Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010807
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0018010807.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce senát v zložení z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a prísediacich

Dariny Valuškovej a Jozefa Čabáka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obžalovaného F., spod skutku obžaloby pre zločin znásilnenia podľa §
199 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, i/ Tr. zák. a
§ 140 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistený deň v mesiaci máj roku
2017 v nočných hodinách v presne nezistenom čase medzi 22.00 h až 23.00 h v rómskej osade na
ulici Michalovskej v Sobranciach pristúpil ku poškodenej maloletej M.H., nar. XX.X.XXXX,. po krátkom

rozhovore ju následne začal ťahať za vlasy a rukou jej tlačil ústa, aby nemohla kričať, pričom poškodená
sa mu vyšmykla a utekala preč, po niekoľkých metroch, však spadla, kde ju chytil, jednou rukou jej držal
ústa, aby nemohla kričať a druhou rukou jej stiahol legíny a proti jej vôli do nej nasilu vnikol penisom a
vykonal na jej súlož, počas ktorej sa poškodená bránila rukami, nohami, kopala ho a škriabala a snažila
sa kričať o pomoc a na tom inom mieste bezprostredne potom, čo na poškodenej maloletej M.H., nar.
XX.X.XXXX. dokonal súlož, sa jej slovne vyhrážal, že ak povie svojím rodičom o tomto znásilnení tak
ju zbije, v dôsledku čoho poškodená tento skutok tri mesiace tajila a nikomu o znásilnení nepovedala,

oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.12.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na F. pre zločin znásilnenia
podľa § 199 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, i/ Tr. zák.
a § 140 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný F. na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol,
že sa nedopustil toho, čo mu je kladené za vinu. Rodina K. bývala v M. kde mali určité problémy a

preto sa rozhodli odsťahovať a niekedy v roku 2015 prišli bývať k nemu. Dodal, že s maloletou W.
nikdy nič nemal. Táto bývala v jeho dome, spala s jeho dcérou W.u na posteli, kde obžalovaný spal
pri svojej manželke. Obžalovaný W. vnímal ako svoju vnučku a tak sa k nej aj správal. Poprel, aby
mal s maloletou pohlavný alebo iný sexuálny styk. Rovnako poprel, aby sa tejto akýmkoľvek spôsobom
vyhrážal. K podanému trestnému oznámeniu uviedol, že otec poškodenej bol k tomu zrejme donútený
švagrom N., s ktorým mal obžalovaný v minulosti problémy. Maloletú k výpovedi taktiež donútil jej strýko
N.čoobžalovanémupovedalaX.á,keďsavrátilzvýkonutrestu.Vzáverevýpovedepoprel,abymaloletej

telefonoval, keď odišla do M.. Z jeho telefónu jej volala matka a otec, ktorí nemali svoj telefón a chceli s
maloletou rozprávať. Upresnil, že poškodená odišla bývať k strýkovR. začiatkom prázdnin v roku 2017,
ktorýjuužnaspäťnepustilachcel,abysanaspäťvrátiliajjejrodičia,hocipoškodenáchcelaprísťnaspäť,
o čom obžalovanému povedala X.á.SvedokL.-otecpoškodenejkuskutkuuviedol,žeoničomnevedeladozvedelsaotomažnásledne,keď
jeho dcéra odišla na prázdniny do M.. Keď tam došiel, K. mu oznámil, že jeho dcéra mala byť znásilnená.

K. na nich preto kričal. Keď sa dcéry opýtal, čo sa stalo, táto mu povedala, že ju mal znásilniť dedo, teda
obžalovaný. Svedok sa jej na nič ďalšie nepýtal. Keď to hovorila, plakala a to zrejme zo strachu pred N.,
ktorý ju tam aj zbil, pričom v minulosti zbil aj svedka a vybil mu všetky zuby. Dodal, že u obžalovaného
bývali dva roky a nemali z neho strach. Upresnil, že zo ST. odišiel za dcérou, keďže táto mala ďalej
chodiť do školy. Keď prišiel do M. ich nechcel pustiť naspäť a vyhrážal sa im, preto u neho zostali. Dodal,

že neverí tomu, čo mu povedala dcéra o jej znásilnení obžalovaným, preto aj naďalej u obžalovaného
zostala bývať jeho druhá dcéra X. V závere výpovede dodal, že keď sa dcéry opýtal na znásilnenie,
táto mu povedala, že to chcel dedo a aj ona. Poprel, aby odišiel zo M.c kvôli podanému trestnému
oznámeniu na obžalovaného. V prípravnom konaní vypovedal proti obžalovanému iba preto, že to od
neho požadoval N., ktorý sa mu vyhrážal bitkou. Aj políciu v tejto veci privolal K. a nie sám svedok.

