Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 11, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240962
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8112240962.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Virtuálny správca budov,
s.r.o., so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, IČO: 44 526 890, právne zastúpený JUDr. Martin Staroň,
advokátska kancelária so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. 1. S., XXX XX K., právne zastúpený: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Mäsiarska 6, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 462,45 eura príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/51/2013 - 328 zo dňa 29.5.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT, a.s., sa žalobou doručenou súdu
dňa 30.11.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 462,45
eura a penále vo výške 44,60 eura. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že v období od 01.01.2010 do
31.07.2012 žalovaný neplatil mesačné zálohové platby spolu vo výške 462,45 eura, pričom povinnosť
úhrady platieb mu vyplývala zo zmluvy o výkone správy. Na zaplatenie nedoplatkov bol žalovaný
upomínaný, avšak bezvýsledne a nedoplatok neuhradil.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 406,04 Eur, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 76 %.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 8a veta prvá, § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. e), §
10 ods. 1, § 8 ods. 7, § 8 ods. 8, § 8a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo a právne odôvodnil tým, že konanie na základe
späťvzatia žaloby v časti o zaplatenia sumy istiny vo výške 56,41 € a v časti o zaplatenie penále vo výške
44,60 € a to uznesením, č.k. 16C/51/2013-92 z 19.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.10.2013.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 3.6.2014, č.k. 16C/51/2013-175, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 406,04 €. V odôvodnení uviedol, že žalovaný po späťvzatí žalobného návrhu v časti ani
nespochybňoval správnosť sumy kvantifikovanej ako jeho nedoplatok (žalovaný výslovne uviedol,
že kvantifikácia je správna), Argumentácia žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie právnehopredchodcu žalobcu nebola správna. Žalovaný nebol účastníkom zmluvného vzťahu vzniknutého
komisionárskou zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou SPRAVBYTKOMFORT - Správa bytov. s.r.o.,
a z tejto zmluvy, a ani z iného dôkazného prostriedku, nevyplynulo, že by sa právny predchodca žalobcu

vzdal práva vykonávať správu bytu žalovaného. Ak v inom konaní vedenom na tunajšom súde bolo
rozhodnuté, že postup žalobcu uzavretím komisionárskej zmluvy nebol v súlade s právnym poriadkom
neznamená to, že žalobca sa svojho práva správy bytu vzdal. Práve naopak, je zrejmé, že správcu
bytu realizuje, okrem iného aj tým, že nedoplatok vo vzťahu k žalovanému na súde uplatnil. K námietke
žalovaného, že žalobca zanedbáva, resp. koná v rozpore s jeho záujmami, keďže požaduje, aby

peňažné prostriedky boli poukazované na účet, ktorého vlastníkom je on sám, uviedol, že zo zmluvy
obežnom účte vyplynulo, že vlastníkom účtu sú vlastníci bytov, t.j. aj žalovaný. Krajský súd v Prešove
ako odvolací súd uznesením zo dňa 25.6.2015, č.k. 6Co/159/2014-195, zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol nasledovné. Medzi
stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu bol správcom bytu žalovaného a ani to, že
žalovaný bol povinný poukazovať preddavky vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv. Sporným

bolo to, či k navýšeniu preddavkov došlo v súlade so zákonom. Obrana žalovaného spočívala v tom,
že SpravbytKomfort Správa bytov, s.r.o. nie je oprávneným subjektom na vymáhanie pohľadávok, a
že nedošlo k platnému navýšeniu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, nakoľko schôdza
vlastníkov neprebehla v súlade so zákonom. SpravbytKomfort Správa bytov, s.r.o. nemohla schôdzu
vlastníkov riadne zvolať. Nebol správny záver súdu prvej inštancie, že nie je relevantné zaoberať sa

hlasovaním na schôdzach vlastníkov bytov, na ktorých mali byť prejednávané aj doplnenia, resp. zmeny
zmluvy o výkone správy. Súdu prvej inštancie uložil vysporiadať sa s otázkou platnosti dodatku zmluvy
o navýšení platieb do fondu opráv a údržby okrem iného aj z pohľadu dodržania zákona o vlastníctve
bytov pri hlasovaní za zmenu zmluvy o výkone správy. Tunajší súd uznesením zo dňa 25.4.2016,
č.k. 16C/51/2013-220, pripustil zmenu strany konania, tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil

