Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Róbert Matulák
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cb/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202048
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817202048.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Mesto Prievidza,
Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00 318 442, zastúpené splnomocnenou zástupkyňou
JUDr. Emíliou Kačmárovou, trvale bytom Prievidza, Duklianska ulica 55/9, proti žalovanému: TEZAS,
spol. s r.o., so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Metoda 125/19, zastúpený: Mgr. Milanom Trylčom, PhD.,
advokátom so sídlom v Senici, J. Kráľa 738/12, o zaplatenie 76.131 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na tunajší súd, dňa 10.2.2017, žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody sumu 76.131 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia a náhrady trov konania, s
odôvodnením, že žalobca ako komitent a žalovaný ako komisionár uzavreli komisionársku zmluvu,
najskôr dňa 31.12.1996 v znení dodatkov č. 1 až 10, ktorá zanikla a bola nahradená komisionárskou
zmluvou uzavretou dňa 2.1.2012, dôvodom uzavretia, ktorej bola dohoda o kumulatívnej novácii
pôvodného záväzku z komisionárskej zmluvy z roku 1996, ku ktorej zmluve bolo uzavretých 37 dodatkov.
Dňa 1.10.2010 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená Komisionárska zmluva č. 627/2010/KM/2.4.1
ako úplné znenie komisionárskej zmluvy z roku 2002 v znení dodatkov 1 až 37. Predmetom tejto
zmluvy podľa článku II bod 1 bol záväzok žalovaného vykonávať pre žalobcu verejnoprospešné služby,
ktoré bol komitent povinný zabezpečovať podľa § 4 ods. 3 písm. a/, f/ a g/ zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení a to konkrétne písm. a/ zmluvy ,,prevádzka a údržba komunikácii na území
mesta“, v tom nájme a.1 ,,opravy ciest, chodníkov, námestí a verejných priestranstiev charakteru
komunikácie“, a.3 ,,odstavené „plochy, parkovacie plochy (zriaďovanie, prevádzka, čistenie, údržba)“,
a.4 „dopravné značenie horizontálne aj vertikálne“, a.7 ,,čistenie miestnych komunikácii, chodníkov,
námestí a verejných priestranstiev charakteru komunikácie vrátane zberu odpadu zo zberných košov
na nich umiestnených“, a.8 ,,zimná údržba miestnych komunikácii, zabezpečovanie zjazdnosti ciest
a schodnosti chodníkov a verejných priestranstiev“. V zmysle ďalšieho obsahu tejto zmluvy, článku II
bod 2. písm. a/ Mesto ako komitent odovzdal žalovanému ako komisionárovi hnuteľný a nehnuteľný
majetok na výkon a poskytovanie verejnoprospešných služieb a prenechal mu ho do užívania. Za výkon
činností dojednaných v článku II. Mesto ako komitent platil žalovanému ako komisionárovi odplatu v
súlade s článkom III. Odplata a platobné podmienky zmluvy. Dňa 11.2.2013 Okresný súd Prievidza
doručil žalobcovi žalobu žalobkyne Z. E. proti žalobcovi o náhradu škody z ublíženia na zdraví, z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, vo výške 76.131 eur s príslušenstvom, na základe ktorej sa
začalo súdne konanie sp.zn. 10C/21/2013. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha náhrady škody,
ktorá jej podľa nej vznikla v dôsledku úrazu, ktorý sa jej stal 1.2.2010 pri vystupovaní z autobusu MHDna autobusovej zastávke na H. ulici v K. a to tak, že sa pošmykla na snehu a ľade, nachádzajúcom
