Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118013095
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118013095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej O. S., nar. dňa XX.XX.XXXX v N.
S., trvale bytom H. XXX, pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných
papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 11.04.2019, č. k. 6T/89/2018-168 na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2020 v
Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná O. S., nar. XX.XX.XXXX v N. S., trvale bytom H. XXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l), § 39 ods. 1 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba s probačným
dohľadom na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť dostavovať sa pravidelne počas
skúšobnej doby jedenkrát za tri mesiace k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu
Trnava a oznamovať mu potrebnú údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 900 (deväťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu
obžalovaná úmyselne zmarila, určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.04.2019, č. k. 6T/89/2018-168 bola obžalovaná O. S.
uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od večerných hodín dňa 18.01.2018 do skorých ranných hodín dňa
19.01.2018 v H. na Ulici V. Y. číslo XXXX/XX z bytu H. G. zobrala 2 ks falošných bankoviek s nominálnou
hodnotou 100 € a sériovým číslom X 0746 123 5982 a 1 ks falošnej bankovky v nominálnej hodnote 100
€ so sériovým číslom X 1245 177 0794 hoci mala vedomosť, že sú to falzifikáty a následne v priebehu

dňa 19. januára 2018 ich prechovávala za účelom ďalšieho použitia, pričom
- dňa 19.01.2018 v čase približne od 08.00 hodiny do 09.00 hodiny v Trnave na Ulici J. Bottu číslo 5
v predajni Terno zaplatila predavačke za nákup tovaru - fľaše alkoholu zn. Captain Morgan jednou z
falošných bankoviek v nominálnej hodnote 100 € a sériovým číslom X 0746 123 5982, ktorú vedúca
predajne následne dobrovoľne vydala polícii, keď odborným posudkom Národnej banky Slovenska bola
zaistená bankovka vyhodnotená ako menej podarený falzifikát stupňa kvality 4, vyhotovená technikou

striekanej tlače, ktorá môže byť za určitých podmienok zameniteľná za pravú bankovku,
- dňa 19.01.2018 v čase približne od 09.12 hodiny do 10.50 hodiny v Trnave na Staničnej ulici číslo 9 v
herni s názvom Magnus Game si na dvakrát u zamestnankyne herne rozmenila zvyšné 2 ks falošných
bankoviek s nominálnou hodnotou 100 € a sériovými číslami X 07461235982 a X 1245 177 0794, pred
ktorou predstierala pravosť bankoviek, následne rozmenené peniaze za falošné bankovky použila na hru

na výherných automatoch, zamestnankyňa herne si obidve falošné bankovky v dobrej viere vložila do
peňaženkyavčaseasio11.19hodinenepravébankovkyvyplatilaakovýhruF.D.,ktorémujednufalošnú
bankovku so sériovým číslom X 1245 177 0794 zadržala H. N., a.s. pobočka XXX U. O. a druhú falošnú
bankovku so sériovým číslom X 07461235982 F. D. dobrovoľne vydal polícii, a odbornými posudkami
Národnej banky Slovenska boli zaistené bankovky vyhodnotené ako menej podarené falzifikáty stupňa

kvality 4, vyhotovené technikou striekanej tlače, ktoré môžu byť za určitých podmienok zameniteľné za
pravé bankovky.
Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2

písm. a) Trestného zákona súd I. stupňa zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods.
4, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,

že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 29.11.2018,
sp. zn. 2Pv/64/2018. Kladne odpovedala na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku. Okresný súd na návrh prokurátorky prijal vyhlásenie obžalovanej. Následne
súd I. stupňa dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku nevykonal a
vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vo vzťahu k predmetu dokazovania okresný súd vypočul obžalovanú k jej osobným pomerom a
oboznámil sa s odpisom Registra trestov a s výpisom Registra priestupkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že za existencie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písm. l) Trestného zákona a absencii priťažujúcich okolností mohol súd I. stupňa po úprave trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona obžalovanej ukladať trest v zákonnej výmere od 7 rokov do 9
rokov. Vzhľadom na postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti, ktorý sa premietol do jej vyhlásenia
o vine a oľutovania skutku, dospel okresný súd k záveru o vhodnosti aplikácie záverov rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejneného pod č. 44 a publikovaného v zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017.