Virtuálny správca bytov, s.r.o., nakoľko na základe dohody došlo k odovzdaniu správy predmetného
bytového domu novému správcovi. Žalobca poukázal na to, že schôdza sa konala v roku 2010, pričom
prehlasovaný vlastník mohol do 30 dní podať žalobu o neplatnosť takejto schôdze, resp. uznesení
prijatých na tejto schôdzi, avšak takúto žalobu nepodal. Z tohto dôvodu nemožno v tomto konaní, ako
predbežnú otázku riešiť dodatok zmluvy o navýšení platieb fondu opráv, teda zmenu zmluvy o výkone

správy. V zápisnici zo schôdze došlo chybe v písaní. Žalobca tiež uviedol, že od 1.6.2015 žalovaný včas
uhrádza platby spojené s bývaním a tvorbou fondu opráv. Výška platby do fondu prevádzky, údržby a
opráv sa nemenila od 1.9.2010 do 31.5.2015. Žalovaný je vlastníkom bytu č. XX so spoluvlastníckym
podielom 1 a 1 v bytovom dome so súpisným číslom XXXX. zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. K.. Medzi
ním a žalobcom uzatvorená bola dňa 11.11.1998 zmluva o výkone správy bytu. Zo zmluvy okrem iného

vyplýva, že správca bytov a nebytových priestorov sa zaviazal v prospech žalovaného zabezpečovať
dodávku energií, vykonávať činnosti súvisiace so správou bytového domu (bod 4.2.1 zmluvy). Podľa
bodu 4.1.1, písm. a) zmluvy sa vlastník zaviazal v prospech fondu opráv prispievať na náklady spojené
s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. príslušenstva
a pozemku dohodnutou sadzbou na 1 m2 na mesiac: podľa bodu 4.1.4 prostriedky fondu vedie správca

na osobitnom účte, v analytickom členení podľa jednotlivých domov a použije ich na krytie nákladov
predmetného domu. Podľa bodu 4.2.2 zmluvy sa vlastník bytu zaviazal za služby poskytované správcom
uhrádzať v prospech správcu mesačné preddavky vo výške uvedenej v evidenčnom liste. Dňa 4.1.2009
bola medzi právnym predchodcom žalobcu, ako komitentom, a spoločnosťou SPRAVBYTKOMFORT
- Správa bytov. s.r.o., ako komisionárom, uzatvorená komisionárska zmluva, z ktorej okrem iného

vyplýva, že komisionár sa zaviazal v prospech komitenta vykonávať vo svojom mene a na jeho
účet u bytového fondu špecifikovaného v prílohe zmluvy v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, v súlade s ich zmluvami o výkone správy uzavretými s komitentom, vedenie účtovníctva,
automatizované spracovanie dát, sprostredkovanie služieb. Z Dodatku č. 1 ku komisionárskej zmluve
vyplýva, že komisionár bude realizovať vymáhanie pohľadávok za byty a nebytové priestory v súdnom

a exekučnom konaní vrátane škody, ktorá vznikla činnosťou tretej osoby alebo činnosťou vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome a právnych nárokov vlastníkov bytov a nebytových priestorov
vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Dňa 4.5.2010 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, na ktorej došlo k odsúhlaseniu zvýšenia príspevku do fondu opráva a údržby zo sumy 0,33 €/
m2 na sumu 0,60 €/m2. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že na schôdzi vlastníkov konanej dňa 4.5.2010

bol no nehlasoval, lebo ju opustil skôr.

