Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214685
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4417214685.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobkyne: Z. Š., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. X, S., v konaní zastúpená splnomocnencom: A.. Z. Š., D. XX, S. proti žalovanej: P.. Z. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, S., o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovanej na prerušenie
konania

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu o zaplatenie sumy 500 eur z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 22.8.2017 si žalobkyňa uplatnila voči
žalovanej nárok na zaplatenie sumy 500 eur spolu s náhradou trov konania z dôvodu, že dňa
XX.X.XXXX odovzdala žalovanej - svojej dcére - sumu 500 eur ako pôžičku, a to po vlastnoručnom
napísaní a podpísaní dlžobného úpisu žalovanou, za prítomnosti detí žalobkyne, a to syna A.. Š. a dcéry
M. E.. Požičaná suma jej mala byť vrátená, keď o to požiada, vzhľadom na svoj vek a zdravie. Najmä v
decembri a januári XXXX sa jej zdravotný stav prudko zhoršil, bola hospitalizovaná v nemocnici a 10 dní
bola hospitalizovaná aj v auguste XXXX. Najmenej dva roky je v zhoršenom zdravotnom stave a dcéra

Z. ju nenavštevuje ani počas hospitalizácií. Starobný dôchodok je jej jediným príjmom, ktorý nestačí ani
len na liečenie - denne si aplikuje cca XX druhov liekov - a ani na zabezpečenie domácnosti. Príjem
žalovanej je nadštandardný, poberá slušný starobný dôchodok a jej manžel ako bývalý rušňovodič
poberá vysoký dôchodok. Žalovaná býva spolu s manželom vo vlastnom rodinnom dome. Žalobkyňa
ďalej dôvodila, že o vrátenie uvedenej sumy žiadala opakovane, no márne. V závere žalobkyňa uviedla,
že žalovanej požičala popri sume XXX eur aj sumu XXX eur, avšak to bez písomného dôkazu a X.XXX
eur, čo „dala žalovanej za jej zuby“ nežiada vrátiť. Žalobkyňa za dôkaz označila fotokópiu úpisu a výsluch

„účastníkov“.

2. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC/16/2017-37 z 12.10.2017 prikázal spor Okresnému súdu
Komárno, ktorému spor napadol 9.11.2017.

3. Žalovaná napadla odporom platobný rozkaz z 28.11.2017, ktorým súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Odpor proti platobnému rozkazu žalovaná odôvodnila tým, že je pravdou, že jej žalobkyňa,

teda jej matka, dňa XX.X.XXXX odovzdala XXX eur, pričom sa vyjadrila tak, že jej tú sumu len tak dáva,
pretože obdržala väčší obnos peňazí. Podľa žalovanej nešlo o pôžičku, skôr o dar, aj jej súrodencom
dala žalobkyňa dovtedy väčšie sumy peňazí a sestre tiež dala XXX eur. Žalovaná ďalej dôvodila, že po
tom ako jej matka dala XXX eur, kúpila jej záclony na 4 okná, darovala jej krájač na chlieb a ďalšie veci.Neurobila nič také, aby jej matka odstúpila od darovacej zmluvy, nenastal ani jeden z dôvodov § 630 OZ.
Pre prípad, že by súd právny vzťah medzi stranami posúdil ako zmluvu o pôžičke, žalovaná uviedla, že
jej matka si uvedenú sumu sama zobrala z jej vkladnej knižky, kde boli uložené financie, ktoré nadobudla

po smrti svojho otca, tak ako jej súrodenci a jej matka. Žalovaná uviedla, že asi pred dvoma rokmi
súrodenci zistili, že by matka mohla bývať u nich a dom by sa predal. Ona s tým nesúhlasila, súrodenci
ju vyhnali z domu matky, vymenili zámky, telefóny jej matka nedvíhala. Súrodenci jej neoznámili, že
matka je v nemocnici. Ďalej uviedla, že je poberateľkou starobného dôchodku vo výške XXX,XX eur
mesačne. Keď jej matka napísala, že požaduje sumu XXX eur, ona jej ponúkla, že jej bude denne nosiť