S poukazom na § 39 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanej znížil trest odňatia slobody o 1/3
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 4 roky a 8 mesiacov. Zo samotnej podstaty
konania o dohode o vine a treste vyplýva, že dohoda by mala byť výhodná tak pre štát (prokurátora)

ako i pre páchateľa za súčasného dodržania požiadavky spravodlivosti, efektívneho účelu trestu a jeho
úmernosti vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti. Pri úvahe o primeranosti/neprimeranosti trestu súd I.
stupňa zhodnotil, či záujem spoločnosti a záujem páchateľa pri výške konkrétneho trestu boli dostatočnevyvážené a najmä, či trest bol schopný dosiahnuť jeho účel podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona za
súčasného zohľadnenia zásad na ukladanie trestov, najmä podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Okresný súd tak dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy
obžalovanej a jej uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania,
bolo na ňu potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody na samej spodnej hranici zníženej trestnej
sadzby vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov. Trest v takejto výmere ukladaný za analogického aplikovania
ustanovení o dohode o vine a treste považoval súd I. stupňa u obžalovanej za dostatočný na dosiahnutie

tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Na výkon uloženého trestu okresný súd obžalovanú zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Na záver súd I. stupňa považoval za vhodné dodať, že v danej trestnej veci zvažoval aj aplikáciu

mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, avšak vychádzajúc z vykonaného
dokazovania k osobe obžalovanej a zo skutkovej vety tohto rozsudku, z ktorej vyplýva, že falošnými
peniazmi obžalovaná platila za alkohol a za hru na hracích automatoch, nedospel okresný súd k záveru
o existencii žiadnych mimoriadnych okolností prípadu alebo pomeroch obžalovanej, ktoré by aplikáciu
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodňovali.

Proti tomuto rozsudku podala do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2019 odvolanie
obžalovaná,čodovýrokuotreste,pričomprokurátorkasapriúkonedozápisniceohlavnompojednávaní
výslovne vzdala práva podať voči rozsudku odvolanie (č. l. 165 spisu).

Obžalovaná odvolanie písomne odôvodnila prostredníctvom obhajkyne, ktoré bolo okresnému súdu
doručené dňa 11.06.2019. Uviedla v ňom, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený súdom I.
stupňa je neprimerane prísny, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku a v neposlednom rade súd I. stupňa sa pri rozhodovaní o treste nevysporiadal so všetkými
okolnosťamivýznamnýmiprejehorozhodnutie.Zuvedenéhodôvoduobžalovanánavrhuje,abyodvolací

súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku súdu I. stupňa ako aj
správnosť postupu konania, ktorému mu predchádzalo. Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu
ako aj pomery páchateľa, obžalovaná má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu
obžalovanej postačuje trest kratšieho trvania a súd I. stupňa mal možnosť postupovať aj podľa § 39 ods.
1 Trestného zákona a mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu aj podľa tohto zákonného ustanovenia.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd I. stupňa sa vyslovene zameral iba na
negatívne stránky konania obžalovanej, v dôsledku čoho dospel k záveru, že mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona nie je v danom prípade odôvodnené. Obžalovaná mala za to, že súd
I. stupňa pri zvažovaní mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona neprihliadal

na všetky okolnosti daného prípadu, a preto dospel k záveru o neexistencii mimoriadnych okolností.

Ako poľahčujúcu okolnosť mal súd I. stupňa zohľadniť aj to, že obžalovaná už v prípravnom konaní
napomáhala orgánom činným v trestom konaní na objasňovaní trestnej činnosti, kedy podrobne
objasnila stíhaný skutok, pričom jeho vyšetrovanie žiadnym spôsobom nemarila ani nesťažovala.

Napriek tomu, že uvedená okolnosť vyplýva zo spisového materiálu, na túto súd I. stupňa vôbec
neprihliadal. Ako poľahčujúcu okolnosť bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že obžalovaná pred
spáchaným stíhaného skutku viedla riadny život.

