Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 9, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201352
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818201352.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: TRAFALGAR

HAJÓZÁSI ÉS KERESKEDELMI KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, skrátene Trafalgar
Kft., IČO: 11828800-5229-113-01, so sídlom Bod Péter lejtö 6, H - 1112 Budapešť, Maďarsko,
zast. JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému:
DUNAJINTERTRANS s.r.o., IČO: 47 003 022, so sídlom Záhradná 1, Bojnice, o zaplatenie 118.970,46
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 118.970,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 4.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 118.970,46 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.3.2018 (deň podania žaloby na súd) do zaplatenia a
náhrady trov konania. Požadované zdôvodnil tým, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v
dôsledkudopravnejnehodyzapríčinenejžalovaným.Žalobcajemajiteľomplavidla-motorovejnákladnej
lode „Murgtal“ Žalovaný je majiteľom plavebnej zostavy „Rhein Carrier“ a samohybného člnu DIT
- TANK 58. Žalovaný má v predmete svojej činnosti okrem iného aj vykonávanie verejnej vodnej

dopravy. Dňa 9.9.2016 okolo 17.00 hodiny v extraviláne Nagybajcs v Maďarsku približne na 1804,2 rkm
(riečnom kilometri) rieky Dunaj došlo k zrážke poprúdne plávajúceho plavidla - lode Murgtal s nesprávne
vykotveného plavidla - člnu DIT TANK 58. Plavebnou nehodou došlo k rozsiahlemu poškodeniu lode
Murgtal. Plavebná nehoda bola predmetom vyšetrovania vedeného maďarskými vyšetrovacími orgánmi.
Priestupkové konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia, podľa ktorého vodca samohybnej lode
Rhein Carrier bol uznaný vinným za dvojnásobné porušenie pravidiel vnútrozemskej vodnej dopravy
a bol mu uložený peňažný trest, alternatívne trest povinnej práce. V konaní bolo preukázané, že

vodca samohybnej lode Murgtal nezanedbal svoje povinnosti a nemal možnosť zabrániť nárazu. Z
vyšetrovania maďarského orgánu vyplynulo, že čln DIT-TANK 58 bol vyviazaný v rozpore s Európskymi
plavebnýmipravidlamiakoajvrozporesuznávanouodbornoupraxouanamieste,ktorénebolourčeným
miestom na státie lode a kde mohlo hocikedy dôjsť k odtrhnutiu kotvy. Protiprávne konanie vodcu
lode Rhein Carrier bolo priamou príčinou havárie lode Murgtal a člnu DIT TANK 58, ktorej následkom
bolo poškodenie plavidla - lode Murgtal. Preto je žalovaný zodpovedný za škodu podľa §§ 420, 415
Občianskeho zákonníka. Znalecká kancelária vykonala obhliadku lode Murgtal a rozsah škôd na lodi

Murgtal, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s haváriou, stanovila na 57.776,76 eur. Dĺžku trvania
prácstanovilana32pracovnýchdnípočnúc5.10.2016.Žalobcanazákladeodporúčaniaznalcaobjednal
opravu lode u dodávateľa prác - spoločnosti PERIPLUS 24 Hajóellátó és Hajójavító kft. Skutočné
náklady na uvedenie poškodenej lode Murgtal do predošlého stavu a prevádzky predstavujú nákladyvzniknuté so zabezpečením znaleckého posudku znaleckej kancelárie za účelom určenia rozsahu škody
a predpokladaných prác vo výške 5.682 eur, náklady spojené s dodaním skutočných opravárskych prác,
revíznych a inžinierskych prác ako aj dodania dielov v celkovej hodnote 67.948,33 eur a náklady spojené

so státím lode v prístave „DOCK BUDAPEST“ v čase realizovania opravy lode v celkovej výške 2.390,13
eur. Skutočné náklady za opravu lode Murgtal a jej uvedenie do prevádzky predstavujú sumu v celkovej
výške 76.020,46 eur.
OdnehodybolaloďMurgtalmimoprevádzkyspolu71dní(od9.9.2016do19.11.2016).Žalobcapoužíval
loď na pravidelnú prepravu tovaru. Vychádzajúc už z dojednaných obchodov žalobcu v období odstávky

lode bol predpokladaný minimálny výnos z obchodov, ktoré sa neuskutočnili z dôvodu poškodenia
lode vo výške 100.750,- eur. Predpokladané výdavky, náklady predstavujú podľa účtovných skúseností
žalobcu priemerne cca. 57% z fakturovanej sumy (27% DPH + cca 30% ostatné náklady). Minimálny
ušlý zisk za 71 dní neprevádzkovania lode Murgtal z dôvodu opravy lode je 42.950,- eur.

