Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Peter Koman

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207811
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716207811.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade M. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., v 2/ rade E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX
XX P., v 3/ rade M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., v 4/ rade E. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P. a v 5/ rade M. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P.,
žalobcovia v 1/, 2/, 4/ a 5/ rade právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., so
sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanému E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX,
zastúpený JUDr. Petrom Jakubíkom, advokátom so sídlom Michalovce, Štefánikova 76, IČO: 42 248
744, o popretie dedičského práva iného dediča s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali popretia dedičského práva žalovaného v dedičskom konaní
po neb. I. G.. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade mala pochybnosti o tom,
že neb. poručiteľ bol biologickým otcom žalovaného, preto žalovanému nevznikol nárok na dedičský
podiel. Navrhli vykonanie krvnej skúšky žalovaného.

2. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcov a uviedol, že neb. I. G. bol jeho otcom zapísaným v jeho
rodnom liste. Poukázal na to, že rozsudkom bol poručiteľ zaviazaný prispievať na výživu žalovaného a
túto svoju povinnosť riadne aj plnil. Matka žalovaného bola prvou manželkou poručiteľa a sám poručiteľ
nikdy nevzniesol námietky voči otcovstvu k žalovanému. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový

stav:

4. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.8.2016 (č.l.3) vo veci prejednania dedičstva po neb. I. G., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, súd zistil, že žalobcovi a žalovaný sú jeho dedičmi s podielom 1/6 k
celku. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa v 1/ rade M. G. st. vyhlásila, že počas manželstva, ale
aj pred manželstvom poručiteľ tvrdil, že bol podvedený zo strany matky E. G., a že on nie je jeho
biologickým otcom a ani si ho neosvojil. Z toho dôvodu žalobcovia vyhlásili, že popierajú E. G. ako

dediča po I. G..

5. Z rodného listu žalovaného (č.l. 16) súd zistil, že otcom žalovaného je zapísaný I. G., nar. XX.X.XXXX.6. Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 6C/345/70 (č.l. 24) súd zistil, že v konaní o rozvod
manželstva I. G. a W. G. bol žalovaný na čas po rozvode manželstva zverený do výchovy matky a otec I.
G. bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu žalovaného sumou 300,- Kčs. Toto manželstvo bolo

uzavreté dňa 25.11.1967 a dňa 18.4.1968 sa z tohto manželstva narodil syn E..

7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

8. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

9. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.m.p. v konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.

12. Podľa § 165 C.m.p. účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať,
že sú poručiteľovými dedičmi.

13.Podľa§192C.m.p.akniektopredpotvrdenímnadobudnutiadedičstvatvrdí,žejededičom,apopiera

dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

14.Podľa§194ods.1C.m.p.akrozhodnutieodedičskomprávezávisíodzisteniaspornýchskutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,

ktorá nesmie byť
kratšia ako jeden mesiac.

15. Podľa § 194 ods. 2 C.m.p. súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

16. Podľa § 194 ods. 3 C.m.p. ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že neb. poručiteľ I. G. bol v rodnom liste zapísaným otcom
žalovaného.

18. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne

dôkazy.

19. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že žalovaný nie je biologickým synom
poručiteľa, a že by teda nemal byť jeho dedičom. Žiaden z vykonaných dôkazov neprisvedčil tvrdeniam
žalobcov.

V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

20. Na uvedenom závere súdu nič nezmení ani nepredloženie prípadných dôkazov zo strany
žalovaného,nakoľkoprávomlčaťaprávoneprispievaťkvlastnémuobvineniusúvšeobecneuznávanými
medzinárodnými štandardmi, atribútmi pojmu spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 dohovoru
(napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 764/2013-17). Žalovaný tak nie je
povinný produkovať dôkazy proti sebe, a to bez možnosti vzniku rizika jeho procesného neúspechu.

Preto má súd za to, že nie je možné od neho vyžadovať vykonanie krvnej skúšky.

21. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému
priznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodnesamostatnýmuznesenímvzmysle
ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.