obedy a začala jej nosiť potravinové a hygienické balíčky, ktoré zavesila na bránu, lebo dnu sa nevedela
dostať. Žalovaná taktiež uviedla, že sumu XXX eur od matky dostali všetci súrodenci a klamstvom je,
že na zuby obdržala X.XXX eur, keď asi pred X rokmi obdržala od matky XXX eur a táto jej povedala,
že brat si na zuby pýtal XXX eur a sestre dala peniaze na šaty. V závere podania žalovaná vzniesla
námietku premlčania, keď peniaze jej boli odovzdané XX.X.XXXX a žaloba bola podaná 28.7.2017, teda
po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

4. Splnomocnený zástupca žalobkyne v podaní z 10.1.2018 uviedol, že v zhode s názorom žalobkyne
konštatuje, že podaný odpor má zahmliť tú podstatu, že suma poskytnutá vo forme pôžičky alebo
potvrdenia - zmenky, bude vrátená matke v prípade choroby, ak to bude potrebné, ak to bude žiadať.
Žalobkyňa vo vysokom veku, zlomeninách ruky, bedrového kĺbu a interných ochoreniach najmä po roku

XXXX viacnásobne žiadala dcéru o vrátenie pôžičky lebo nevyhnutne potrebuje financie na údržbu
rodinného domu, výmenu kotla, vykurovacieho systému, okien a podobne. Žalovaná prestala s matkou
komunikovať, za X rokov matku navštívila maximálne dvakrát alebo trikrát, hoci od matky býva vo
vzdialenosti XXX metrov. K tvrdeniu žalovanej o premlčaní dlhu splnomocnenec žalobkyne uviedol, že
ide o účelový nezmysel lebo termín vrátenia nebol špecifikovaný.

5. Súd uznesením z 18.1.2018 zrušil odporom žalovanej napadnutý platobný rozkaz.

6. Po tom, ako na žiadosť žalovanej bol zrušený termín pojednávania z 26.4.2018, ktorý bol odročený
na 10.5.2018, z dôvodu, že žalovaná nemala vykázané doručenia predvolania na odročený termín

pojednávania, súd odročil uvedené pojednávanie na 14.6.2018. Na základe žiadosti žalovanej o
zabezpečenie policajnej ochrany od vstupu do budovy súdu, súd požiadal o súčinnosť príslušníkov ZVJS
a dňa 14.6.2018, za prítomnosti strán sporu, splnomocnenca žalobkyne a dvoch príslušníkov ZVJS,
otvoril pojednávanie.

7. Žalovaná v úvode pojednávania namietala voči zastupovaniu žalobkyne splnomocnencom A.. Z.. Š.
z dôvodu, že tento bude vypočutý ako svedok, preto v pojednávacej miestnosti nemôže sedieť.

8. Splnomocnenec žalobkyne uviedol, že žalovaná napriek viacerým a opakovaným výzvam nevrátila
žalobkyni požičanú sumu XXX eur, požičanie ktorých žalovaná osvedčila vlastnoručne podpísaným

potvrdením s tým, že pôžička bude jej matke, žalobkyni vrátená podľa potreby. Toto žalovaná nesplnila,
a preto bola žalobkyňa nútená podať vo veci žalobu. K námietke zastúpenia žalobkyne splnomocnenec
žalobkyne uviedol, že ide o legitímne zastúpenie jeho XX ročnej matky.

9. Žalobkyňa uviedla, že chce, aby jej bolo vrátených XXX eur.