5. Právne súd prvej inštancie vec uzavrel s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania
súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú. Vlastníci bytov a nebytových priestorovsa zmluvne zaviazali v prospech fondu prevádzky, údržby a opráv prispievať na náklady spojené s
prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a pozemku, dohodnutou sadzbou za 1 m2 na mesiac, podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a zariadeniach domu, v súlade s bodom 3.2.a). Preddavok bol splatný mesačne
vopred, vždy do 10 dňa v mesiaci k rukám správcu. Na schôdzi bytového domu, konanej dňa 4.5.2010,
vlastnícibytovanebytovýchpriestorovodhlasovalinadpolovičnouväčšinouzvýšeniepríspevkudofondu
opráv a údržby zo sumu 0,33 €/m2 na sumu 0,60 €/m2. Žalovaný, ako jednu z rozhodujúcich skutočností
v tomto konaní prezentoval, že schôdzu konanú dňa 4.5.2010 nezvolal vtedajší správca bytového domu,

spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT a.s. Prešov, ale že ju zvolala spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT -
Správa bytov s.r.o. Prešov, teda subjekt, ktorý na to nebol oprávnený, nakoľko v čase zvolania schôdze
nebol správcom bytového domu. Z tohto dôvodu nesúhlasil žalovaný s novou výškou príspevku do
fondu opráv a údržby, ktorý bol na tejto schôdzi zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov
schválený (č.l. 8 zápisnice) 46 hlasmi z celkového počtu 76. Je potrebné poukázať, že v úvode zápisnice
je uvedený správca bytového domu, spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT a.s. Prešov, zastúpený S. G.

a F.. Z. O., ktorí podľa vyjadrenia žalobcu, sú zamestnancami spoločnosti SPRAVBYTKOMFORT a.s.
Prešov. Aj skutočnosť tvrdená žalovaným nesporne vyplýva z bodu 1 cit. zápisnice v rámci prezentácie
vlastníkov na schôdzi, nie je možné z tejto skutočnosti vyvodiť, že schôdzu nezvolal správca bytového
domu. Zápisnicu zo schôdze zo dňa 4.5.2010 je totiž potrebné hodnotiť komplexne. Z ostatných
častí tejto listiny ako aj výsluchu svedkov vyplýva, že schôdzu jednoznačne zvolal správca bytového

domu a to spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT a.s. Prešov prostredníctvom svojej zamestnankyne,
S. G.. Rovnako relevantnou skutočnosťou je to, že bolo nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, t.j. v počte 46, schválený navýšený príspevok do fondu opráv a údržby. Výška
príspevku do fondu bola navyše potvrdená na neskoršej schôdzi vlastníkov konanej dňa 10.7.2012.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že vlastníci nehlasovali o návrhu

na zvýšenie príspevku, nakoľko zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že vlastníci nehlasovali o návrhu
na financovanie investičného zámeru súvisiaceho s obnovením bytového domu z úveru od Prvej
stavebnej sporiteľne (bod 7 zápisnice). Súd je teda toho názoru, že k navýšeniu do fondu opráv a
údržby došlou legitímnym spôsobom. Žalovaný, ako sám uviedol, bol prítomný na začiatku schôdze,
pričom je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že žalovaný v priebehu konania nespochybnil údaj o

prítomnosti 47 vlastníkov na tejto schôdzi. Keďže žalovaný schôdzu následne opustil, o jej priebehu,
ako aj záveroch, sa mohol dozvedieť až po jej skončení. Uzatvorenie komisionárskej zmluvy medzi
spoločnosťouSPRAVBYTKOMFORTa.s.PrešovaspoločnosťouSPRAVBYTKOMFORT-Správabytov
s.r.o. nemení nič na skutočnosti, že žalovaný mal svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy
o výkone správy a Dodatku č. X/XXXX plniť. Súd taktiež dal do pozornosti konanie žalovaného, ktorý

