Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208724
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717208724.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu BIOLIPANY, s. r. o., so

sídlomLiptovskýMikuláš,Priehradná30/1690,IČO:44631634,zastúpenéhoJUDr.JozefomFurčákom,
advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 44, IČO: 10 805 851, proti žalovanému REPOX, s. r. o.,
so sídlom Poprad, Staré Ihrisko 4751/30, IČO: 31 678 017, zastúpeného spoločnosťou CHOCHOĽÁK
& ČESLA s. r. o., so sídlom Košice - Staré Mesto, Krmanova 6, IČO: 36 857 416, v spore o zaplatenie
21.494,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáha úhrady sumy 21.494,57 eur s príslušenstvom. Dôvodom
podania žaloby je neuhradenie zálohovej faktúry č. 20160001-1 vystavenej dňa 22.2.2016 za plnenie
ústne dohodnuté a odsúhlasené v októbri a novembri roku 2014.

2. V skrátenom konaní súd dňa 20.9.2017 vydal platobný rozkaz a podanej žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V podanom odpore poprel skutkové tvrdenia
žalobcu. Poprel existenciu žalobcom tvrdenej dohody o cene za predmet faktúry, poprel tiež, že by
v októbri a v novembri 2016 so žalobcom odsúhlasil akúkoľvek cenu čohokoľvek a poprel, že by
mu žalobca poskytol akékoľvek plnenia tvrdené žalobcom. Čo do dôvodu a výšky poprel existenciu
pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáha s tým, že takúto faktúru žalovaný neeviduje
vo svojom účtovníctve ani si z nej neuplatnil nárok na odpočet DPH.
Poukázal na to, že od neho nemožno požadovať dokazovanie neexistencie určitej skutočnosti

(negatívnej skutočnosti, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní nevznikla; nedošlo k uzatvoreniu
žiadnej dohody medzi žalovaným a žalobcom vo veci ceny za predmet faktúry; žalobca poskytol
žalovanému žalobcom tvrdené plnenia a pod.). Súčasne poukázal na to, že žalobca nijako nepreukázal
vznik a existenciu pohľadávky, teda nepreukázal, že práce uvedené vo faktúre boli žalobcom v prospech
žalovaného vykonané, a že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny uvedenej v žalobcom označenej
faktúre.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel existenciu dohody, na ktorú mala fakturácia nadväzovať. Poprel
tiež, že bez žalobcu by svoju činnosť nemohol prevádzkovať s tým, že túto vykonáva už od 17.9.1993 a
poprel, že by mu žalobca fakturované plnenia poskytol. Čo sa týka uznania záväzku, žalovaný poukázalna skutočnosť, že konateľke E.. Q. zanikla funkcia k 7.4.2016 a v čase údajného podpisu uznania
záväzku žiaden záväzok neexistoval, nemohol byť teda uznaný.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov E.. Q. C., E.. N. Q. a E.. U. Q. a listinnými dôkazmi
založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Z výsluchu konateľa žalobcu Q. Z. súd zistil, že v meste Lipany boli postavené elektrárne pričom
žalobca realizoval výstavbu ako prvý a počas výstavby boli vybraté niektoré stavebné časti, ktoré

boli použiteľné pre oba subjekty - elektrárne. Niektoré spoločné práce ako úprava terénu, oplotenie,
elektrická, vodovodná prípojka, zamerania sa vykonávali po osobných rozhovoroch s pánom Q., kde
sa žalobca dohadoval o prípadnom znášaní nákladov. Po vykonaní prác si konateľ žalobcu s pánom
Q. a možno pani Q. prešli faktúry a povedali si v akom percentuálnom pomere sa budú podieľať na
úhrade faktúr.
V marci roku 2016 E.. N. Q. mala podpísať za žalovaného uznanie záväzku. Komunikácia či

odsúhlasenie podielu žalovaného malo byť realizované ústne medzi žalobcom a pánom Q., ktorý zrejme
aj sám do faktúr dopísal jednotlivé hodnoty percent spoluúčasti.

6. Z výsluchu konateľa žalovaného W. N. súd zistil, že v rozhodnej dobe bol konateľom žalovaného spolu
s E.. Q., avšak nemá žiadnu vedomosť o dohode so žalobcom. Poprel, že by mal vedomosť o doručenej

faktúre či uznaní záväzku. Uviedol, že E.. Q. bola odvolaná z funkcie konateľky niekoľko dní po tom ako
mala podpísať takéto uznanie záväzku. V tej dobe tretím konateľom bol E.. X. C.. Poukázal na to, že
žalovaný je záväzok zo zálohovej faktúry, ktorý žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve.