sa na okraji miestnej komunikácie - Ulica H. cesta. Na ceste aj na chodníku bol odhrnutý sneh tak,
že na chodníku pozdĺž priestoru medzi miestnou komunikáciou a chodníkom bol nahrnutý snehový
val po celej dĺžke tohto priestoru vo výške asi 30 cm. Žalobkyňa mala pri vystupovaní z autobusu v
dôsledku toho spadnúť tak, že pravá noha jej zostala v snehu a ľavá noha sa jej zakliesnila pod dverami
pod autobus. V dôsledku úrazu žalobkyňa utrpela pomliaždenie miechy s následkom posttraumatickej
paraparézy dolných končatín stredne ťažkého stupňa, inkontencie moču a stolice a sekundárneho
depresívneho syndrómu, pričom táto diagnóza bola potvrdená lekárskym posudkom MUDr. Jozefa
Hudeca z Národného rehabilitačného centra Kováčová, zo dňa 28.1.2013, a sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo stanovené vo výške 3300 bodov. Z ďalších zistení vyplýva, že úraz sa mal stať na
autobusovej zastávke č. 40 pri sídle žalovaného. Malo ísť o miestnu komunikáciu, chodník na pozemku
parcelačíslo2088/3,ktorejvlastníkomjeMestoPrievidzastým,žekomunikáciajezaradenádopasportu
komunikácií Mesta. Z obsahu komisionárskej zmluvy je zrejmé, že predmetná miestna komunikácia bola
predmetom zimnej údržby podľa jej článku II. bod 1 písm. a/ a.8 a ktorá bola žalovanému - komisionárovi,
odovzdaná na tento účel podľa článku II. bod 2 tak, ako to vyplýva zo zoznamu nehnuteľného a
hnuteľného majetku pod poradovým číslom 151, inventúrne číslo 282300831, strana 9 komisionárskej
zmluvy.Podľa§3dods.6zákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách,súvlastníciasprávcovia
pozemných komunikácií povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktorý sú určené. Na predmetnej komunikácii Košovská cesta vrátane autobusovej zastávky MHD mal
žalovanývykonávaťnazákladevyššieuvedenýchzmluvnýchdojednaníkomisionárskejzmluvyjejzimnú
údržbu, zabezpečovať zjazdnosť cesty a schodnosť chodníkov a verejných priestranstiev, za čo mu
Mesto ako žalobca platil dohodnutú odplatu. Skutočnosť, že svoje zmluvné povinnosti z komisionárskej
zmluvy za Mesto Prievidza ako vlastníka a správcu miestnych komunikácií žalovaný riadne neplnil,
spôsobilazačatiesúdnehokonaniaauplatnenienáhradyškodypoškodenouprotiMestuPrievidza,ktorej
zaplatenie by znamenalo škodu pre žalobcu a zaťaženie jeho rozpočtu. Počas súdneho konania s Z. E.
a žalovaným predložili súdu návrh, aby podľa § 93 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku
žalovaný vstúpil do konania ako vedľajší účastník, ktorý podľa ich názoru mal mať záujem na jeho
výsledku. Žalovaný na výzvu súdu, či do konania vstupuje, dal písomné zamietavé stanovisko. Súdne
konaniesp.zn.10C/21/2013niejedoposiaľskončené.Žalobcasitentonárokuplatnilakonáhraduškody,
ktorá je v príčinnej súvislosti s náhradou škody Z. E. a uplatňuje si ho z dôvodu porušenia zmluvného
vzťahu z komisionárskej zmluvy a neplnenia záväzkov z nej vyplývajúcich zo strany žalovaného. Svoj
nárok si uplatňuje titulom náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Podľa
názoru žalobcu ide o objektívnu zodpovednosť za porušenie povinností z obchodného záväzkového
vzťahu, keď pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Žalobca si nárok uplatňuje vo všeobecnej
premlčacej dobe podľa § 387 v spojení s § 398 Obchodného zákonníka.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdiac, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť z
