Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by Mgr. Marián Hatala
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200585
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420200585.1
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: L.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, O.,
právne zastúpený: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, AK Nitra, Farská 28 proti žalovanému: O. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H. o nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
nepribližoval k žalobcovi.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, H. proti žalovanému: L.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, O. návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie
stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby žalovanému
bolo uložené nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, keď poukázal na
skutočnosti, v zmysle ktorých mal byť žalobca fyzicky napadnutý žalovaným dňa 05.11.2017, za čo mal
byť žalovaný uznaný vinným z prečinu výtržníctva a odsúdený k trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladomatotrestnýmrozkazomOkresnéhosúduNovéZámky3T/78/2018zodňa27.08.2018.Napriek
uvedenému mal žalovaný fyzicky opätovne napadnúť žalobcu dňa 20.01.2020, čo má byť nasnímané
prostredníctvom domácej kamery žalobcu umiestnenej v okne rodinného domu v mieste jeho trvalého
bydliska. Žalobca mal následne vyhľadať lekársku pomoc a podať oznámenie na Okresné riaditeľstvo
PZ v Šali.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo pripojené lekárske potvrdenie MUDr. Ivana
Brandsdorfera, oftalmológa so sídlom Nemocničná 1, Šaľa, ktorého obsahom je konštatovanie, že
podľa pacienta, t.j. žalobcu mu bol dňa 20.01.2020 okolo 12:00 hod. nastriekaný slzný plyn do
oboch očí, čo mu spôsobilo slzenie, hmlisté videnie a červené oči. Uvedený lekár odporučil pacientovi
užívať predpísané liečivá vymedzeným spôsobom. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo pripojené aj potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ Šaľa, odboru poriadkovej a dopravnej polície,
Obvodného oddelenia Močenok P.-SA-P zo dňa 20.01.2020, ktorým sa uvádza, že žalobca sa na
uvedené obvodné oddelenie dostavil za účelom podania oznámenia o priestupku proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.
1.1 Súd si krátkou cestou zabezpečil spis Okresného súdu Nové Zámky 3T/78/2018 a zistil z
neho nasledovné. Právoplatným a vykonateľným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky3T/78/2018-103 zo dňa 27.08.2018 bol obvinený O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. XX (žalovaný)
uznaný vinným, že dňa 05.11.2017 v čase o 18:00 hod. na S. XX pred rodinným domom v obci H. po
predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného L.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., S.
XX (žalobca) takým spôsobom, že mu čelom narazil do jeho čela, následne ho päsťou udrel do hlavy,
do oblasti ľavého oka, potom ho pravou rukou chytil okolo krku, zvalil ho na zem, kde mu zvieral krk a
následne, keď obvinený vstal zo zeme, vošiel do domu, odkiaľ sa po chvíli vrátil aj s palicou v ruke a s
touto udrel do pravého spätného zrkadla osobného motorového vozidla poškodeného, ktorým konaním
spôsobil poškodenému L.. F. I. zranenie, a to pomliaždenie tvárovej oblasti, tupé poranenie mäkkých
tkanív prednej časti krku a počínajúci krvný výron krku, ktoré zranenia si u poškodeného vyžiadali dobu
liečenia v trvaní do 7 dní bez práceneschopnosti a škodu na vozidle najmenej vo výške 75,- eur, čím
spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
Poškodený L.. F. I. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Súčasťou uvedeného trestného spisu je aj výpis evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky na obvineného, teda žalovaného O. G. za obdobie od 26.01.2014 do 27.06.2018. Zistené bolo,
že žalovanému bola uložená pokuta vo výške 30,- eur Okresným úradom Nové Zámky v konaní OU-
NZ-P.-XXXX/XXXXXX za priestupok, ktorého sa dopustil dňa 19.10.2014 o 21:50 hod., kedy sa začal
hádať s A. G. a počas hádky ho fyzicky napadol. Žalovaný bol riešený Okresným úradom Šaľa v konaní
OU-SA-P.-XXXX/XXXXXX za priestupok, ktorého sa dopustil dňa 26.01.2014 o 22:00 hod., v dome v
obci D. 867, keď fyzicky napadol I. G..
3.2 Súd si napokon bezodkladne zabezpečil aj spisový materiál OR PZ Šaľa, odbor poriadkovej a
dopravnej polície, Obvodné oddelenie PZ Močenok číslo P.-SA-P a zistil z neho nasledovné. Podľa
záznamu zo dňa 20.01.2020 žalobca uviedol, že dňa 20.01.2020 mu žalovaný poškodil spätné zrkadlo
na motorovom vozidle a po otvorení dvier od auta mu nastriekal do očí slzotvorný rozprašovač, následne
žalobca mal vystúpiť zo svojho auta a podísť k motorovému vozidlu žalovaného a poškodiť mu spätné
zrkadlo. Súčasťou spisového materiálu je aj záznam o podaní vysvetlenia žalovaným, ktorého obsahom
je tvrdenie, že práve žalobca začal žalovaného osočovať, nadávať mu a pľuť na neho, pričom následne
mal úmysel z miesta ujsť, v čom mu mala zabrániť bývalá manželka žalobcu a zároveň súčasná priateľka
žalovaného O. C., na čo žalovaný pristúpil k motorovému vozidlu žalobcu a poškodil mu spätné zrkadlo.