10. Žalovaná uviedla, že nešlo o pôžičku. Zatelefonovala jej sestra, aby večer prišla k mame, že tam
budú všetci. Ona prišla a vtedy jej matka navrhla, že jej dá nejaké peniaze. Bola prekvapená a matky sa
pýtala, či jej nebudú chýbať. Matka odvetila, že jej peniaze dá, pôžička sa nespomínala. Matka povedala,
že jej chýbať nebudú, že už dala peniaze na oblečenie aj sestre žalovanej a peniaze dala aj bratovi

žalovanej. Suma XXX eur už bola pripravená a matka povedala, aby predsa len napísala papier, že jej
ona dáva peniaze. Tak na papier napísala text, ktorý jej nadiktovala mama. Keď sa matky pýtala, kedy
nastane - „že bude treba potom vrátiť“ - matka odpovedala, že nikdy. Matka mala v tom čase vysoký
nedoplatok na elektrinu a plyn a obávala sa vybrať peniaze z vkladných knižiek pod hrozbou pokuty
takéhoto výberu. Preto v prípade potreby finančnej pomoci, jej vtedy bolo treba vypomôcť finančne s

tým, že ona peniaze vráti, ak si bude môcť vybrať z vkladov. Žalovaná uviedla, že s tým súhlasila.
Peniazedostalazmaminhovlastnéhopodnetu,dalajejichdobrovoľne,nepýtalasiich,aleajtakjejkúpila
záclony, vankúše, kupovala jej kávu, potravinové a hygienické balíčky. Dokonca jej v minulosti kúpila
kožuch, na kúpu ktorého jej matka len čiastočne prispela. Mama nebola prinútená dať jej peniaze, samajej ich dala. Ona nemá voči matke žiadne nároky. Žiadnu ústnu, či telefonickú výzvu od matky nedostala.
Keďže súrodenci ju od matky odstrihli, s matkou korešpondovala písomne. A až vtedy v listoch sa začala
spomínať pôžička. K vznesenej námietke premlčania žalovaná uviedla, že pokiaľ malo byť požičané

XX.X.XXXX a žaloba mala byť podaná na súd XX.X.XXXX, premlčaným sa stal nárok žalobkyne 3 roky
od XX.X.XXXX, teda XX.X.XXXX.

11. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporné, že zo strany žalobkyne
došlo k finančnému plneniu v prospech žalovanej XX.X.XXXX vo výške XXX eur, sporný je dôvod tohto

plnenia a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou sa súdu javí byť žaloba podaná po
uplynutí premlčacej doby. Súd súčasne uviedol, že vo veci vykoná dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov.

12. Splnomocnenec žalobkyne v reakcii poukázal na skutočnosť, že v potvrdení sa uvádza, že sa
peniaze vrátia, keď bude matka chorá. Ďalej uviedol, že matka je skutočne veľmi chorá, je X rokov

opatrovaná, pričom dcéra, ktorá by jej mala vrátiť peniaze, sa o ňu nestará. Termín vrátenia je uvedený:
„vtedy, keď bude chorá“. Matka bola 2 krát v nemocnici so zlomeninou a výmenou kĺbu, operácia
žlčovodov a peniaze veľmi potrebovala. Premlčanie by prichádzalo do úvahy, keby lehota splatnosti
nebola určená: „keď bude chorá“.

13. Žalovaná ako návrh na doplnenie dokazovania uviedla, že pokiaľ sa v potvrdení uvádza - keď jej
bude treba - ona tvrdí, že matke netreba, lebo žalobkyňa predala rodinný dom so záhradou a zariadením
za X.XXX eur, kde len jeden obraz stojí X.XXX eur. Tieto nehnuteľnosti žalobkyňa predala svojej dcére,
pričom zabudli pripísať dve nuly, a preto dôkazom je predaj nehnuteľností. Navyše, žalobkyňa vybrala
bez jej súhlasu sumu X.XXX eur z jej vkladnej knižky, o čom sa dozvedela len teraz. Predala aj ďalšie

nehnuteľnosti. Matka peniaze má. Žalovaná žiadala preskúmať v katastri S. a H. T. zmluvy o predaji
nehnuteľností a preskúmať vkladné knižky, ktoré žalobkyňa má v SLSP, vo VUB, v Tatra banke za
obdobie posledných 5 rokov. Matka má a aj mala svoj vlastný dôchodok, aj vdovský a žalovaná uviedla,
že si myslí, že žalobkyňa tie peniaze až tak nepotrebuje. O tom, že matka bola v nemocnici, nemala
odkiaľ vedieť, oni jej to nepovedali. K tvrdeniu, že matka peniaze potrebovala žalovaná ďalej uviedla,

že robili veľkú oslavu v kaštieli, ktorá stála viac ako XXX eur , na ktorú nebola pozvaná a mala tam
zakázaný prístup. Navrhla vypočuť správcu kaštieľa, ktorý ju informoval, že rodina si neželá, aby tam
išla. V kaštieli bola ona prítomná ako sprievodkyňa.