komisionárskej zmluvy, uzavretej so žalobcom. Svedčí o tom aj žalobcom tvrdená skutočnosť, že sneh
bolzchodníkovriadneodprataný,tedažalovanýneporušilaaninezanedbalžiadnupovinnosť,zktorejby
samohlaodvíjaťdôvodnosťnárokužalobcu,uplatnenávtomtokonaní.Napriznanienárokunepostačuje
to, že k úrazu došlo na danom mieste, ak vznik úrazu nemožno spojiť s porušením povinnosti
žalovaného. Súčasne uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že nemal možnosť podrobne sa oboznámiť
so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 10C/21/2013, nevie navrhnúť žiadne dôkazy. Konanie pod vyššie
uvedenou spisovou značkou nie je doposiaľ právoplatne skončené, t.j. nie je ani dané, že žalobca má
voči žalovanému akýkoľvek nárok a zároveň v akej výške. Do vyššie uvedeného konania nebol žalovaný
oprávnený vstúpiť a to bez ohľadu na jeho súhlas alebo nesúhlas, pretože s návrhom disponuje výlučne
žalobca v konaní pod sp.zn. 10C/21/2013 a tento žalovaného nenavrhol v konaní ako žalovaného
v druhom rade. Žalobca sa o prípadnom nároku žalobcu vo vyššie uvedenom konaní dozvedel až
dňa 11.2.2013, kedy bola žalobcovi doručená zo súdu žaloba. Od 12.2.2013 začala tak žalobcovi
plynúť hmotnoprávna premlčacia lehota na podanie návrhu (uplatnenie nároku) voči žalovanému.
Žalobca v tomto konaní podal žalobu dňa 13.2.2017, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, o
čom svedčí potvrdenie o podaní žaloby vytlačené zo súdneho systému Okresného súdu Prievidza. Na
uvedené skutočnosti, t.j. uplatnenie nároku dňa 13.2.2017 nemení nič ani skutočnosť, že na žalobe
je údajne pečiatka súdu s dátumom 10.2.2017 a na potvrdení o podaní žaloby, ktoré je súčasťou
spisu, je prepísaný dátum skutočného podania žaloby s dátumom 13.2.2017 na dátum 10.2.2017. Z
týchto dôvodov vznášajú námietku premlčania nároku žalobcu, uplatneného v tomto konaní. Návrhy navykonanie dokazovania závisia od výsledku sporu, vedeného pod sp.zn. 10C/21/2013, po právoplatnom
skončení ktorého, v súvislosti s jeho výsledkom, žalovaný navrhne vykonanie dôkazov.
3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právnych zástupcov strán sporu, oboznámením
obsahu spisu - žaloba č.l. 1 a 7, lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia č.l. 11, vyjadrenie
Mesta Prievidza č.l. 12 vo veci sp.zn. 10C/21/2013, vyjadrenie spoločnosti TEZAS spol. s r.o. z 5.2.2016
č.l. 14, Komisionárska zmluva v zmysle dodatkov č.l. 16, uznesenie č.l. 146, oznámenie Mesta Prievidza
č.l. 168, úradný záznam č.l. 186, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
4. Žalobou podanou na tunajší súd, dňa 31.1.2013, sa Z. E. domáha proti Mestu Prievidza zaplatenia
sumy 76.131 eur spolu s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.3.2013 do zaplatenia z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/21/2013,
pričom doposiaľ v predmetnej veci súd meritórne nerozhodol. V súčasnej dobe sa spis nachádza
u súdom ustanoveného znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku. V predmetnej žalobe
žalobkyňa uviedla, že dňa 1.2.2010 pri vystupovaní z autobusu, na autobusovej zastávke, na H. ulici v
K., sa pošmykla na snehu a ľade, nachádzajúcom sa na okraji miestnej komunikácie, pričom následkom
úrazu utrpela vážne ublíženie na zdraví. Úraz sa stal na miestnej komunikácii, ktorej vlastníkom
je podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení Mesto Prievidza. Podľa § 9a ods.
