Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118372156
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118372156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.

Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: PETERSON -
AUTODIELY s.r.o., IČO: 45 888 523, Jesenského 2, Nitra, zastúpeného: WITT & KLEIM ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., Banská Bystrica, proti žalovanej: MAJTEX - DIESEL s.r.o., IČO: 46 458 336,
Ul. Esterházyovcov 1554/27, Galanta, o 6.326,48 € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 8 Cb 3/2019-86 z 30. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 6.326,48 € s 9 %

ročným úrokom z omeškania z 1.021,06 € od 22. marca 2018, z 5.542,42 € od 20. marca 2018 do 4.
apríla 2018 a z 5.305,42 € od 5. apríla 2018 ako doplatok kúpnej ceny tovaru vyúčtovanej faktúrami č.
8542000736 a 8542000723 a paušálnu náhradu 40 € a II. priznal žalobkyni náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný (v rozsahu, v akom je v odvolacom
konaní naďalej podstatný) tento skutkový stav:

3. Žalobkyňa dodala žalovanej rôzny tovar - náhradné diely a súčiastky, ktorých prevzatie žalovaná
potvrdila podpisom svojho zamestnanca na jednotlivých faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná ich cena: -
faktúra č. 8542000723 splatná so splatnosťou 19. marca 2018, ktorou bola vyúčtovaná cena za tovar
dodaný do 26. februára 2018 vo výške 5.545,42 €; - faktúra č. 8542000736 so splatnosťou 21. marca
2018, ktorou bola vyúčtovaná cena za tovar dodaný do 28. februára 2018 vo výške 1.021,06 €. Dňa 4.
apríla 2018 strany podpísali dohodu o vzájomnom započítaní záväzku a pohľadávok, ktorou pohľadávka
žalobkyne vyúčtovanú faktúrou č. 8542000723 bola do výšky 240 € započítaná s bližšie uvedenou

pohľadávkou žalovanej; zároveň sa žalovaná zaviazala žalobkyni zaplatiť 5.305,42 € ako zvyšok jej
pohľadávky.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd právne uzavrel, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola
uzatvorenákúpnazmluvapodľa§409anasl.Obchodnéhozákonníka,keďžeobestranysúpodnikateľky
a tovar bol dodaný v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Žalobkyňa splnila svoju povinnosť dodať
tovar, v dôsledku čoho žalovaná mala zaplatiť kúpnu cenu zaň. Uplatnený nárok žalovaná za konania

uznala do výšky 2.468,26 €, vo zvyšnej časti ho uznala v dohode o vzájomnom započítaní (zrejme: podľa
§ 323 Obch. zák.). Omeškaním vznikol žalobkyni podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. aj nárok na úroky z
omeškania a podľa § 369c (nesprávne citovaný ako „§ 369“) ods. 1 Obch. zák. aj nárok na paušálnu
náhradu, všetko vo výške určenej nariadením vlády č. 21/2013 Z. z.5. Včas podaným odvolaním sa žalovaná domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Namietla, že v súlade s poučením na predvolaní na pojednávanie naň priniesla

listiny, a to dve výdajky k faktúre č. 8542000723. Táto faktúra bola totiž súhrnná a tovar v nej uvedený
bol dodávaný postupne, nie v deň vystavenia faktúry. Práve na výdajkách, nie na faktúre, žalovaný
potvrdzoval prevzatie tovaru. Súd prvej inštancie však neumožnil výdavky predložiť s odkazom na
sudcovskú koncentráciu konania, hoci ich predložiť chcela. Preto ich žalovaná pripojila aj k odvolaniu.
Okrem toho namietla tiež, že faktúra neobsahuje niektoré náležitosti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Namietla, že výdajky tovaru neslúžia
ako potvrdenia o dodaní tovaru, na to slúži faktúra, ktoré žalovaná podpísala; jej tvrdenia odporujú
skutočnosti. Dátum na výdajkách preukazuje len vyskladnenie zo skladu žalobkyne; okrem toho mali byť
predložené najneskôr do skončenia dokazovania. Návrh žalobkyne bol podaný v roku 2018, žalovaná

mala do 4. apríla 2019 dostatok času predkladať dôkazy a bola povinná tak urobiť. Žalovanú teda
možno za nedodržanie tejto výzvy sankcionovať podľa § 153 C. s. p. Aj na predvolaní na pojednávanie
bola poučená, aby včas navrhla vykonanie dôkazov, takže súdu mala doručiť výdajky ešte pred
pojednávaním. Ak by ich pripustil na pojednávaní, konajúci súd by musel pojednávanie odročiť.

7. V ďalších podania strany zotrvali na svojich stanoviskách.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani

dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, a to tak v otázke skutkovej, ako aj v otázkach právnych. Žalovaná v
prerokúvanej veci časť nároku za konania uznala a hoci súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre
uznanie (§ 282 C. s. p.), ale rozsudkom vecným, nie je zrejmé, z akého dôvodu vôbec má byť tento
rozsudok nesprávny v tejto časti, keď je v zhode s uznávacím prejavom žalovanej. Vo zvyšnej časti

potom súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaná v dohode o vzájomnom započítaní
uznala svoj záväzok (jeho zvyšnú časť) vyúčtovaný faktúrou č. 8542000723 a za konania neuniesla
dôkazné bremeno na vyvrátenie jeho pravdivosti.