2.Žalovaný sa vyjadril, že ihneď po vzniku kolízie informoval poisťovňu The Standard Club Europe

Ltd, London UK. Poisťovňou bola nariadená technická prehliadka motorovej nákladnej lode Murgtal
odbornou spoločnosťou C.Gielisch, Dusseldorf, Nemecko. Podľa predbežného vyjadrenia odbornej
spoločnosti nehodu zavinil kapitán lode Murgtal. Žiadne dôkazy o tvrdených skutočnostiach nepredložil.
Na pojednávanie vo veci sa bez ospravedlnenia nedostavil.

3.V danej veci ide o spor s cudzím prvkom (žalobca má sídlo v Maďarskej republike, k nehode došlo
na území Maďarskej republiky), a preto sa súd zaoberal otázkou, či má právomoc konať a rozhodnúť.
Právomoc súdu v tomto prípade upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2015,
ktoré sa podľa článku 1 uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu
alebo tribunálu. Podľa článku 4 bod 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Súd na posúdenie právomoci súdu na konanie aplikoval všeobecné ustanovenia nariadenia (založené
na zásade bydliska resp. sídla odporcu - zásady actor sequitur forum rei -žalobca sleduje miesto súdu
žalovaného), keď pri právnom posúdení zároveň vylúčil výlučnú právomoc upravenú v oddiele 6 kapitoly
II nariadenia. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že žalobca si môže svoj nárok uplatniť na súde podľa

sídla žalovaného, alebo podľa miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej
povinnosti (článok 7 bod. 2 nariadenia - osobitná právomoc). Právo výberu patrí žalobcovi. V danej veci
žalobca podal žalobu podľa súde podľa sídla žalovaného, a teda Okresný súd Prievidza má právomoc
konať vo veci.
Pri riešení otázky použitia práva, či bude aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky, alebo právny

poriadok Maďarskej republiky, súd vychádzal z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy č.
864/2007 o rozhodnom práve pre mimosúdne záväzky (RÍM II), ktoré sa podľa jeho článku I ods. 1
vzťahuje na mimozmluvné záväzkové vzťahy občianskeho a obchodného práva v situáciách, v ktorých
dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov, ku ktorým prišlo od doby účinnosti nariadenia, tzn. od 11.
1. 2009 (čl. 31 nariadenia). Podľa článku 4 ods. 1 mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu

sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej
krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo
krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti (všeobecné pravidlo). V danej veci vznikla škoda na
1804,2 rkm rieky Dunaj, ktorá je v tomto úseku spoločným tokom Slovenska a Maďarska. Štátnu hranicu
na rieke určuje strednica toku rieky. Z plavebnej dráhy poškodenej lode možno určiť, že k zrážke došlo

na úseku od strednice rieky smerom k slovenskému brehu. Preto má súd za to, že rozhodným právom
v danej veci je právo slovenské. Podporne súd uvádza, že žalobca (ktorý je maďarskou spoločnosťou)
sám navrhoval aplikovať právo slovenské a žalovaný (ktorý je slovenskou spoločnosťou) jeho aplikáciu
žiadnym spôsobom nenamietal. Z toho možno vyvodiť záver o dohode strán, že ich mimozmluvné
záväzky sa budú spravovať právnym poriadkom slovenským (článok 14 nariadenia).

4.Po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, listinnými
dôkazmi, výsluchom žalobcu, a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový
a právny stav veci:

5.Dňa 9.9.2019 došlo na 1804,2 rkm rieky Dunaj v extraviláne maďarskej obce k zrážke lode

Murgtal (ktorej majiteľom je žalobca) a člnu DIT-TANK 58 (ktorej majiteľom je žalovaný), pri ktorej
došlo k poškodeniu lode Murgtal. Z predloženého rozhodnutia orgánu zaoberajúceho sa priestupkami
v Maďarsku č. 01832/232-52/2016 z 28.6.2017, právoplatného 24.8.2017) (č.l. 24) je zrejmé, že
priestupkové konanie voči vodcovi lode Murgtal (T. J.) bolo zastavené, nakoľko čin nie je priestupkom.Rovnakým rozhodnutím bol vodca lode O. Q. (M. H.) potrestaný za dvojnásobné porušenie pravidiel
vodnej dopravy pokutou v sume 50.000 forintov a bolo mu uložené zaplatiť 141.400 forintov za náklady
konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vedúci strojnej lode Rhein Carrier zakotvil loď ET-XX pri