Obžalovanej bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a osem

mesiacov, a to za skutok, kedy „použila 3 ks falošných bankoviek v hodnote každá po 100,- EUR ako
pravé“, čo je v príkrom rozpore so základnými zásadami ukladania trestu, pričom trest uložený v tejto
výmere pôsobí vyslovene demoralizujúco.

Okremuvedeného,jepodľanejpotrebnékonštatovať,ževdanomprípadeuobžalovanejsanepochybne

jedná o exces z jej bežného života. S poukazom na skutkovú vetu uvedenú vo výrokovej časti
rozsudku, obžalovaná sa stíhaného skutku mala dopustiť iba „jedenkrát“, teda nejedná sa o žiadnu
opakovanú trestnú činnosť. Od spáchania stíhaného skutku uplynul už dlhší čas (takmer 1,5 roka),
pričom obžalovaná sa ďalšej trestnej činnosti už nedopustila. Ako vyplýva aj z vykonaného dokazovaniasúdu I. stupňa, obžalovaná je riadne zamestnaná v spoločnosti IDC Holding v Trnave, kde pracuje od
01.10.2018, pričom svoje pracovné povinnosti si plní riadne a včas a dodržiava aj pracovnú morálku. S
poukazomnauvedené,obžalovanámázabezpečenýpravidelnýpríjem,tedajeodôvodnenýpredpoklad,

že sa nebude dopúšťať trestnej činnosti a je možné od nej očakávať, že povedie riadny život, pričom
už samotné prejednanie spáchaného skutku pred súdom I. stupňa malo pre obžalovanú výchovný
vplyv. Uvedenú skutočnosť umocňuje aj fakt, že obžalovaná je matkou maloletého syna (10 ročného),
voči ktorému si musí plniť vyživovaciu povinnosť. Maloletý je toho času vo veku, kedy stále potrebuje
starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov. Nehovoriac o tom, že matka rovnako ako otec sú v živote

maloletého dieťaťa nezastupiteľnými osobami. Síce je maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca
maloletého, ale obžalovaná sa s maloletým pravidelne stretáva, teda má s ním vybudované citové a
sociálne väzby a tieto by chcela naďalej rozvíjať. Je nepochybným, že pretrhnutie týchto väzieb na
dlhší čas by bolo nezvratným, pričom v konečnom dôsledku by došlo k spôsobeniu ujmy na právach a
záujmoch maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu, súd I. stupňa mal v zmysle § 34 ods. 3 Trestného
zákona brať na zreteľ aj to, aby trest postihoval iba páchateľa, a aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, najmä ak ide o maloleté dieťa. Uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného uloženia skúšobnej doby až na päť rokov,
čo je maximálna dĺžka trvania skúšobnej doby a s uložením peňažného trestu, by bol u obžalovanej
dostatočným trestom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považovala obžalovaná súdom I. stupňa uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody na štyri roky a osem mesiacov za neprimerane prísny, a preto
navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 11.04.2019, č. k.
6T/89/2018-168 v časti výroku o treste zrušil a rozhodol tak, že obžalovanej v zmysle § 39 ods. 1
Trestného zákona mimoriadne zníži trest tak, že jej v zmysle § 51 Trestného zákona uloží trest odňatia

slobody vo výmere troch rokov, ktorého výkon podmienečne odloží s probačným dohľadom nad jej
správaním za súčasného uloženia skúšobnej doby na päť rokov a súčasne obžalovanej v zmysle § 56
ods. 1 Trestného zákona uloží peňažný trest, ktorého výšku ponecháva na úvahe súdu.

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutie,naktorésadostavilprokurátorkrajskejprokuratúry,ktorý

navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa
obžalovanej poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, a na to, že obžalovaná sa stará o
maloletého syna, je riadne zamestnaná, teda vedie riadny život. Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací
súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o treste a uložil obžalovanej podmienečný trest,
spolu s peňažným trestom, ktorého výšku ponechala na úvahe senátu. Verejné zasadnutie sa konalo v

neprítomnosti obžalovanej v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a
tak zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Okresný súd Trnava zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy potrebné na
meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil (až na výrok o treste, ktorý bolo
potrebné zmeniť).