Svedkyňa K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o znásilnení svojej dcéry sa dozvedela až následne,
keď jej zavolal jej brat N.a, ktorý jej oznámil, že jej dcéra W. mala byť znásilnená obžalovaným. Spočiatku
tomu neverila, no po príchode do M. jej o tom povedala aj sama dcéra. Keď sa jej pýtala čo sa stalo,
táto začala plakať. Na otázku, či to chcela aj ona, odpovedala nie. Na upresnenie svedkyňa uviedla, že
do M. sa odsťahovali zo strachu pred bratom svedkyne N.om, u ktorého bývali dovtedy, keďže tento ich

fyzicky napádal, v dôsledku čoho museli utekať z domu. Keď sa obžalovaného opýtala na znásilnenie
jej dcéry, tento jej neodpovedal a iba kývol hlavou na znak súhlasu. Poprela, aby sa obžalovaný k nim
správal zle alebo robil nejaké sexuálne narážky.

Svedkyňa X. na hlavom pojednávaní uviedla, že o znásilnení sestry sa dozvedela z počutia. Sestry sa na

to nepýtala, nakoľko ju to nezaujímalo. S obžalovaným u ktorého bývala vychádzala dobre a dobre s ním
vychádzala aj jej sestra W.. Táto sa po odsťahovaní do M. chcela vrátiť do M. o čom jej sama povedala.
Na vysvetlenie rozporov vo výpovedi svedkyňa uviedla, že pred políciou vo svojej výpovedi klamala,
nakoľko k tomu bola donútená N., ktorý sa jej vyhrážal bitkou, ak nebude vypovedať tak ako jej povedal.
Takto sa jej vyhrážal aj pred prvým výsluchom na polícii, pričom v minulosti jej už ublížil a zbil aj jej otca.

Svedkyňa F. - manželka obžalovaného využila svoje zákonné právo a vypovedať odmietla.

Svedkyňa K. vo výpovedi uviedla, že o údajnom znásilnení poškodenej maloletej W. nevie nič čo uviedla
aj pri svojom výsluchu na polícii.

Svedkyňa K. uviedla, že o údajnom znásilnení nič nevedela. Pripustila, že býva na jednom dvore s
obžalovaným a má dcéry vo veku 15 a 16 rokov, ktoré obžalovaného hodnotia, že je super a že sa
s nimi rozpráva. Nikdy na nich nekričal a nie sú s ním žiadne problémy. Zo strany obžalovaného
nezaregistrovala žiadne sexuálne návrhy alebo narážky.

Súd vypočul aj svedkyňu - poškodenú W., ktorá uviedla, že v uvedenom čase ju zavolal N. brat jej
mamy, aby došla k nemu domov, nakoľko potrebovali pomôcť. Tam u neho bývala asi jeden mesiac a
potom prišiel pre ňu otec, keďže musela chodiť do školy. Keď tam prišiel otec, N. ho zatvoril do izby a
svedkyni povedal, aby urobila oznámenie voči F. s tým, že tento ju znásilnil. Dodal, že ak to neurobí,

zbije jej otca. Svedkyňa dostala strach, pretože otca už zbil aj predtým. Vtedy N. zavolal policajtov. Po
ich príchode im svedkyňa povedala to, čo jej prikázal N. a povedala im, že ju F. znásilnil. Rovnako to bolo
aj pri jej výsluchu na polícii, kde o tomto výsluchu N. vedel a rovnako sa vyhrážal zbitím otca svedkyne,
ak na polícii nebude vypovedať rovnako. Svedkyňa poprela, aby s obžalovaným mala niečo intímneho
charakteru, tento ju nebozkával, neobťažoval, neohmatkával. Správal sa k nej slušne. Poprela, aby sa

jej vyhrážal. Dodala, že v minulosti spávala v dome obžalovaného, kde spala na posteli s jeho dcérou a
obžalovaný spal vždy so svojou manželkou v inej izbe. Vo vzťahu ku N. uviedla, že tento už v minulosti
napadol jej otca, matku, ako aj ju. V závere výpovede uviedla, že keď mala 13 rokov mala intímny styk
so svojim priateľom o čom sa dozvedel aj jej strýko N.