14. V záverečnej reči splnomocnenec žalobkyne uviedol, že z Občianskeho zákonníka vyplýva, že

pôžička je záväzkový vzťah a treba ju vrátiť v dohodnutej lehote alebo na požiadanie, pričom forma nie
je predpísaná. Postačí aj ústna forma aj keď v danej veci ju majú potvrdenú v písomnej forme. Ďalej
uviedol, že žalobkyňa je chorá. Dokazovanie bolo vykonané obsiahle a jednoznačne je tu doklad. Pokus
obmedziť spôsobilosť matky bol, aby sa oddialilo vrátenie peňazí. Mama keď požičiava chcela vždy
vrátiť. Mama potrebuje 24 hodinovú starostlivosť, sestra M. u mamy spáva, on sa stará o lieky. Navrhol

žalobe vyhovieť.

Žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že chce, aby jej to vrátila.

Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že v danom prípade, nejde o vrátenie peňazí, lebo žalobkyňa má

peňazí dosť. Ide im o to, aby jej robili hanbu. Peniaze sa požičiavali jej bratovi. Keď matka niečo
potrebuje, nech jej povie čo, ona jej to kúpi. Sestra má nízky príjem, zomrel jej manžel a u matky býva
a stravuje sa. Dom bol prepísaný na sestru a teraz chcú ešte jej X/X.

15. Z podania žalobkyne z 11.8.2017 vyplýva, že táto žalovanú informovala, že vlastní X/X dedičstva

podľaLV,aabysamohlovysporiadaťtotojejvlastníctvo,vzáujmezrušeniapodielovéhospoluvlastníctva
dohodou, vyzvala žalovanú aby sa vyjadrila, ako sa chce dohodnúť so žalobkyňou a súrodencami Z.
a M.. Ide o X ha poľnohospodárskej pôdy. Súčasne žalobkyňa žalovanú vyzvala, aby sa vyjadrila,
kedy a ako jej vráti XXX eur, ktoré si požičala, či jednorázovou platbou poštou alebo sa to dorieši v
rámci zrušenia podielového spoluvlastníctva a vzájomne započítateľného vyrovnania. Ďalej žalobkyňa

žalovanej vytkla, že sa nestarala o tatu posledné roky, ani raz ho nenavštívila počas hospitalizácie,
a preto jej bol zrušený príspevok za opatrovanie otca. Súčasne žalobkyňa uviedla, že sa jej zhoršil
zdravotný stav a aj keď dohoda medzi súrodencami bola taká, že ako tri deti sa budú v starostlivosti
striedať, žalovanej vytkla, že si len poznačila do kalendára kedy a kto sa má o ňu (žalobkyňu) postarať,ale pomoc ktorú ona potrebovala žalovaná odmietala s tým, že ona ani doma nevarí a neupratuje.
Súčasne žalobkyňa žalovanej vytkla, že aj keď má kľúče od jej domu a brány cca X roky, žalovaná jej
nepomohla ani ju nenavštívila. Žalobkyňa v uvedenom podaní konštatovala, že v decembri XXXX, keď

bola hospitalizovaná, napriek tomu, že lekári žalovanú informovali, že žalobkyňu pustia na N. domov,
žalovaná zabudla, že sú N. a vôbec sa neozvala. Súčasne žalobkyňa žalovanej oznamovala, že bola
hospitalizovaná aj teraz v auguste. V nemocnici ležala XX dní a stále jej nie je dobre.

V podaní z 15.8.2018 s oslovením „Z.“ a podpisom „Z.“, sa okrem hodnotenia Z. a M. pisateľkou listu

spomína aj to, že pisateľka nikdy svoju časť po tatovi nepredá, bude ju užívať.