1805 rkm na pravom brehu mimo plavebnej cesty rozporne s odbornou praxou bez použitia pobrežného
lana čelnou kotvou. Kvôli tomuto postupu sa kotva lode natrhla a bola unášaná po 1804,2 rkm, kde ho
nakoniec kotva zadržala, avšak vykonávala oháňajúci pohyb. Vedúci lode Murgtal dodržal predpisy o
povinnej starostlivosti a nemal možnosť zabrániť zrážke.

6.Zo znaleckého posudku vnútrozemskej plavebnej nautickej dopravy vypracovaného súdnym znalcom
Gyula Szabó 1.mája 2017 vyplýva, že dňa 9.9.2016 okolo 17.00 hodiny pri 1804,2 rkm Dunaja T. G.
J., prostredníctvom lode Murgtal premávajúcej po spáde rieky, narazil do naloženého nákladného člnu
DIT-TANK 58. Počas nárazu nedošlo k poraneniu osôb, na motorovom Murgtale vznikli materiálne
škody. Na základe nautických hľadísk loď DIT-TANK 58 kotvila v nevhodnej oblasti, a to kvôli rýchlosti
vody a neprítomnosti miesta na otočenie. Pri 1805 rkm bola loď DIT-TANK 58 vyviazaná pracovným,

pripraveným kotvením (a nejednalo sa o tzv. núdzové kotvenie), vodca lode dal zhodiť jednu kotvu, k
zabezpečeniu pobrežným lanom nedošlo. Lodné spoločnosti pri lodiach disponujúcimi jednou kotvou
a kotviacim zariadením, ktoré sa nenachádza v pozdĺžnej osi lode, v záujme bezpečnosti kotvenia
nariadili, že takého dopravné prostriedky nemôžu parkovať osamotenie a/alebo treba lode zabezpečiť
poskytnutím pobrežného lana. Čln DIT -TANK 58 bol ukotvený jednou kotvou. Kvôli vodnému tlaku

pôsobiacemu na jeho laterálny povrch sa začala nakláňať smerom ku korytu. Kotva lode začala tiahnuť
k prehlbujúcemu sa korytu a brázdiť, držiaca sila zanikla a čln začala unášať voda. Unášaný čln zastavili
zvyšovaním dĺžky vypustenej kotvovej reťaze. Vejárovitý pohyb člnu na príliš dlhej kotvovej reťazi sa stal
ešte intenzívnejším. Vybrané prístavisko podľa vytvorenej odbornej praxe lode nepoužívajú, keďže je
tam vysoká rýchlosť vody a plavebná dráha je blízko. Vyviazanie člnu DIT-TANK 58 bolo uskutočnené

bez ohľadu na Plavebné pravidlá a odbornú prax na mieste, ktoré na uvedené nebolo vyhradené. Podľa
znaleckého posudku na tom mieste môže hocikedy dôjsť k odtrhnutiu kotvy člnu vyviazaného jednou
kotvou bez pobrežného lana. Podľa záverov znaleckého posudku čln s číslom ET-XX vyviazal vodič
pri pravom brehu na 1805rkm. Aj kvôli nevhodnému vyviazaniu v rozpore s odbornou praxou sa čln
dostal na úroveň 1804,2 rkm, pretože kotva jednou kotvou vyviazaného člna sa odtrhla, pobrežné lano,

ktoré by ho vytiahlo k brehu, nebolo využité a loď bola odplavená. Vodič Murgtal-u začal s vybočovacím
manévrom, aby sa vyhol člnu vykonávajúcemu vejárovitý pohyb. Zrážke nezabránil.