7. Z výsluchu svedka E.. Q. C., pôvodne spoločníka a konateľa žalovaného a v súčasnosti zamestnanca

žalovaného súd zistil, že tento poprel vykonanie akýchkoľvek úprav žalobcom pre žalovaného, naopak
uviedol, že čo sa týka pozemku, tento nebol pred výstavbou upravený, plot nebol a nie je žalovanému
potrebný a čo sa týka hydrantu, ten si žalovaný zriaďoval sám. Rovnako neboli realizované spevnené
plochy a vodovodnú prípojku si žalovaný zaplatil. Podľa svedka si fakturáciu dohodli E.. Q. a E.. Q.. Pri
vstupe svedka do žalovanej spoločnosti za túto konal E.. Q., i keď žiadne splnomocnenie nepredložil.

Taktiež boli noví spoločníci uistení, že žalovaný nemá žiadne nedoplatky, čo však nebola pravda. Do
roku 2016 do valného zhromaždenia spoločníci informáciu o záväzku voči žalobcovi nemali.

8. Z výsluchu svedkyne E.. N. Q. súd zistil, že počas výstavby prevádzky elektrárne sa ako konateľka
žalovaného so zástupcom žalobcu dohodli, že niektoré investície si žalobca a žalovaný rozdelia. O tejto

dohode rokovala sama, konkrétne veci zabezpečoval jej manžel, ktorý riešil technické záležitosti a táto
dohoda bola medzi manželmi Q. a pánom Z. a pánom S. (konateľmi žalobcu). Dohodli sa úhrade až vo
februári 2015. Písomná dohoda o podieľaní sa na nákladoch uzavretá nebola, záväzok bol uznaný v
čase, kedy bola ešte konateľkou. Faktúra žalobcu nebola zaevidovaná ani súčasťou daňového priznania
žalovaného.

9. Z výsluchu svedka E.. U. Q. súd zistil, že vybavoval v roku 2012 a 2013 povolenia na výstavbu 2
elektrární, to žalobcu, ktorý v tom čase bola jeho spoločnosťou a pre žalovaného, čo bola spoločnosť
jeho manželky. Vybavoval povolenia pre žalobcu ako jej vtedajší konateľ a pre žalovaného na základe
mandátnej zmluvy a plnej moci. Dohodol s pánom Z. a pánom S., že keď bude žalobca realizovať

výstavbu, budú združovať prostriedky pre šetrenie nákladov. Dohoda bola ústna, za žalovaného ju
svedok uzavrel na základe plnej moci. Potvrdil odsúhlasenie podielu investícií aj realizáciu prác na
náklady žalobcu.

10. Z predžalobnej výzvy zo dňa 15.4.2016 súd zistil, že uvedenou výzvou žalobca od žalovaného

žiadal o úhradu sumy 21.494,57 eur s DPH. Výzvu odôvodnil existenciou faktúry č. 20160001-1 zo dňa
22.2.2016, splatnou dňa 29.2.2016.

11. Z upomienky - urgencie uhradenia faktúry zo dňa 29.3.2016 súd zistil, že žalobca od žalovaného
požadoval úhradu faktúry č. 20160001-1 s tým, že dôvodom vystavenia faktúry má byť dohoda

odsúhlasená v októbri a novembri 2014 s tým, že vďaka investíciám žalobcu mohol žalovaný svoju
prevádzku skolaudovať. Žalobca súčasne poukazuje na to, že faktúra bola vystavená so značným
oneskorením na žiadosť žalovaného, pričom žalobca tiež žalovanému umožnil uskladnenie materiálu
vo svojom sklade, či využívanie spevnených príjazdových plôch.12. Zo zálohovej faktúry č. 20160001-1 zo dňa 22.2.2016 súd zistil, že túto žalobca vystavil žalovanému
za vodovodnú prípojku v sume 4.123,20 eur, napojenie hydrantu v sume 1.769,62 eur, vytýčenie

oplotenia v sume 462,- eur, oplotenie v sume 3.680,82 eur, úpravu parcely v sume 5.252,40 eur,
spevnené plochy v sume 4.876,45 eur, oplotenie v sume 391,08 eur, porealizačné zameranie v sume
699,- eur a využívanie manipulačného vozíka v sume 240,- eur, to všetko vrátane DPH.

13. Z uznania záväzku o dňa 31.3.2016 súd zistil, že toto bolo za žalovaného ako dlžníka podpísané E..

N. Q. a žalovaný v ňom mal uznať svoj záväzok z faktúry č. 20160001-1.

14. Z faktúr predložených žalobcom súd zistil, že tieto boli vystavené spoločnosťou STAV-MAJO
s.r.o. spoločnosti PAJU SR, s.r.o., pričom predmetom fakturácie mali byť stavebné práce v celkovej
hodnote 58.298,65 eur. Spoločnosť PAJU SR, s.r.o. mala následne žalobcovi vystaviť faktúru na sumu
1.800.000,- eur v zmysle zmluvy o dielo, ktorej predmetom mala byť Prevádzka č. 1 splyňovanie biomasy

0,99MW Lipany. Faktúry boli vystavené koncom roka 2013, resp. začiatkom roka 2014.

