Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716204531.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., Ul. J. Q. XXXX/X, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o určenie úveru ako bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/137/2016-238 zo dňa 31.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorý žiadal, aby súd určil,
že úver, ktorý mu poskytol žalovaný na základe úverovej zmluvy č. 5063812201, je bezúročný a bez
poplatkov.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca na pojednávaní trval na návrhu, ako aj na svojich
písomných stanoviskách. Trval na tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa neho je v rozpore
so zákonom č. 129/2010 Z. z. Tiež trval na tom, že sú nedostatočne špecifikované splátky istiny, úrokov
a poplatkov. Nebol dostatočne poučený zo strany žalovaného a zopakoval ďalej všetky dôvody, ktoré
spôsobujú, že úver je bez poplatkov a bezúročný. Ďalej dôvodil, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že
trvá na svojom písomnom stanovisku, ktoré zaslal. Podľa neho zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky. Žalobca vedel, čo podpisuje. Predmetom konania je úver, ktorý si zobral žalovaný ako
konsolidačný úver, aby vyplatil iné úvery, čiže boli mu známe úverové podmienky. S viacerými splátkami
sa dostal žalobca do omeškania, preto v jednom prípade bola aj sankcia za upomienku 25,- eur.
Takáto sankcia bola dojednaná. Predtým bol kontaktovaný telefonicky. Ďalej uviedol, že podľa neho sú
dostatočne špecifikované splátky úveru. Podľa súdu prvej inštancie návrh žalobcu nie je dôvodný. Ďalej
uviedol, že žalobca, ktorý v minulosti viackrát uzatváral zmluvu o úvere a boli mu viackrát poskytované

úvery, preto mal v tejto oblasti určité vedomosti. Predmetný úver bol konsolidačný, teda na vyplatenie
predchádzajúcich úverov. V zmluve je uvedená riadne výška úveru, výška splátok, počet splátok a termín
splátok, keď je uvedené, že splátka vo výške 179,29 eur mesačne úveru sa spláca ku každému 15-temu
dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka je určená 15.12.2014 a počet splátok je uvedený 120. Zmluvne
bola dojednaná aj sankcia za upomienku 25,- eur, s čím podľa názoru súdu prvej inštancie súhlasil, keď
zmluvu o úvere podpísal. Ďalej sa súd prvej inštancie stotožnil so stanoviskom žalovaného ohľadom

zmluvných podmienok a jeho hodnotením, za akých podmienok možno jednostranne zmeniť podmienky
úveru. Nevidel v tom poškodenie žalobcu ako spotrebiteľa. Samotné ustanovenie, že úver sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka, nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy, nespôsobuje, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Samotné ustanovenia Obchodného zákonníka nespôsobujú nerovnováhu
zmluvných strán. Napokon konštatoval, že čo sa týka stanoviska žalovaného ohľadom naliehavého
právneho záujmu na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že tento neexistuje na strane

žalobcu, tento by prichádzal do úvahy len vtedy, ak by už bol celý úver splatený, a teda by prichádzal do
úvahy návrh na plnenie, ktorý by mal prednosť pred návrhom na určenie. Pri tomto súd vychádzal z ust.§ 137 písm. c/ C. s. p.. Vzhľadom na to, že u žalobcu bol naliehavý právny záujem na určovacej žalobe,
sa súd musel zaoberať meritou veci. Súd, vyhodnotiac každý dôkaz osobitne a tiež v ich vzájomných
súvislostiach, tak ako je to uvedené vyššie, dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k takému

porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka, ako ani Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z. z., ktoré by spôsobili, že úverová zmluva by bola bez poplatkov, bez úrokov. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C. s. p., zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania v celom
rozsahu, pretože tento mal úspech v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozsudok, ktorý je predmetom
odvolania, je hanbou celého súdnictva na Slovensku, keď sudca nerozhodol podľa zákonov, ktoré
prislúchajú predmetnej veci. Okrem všeobecných právnych noriem aj podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o úveroch neposudzoval predmetnú zmluvu v súlade s citovaným zákonom. Podľa odvolateľa nič
nebránilo žalovanému, aby bola predmetná zmluva s citovaným zákonom, a to § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/. Poukázal tiež na to, že na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva, o čom v danom
prípade nebolo rozhodnuté. Poukázal pritom na rozsudok KS Žilina 6Co 1/2013 zo dňa 20.06.2013,
podľa ktorého pokiaľ nie je presne definované v zmysle zákonného ustanovenia, ale spoločne (istina,

úroky a poplatky), predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť postráda. Poukázal tiež
na to, že je neprípustné, aby žiadateľ o úver musel podpísať zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, inak by žiadateľovi o úver nebol poskytnutý spotrebiteľský úver. Musel súhlasiť ako
slabšia strana so všetkými zmluvnými podmienkami a zmluvu podpísať, inak by zmluvu nedostal. Ďalej
uviedol, že podriadenie režimu Obchodného zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže

spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať vždy podľa Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Namietal tiež, že poplatok za upomienku 25,- eur za každú
vystavenú upomienku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 1 a ods. 4
písm. k/ OZ. Dal do pozornosti rozsudok OS Martin sp. zn. 7C/460/2015 v jeho veci proti žalovanému