10. Odvolací súd nepovažuje za prípustné dopĺňať dokazovanie výdajkami pripojenými žalovanou k
odvolaniu. Návrh na vykonanie dôkazu je podľa § 149 C. s. p. jedným z prostriedkov procesného útoku,
resp. obrany, pre ktoré platí podľa § 154 C. s. p. tzv. zákonná koncentrácia konania, v zmysle ktorej ich
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Neskôr mohol tento
dôkaz ako tzv. novotu použiť v odvolaní len za podmienok uvedených v § 366 písm. d) C. s. p., teda

že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ostatné písmená
cit. paragrafu logicky neprichádzajú do úvahy). Žalovaná pritom namieta, že tento prostriedok procesnej
obrany chcela uplatniť na pojednávaní 4. apríla 2019, ale súd prvej inštancie jej to neumožnil.

11. Podľa § 205 C. s. p. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje. Podľa judikatúry (porov. napr. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2
Cdo 119/2011, ale aj uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 333/2014) je zápisnica o pojednávaní vyhotovená
súdom podľa § 99 C. s. p. verejnou listinou, takže potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní 4. apríla 2019 (č. l. 83 a 84) však vyplýva, že po prednese sudcu

v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. a vykonaní dokazovania listinami na č. l. 9, 21 a 22 spisu súd zistil, že
iné dôkazy neboli navrhnuté. Žalovaná len v záverečnej reči argumentovala výdajkami a tým, či boli
alebo neboli potvrdené. Z obsahu zápisnice, ktorá podľa § 99 ods. 1 C. s. p. má obsahovať podstatný
obsha prednesov, však nevyplýva žiaden taký prednes žalovanej, z ktorého by bolo možné vyvodiť,že by navrhovala vykonanie dokazovania dvoma výdajkami a že by súd toto dokazovanie odmietol z
dôvodu sudcovskej koncentrácie. Žalovaná pritom proti obsahu zápisnice nevzniesla žiadne námietky
ani na pojednávaní, ani neskôr, keďže pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na 30.

apríla 2019. V dôsledku toho tak žalovaná nedokázala, že by obsah zápisnice o pojednávaní 4. apríla
2019 nezodpovedal pravde, teda že by sa bola pokúsila tieto dôkazy predložiť a že by ich súd odmietol
vykonať.

12. Uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní 4. apríla 2019 súd skončil dokazovanie a odročil
vec na vyhlásenie rozsudku. Podľa toho, čo bolo uvedené, tak žalovaná ani na tomto pojednávaní, ani
predtým neuplatnila prostriedok procesnej obrany - návrh na vykonanie dôkazu výdajkami, v dôsledku
čoho sú tieto dôkazy podľa § 154 C. s. p. neprípustné. Žalovaná však nedokázala žiaden dôvod, kvôli
ktorému vykonanie tohto dôkazu nemohla bez svojej viny navrhnúť pred 4. aprílom 2019, hoci odpor
podala 31. decembra 2018 a už v ňom spochybňovala dodanie tovaru. Z ustanovenia § 366 písm. d) C.

s. p. podmieňuje uplatnenie nového prostriedky procesnej obrany tým, že ho strana nemohla uplatniť
skôr „bez svojej viny“. Toto ustanovenie nadväzuje na § 153 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého sú strany
povinné uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany včas. Žalovaná však nijako nevysvetlila,
prečo tieto výdajky nepriložila už k odporu alebo kedykoľvek po doručení oznámenia o postúpení veci
Okresnému súdu Galanta. Námietka, že sa riadila obsahom poučenia v predvolaní, je podľa odvolacieho

súdu účelová už preto, že predvolanie jej bolo doručené až 22. februára 2019, čo nijako nevysvetľuje,
prečo tieto dôkazy nenavrhla už skôr. Žalovaná logicky nemohla predpokladať, aké predvolanie jej bude
doručené (aký bude jeho obsah), a nemôže svoju nečinnosť pred jeho doručením ospravedlňovať jeho
obsahom. Obsahovo je však táto námietka nesprávna tiež preto, že obsahom poučenia je len povinnosť
priniesťnapojednávanietielistiny,ktorésa„vprvopise“nenachádzajúnasúde.Stranytedamajúdoniesť

prvopisy listín, ktoré sú v spise len v odpise (kópii); nevyplýva však z toho poučenie, že strana môže
navrhovať dokazovanie akýmikoľvek doteraz nenavrhnutými listinnými dôkazmi.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil (výrok I).

14.Vodvolacomkonaníplneúspešnejžalobkyniodvolacísúdpodľa§255ods.1vspojenís§396ods.1
C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej (výrok II).

15. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.

p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.