3 vyššie uvedeného zákona, Mesto Prievidza zodpovedá za škody, ktorých príčinou boli závady v
schodnosti priechodov pre chodcov, schodnosti miestnych komunikácii určených výhrade pre chodcov a
vschodnostichodníkov.Vdôsledkuúrazuutrpelaťažkézranenie,vdôsledkuktoréhobolaopakovanena
ústavnom ošetrovaní. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného
dňa 28.1.2013, MUDr. Jozefom Hudecom z Národného rehabilitačného centra Kováčová, bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej aj len „SSU“) stanovené vo výške 3300 bodov. V zmysle § 5 ods. 2
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady
za jeden bod predstavuje sumu 15,38 eur. Nárok Z. E. z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia tak
predstavuje sumu 50.754 eur. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila podaním zo dňa
30.1.2013 u žalovaného nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu SSU a jeho zvýšenia v
zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v celkovej výške 76.131 eur, keď podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50%. Úraz zanechal u Z. následky, ktoré
degradovali kvalitu jej ďalšieho života vo veku 56 rokov a preto navrhli, aby súd u Z. E. zvýšil náhradu za
SSU o 50%, čo pri základnom bodovom hodnotení 3300 bodov, t.j. 50.754 eur predstavuje sumu 25.377
eur. Z. E. sa teda v konaní domáha spolu zaplatenia sumy 76.131 eur.
5. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vydaného dňa 28.1.2013, primárom
MUDr. Jozefom Hudecom, PhD., mal súd zistené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia u Z. E. podľa zákona č. 437/2004 Z.z. vo výške 3300 bodov.
6. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/21/2013 Mesto Prievidza ako žalovaný žiada
žalobu podanú Z. E. v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Je nesporné, že medzi Mestom Prievidza ako komitentom a žalovaným v postavení komisionára, bola
uzatvorená v zmysle ustanovení § 577 a nasl. Obchodného zákonníka, komisionárska zmluva, zo dňa
1.10.2010, v znení doplnkov, ktorá bola účinná aj ku dňu 1.2.2010, teda v čase úrazu Z. E.. Zo spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 8C/175/2013 bolo zistené, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na
základe komisionárskej zmluvy trval do 30.4.2013, kedy došlo k vypovedaniu predmetnej zmluvy.
8. Predmetom komisionárskej zmluvy uzavretej medzi stranami, podľa článku II bod 1, bol záväzok
žalovaného vykonávať pre žalobcu verejnoprospešné služby, ktoré bol komitent povinný zabezpečovať
podľa § 4 ods. 3 písm. a/, f/ a g/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a to konkrétne
písm. a/ zmluvy ,,prevádzka a údržba komunikácii na území Mesta“, v tom najme a.1 ,,opravy
ciest, chodníkov, námestí a verejných priestranstiev charakteru komunikácie“, a.3 ,,odstavné plochy,
parkovacie plochy (zriaďovanie, prevádzka, čistenie, údržba)“, a.4 „dopravné značenie horizontálne
aj vertikálne“, a.7 ,,čistenie miestnych komunikácii, chodníkov, námestí a verejných priestranstiev
charakteru komunikácie vrátane zberu odpadu zo zberných košov na nich umiestnených“, a.8 ,,zimná
údržba miestnych komunikácii, zabezpečovanie zjazdnosti ciest a schodnosti chodníkov a verejných
priestranstiev“. V zmysle ďalšieho obsahu tejto zmluvy, článku II. bod 2 písm. a/ žalobca ako komitent
odovzdal žalovanému ako komisionárovi hnuteľný a nehnuteľný majetok na výkon a poskytovanieverejnoprospešných služieb a prenechal mu ho do užívania. Za výkon činností dojednaných v článku II.
žalovaný ako komitent platil žalovanému ako komisionárovi odplatu v súlade s článkom III. zmluvy.
9. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na podanej žalobe v priebehu celého konania zotrvala. Okrem
iného uviedla, že žalobcovi v súčasnosti už vznikla škoda, ktorá spočíva v zaplatení preddavku na trovy
znaleckého dôkazu v sume 800 eur v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/21/2013.