Znalkyňa B. uviedla, že vypracovala znalecký posudok a vyšetrila maloletú W. kde dospela k záveru,
že osobnosť poškodenej maloletej je jednoduchšie štrukturovaná vo vývinovom období puberty až
adolescencie, s nízkou ašpiračnou úrovňou a nerozvinutými záujmami. Štruktúra osobnosti nemá
histriónske rysy a sklony k predvádzaniu sa, je menej zrelá, prítomné sú aj infantílne rysy, nemá sklonyk afektívnym prejavom a afektívnej impulzivite. Úroveň intelektových schopností sa pohybuje v pásme
strednej debility. Vzhľadom na zníženú intelektovú úroveň a schopnosť jej kognitívnych funkcií má
maloletá primeranú schopnosť prežité udalosti vnímať a hodnotiť. Má mierne zníženú schopnosť si

ich zapamätať a reprodukovať. Neprejavujú sa u nej sklony ku konfabuláciam. Vzhľadom na obsah
výpovede, jej logicko-štrukturálnu schému a časovú následnosť so sprievodným emočným doprovodom
pri opisovaní zažitej udalosti, považuje znalkyňa jej výpoveď za vierohodnú. U maloletej sa toho času
prejavuje ľahší stupeň traumy zo znásilnenia. Bezprostredne po čine mala depresívne rozlady, trpela
nechutenstvom a izolovala sa od okolia. Od toho času odmieta kontakt s druhým pohlavím zo strachu

z možného fyzického kontaktu. Jej trauma si nevyžaduje psychologickú alebo psychiatrickú intervenciu,
prípadne farmakologickú liečbu. Podľa výpovede maloletej sa táto najprv bránila verbálnym odmietnutím
o kontakt a po napadnutí utekala. Udávala poškrabanie a sotenie útočníka, čiže použila aj fyzickú silu.
Neskôrpopádenazemudávala,žetohtoodtláčala,škrabala,kopala,snažilasakričať,čojepovažované
za primeranú obranu a jasný náznak nesúhlasu. Znalkyňa nevedela jednoznačne uviesť, či maloletá
bola k výpovedi nejako navádzaná alebo ovplyvňovaná.

Súd prečítal výpoveď svedka N., ktorý uviedol, že po skončení školského roka došla k nemu do M. na
prázdniny neter W. Všimol si, že táto má stále vyplakané, červené oči, preto sa jej stále pýtal, čo sa
jej stalo. Najprv sa bála odpovedať a rozplakala sa. Neskôr mu povedala, že ju mal Z. prezývaný Q.
znásilniť. Na základe tohto oznámenia svedok privolal policajtov a týmto oznámil, že W. znásilnil Z.g.

Keď sa jej pýtal, kedy a kde sa to stalo, táto mu odpovedala, že to bolo niekde za domom. Rovnako mu
oznámila, že to nepovedala rodičom nakoľko sa bála, lebo sa jej Z. vyhrážal, že ak to niekomu povie,
tak ju zbije a vyženie ich zo M.. Z tohto dôvodu svedok túto skutočnosť oznámil aj rodičom W.. V závere
výpovede dodal, že rodina poškodenej W. sa odsťahovala následne zo M. a bývali u svedka, nakoľko
mali strach z F.a na ktorého podali oznámenie.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok PK. znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých a detí, ktorý je v podstatných bodoch zhodný s výpoveďou znalkyne na
hlavnom pojednávaní.