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní priznala k spáchaniu
skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutovala, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3
Trestného poriadku odpovedala áno, na návrh prokurátorky konajúci okresný súd prijal vyhlásenie
obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s

výrokom o treste.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou a
procesne správnou formou. Okresný súd však pochybil, keď nevenoval pozornosť všetkým okolnostiamv zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, a zameral sa tak len na negatívne stránky konania
obžalovanej. Na základe nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom bol tak obžalovanej
uložený neprimerane prísny trest vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením listín, a to: odpoveď na lustráciu
v Sociálnej poisťovni, odpoveď na lustráciu v Registri priestupkov, odpoveď na lustráciu v Registri
obyvateľov, odpis Registra trestov, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy a Dohoda o tarifnej mzde.

Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že u obžalovanej existovala poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže sa priznala k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutovala a nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Nakoľko prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (1:0) znížila sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd ďalej zistil, že v osobe obžalovanej ide v tomto prípade len o ojedinelý exces v jej správaní
v rámci bežného života. Z odpisu Registra trestov síce vyplýva, že obžalovaná už bola jedenkrát súdne
trestaná, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava, zo dňa 04.08.2015, sp. zn. 30T/84/2015,
a to za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorým jej bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Toto odsúdenie však bolo zahľadené, a preto

krajský súd na toto odsúdenie neprihliadal (poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaná viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život, jej však nebolo množné priznať, práve na vyššie spomínané odsúdenie).
Navyše bolo potrebné skonštatovať že sa jednalo o menej závažný trestný čin, o čom svedčal nielen
druh trestnej činnosti, ale aj uložený trest. Z Registra priestupkov vyplynulo, že obžalovaná spáchala len
jeden priestupok a to na úseku cestnej dopravy ešte v roku 2014.

K námietke obžalovanej odvolací súd uvádza, že okresný súd správne postupoval, keď jej nepriznal
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona. Ani odvolací súd nie je toho názoru,
žeby obžalovanej mala byť táto poľahčujúca okolnosť priznaná. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti
predpokladá aktívnu účasť obžalovanej, ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý sama spáchala

alebo môže ísť o objasnenie trestnej činnosti iných páchateľov. A z vyšetrovacieho spisu takáto aktívna
účasť nevyplýva.

Obžalovaná je v súčasnosti riadne zamestnaná v spoločnosti IDC Holding v Trnave, kde pracuje od
01.10.2018, pričom svoje pracovné povinnosti si plní riadne a včas a dodržiava aj pracovnú morálku. Z

Dohody o zmene pracovnej zmluvy a Dohody o tarifnej mzde vyplýva, že dokonca pracovne postúpila,
preto možno predpokladať, že sa viac nedopustí trestnej činnosti, keďže má pravidelný mesačný príjem.
Zároveň tunajší súd poukazuje na skutočnosť, že je matkou maloletého syna (11 ročného), voči ktorému
si musí plniť vyživovaciu povinnosť. Maloletý je toho času vo veku, kedy stále potrebuje starostlivosť
a výchovu obidvoch rodičov. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca, ale obžalovaná sa s

maloletým pravidelne stretáva, teda má s ním vybudované citové a sociálne väzby. Pretrhnutie týchto
väzieb na dlhší čas by bolo nežiaduce tak pre maloletého ako aj obžalovanú.

Vzhľadom na postoj obžalovanej, prezentovaný tak pred súdom I. stupňa ako aj v odvolacom konaní,
kedy si uvedomila nesprávnosť svojho konania a toto úprimne oľutovala, mal odvolací súd za to, že by

samotné použitie trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona bolo pre páchateľku
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto
za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 3 písm.
d) Trestného zákona bolo možné obžalovanej uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého
výkon zároveň podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky s probačným dohľadom. Pre posilnenie
účelu trestu krajský súd obžalovanej uložil aj peňažný trest vo výmere 900 eur, ktorý je v súlade s jej
finančnou situáciou a jej pravidelný mesačný príjem jej umožňuje takto uložený trest zaplatiť. Pre prípad,
že by výkon peňažného trestu obžalovaná úmyselne zmarila, tunajší súd uložil obžalovanej náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Takto uložený trest považoval odvolací súd za primeraný,

spravodlivý a spĺňajúci zároveň tak individuálnu ako i generálnu prevenciu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.