15. Zo spisového materiálu Mesta Lipany č. Li-6516/253/2014-SÚ súd zistil, že stavba využívaná
žalovaným bola riadne povolená a skolaudovaná. Spisový materiál obsahuje o.i. v písomnej podobe
zmluvu o nájme sociálneho zázemia pre pracovníkov žalovaného v priestoroch žalobcu, avšak spisový

materiál neobsahuje ani odkazom žiadnu informáciu o existencii dohody strán sporu o prefakturovaní
časti nákladov.

16.Zopätovnejvýzvynavydanieúčtovníctvazodňa8.8.2016súdzistil,žežalovanýsadomáhalvydania
účtovných dokladov spoločnosti, a to vrátane originálov zmlúv, konateľkou vytvorených záväzkov a

originálov územného rozhodnutia a stavebného povolenia s prílohami. Výzva bola opakovane zasielaná
písomne tiež 23.6.2016 a elektronicky dňa 1.2.2016.

17. Zo zápisnice o valnom zhromaždení žalovaného zo dňa 7.4.2016 súd zistil, že Ing. Q., podľa
vlastného vyjadrenia nemala v tom čase vypracovaný prehľad záväzkov spoločnosti a účtovné doklady

mala uložené v mieste svojho bydliska. Poprela, že by bola druhým konateľom spoločnosti žiadaná o
sprístupnenie účtovných dokladov. Uvedeného dňa bola E.. Q. odvolaná z funkcie konateľky spoločnosti.
Následne Ing. Q. odmietla účtovníctvo spoločnosti odovzdať s odôvodnením, že druhý konateľ by
prevzatie marila následne od nej vymáhal škodu. Následne dňa 14.4.2016 E.. Q. účtovníctvo žalovaného
odovzdala s tým, že v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí neobsahuje doklad o uznaní záväzku.

18. Z rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 25.5.2017 č. 101066914/2017 súd zistil, že
žalovanému bola uložená pokuta vo výške 3.000,- eur za to, že spoločnosť riadne neviedol účtovníctvo.

19. Z vyjadrenia F.. Q. S. súd zistil, že tento konateľ žalobcu nikdy so žalovaným nerokoval o predmete

sporu.
Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

20. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

22. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jejspoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

23. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25.Podľa§215ods.1C.s.p.súdrozhodnenazákladezistenéhoskutkovéhostavu.Súdnemápovinnosť
ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať

im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v
rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade,
ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je
chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak

predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.

27. Aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového

stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak
žalobca potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho
nemôže v konaní uspieť.

28. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej

súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci
samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu ani dôvodnosť
uplatneného nároku.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185

C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

29. Spornou v konaní bola existencia dohody strán sporu, v zmysle ktorej si žalobca voči žalovanému
uplatnil nárok. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by medzi žalobcom a
žalovaným bola riadne uzavretá akákoľvek dohoda, ktorá by žalovaného zaväzovala k plneniu, ktorého
úhrady sa žalobca dožaduje. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda medzi žalobcom

a žalovaným mala byť za žalovaného uzavretá ústne E.. Q., ktorý od 28.5.1998 nebol konateľom
žalovaného, žiadnu plnú moc konať za žalovaného nepredložil a naopak od 26.02.2009 do 25.11.2013
bol E.. U. Q. konateľom žalobcu. Súčasne mal súd pochybnosti o správnosti a oprávnenosti faktúr
vystavených spoločnosťou PAJU SR, s.r.o. žalovanému na úhradu a následnú refakturáciu žalovanému,
nakoľko v rozhodnom období mali obe spoločnosti rovnakého konateľa F.. Q. S., ktorý poprel vedomosť

o dohode uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, plnenia ktorej sa žalobca v konaní domáha. Jediným
dôkazom, ktorý by mal svedčiť v prospech žalobcu tak sú výpovede E.. Q. a Ing. Q., ktorí mali byť obaja
v prejednávanej veci aktívne zapojení, a ktorých svedeckým výpovediam súd neprisvedčil. Pokiaľ aj
E.. Q. akúkoľvek dohodu uzavrel, nebolo v konaní preukázané, že konal za žalovaného, toto konanietak žalovaného nemôže zaväzovať. Čo sa týka uznania záväzku, súd poukazuje na skutočnosť, že
až do podania odporu proti platobnému rozkazu sa nikde toto uznanie neuvádzalo a netvrdil ho ani
žalobca v rámci skutkových tvrdení v žalobe. Navyše nefiguruje ani v protokole účtovných dokladov

odovzdaných odvolanou konateľkou Ing. Q.. Vznik toho uznania je tak sporný a žalobca vznik svojho
nároku nepreukázal.
Navyše súd dodáva, že zálohová faktúra nie je riadnym účtovným dokladom a je opodstatnená pred
samotným poskytnutím plnenia. Pokiaľ by skutočne existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným na
spoločnej úhrade nákladov, táto zálohová faktúra mala byť vystavená pred realizáciou výstavby, i keď

nemusela pokrývať celý rozsah skutočných nákladov. Vystavenie zálohovej faktúry po dodaní plnenia
niejeopodstatnenéadôvodné.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdžalobuvcelomrozsahuzamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.