Rovnako bol prečítaný znalecký posudok MU. znalkyne z odboru psychiatria, drogové závislosti,
alkoholizmus a sexuológia zo záverov ktorého je zrejmé, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani
poruchou, pričom jeho osobnosť je disharmonická, asociálne konfigurovaná, sténická s explozívnou
afektivitou a nízkou frustračnou toleranciou s intelektom v dolnom pásme priemeru. Jeho kontakt s
realitou je plnohodnotne zachovaný, netrpí bludným vnímaním reality, ani nemá poruchy vnímania

v zmysle halucinácií. Tento mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, pričom
ovládacia schopnosť obžalovaného bola nepodstatným spôsobom znížená vplyvom alkoholu.
Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je spôsobilý náležite sa obhajovať. U obžalovaného
nebola zistená závislosť od užívania alkoholu alebo iných návykových látok. Pobyt obžalovaného na
slobode vykazuje potencionálne nebezpečenstvo pre spoločnosť v prípade, ak sa nepodrobí ochrannej

psychologickej liečbe, kde jeho sexodiagnostickým vyšetrením bolo preukázané, že tento nevylučuje
záujem o veľmi mladé dievčatá, pričom je heterosexuálne orientovaný. PPG vyšetrenie poukazuje na
preferenciu tínedžeriek pred dospelými ženami a preferenciu násilia pred súhlasným stykom. Znalkyňa
v závere odporučila nariadenie ústavnej ochrannej sexuologickej liečby.

NapokonsúdprečítalznaleckýposudokR.o,znalcazodboruelektrotechnika,odvetvieriadiacatechnika,
výpočtová technika, počítačové programy, bezpečnosť a ochrana informačných systémov zo záverov
ktorého je zrejmé, že v zaistenom mobilnom telefóne M.s nebola nájdená žiadna komunikácia medzi
poškodenou W. a obžalovaným F. Najstaršia komunikácia nájdená v zariadení bola zo dňa 25.6.2017.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to správy Psychiatrickej nemocnice
Michalovce, zápisnice o vydaní veci, záznamu o vrátení veci, lustrácie v telefónnych sieťach, trestného
rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/241/2013, uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP /8/2015,
správy o povesti obžalovaného a jeho odpisom z registra trestov.

Zo správy Psychiatrickej nemocnice Michalovce n.o. je zrejmé, že F. sa v evidencii hospitalizovaných
ani ambulantne liečených pacientov nenachádza.Zo zápisnice o vydaní veci a záznamu o vrátení veci je zrejmé, že V., pre potreby trestného konania
vydala 1 ks mobilný telefón značky M. ktorý jej bol vrátený 13.3.2018.

Z lustrácie v telefónnych sieťach SR bolo zistené, že maloletá MF.á nemá na svoju osobu registrované
žiadne telefónne číslo.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/241/2013 zo dňa 4.12.2013 súd zistil,
že obžalovaný F.ol týmto trestným rozkazom uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, za čo bol odsúdený k trestu odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP/8/2015 zo dňa 26.3.2015 súd zistil, že obžalovaný
F.g bol podmienečne prepustený z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/14/2012 zo dňa 30.1.2012.

Obžalovanému bola uložená skúšobná doba v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2015.

Zo správy o povesti z miesta bydliska je zrejmé, že obžalovaný je hodnotený všeobecne.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca je hodnotený negatívne s tým, že
jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, hoci povinnosti vyplývajúce mu z
ústavného poriadku plnil. Disciplinárne odmenený nebol a potrestaný bol jedenkrát. Autority rešpektoval
a k odsúdeným sa správal slušne, konflikty nevyvolával.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ štrnásťkrát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.6.2016 sp. zn. 3T/38/2016 per prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. d/, 3 psím. b/ Tr. zák. za čo bol odsúdený k trestu povinnej práce vo výmere 300
hodín, ktorý vykonal dňa 13.3.2017 a hľadí sa na neho akoby súdne trestaný nebol.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru,
že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby
obžalovaný F. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu
so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.

a/, i/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák.

K tomuto záveru súd dospel najmä na základe výpovede samotného obžalovaného F. ktorý poprel
spáchanie trestnej činnosti z ktorej spáchania bol obžalovaný, kde uviedol, že celé obvinenie je
vykonštruované zo strany N. s ktorým mal v minulosti problémy a „sedel“ s ním počas výkonu trestu.