V tomto štádiu konania nenavrhla doplniť dokazovanie ďalšími dôkazmi, s tým, že tieto budú žiadať
prípadne vykonať potom, ako bude vypracovaný písomný znalecký posudok vo veci sp.zn. 10C/21/2013.
Súčasne na pojednávaní navrhla až do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom súde
pod sp.zn. 10C/21/2013, prerušiť konanie v tejto veci.
10. Uznesením, zo dňa 28.2.2019, na pojednávaní, súd návrh žalobcu na prerušenie konania, vedeného
na tunajšom súde, pod sp.zn. 12Cb/3/2017, do právoplatného skončenia konania, vedeného na
tunajšom súde, pod sp.zn. 10C/21/2013, zamietol.
11. Právny zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní vo veci nechal na úvahe súdu, či v
predmetnej veci vykoná nejaké ďalšie dôkazy, osobitne či vypočuje ako svedkyňu Z. E., resp. či si pripojí
ku konaniu spis sp.zn. 10C/21/2013, po oboznámení s obsahom ktorého, by prípadne navrhli vo veci
vykonať ďalšie dôkazy.
12. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť so záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
13.Podľa§374ods.1,2a3Obchodnéhozákonníka,zaokolnostivylučujúcezodpovednosťsapovažuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila, alebo prekonala
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka,
ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti alebo vznikla
z jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.
14. Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je takzvanou komplexnou úpravou a ustanovenia
Občianskeho zákonníka možno použiť len ak sa nenájde príslušná úprava v Obchodnom zákonníku.
Základnou odlišnosťou je aj dispozitívnosť väčšiny ustanovení o náhrade škody (podľa ustanovenia
§ 263 Obchodného zákonníka sú kogentné, t.j. nemožno sa od nich odchýliť ani ich vylúčiť) a
princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie na základe liberačných dôvodov uvedených
v ustanovení § 374. Dispozitívnosť úpravy si však nemožno vykladať neobmedzene a s prihliadnutím
na zásady poctivého obchodného styku jej výšku neprimerane znížiť alebo zvýšiť, ako aj podľa
§ 386 náhradu škody vopred vylúčiť. Občiansky zákonník sa použije v prípadoch, kedy nastane
porušenie povinnosti ustanovenej iným zákonom (§ 420 Občianskeho zákonníka), alebo v prípadoch
osobitnej zodpovednosti vymedzenej v Občianskom zákonníku (ďalej aj len „OZ“). Vychádzajúc zo
znenia § 373 Obchodného zákonníka, sa úprava náhrady škody aplikuje na škodu, ktorá vznikla
zo záväzkových vzťahov, t.j. zo vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261
Obchodného zákonníka). V zákone však nájdeme množstvo ustanovení, ktoré odkazujú pri porušení
zákonnej povinnosti na ust. § 373 a v ust. § 757 je priamo vymedzená povinnosť v prípade vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom
použiť ust. § 373 a nasl.. Záväzok na náhradu škody trvá po zániku pôvodného záväzku, hovoríme
o separácii zodpovednostného vzťahu. Porušením pôvodného záväzku (resp. povinností), teda vzniká
nový záväzok, ktorý existuje nezávisle od pôvodného. Princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou
liberácie spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti: 1. protiprávny úkon -
protiprávny úkon musí byť úkon v zmysle ustanovenia § 34 OZ, teda prejav vôle, či už vo forme
konania (komisívne správanie) alebo nekonania (omisívne správanie). Ak teda pôjde o porušenie
záväzkového vzťahu, poškodený musí preukázať existenciu zmluvy ďalej ktorú z povinností škodca
porušil a že skutočne takúto povinnosť mal. Pokiaľ pôjde o niektorý z vyššie uvedených prípadov
mimozáväzkovej povinnosti, stačí preukázať porušenie danej normy. 2. vznik škody - škodou sa rozumie
ujma vyjadriteľná v peniazoch, nemajetkovú ujmu, takzvané zadosťučinenie, je možné žiadať len v
prípadoch vymedzených zákonom (napr. pri nekalej súťaži). 3. Príčinná súvislosť medzi vznikom škodya protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Škoda musí byť následkom daného protiprávneho konania
a je azda najzložitejším prvkom dokazovania túto súvislosť preukázať. Poškodený musí dokázať, že
škoda by nebola vznikla, keby k úkonu zo strany škodcu nedošlo. Na rozdiel od princípu prezumovaného
zavinenia nie je potrebné preukazovať zavinenie (čo je typický atribút v prípade OZ) a je povinnosťou
toho, kto spôsobí škodu preukázať liberačné dôvody pokiaľ sa chce zbaviť povinností škodu nahradiť (§
374). Poškodený je povinný preukázať všetky tri uvedené skutočnosti a až následne prechádza dôkazné
bremeno na škodcu, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť len pri použití liberačných dôvodov.
15. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá komisionárska zmluva,
ktorá bola účinná aj v čase, keď tretia osoba, Z. E., pri vystupovaní z autobusu utrpela na miestnej
komunikácii, vlastnícky patriacej žalobcovi, ktorej údržbu v tom čase zabezpečoval žalovaný, úraz.
Konanie o náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia medzi Z. E. a žalobcom sa vedie
na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/21/2013 a doposiaľ v ňom súd o merite veci nerozhodol. V tomto
konaní si Z. E. od Mesta Prievidza uplatňuje náhradu škody vo výške 76.131 eur, z dôvodu úrazu, ktorý
utrpela na komunikácii vlastnícky patriacej žalobcovi. Je nesporné, že predmetná komunikácia bola
okrem iného predmetom zimnej údržby a v zmysle komisionárskej zmluvy bola žalovanému na tento
účel aj odovzdaná. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež zistené, že Mesto Prievidza doposiaľ Z. z
titulu ňou nárokovanej náhrady škody neuhradilo nič. Doposiaľ teda žalobcovi nemohla vzniknúť a ani
nevznikla žiadna škoda a teda žaloba je podaná predčasne. Aby sa žalobca mohol úspešne domáhať v
konaní náhrady škody, musia byť kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky: protiprávny úkon,
škoda a kauzálny nexus, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá.
16. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by mu akákoľvek škoda, ktorej zaplatenia sa voči
žalovanému domáha, vôbec vznikla. Či mu v skutočnosti nejaká škoda z titulu úhrady konkrétnej sumy
Z. E. v budúcnosti vznikne, bude zrejmé až po právoplatnom skončení konania v právnej veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 10C/21/2013. Až následne, v prípade zaplatenia konkrétnej sumy peňazí z
titulu náhrady škody žalobcom Z. E., bude možné sa zaoberať tým, či žalobcovi vznikla škoda z dôvodu
protiprávneho konania žalovaného (porušením jeho zmluvných povinností z komisionárskej zmluvy).
17. Na tomto mieste je takisto potrebné uviesť, že nárok žalobcu, v konaní uplatnený, nemôže byť
premlčaný, ako to tvrdil právny zástupca žalovaného, pretože doposiaľ žalobcovi žiadna škoda, za ktorú
by mal niesť zodpovednosť žalovaný, nevznikla.
18. Pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že mu už v súčasnosti vznikla škoda, ktorá spočíva v zaplatení
preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 800 eur v konaní sp. zn. 10C/21/2013, súd
uvádza, že nejde o škodu ale o trovy, ktoré mu vznikli v inom konaní, ktorých náhradu si vo vyššie
uvedenom konaní môže uplatniť od druhej strany sporu v prípade, že v predmetnom konaní bude
úspešný.
19. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súdu, vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov súd
považoval za nadbytočné, neekonomické (výsluch Z. E., pripojenie spisu sp. zn. 10C/21/2013) a preto
návrhy strán o doplnenie dokazovania zamietol.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vydaným
vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.