7. Z elektronickej faktúry č. E-EUR-2016-75 z 23.11.2016 (č.l. 73) vyplýva, že spoločnosť Periplus
24 Hajóellátó és Hajójavító Kft. vyúčtovala žalobcovi za opravu poškodených skladovaních priestorov

Murtal-u sumu 60.159,90 eur.
8. Z elektronickej faktúry č. E-EUR-2016-76 z 23.11.2016 (č.l. 77) vyplýva, že spoločnosť Periplus
24 Hajóellátó és Hajójavító Kft. vyúčtovala žalobcovi za opravu loďovej elektroinštalácie, plánovacie,
kontrolné práce Murtal-u sumu 6.488,43 eur.
9. Z faktúry č. 1819/2016 vystavenej dňa 14.10.2016 (č.l. 89) vyplýva, že Budapest Dock vyúčtovala

žalobcovi za použitie prístavu sumu spolu 190.971,- HUF (619,43 eur podľa prepočtu ku dňu
predchádzajúcemu splatnosti faktúry).
10. Z faktúry spoločnosti Budapest Szabadkikötő Logisztikai Zrt. (prístav DOCK BUDAPEST) (č.l. 84)
vyplýva, že spoločnosť vyúčtovala žalobcovi za 31 dní prístavného (od 1.10.20106 do 31.10.2016 a
služby s tým spojené sumu 1.770,70 eur (546 953,00 HUF).

11. Z faktúry spoločnosti Meidericher Schviffswerft GmbH & Co. (č.l. 80) vyplýva, že spoločnosť
vyúčtovala žalobcovi za diely na palubné otvory sumu 1.300,- eur.
12. Z faktúry č. 16/525a znaleckej organizácie Petermann Gmbh (č.l. 67) vyplýva, že spoločnosť
vyúčtovala za svoje služby žalobcovi sumu 5.682,- eur.

13.Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14.Podľa § 420a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.15. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16.Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17.Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

18. Prevádzkovateľ dopravného prostriedku zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného
prostriedku, prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže. Inak sa zodpovednosti zbaví,
len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod
v prevádzke, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu bez možnosti liberácie (vynímajúc

prípad,žeškodabolaspôsobenázavinenímpoškodeného).Predpokladmivznikutejtoprísneobjektívnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky
dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ak sa pri
škodovej udalosti stretnú dve prevádzky, zodpovedajú za škodu podľa účasti na spôsobení škody.

19.Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že k škodovej udalosti došlo 9. 9.2016 pri
plavbe lode žalobcu, ktorá sa dostala do kolízie s „unášajúcim“ plavidlom žalovaného. Ako to vyplýva
z predloženého znaleckého posudku ako aj z ďalších listinných dôkazov vykonaných v tomto konaní,
príčinou škodovej udalosti bolo uvoľnenie nedostatočne zakotveného (vyviazaného) člna žalovaného,
ktorý sa uvoľnil. Následne asi na 1804,2 rkm rieky Dunaj sa jeho kotva zadržala a čln vykonával

stály vejárovitý pohyb. Plavidlo žalobcu napriek vykonaniu príslušných opatrení narazilo do „stojaceho“
plavidla žalovaného. Predloženým rozhodnutím príslušného maďarského orgánu bolo preukázané, že
nehoda bola zavinená neodbornou a nedostatočnou činnosťou pri odstavení lode DIK - TANK - 58,
kedy mal vodca lode podľa plavebných pravidiel a odborných štandardov zabezpečiť loď aj použitím
pobrežného lana, ktoré slúži k zabráneniu odplavenia plavidla a jeho fixovaniu k brehu. Predloženým

rozhodnutím maďarského priestupkového orgánu a znaleckým posudkom bolo ďalej preukázané, že
činnosť vodcu lode žalobcu bola primeraná danej situácii. Vodca lode žalobcu nezanedbal opatrnosť,
lodi sa snažil vyhnúť, resp. náraz zmierniť. Žalovaný uvedené síce rozporoval, avšak žiadnym spôsobom
svoje tvrdenia nepreukázal. Nepredložil (ani nenavrhol) žiadny dôkaz. S poukazom na vyššie uvedené
mal súd v konaní za preukázané, že k škodovej udalosti, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného

prostriedku a vzniku škody skutočne došlo, a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vzniknutou
škodou je daná. Nakoľko došlo k stretu dvoch prevádzok, pričom nebola preukázaná žiadna účasť
žalobcu na spôsobení škody, za škodu zodpovedá výlučne a v plnej výške žalovaný, ktorý sa tejto
zodpovednosti zbaviť nemôže. Niet pochýb, že škodová udalosť má pôvod v osobitnej prevádzke
dopravnéhoprostriedku,atedažalovanýnemámožnosťliberácieaužvôbecnienazákladenímtvrdenej

skutočnosti o tom, že škodovú udalosť nezavinil bez predloženia príslušných dôkazov.

20. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa tak ako v
ostatných prípadoch zodpovednosti za škodu uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Pokiaľ ide o výšku skutočnej škody, táto bola v konaní preukázaná faktúrami predloženými žalobcom,

z ktorých vyplýva, že žalobca mal okrem nákladov na samotnú opravu plavidla v súvislosti so vznikom
škodovej udalosti (67.948,33 eur za opravárske práce, revízne a inžinierske práce ako aj dodanie dielov)
aj ďalšie náklady. Ide jednak o náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so státím lode v prístave Dock
Budapesť v čase realizovania opravy lode ( 2.390,13 eur), ako aj náklady v súvislosti so zisťovaním
rozsahu škody na plavidle znaleckou spoločnosťou PETERMANN GmbH. (5.682,- eur).

Výšku týchto nákladov žalovaný v konaní nerozporoval a v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť
odôvodňujúca záver súdu o tom, že by tieto náklady nepredstavovali skutočnú škodu žalobcu. Súd ich
preto ustálil vo výške tak, ako boli príslušnými subjektmi fakturované a má za to, že spolu s nákladmi na
opravu plavidla predstavujú skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou.
S poukazom na uvedené je odporca povinný uhradiť žalobcovi skutočnú škodu vo výške 76.020,46 eur.

21. Škodca je v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť poškodenému okrem skutočnej
škody aj ušlý zisk. Žalobca vychádzajúc z už dojednaných obchodov v období odstávky lode vyčíslil
minimálny výnos z obchodov, ktoré sa neuskutočnili, sumou 100.750,- eur. Predpokladané výdavky anáklady predstavujú podľa účtovných skúseností žalobcu priemerne cca. 57% z fakturovanej sumy.
Minimálny ušlý zisk za 71 dní neprevádzkovania lode je podľa žalobcu 42.950,- eur.
22. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému

nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo
319/2008, zo dňa 28. apríla 2010). Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného
je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až
blížiaca sa k istote (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015).
23. Žalobca používal loď „Murgtal“ na pravidelnú prepravu tovaru. Od dopravnej nehody bola loď

„Murgtal“ mimo prevádzky 71 dní. Žalobca predložením faktúr z obdobia pred a po dopravnej
nehode preukázal, že v dôsledku škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, nedošlo k rozmnoženiu jeho
majetkových hodnôt. Pri vyčíslení výšky ušlého zisku vychádzal z faktúr z obdobia pred poškodením
lode (faktúry č. 0059/2016 zo 7.7.2016 na sumu 28.575,- eur, faktúry č. 0064/2006 z 21.7.2016 na
sumu 29.351,40 eur, faktúry č. 0070/2016 z 3.8.2016 na sumu 33.712,54 eur, faktúry č. 0079/2016

26.8.2016 na sumu 17.049,- eur) a obdobia po uvedení lode do prevádzky (faktúry č. 0110/2016 z
23.11.2016 na sumu 42.784,58 eur, faktúry č. 0013/2016 z 7.12.2016 na sumu 6.391,91 eur, faktúry č.
0118/2016 z 15.12.2016 na sumu 18.065,43 eur, faktúry č. 0003/2017 z 11.1.2017 na sumu 44.132,50
eur). Z uvedených faktúr vyplýva, že v období približne zodpovedajúcom obdobiu neprevádzkovania
lode pred dopravnou nehodou výnos z obchodov predstavoval 108.687,94 eur. V období približne

zodpovedajúcom obdobiu neprevádzkovania lode po dopravnej nehode výnos z obchodov predstavoval
111.374,42 eur. Po odpočítaní výdavkov predstavuje zisk z obdobia pred nehodou sumu 46.735,81 eur,
z obdobia po nehode sumu 47.891,- eur. Žalobca si ušlý zisk vyčíslil sumou 42.950,- eur, teda sumou
nepresahujúcou zisk v období pred a po dopravnej nehode. Žalovaný sa k náhrade škody v podobe
ušlého zisku nevyjadril, t.zn. výšku škody v tejto časti nerozporoval. Preto súd priznal žalobcovi aj škodu

v podobe ušlého zisku vo vyčíslenej výške.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Žalovaný náhradu škody neuhradil, a teda je s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Preto okrem
uvedenej náhrady škody prináležia žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
118.970,46 eur od 4.12.2018 (deň doručenia žaloby s prílohami a výzvou na vyjadrenie žalovanému),
pretože najneskôr od uvedeného dňa bol žalovaný oboznámený s výškou škody a s tým, že ju žalobca
od neho požaduje.

26. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v
konaní úspešný. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej sume. O výške trov rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť

odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.