Žalobkyňa k žalobe pripojila aj fotokópiu listinného dôkazu, ktorého obsahom je rukou písaný text: Dňa
XX.X.XXXX mama dala Z. XXX eur a keď jej bude treba potom vrátiť keď bude chorá a nebude vládať
v primeranom termíne a na konci je nečitateľný podpis.

16. Súd v súlade s § 162 ods. 3 CSP rozhodol o zamietnutí návrhu žalovanej z 3.6.2018 na prerušenie
konania až do právoplatného skončenia konania o obmedzení spôsobilosti pani Z. Š., vedené Okresným
súdom Komárno pod sp. zn. 9Ps/43/2017/43, keď podľa názoru žalovanej jej matka nie je spôsobilá
konať vo veci a je silne ovplyvnená súrodencami. Súčasne žalovaná namietala proti zastupovaniu
žalobkyne jej bratom - A.. Z.. Š. aj z dôvodu, že matka nie je odkázaná, aby ju v konaní zastupovali.

Teda žalovaná na jednej strane spochybňuje spôsobilosť žalobkyne na právne úkony a na druhej strane
sama žalovaná konštatuje, že žalobkyňa, ktorá je jej matkou, nepotrebuje zastupovanie v konaní a v
prípade potreby zastupovania môže žalobkyňa, ktorej spôsobilosť žalovaná spochybňuje, požiadať o
zastúpenieCentrumprávnejpomoci.Súdpovzhliadnutížalobkynenapojednávanídňa14.6.2018nemal

pochybnosť o zachovaní spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, a preto návrh žalovanej na prerušenie
konania podľa § 164 CSP zamietol. Posúdenie spôsobilosti žalobkyne nič nemení na skutočnosti, že
žalovaná nepoprela tvrdenie žalobkyne, že dňa XX.X.XXXX žalovaná prevzala od žalobkyne XXX eur,
pričomnároknazaplatenieuvedenejsumyXXXeuržalovanoužalobkynijepredmetomdanéhosúdneho
konania.

17. Podľa § 657 OZ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania vzťah strán sporu posúdil ako záväzok zo zmluvy o

pôžičke, keď aj z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalovaná po tom, ako jej matka - žalobkyňa - dňa
XX.X.XXXX ponúkla sumu XXX eur, vyhotovila a podpísala písomné potvrdenie, obsahom ktorého je
nielen potvrdenie žalovanej o prevzatí sumy XXX eur, ale aj záväzok žalovanej peniaze vrátiť. Žalovaná
si napriek tomu peniaze odovzdané jej žalobkyňou ponechala. Preto je vylúčené, že by vzťah strán sporu
vzniknutý dňa XX.X.XXXX bolo možné posudzovať ako darovanie sumy XXX eur žalobkyňou žalovanej

podľa § § 628 OZ, najmä keď žalovaná uviedla, že žalobkyňa - matka žalovanej - sa pri odovzdávaní
peňazí žalovanej vyjadrila tak, že keď bude potrebné zaplatiť jej nedoplatok na energiách, vtedy bude
potrebovať finančnú výpomoc, teda platenie, pričom darovanie je charakteristické svojou bezplatnosťou.
Čiže žalovaná mala už XX.X.XXXX vedomosť o do úvahy prichádzajúcej finančnej hotovostnej potrebe
žalobkyne, bez ohľadu na dôvod takejto potreby.

19. Žalovaná síce navrhla v konaní vypočuť ako svedkov oboch jej súrodencov, bez uvedenia dôvodu ich
výsluchu, keď odovzdanie sumy a prevzatie sumy XXX eur medzi stranami sporné nebolo, ale žalovaná
súčasne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne uplynutím dňa XX.X.XXXX, keď
k plneniu zo strany žalobkyne došlo dňa XX.X.XXXX. Subjektom oprávneným dovolať sa premlčania

peňažného nároku je dlžník.

20. Podľa § 101 OZ, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne
považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná

žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená
osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo
nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby
nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to vlastnečasový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne
právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni non natae non
praescribur). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať

žalobu. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz
podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť (porovnaj Fekete, I.:
Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 496-498). Počiatok plynutia
premlčacej doby teda závisí od obsahu záväzku.

