Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220995
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113220995.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcov: 1./ I. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. č. 6, XXX XX C. - T. D., X./ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/X, XXX XX C. - T. D., X./ I.
Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.XXXX/XX,XXXXXC.-T.D.,4./C.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XX,5./
V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, Y.-F., proti žalovaným: 1./ V.. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom

H. XXX, 2./ Bc. Z. I., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. R. XXX/XX, I., 3./ V.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. 11XX/XX, H. - C., 4./ V.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, H. - T. I., 5./ N.. I. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. dolina XXXXX/X, H. - M., 6./ C. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXXX/X, H.
- G. I., 7./ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XC, H. - S., o určenie vlastníckeho práva, o trovách
konania, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/93/2013-509
zo dňa 7. októbra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„ priznáva žalovaným v 1. až 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom
v 1. až 5. rade.“

2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením § 251, § 255 odsek 1 a 2, § 256 odsek
1, § 257, § 259, § 262 odsek 1, 2, § 470 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.07.2013
sa pôvodne iba žalobca v 1. rade domáhal určenia vlastníckeho práva. Uznesením zo dňa 10.11.2014
tunajší súd pripustil, aby do konania vstúpili žalobcovia v 2. až 5. rade. Písomným podaním zo dňa
09.03.2017, podaným na súde dňa 10.03.2017 žalobca v 1. rade vzal žalobu v celom rozsahu späť a
žiadal konanie zastaviť; písomnými podaniami doručenými súdu dňa 03.07.2017 žalobcovia v 2. a 3.

rade vzali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu
podania žalobcu v 1. rade sa javilo, že žalobu vzali späť všetci žalobcovia, boli žalobcovia v 4. a 5. rade
vyzvaní na zaujatie stanoviska v predmetnej veci, t.j. či berú žalobu späť, resp. či sú zastúpení žalobcom
v 1. rade; títo však na opakované výzvy nereagovali, resp. opakované zásielky nevyzdvihli v odbernej
lehote, pričom o priebeh konania sa nezaujímali a ani nijako neprejavili záujem v predmetnom konaní
pokračovať. Uznesením zo dňa 27.09.2017, č.k. 28C/93/2013-433 súd konanie zastavil a rozhodol, že

priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. až 5. rade
povinným spoločne a nerozdielne. Proti výroku II. podal žalobca v 1. rade odvolanie.4. Žalobca v 1. rade v podanom odvolaní navrhol zmenu výroku o trovách konania tak, aby súd pri
rozhodovaní o trovách konania zobral do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže podľa jeho

názoru existujú. V odvolaní uviedol, že procesne nezavinili zastavenie konania, lebo to bolo až na
základe okolností, ktoré vyšli najavo až po začatí konania. Žalobca v 1. rade uviedol, že je zdravotne
ťažko postihnutý, je v opatere lekárov, má ťažkú cukrovku, cievneho lekára, neurológa, kardiológa. Jeho
rodina je v zlej finančnej situácií, jeho dôchodok a dôchodok manželky nepostačuje pokryť výdavky
rodiny. Jeho výdavky prevyšujú príjmy, potrebuje lieky, zdravotnícky materiál, dane za pozemky, ktoré

nemá, lebo ich užíva mesto a iní, sú iba na papieri a sú nepoužiteľné pre dedičov. O podanom odvolaní
rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 19.07.2018, č.k. 8Co/56/2018-466 tak, že napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na nepriznanie nároku žalovaným. V

danom prípade žalobcovia späťvzatím procesne zavinili zastavenie konania. Súd sa zaoberal sociálnymi
aspektmi na strane žalobcu v 1. rade, a to najmä čo sa týka jeho príjmu. Žalobca v 1. rade je poberateľom
starobného dôchodku. Súd sa zaoberal skúmaním dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane
žalobcu v 1. rade, ako aj skutočnosťou, že žalobca v 1. rade si v predmetnom konaní uplatňoval nároky v
súvislosti s určením vlastníckeho práva. S prihliadnutím na príjem žalobcu v 1. rade a s prihliadnutím na

charakter predmetu konania v záujme spravodlivého usporiadania nárokov a rozhodol vo výroku nároku
tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu priznal. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným trovy
konania spoločne a nerozdielne.

6. Proti výroku o trovách konania podal žalobca v 1. rade včas odvolanie. Žiadal aplikáciu ust. § 257

C.s.p., aby súd nepriznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že procesne
nezavinil späťvzatie žaloby, urobil tak až na základe okolností, ktoré vyšli najavo a vychádzali až po
začatí konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že je invalidným dôchodcom od r. 2001
a onkologickým pacientom s doprovodom a ťažkým zdravotným postihnutím, po ťažkých operáciách od
11/2018. Poukázal aj na skutočnosť, že spoludedičia odmietli spolupracovať a finančne sa podieľať.

7. Žalovaní k odvolaniu žalobcu v 1. rade nepodali vyjadrenie.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa odseku 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Použitie ustanovenia § 257 C.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok konania a od zásady zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak
právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené
zákonné predpoklady na priznania práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd
náhradu trov neprizná.

11.Ustanovenie§257C.s.p.neslúžinazmierňovanie aleboodstraňovaniemajetkovýchrozdielovmedzi
stranami. Použitie ustanovenia § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo, že
majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži
na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,

pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

12. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej vecineexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)

13. Z obsahu spisu nevyplýva dostatočná procesná aktivita žalobcu v 1. rade na uplatnenie ust. § 257
C.s.p., preto odvolací súd nemôže týmto odvolacím námietkam vyhovieť, keďže neboli počas celého
konania preukázané.

14. Súd prvej inštancie vychádzal z lustrácie v Sociálnej poisťovni a vo veci správne rozhodol, nakoľko
žalobca v 1. rade ani po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie nepreukázal, že u neho
je dôvod na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť
všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila.

Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

15. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 C.s.p. uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 a 2 v spojení
s § 262 odsek 1 a § 255 odsek 1 C.s.p. žalobca v 1. rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).