Consumer Finance Holding, a. s., kde ten istý sudca rozhodol o tom, že predmetná zmluva je bezúročná
a bez poplatkov. Navrhol rozsudok zmeniť.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého odvolanie žalobcu je v rozpore so
základnými princípmi Civilného sporového poriadku a napĺňa znaky hrubo urážlivého podania. Odmietol

tvrdenie žalobcu, že sudca nerozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
konkrétne, že predmetná úverová zmluva nerozlišuje mesačnú splátku v rozsahu: výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto by sa mal úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov. V zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bol dojednaný

anuitný spôsob splácania, t. j. plnenie záväzku dlžníka vrátiť úver a úrok za jeho poskytnutie bolo
dohodnuté v splátkach, pričom sa jednalo o pravidelné splátky s rovnakou výškou, pričom každou
splátkou dochádza k postupnému umorovaniu časti istiny. Ak sa hovorí o výške a počte splátok, tak
v prípade anuitného splácania, kedy sa postupne v splátkach amortizuje istina úveru a zároveň platí
príslušná časť úrokov, potom nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodil, že uvedená podmienka nie je

splnená, ak je uvedená súborná výška mesačnej splátky istiny a úroku. Okrem toho žalovaný odmietol
tvrdenie žalobcu, že musel podpísať zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko
by žiadateľovi o úver nebol poskytnutý spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti poukázal na to, že vzhľadom
na počet uzatvorených obchodov a snahu zaviesť efektívny proces žalovaný pracuje so štandardnými
vzorovými zmluvami. Fakt, že ide o formulárové zmluvy, sám osebe nemôže spôsobiť a ani nespôsobuje

neplatnosť zmluvných dojednaní. Preto navrhol rozsudok potvrdiť.

5. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že v predmetnej veci sudca nerozhodoval podľa
zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Zároveňopätovnepoukázalnatúskutočnosť,žepri
omeškaní 25,- eur za upomienku konajúci súd nepoznal, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

a preto neplatnú. Obdobne uviedol, že to isté platí aj pre rozhodcovskú doložku včlenenú medzi ostatné
zmluvné dojednania. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť vec okresnému súdu.6. V duplike sa vyjadril žalovaný tak, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, a preto sa k veci
ďalej vyjadrovať nebude.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b/, písm. c/ C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval
správnu normu, aplikoval nesprávnu normu, alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu.
Okrem toho týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatniť právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.

9. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 C. s. p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Právo na spravodlivý proces v sebe obsahuje umožnenie strane sporu realizáciu tých procesných
práv, ktoré jej zákon priznáva. O takéto nesplnenie procesných podmienok ide vždy, ak išlo o postup

nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prvej inštancie prejavil v priebehu
konania, ale najmä pri rozhodovaní. Obsah práva na spravodlivý proces tvorí predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť

vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle.

11. Žalobca namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd prvej
inštancie posudzoval predmetnú zmluvu aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa zaoberal touto námietkou a z odôvodnenia rozhodnutia nie je
zrejmé, či a ako aplikoval citovanú právnu normu, či ju podrobil súdnemu prieskumu.

12. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol viacero východísk a
konštatovaní, ktoré vo všeobecnej rovine sú vecne správne, ale tieto náležitosti na konkrétnosti súdenej

veci neaplikoval, resp. z odôvodnenia napadnutého rozsudku táto aplikácia nie je dostatočne zrejmá.
Odvolací súd má tým na mysli predovšetkým tú časť odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa týka citácie
právnych predpisov, ktoré aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorých vyvodzoval právne závery.

13. Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46

ÚstavySlovenskejrepublikyačl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdjeajprávoúčastníkakonania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a
obranouprotitakémuuplatneniuažetakétoodôvodneniemusíobsahovaťajrozsudokodvolaciehosúdu
(uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

14. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou
sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom

rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení
veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdunastranedruhejsaúčastníkovikonania,okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiapráve
zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak
takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne citácie právneho predpisu,
ktorý aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorého vyvodzoval právne závery, z ktorých nie je

dostatočne zrejmé v kontexte citovanej použitej právnej normy, ako právne kvalifikoval zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania.

16. Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nemôže preklenúť doplnením odôvodnenia napadnutého rozsudku v rámci
konania o odvolaní žalobcu.

17. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch tak,
aby bolo dostatočne zrejmé, akú a ako právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad. Následne
vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov

vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu.

18. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu,
pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami, porušujúcimi
právo na spravodlivý súdny proces nemôže byť považované za správne, a preto vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

19. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)