Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Peter Tutko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1NcC/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212806
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7215212806.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu JUDr. Milana Kuzmu, bytom v Košiciach, Skalná
4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o zaplatenie 19.247,- eur s prísl., o vylúčení sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp.zn. 28C/301/2015 takto

r o z h o d o l :

SudcaOkresnéhosúduKošiceII JUDr.MartinKolesár je vylúčený zprejednávaniaarozhodovania

veci vedenej pod sp.zn. 28C/301/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným žalobným návrhom sa domáha, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 19.247,-
eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Vec prejednávajúci sudca JUDr. Martin Kolesár oznámil predsedovi súdu, že podľa vlastnej úvahy je

z prejednávania a rozhodovania v horeuvedenej veci vylúčený. V oznámení uviedol, že žalobca je
advokátom spoločnej advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., ktorý
pôsobil v rokoch 1997 až 2000 ako advokátsky praktikant, v rokoch 2000 až 2004 ako advokátsky
koncipient a v rokoch 2004 až 2006 ako spolupracujúci advokát. Počas tohto obdobia výkonu spoločnej
advokátskej činnosti sa medzi ním a žalobcom vytvoril blízky, kolegiálne priateľský vzťah, presahujúci
rámec len profesijnej spolupráce, ktorý medzi nimi pretrváva v nezmenenej podobe až dodnes. Naďalej

sa príležitostne stretávajú, navštevujú spoločne spoločenské podujatia. Je toho názoru, že vzhľadom
na jeho pomer k žalobcovi objektívne (zvlášť z pohľadu žalovaného) možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Ďalej poukázal na skutočnosť, že z rovnakých dôvodov ako uviedol v tomto oznámení, bol
aj v iných konaniach rozhodnutiami nadriadeného súdu vylúčený z rozhodovania vo veciach, v ktorých
účastníci boli zastupovaní JUDr. Miroslavom Katunským a JUDr. Martou Šuvadovou, ktorí sú advokátmi
spoločnej advokátskej kancelárie, v ktorej pôsobil, aj toho času pôsobí žalobca.

Podľa § 15 ods. 1 veta štvrtá O.s.p. predseda Okresného súdu Košice II predložil vec Krajskému súdu v
Košiciach ako súdu nadriadenému na rozhodnutie o vylúčení zákonného sudcu JUDr. Martina Kolesára
z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci. V predloženej veci uviedol, že zákonný sudca ukončil
svoje pôsobenie v uvádzanej advokátskej kancelárii ešte v roku 2006, aj keď sa s advokátmi uvedenej
advokátskej kancelárie naďalej stýka, nemožno ho podľa jeho názoru na základe uvedenej skutočnosti

vylúčiť z prejednávania všetkých vecí, v ktorých títo advokáti sú účastníkmi súdnych konaní, resp.
účastníkov zastupujú. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno vyvodiť záver, že povaha a stupeň
vzťahu účastníkov konania sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu. Zákonný sudca
popisuje svoj vzťah k žalobcovi ako to robí aj v iných konaniach, kde účastníkov zastupujú, resp. sú
účastníkmi konania advokáti z uvedenej advokátskej kancelárie. Zákonným sudcom uvádzaný argument
nie je podľa jeho názoru pre vylúčenie sudcu postačujúci predovšetkým z dôvodu predpokladaného

stupňa profesionality, ktorý je jedným zo základných predpokladov výkonu sudcovskej funkcie. Sudca
sa pri výkone svojho povolania neustále stretáva s právnymi zástupcami účastníkov konania, ktorýchdlhoročne pozná a s ktorými má blízky priateľské vzťahy. Táto skutočnosť by ale nemala byť spôsobilou
narušiť jeho zákonné rozhodovanie. Z uvedených dôvodov preto s vylúčením zákonného sudcu z
prejdnávania a rozhodovania v predmetnej veci nesúhlasil.

Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd v zmysle ust. § 16 ods. 1 O.s.p. posudzoval opodstatnenosť
vznesenejnámietkyzaujatostizaspektuexistenciedôvodov,prektoréjesudcavylúčenýzprejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ust. § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom, alebo k ich

zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom ust. § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k
účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska
uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci , v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia

konania a rozhodnutia vo veci (o vzťah tejto povahy ide napr. vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy,
keď sudca verejne, napr. prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec,
ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť, alebo keď získal informácie o veci inak, než
dokazovaním na pojednávaní a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo, teda získal o veci

poznatky neprocesným spôsobom, napr. bol s vecou oboznámený niektorým z účastníkov konania
ešte pred začatím súdneho konania, alebo bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom
dokazovania),
2. k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom
alebo negatívnom) pomere k nim ( o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,

manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného
vzťahu),
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu
uvedeného pod bodom 2.

Vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania veci teda predpokladá taký osobný vzťah sudcu k veci, k
účastníkom alebo k ich zástupcom, že aj pri všetkej snahe sudcu o nezaujatosť konania a rozhodovania
by ovplyvnil jeho objektívny postoj k veci. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k
účastníkom konania alebo k ich zástupcom, priateľský alebo nepriateľský vzťah k týmto osobám, osobný
alebo ekonomický záujem sudcu na ukončení veci a podobne.

Zákon v citovanom ust. § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo
veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosti o ich
nezaujatosti. Keďže ide o výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so
zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné
presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných
záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu.

Rozhodujúce je teda nielen subjektívne hľadisko (stanovisko sudcu), ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Nestrannosť sudcu
nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v
objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Relevantnou je len taká obava

z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných
skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu. Za objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,
ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam
o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže

byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho
vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.Existencia okolností relevantných z hľadiska ust. § 14 ods. 1 O.s.p. bola v danom prípade zistená u
sudcu JUDr. Martina Kolesára, ktorému bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.
Touto okolnosťou je jeho pomer k právnemu zástupcovi žalobkyne - JUDr. Milanovi Kuzmovi, s ktorým

je v dlhoročnom nielen profesionálnom, ale aj priateľskom vzťahu.

V danom prípade súd nezohľadnil len hľadisko subjektívne, teda tú skutočnosť, že JUDr. Martin Kolesár
uviedol, že sú dané dôvody pre jeho vylúčenie, ale aj hľadisko objektívne, ktoré práve odôvodňuje
pochybnosti o možnej nezaujatosti sudcu v konaní. Ak má totiž sudca k žalobcovi priateľský vzťah,

ktorý svojim charakterom a intenzitou prekračuje vzťah kolegiálny alebo profesionálny v rámci plnenia
pracovných povinností, ide o takú skutočnosť, ktorá je spôsobilá vyvolať opodstatnené pochybnosti
o pomere sudcu k žalobcovi aj v očiach verejnosti. Uvedený vzťah už totiž nemožno považovať za
neutrálny, pretože jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o nezávislosti sudcu.

V danom prípade preto skutočnosti vylúčenia uvedené sudcom JUDr. Martinom Kolesárom zakladajú

pochybnosti o jeho nestrannosti, a vzhľadom na tieto existujúce pochybnosti bol tento sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.