Žalovaný ďalej dodal, že žalobca z vozidla vystúpil, začal mu nadávať a keďže sa mal chovať urážlivo,
agresívne až útočne, žalovaný žalobcovi nastriekal do očí slzotvorný rozprašovač. Obdobnú výpoveď
ako žalovaný poskytla dňa 30.01.2020 aj O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. XXX/XX, ktorá výpoveď
je podchytená v zázname o podaní vysvetlenia. Uvedená vec podľa oznámenia ORPZ v Šali zo dňa
14.02.2020 je v súčasnej dobe v štádiu objasňovania skutku podľa § 58 ods. 3 zákona číslo 372/1990
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
5. Zvukovýneboobrazovýzáznam,kterýsetýkáčlověkanebojehoprojevůosobnípovahyakterýbyl
pořízen soukromou osobou bez vědomí nahrávané osoby, lze použít jako důkaz v občanském soudním
řízení pouze tam, kde má vést k prokázání skutečnosti, kterou není možné prokázat jinak (pomocí
důkazů, které nezasahují do absolutních osobnostních práv dotčené osoby), a kde i další okolnosti
případu vedou k závěru, že nelze upřednostnit právo na ochranu osobnosti dotčené osoby před právem
na spravedlivý proces toho, komu je použití důkazu zvukovým či obrazovým záznamem týkajícím se
této osoby nebo jejích projevů osobní povahy na prospěch (Rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 14.
8. 2018, sp. zn. 21 Cdo 1267/2018 ).6.1 Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe
bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné
zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.
6.2 Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria
medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb,
ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe
je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva
nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika
viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia
páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči
fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti
násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z uvedeného dôvodu bolo
sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku,
ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku preto
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
6.3 Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v
týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt
prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012
zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska
definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo
narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako
taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným
charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je
zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné
črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzickéhoa sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí
niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou
formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
6.4 Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
7.Zobsahuspisuvprejednávanejvecijezrejmé,žežalobcaodvodzujesvojupožiadavkunaneodkladnú
úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v
dopúšťaní sa fyzického násilia žalovaným voči nemu. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné
a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. V tomto prípade sa
poukazujenaspisORPZvŠaliP.-SA-Pktorýjevpodrobnostiachuvedenývbode3.2odôvodneniatohto
uznesenia. Výpovede žalobcu a žalovaného sú rozdielne, vec je stále v štádiu objasňovania skutku,
no žalovaný, ako súčasný priateľ bývalej manželky žalobcu O. C., o pravdivosti ktorej výpovede zo
dňa 30.01.2020 možno mať pochybnosti pre jej pomer so žalovaným, pripustil, že žalobcovi poškodil
spätné zrkadlo na motorovom vozidle a nastriekal mu do očí slzotvorný rozprašovač. V tejto chvíli
nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, čo bolo bezprostredným dôvodom tohto správania žalovaného
voči žalobcovi, no každopádne si žalovaný mal uvedomiť, že jeho správanie k žalobcovi môže byť
posudzované aj v iných súvislostiach. Súd má tým na mysli právoplatný a vykonateľný trestný rozkaz
Okresného súdu Nové Zámky 3T/78/2018-103 zo dňa 27.08.2018, kde bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania prečinu výtržníctva, ktorého sa dopustil dňa 05.11.2017 spôsobom uvedeným vyššie
práve voči žalobcovi ako poškodenému. K uvedenému sa ešte poukazuje aj na výpis z ústrednej
evidencie priestupkov na žalovaného za obdobie od 26.01.2014 do 27.06.2018, ktorý je podrobne
vymedzený v bode 3.1 odôvodnenia tohto uznesenia a z ktorého vyplýva, že žalovaný bol dvakrát
priestupkovo riešený za to, že po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol A. G. a že fyzicky napadol
I. G.. Výsledkom týchto úvah je záver, že žalovaný má sklony k riešeniu vypätejších situácií násilným
správaním a až s dodatočným uvedomením si celkových dôsledkov. Vyššie uvedené dôkazy, keďže ide
o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené
v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný je vo vzťahu k
žalobcovi dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť jeho telesnú integritu. Žalobca
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov)
v dostatočnej miere preukázal dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a nárok
je osvedčený tým, že sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Odôvodnenie
potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov
na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobcovi ujma, čo v konaní pred súdom preukázané bolo.
Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu
práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva
zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu vpodobe bezodkladnej úpravy pomerov. Záverom tak súd uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný žalobcom dôvodne. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd neprihliadol na
žalobcom navrhnutý dôkaz - videozáznam nasnímaný kamerou žalobcu, pretože bol vyhotovený bez
súhlasu nasnímanej osoby, teda žalovaného a tvrdené skutočnosti je možné preukázať inak. Súd tak
rešpektoval právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14. 8. 2018, sp. zn. 21
Cdo 1267/2018, ktorého právna veta je vyslovená v bode 5 odôvodnenia tohto uznesenia.
8. Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda
neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby
vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo
situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou
samou).Vdanomprípadepodľanázorusúduideotakýtoprípad,pretosúdneodkladnéopatreniečasovo
neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani
nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý
prípad,keďneexistuježalobavovecisamej,ktoroubysazvrátilinásledkytohtoneodkladnéhoopatrenia,
keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia,
ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto
stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil žalovaného iba
o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné
opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolanípoužiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.