Obžalovaný vylúčil akýkoľvek sexuálny styk s poškodenou a vyhrážky voči poškodenej. Súd tiež
prihliadal aj na výpoveď samotnej poškodenej W., ktorá priamo na hlavnom pojednávaní vo svojej
výpovedi jednoznačne poprela, aby bola zo strany obžalovaného prinútená k pohlavnému styku, resp.
vylúčila akýkoľvek iný sexuálny styk alebo praktiku s obžalovaným. Táto na odstránenie rozporov v jej
výpovedi z prípravného konania uviedla, že v prípravnom konaní bola k výpovedi prinútená zo strany

svojho strýka N., kde mala krivo obviniť F. z jej znásilnenia a to z dôvodu, že N. mal s ním v minulosti
nejaké problémy. N. sa mal poškodenej vyhrážať, že ak tak neurobí zbije jej otca, ako aj samotnú
poškodenú, k čomu v minulosti skutočne aj došlo, preto mala poškodená z vyhrážok skutočnú obavu.
Všetky podrobnosti o znásilnení, ktoré uviedla vo svojej výpovedi v prípravnom konaní jej predtým
povedal N. a tieto bola nútená zopakovať tak v rámci svojho výsluchu na polícii, ako aj pred znalkyňou

pri jej vyšetrení. Poškodená rovnako vo svojej výpovedi uviedla, že už v minulosti, keď mala zhruba 13
rokov mala pohlavný styk so svojim vtedajším priateľom.

Uvedený záver súd opiera aj o výpoveď svedka L. - otca poškodenej, ktorý vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní opakovane vyslovil pochybnosť o tom, aby obžalovaný znásilnil jeho dcéru W..

Upresnil, že o znásilnení sa dozvedel od N., u ktorého v tom čase bývala jeho dcéra, kde pripustil, že
po jeho príchode v prítomnosti N. mu to dcéra rovnako potvrdila, pričom plakala. Zdôraznil však, že
podľa jeho názoru plakala zo strachu pred N., ktorý už v minulosti svedka napadol. Svedok taktiež vo
svojej výpovedi uviedol, že jeho dcéra pripustila pohlavný styk s obžalovaným s ktorým však mala samasúhlasiť. Svedkyňa K.á - matka poškodenej taktiež uviedla, že o znásilnení sa dozvedela od svojho brata
N., u ktorého bola v tom čase jej dcéra W.. Po jej príchode jej dcéra túto skutočnosť potvrdila. V závere
výpovede však svedkyňa dodala, že obžalovaný sa po celý čas keď u neho bývali, správal k nim dobre

a do M. k obžalovanému odišli s celou rodinou práve zo strachu pred KT., ktorý ich fyzicky napádal, v
dôsledku čoho museli utekať z domu. Svedkyňa poprela, aby sa k nej osobne obžalovaný správal zle
alebo mal k nej v minulosti sexuálne narážky.

Napokon súd prihliadol aj k výpovedi svedkyne X. - sestry poškodenej W., ktorá uviedla, že o znásilnení

svojej sestry sa dozvedela z počutia a sama sa o to vôbec nezaujímala. Vo vzťahu k svojej výpovedi
z prípravného konania dodala, že k tejto bola prinútená KT. ktorý sa jej vyhrážal bitkou, ak nebude
vypovedať tak, ako to on chce. Z vyhrážok mala strach, nakoľko N. jej už v minulosti ublížil a zbil aj
jej otca. Naviac svedkyňa K. k samotnému znásilneniu nevedela uviesť žiadne skutočnosti, avšak ako
matka dvoch dcér vo veku pätnásť a šestnásť rokov uviedla, že s týmito býva spoločne na jednom dvore
s obžalovaným, kde obžalovaný sa k nim správa slušne a z jeho strany neboli zaregistrované žiadne

sexuálne návrhy alebo narážky vo vzťahu k jej dcéram, ani k samotnej svedkyni.

S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže samotná poškodená poprela, aby bola obžalovaným F.
znásilnená, resp. prinútená k pohlavnému styku alebo k akýmkoľvek iným sexuálnym praktikám, súd aj
s prihliadnutím k výpovediam ostatných svedkov mal dôvodné pochybnosti o tom, či v danom prípade

vôbec došlo ku skutku, z ktorého spáchania je obžalovaný F..