po tom, čo sa už zmenil správca bytového domu a v súčasnosti je ňou spoločnosť Virtuálny správca
bytov, s.r.o., už uhrádzal tento preddavok vo výške, ktorá bola schválená na schôdzi dňa 4.5.2010, čo
potvrdil súdu štatutárny zástupca žalobcu. Súd má za to, že zo strany pôvodného správcu nedošlo k
postúpeniu jeho vlastnej pohľadávky na žalobcu, ale iba o odovzdanie pohľadávky vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovvdomevočižalovanému,nakoľkoideomajetok(pohľadávku)vlastníkov,sktorým

správca iba disponuje. Správca samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, avšak v konaní pred súdom koná správca samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich
mene) a preto mu (správcovi) v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia. K poslednej argumentácii
žalovaného o tom, že konkrétne žalobca nie je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný, nakoľko už
nie je správcom predmetného bytového domu, keďže Zmluva o výkone správy zo dňa 25.5.2015 bola

so žalobcom uzavretá na dobu určitú troch rokov, pričom nedošlo k jej predlženiu, je potrebné uviesť,
že uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s
kogentným ustanovením § 8 ods. 6 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého sa zmluva o výkone
správy uzatvára na dobu neurčitú. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, žalovaný nespochybňoval
správnosť sumy kvantifikovanej právnym predchodcom žalobcu a výslovne uviedol, že je správna.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 256 ods.
1 Civilného sporového poriadku s tým, že žalobca mal v pomere k pôvodnej žalovanej sume úspech
v rozsahu 88 %, a teda úspech žalovaného predstavuje 12 %. Čistá miera úspechu žalobcu je tak v
rozsahu 76 %.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, pričom uviedol, že v konaní
neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Prvou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že vo veci nebola preukázaná
aktívna vecná legitimácia. Zmluva o výkone správny bola uzatvorená so žalobcom len na dobu určitú,
a to na 3 roku. Teda ku dňu konania pojednávania 29.05.2019 už žalobca nebol správcom z dôvodu

ukončenia zmluvy o výkone správy, a teda nemohol v tomto spore vystupovať v postavení žalobcu a
neprislúchala mu vecná legitimácia. Druhou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že vo veci nebola
predloženáoriginálnazápisnicaokonaníschôdzevlastníkovbytovzodňa04.05.2010,ktorábyskutočne
preukázala, čo všetko sa na schôdzi schválilo. Treťou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že schôdzu
dňa 04.05.2010 nezvolal správca ako akciová spoločnosť, ale iná spoločnosť, a to spoločnosť s ručením

obmedzeným, teda SPRAVBYTKOMFORT - Správa bytov, s.r.o., Prešov. Z tohto dôvodu má za to, že
schôdza vlastníkov bola dňa 04.05.2010 zvolaná nezákonným subjektom. Z vyššie uvedených dôvodov
žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že poukazuje na ust. § 8a ods.
6 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého

zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Jedná sa o kogentné
ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť, a teda žalobca sa v plnej miere stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie uvedenom v ods. č. 29 napadnutého rozsudku, a to, že ustanovenie, podľa ktorého
zmluva o výkone správy zo dňa 25.05.2015, bola uzavretá na dobu určitú 3 rokov, je neplatné v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s kogentným ustanovením § 8a ods. 6 veta

prvá zákona č. 182/1993 Z.z. Vzhľadom na to, že žiadna zo zmluvných strán, teda ani žalobca ako
správca ani vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na J. v K., nevypovedali uzavretú zmluvu
o výkone správy spôsobom, ktorý stanovuje zákon, zmluva o výkone správy je stále platná a účinná
a žalobca je stále správcom bytového domu na J. X. S. . v K.. Navyše žalobca poukázal na to, že
nikto iný nevykonáva ku dňu podania vyjadrenia správu bytového domu ani predmetnú pohľadávku

