca maloletého vyššie uvedené skutkové a právne závery okresného súdu neboli ničím
spochybnené. Odvolací súd nemá za dané, že by na strane rodičov došlo k takej podstatnej zmene

pomerov, aby bolo možné prinavrátiť dieťa do ich starostlivosti, uvedené skutkové a právne závery
z odvolania otca nemožno ani vyvodiť. Tento len konštatoval, že sa dosiaľ o maloletého s matkou
dobre starali a súčasne svoje odvolanie doplnil tým, že nemá dostatok peňazí plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému.

16. Vo vzťahu k povinnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému odvolací súd poukazuje
na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, teda aj otec maloletého, ktorý poberá len sociálne dávky a je G. povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Okresný súd
preto aj v tomto rozsahu postupoval správne, ak rodičom uložil povinnosť prispievať na maloleté dieťa
výživným v takto stanovenej zákonnej minimálnej výške.

17. Odvolací súd preto uzatvára, že odvolanie otca maloletého, ktoré posudzoval podľa jeho obsahu, a

teda nepristupoval k nemu z formálneho hľadiska, považuje za nedôvodné, preto rozhodnutie okresného
súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

18. Je bez pochýb, že okresný súd ústavnú výchovu nariadil najmä s ohľadom na to, že je vážne
ohrozená,resp.narušenávýchovamaloletéhodieťaťaadoposiaľnariadenévýchovnéopatrenianeviedli

k náprave. Súčasne neexistuje osoba, ktorá by mohla osobne zabezpečiť náhradnú starostlivosť a len
v prípade, ak zaniknú dôvody, pre ktoré bola ústavná výchova nariadená, a teda bude preukázané, že
rodinné domáce prostredie rodičov maloletého by mohlo spĺňať charakter stabilnosti a spĺňať požiadavky
pre riadne zabezpečenie starostlivosti o dieťa, je možné zrušiť ústavnú výchovu v zmysle ustanoveníZákona o rodine. Uvedené ustanovenie je však možné aplikovať len v prípade, ak rodičia maloletého
budú dlhodobo poskytovať záruku vhodného prostredia pre výchovu maloletého dieťaťa, ktoré sú dosiaľ
zo strany rodičov len deklarované.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).