Súd v rámci hodnotenia dôkazov prihliadol aj na výpoveď svedka N., ktorá z dôvodu jeho pobytu na
neznámom mieste v cudzine bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, kde svedok potvrdil, že na jeho
naliehanie sa mu poškodená mala zdôveriť o tom, že bola znásilnená obžalovaným. Žiadne podrobnosti

ku skutku však svedok uviesť nevedel.

Rovnako sa súd zaoberal aj výpoveďou znalkyne B.j a závermi jej znaleckého posudku, kde táto
konštatovala, že poškodená s prihliadnutím na jej intelektovú úroveň mala schopnosť správne vnímať
prežité skutočnosti, zapamätať si ich a následne ich reprodukovať, kde vzhľadom k obsahu výpovede

poškodenej so sprievodným emočným doprovodom, považovala túto za hodnovernú. Je však zrejmé,
že znalkyňa u poškodenej konštatovala iba ľahší stupeň traumy zo znásilnenia a vychádzala iba zo
subjektívnych tvrdení poškodenej pri konštatovaní jej psychického stavu po údajnom znásilnení.

V rámci hodnotenia znaleckého posudku W., znalkyne z odboru psychiatria, drogové závislosti,

alkoholizmus a sexuológia, je potrebné uviesť, že znaleckým dokazovaní nebolo preukázané, aby
obžalovaný trpel nejakou duševnou poruchou alebo chorobou. Tento má podľa sexodiagnostického
vyšetrenia pri heterosexuálnej orientácii preferovať mladé dievčatá pred dospelými ženami a
uprednostňovať násilie pred súhlasným stykom. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s výpoveďami
všetkých svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní a výpoveďou svedkyne K., ktorí v podstate

zhodne vylúčili, aby sa k nim alebo ich deťom ženského pohlavia správal obžalovaný nevhodne a mal
akékoľvek sexuálne návrhy. Je preto zrejmé, že konštatovanie a závery vyšetrenia znalkyne sú podané
vo všeobecnosti k osobe obžalovaného s určením jeho preferencií v sexuálnej oblasti bez toho, aby tieto
jednoznačne dokazovali, že obžalovaný sa takto v reálnom živote aj správa a naviac tieto tvrdenia nijako
nepreukazujú spáchanie žalovaného skutku obžalovaným.

Naviac znalecký posudok InQ., znalca z odboru elektrotechnika, vylúčil SMS komunikáciu medzi
obžalovaným a poškodenou, ktorá mala údajne medzi týmito prebehnúť, čo však poprel samotný
obžalovaný.

S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že v danej trestnej veci sú dané tak závažné pochybnosti o
tom, či skutočne došlo ku skutku z ktorého spáchania bol obžalovaný F., kde tieto pochybnosti súd dané
výpoveďami samotných svedkov a poškodenej, ktorá poprela spáchanie skutku obžalovaným, napriek
dôraznému poučeniu o následkoch krivej výpovede, kde ani ostatní svedkovia svojimi výpoveďami tieto
pochybnosti neodstránili, ba naopak tieto iba prehĺbili a vzhľadom na ich intelekt a rozumové schopnosti

nie je predpoklad, že tieto budú odstránené ich opätovným výsluchom.

V tejto súvislosti súd nedokáže vylúčiť skutočnosť, že poškodená bola k výpovedi skutočne donútená,
resp. na ňu navedená svedkom N. čo mali vo svojich výpovediach potvrdiť aj svedkovia RC. Je zrejmé,že tieto skutočnosti by mohol bližšie objasniť sám svedok Koloman Havrila, ktorého výpoveď bola iba
prečítaná, keďže nebolo v možnostiach súdu tohto predvolať, resp. predviesť na hlavné pojednávania a
vypočuť ho kontradiktórnym spôsobom, keďže tento sa zdržiava na neznámom mieste v cudzine.

Za takto zisteného dôkazného stavu a existencii zásadných pochybností, ktoré nie je možné odstrániť
žiadnym ďalším dôkazom, ktorý by mohol byť vykonaný pred súdom na hlavnom pojednávaní, preto súd
s prihliadnutím k jednej zo základných zásad trestného konania „in dubio pro reo“ konštatoval, že v danej
trestnej veci nebolo vykonanými dôkazmi jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby

sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto ho v zmysle ust. § 285 písm. a/ Tr. por. spod skutku
obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké

chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže

vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.