žalobcu voči žalovanému neprevzal iný subjekt. Zároveň uviedol, že je pravdou, že v úvode zápisnice je
uvedený správca bytového domu spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov, zastúpený S. G. a Z.
O., ako zamestnancami spoločnosti SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Žalobca sa v plnej miere stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, ktorý v ods. 24 napadnutého rozsudku uviedol, že zápisnicu zo schôdze
konanej dňa 04.05.2010 je potrebné hodnotiť komplexne. Z ostatných častí tejto listiny vyplýva, že

schôdzu jednoznačne zvolal správca bytového domu, a to spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT, a.s.,
Prešov, prostredníctvom svojej zamestnankyne S. G. a tá to aj potvrdila pri svojom výsluchu v rámci
svedeckej výpovede. Žalobca navyše uviedol, že so žalovaným vedie dva súdne spory s rovnaký
predmetom sporu, len za iné obdobie a v oboch súdy prvej inštancie konštatovali, že k navýšeniu do
fondu opráv a údržby došlo legitímnym spôsobom a poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov

č. k. 28C/51/2014 zo dňa 10.07.2017. Taktiež žalobca vedie súdne spory s pánom H., s ktorým jedno
konanie je už právoplatne skončené, pričom žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 8Co/26/2018 - 275 zo dňa 25.04.2018, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu
Prešov č. k. 7Co/127/2014 - 244 zo dňa 04.10.2017, ktorým bolo žalobe vyhovené a v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov č. k. 10C/17/2013, bol po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove

vydanýrozsudokč.k.10Co/17/2013-285z08.11.2018,ktorýmsúdžalobeznovavyhovelavočiktorému
sa pán H. opätovne odvolal.

9. Sporové strany odvolaciu repliku a dupliku písomne nevyužili.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na
ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Z bodu 1 zápisnice pri prezentácii na schôdzi nie je možné vyvodiť, že schôdzu nezvolal
správca bytového domu. V úvode zápisnice je uvedený správca bytového domu spoločnosť
SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov, zastúpený S. G. a F.. Z. O., ktorí sú zamestnancami tejto
spoločnosti. Súd prvej inštancie správne hodnotil predmetnú zápisnicu komplexne a z ostatných
častí tejto listiny vyplýva, že schôdzu jednoznačne zvolal správca bytového domu, a to spoločnosť

SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov.

14. Rovnako odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie, podľa ktorého zmluva o výkone správy zo dňa
25.05.2015 bola uzavretá na dobu určitú, a to dobu 3 rokov, je neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa v danom prípade pri ust. § 8a ods. 6 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. považuje
za kogentné ustanovenie. Žalobca je teda správcom bytového domu na J. 1. S.a v K. a týmto správcom

k dnešnému dňu nie je ani žiadna iná spoločnosť. Tak ako krajský súd zaviazal okresný súd, aby
odstránil pochybnosti ohľadne schôdze vlastníkov bytov zo dňa 04.05.2010, odvolací súd má za, že
na základe doplneného dokazovania sú dôkazy vykonané súdom prvej inštancie dostatočné na to,
aby mal za preukázané, že k navýšeniu do fondu opráv došlo regulárnym a zákonným spôsobom.
Absencia originálu zápisnice, ktorú z viac ako 80 vlastníkov bytov, ako aj správcu spochybňujú iba

jedna alebo dve osoby, pričom schôdza sa preukázateľne uskutočnila, nemôže byť predloženie originálu
tejto zápisnice na ťarchu žalobcu, pokiaľ je možné iným relevantným spôsobom preukázať regulárnosť
domovej schôdze z mája 2010. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorá hovorí o
skutočnosti, že v prípade, že strana sporu nenapadne konkrétne časti listinného dôkazu s poukazom,
že tieto buď neexistujú alebo sú pozmeňované či falšované, nie je potrebné v konaní predkladať listinný

dôkaz originálom, ale postačuje fotokópia tohto listinného dôkazu. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s
tvrdením žalovaného uvedeného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie sa nezaoberal priebehom
schôdze a hlasovaním. S uvedenou námietkou sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
v celom rozsahu vysporiadal.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne,
a preto ho v zmysle ust. § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok

na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi, ktorému aj trovy odvolacieho konania
vznikli, keď sa vyjadroval k žalovaným podanému odvolaniu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).