V prípade, že doba plnenia - splatnosť dlhu - nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia
doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Teda pre počiatok plynutia premlčacej doby je
v takom prípade rozhodujúci deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku dlhu. Vyplýva
to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo
aj vykonať. Tento názor je konštantný v staršej právnej teórii (porovnaj napríklad publikáciu Luby, Š.:
Slovenské všeobecné súkromné právo. 1 sväzok, Bratislava: Knižnica Právnickej jednoty 1941, str. 386,

v ktorej sa uvádza, že plynutie času pri premlčaní začína v prípade relatívnych právnych nárokov, t.j. aj
práva obligačného vtedy, ak sa stali splniteľnými, t.j. actio nata; „ak ale splatnosť závisí od vypovedania
pohľadávky veriteľom, potom začne premlčanie od okamžiku vzniku pohľadávky“, resp. publikáciu Luby,
Š.: Občianskoprávny nárok, Bratislava: Právnické štúdie 1958, str. 270), ale i v tej novšej (porovnaj
napríklad Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 498).

Rovnaký právny záver bola zaujatý aj v rozhodnutiach súdov - judikát R 28/1984 - rozhodnutie
bývalého Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz 99/1981 zo dňa 30.11.1981, podľa ktorého „ak nebola
doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom
po vzniku dlhu“. Na uvedenom názore zotrvala aj novšia rozhodovacia prax súdov - rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 25/2003 zo dňa 24.06.2003 publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (Zbierka) ako judikát R 91/2004,
podľa ktorého ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá
veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 OZ). Pre účely premlčania je preto významný prvý
objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby

deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 148/2004 zo dňa 16.12.2004, sp. zn. 4Cdo 66/2006 zo dňa
26.09.2007, ale aj najnavšie sp. zn. 3 Cdo 174/2016 z 10.11.2016, sp. zn. 7Cdo 1375/2015 z 23.8.2017,
8Cdo 24/2017 z 29.11.2017 ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. sp. zn. 33Cdo/2634/2008
zo dňa 28.01.2011, sp. zn. 28Cdo/2645/2006 zo dňa 22.11.2006, sp. zn. 33Odo/846/2006 zo dňa

24.07.2008, sp. zn. 33Cdo/2874/2007 zo dňa 26.05.2010, sp. zn. 23Cdo/5143/2008 zo dňa 26.03.2009,
sp. zn. 23Cdo/841/2009 zo dňa 18.05.2009 alebo sp. zn. 33Cdo/3986/2010 zo dňa 30.08.2012, ale aj
rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 3881/2009, ako aj v
literatúre - Eliáš, K. a kolektiv: Občanský zákoník, Velký akademický komentář, Linde Praha, a.s., str.
422.

21. Opačný názor na posudzovanú otázku plynutia premlčacej doby pri neexistencii dohody o
splatnosti dlhu zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 146/2008 zo dňa
31.07.2008, ktorý bol v novších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
174/2016 z 10.11.2016, sp. zn. 7Cdo 1375/2015 z 23.8.2017, 8Cdo 24/2017 z 29.11.2017 označený

za ojedinelý, pričom v uvedených rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že na
základe výsledku hlasovania prítomných členov občianskoprávneho kolégia bolo prijaté uznesenie, v
zmysle ktorého toto rozhodnutie (4 Cdo 146/2008) nemá byť publikované v Zbierke. Preto uvedené
nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje (len) názor senátu najvyššieho súdu, kým
rozhodnutia publikované v Zbierke predstavuje zovšeobecňujúci názor členov kolégia najvyššieho súdu.

22. Vznesenie námietky premlčania dlžníkom s poukazom na § 100 ods. 1 OZ spôsobuje, že premlčané
právo nemožno veriteľovi priznať. Ak je námietka premlčania právne opodstatnená, súd sa už nezaoberá
dôvodnosťou žaloby - R 29/1983 (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 82/2009, sp. zn. 2 Cdo 194/2011, sp. zn. 3 Cdo 231/2009, sp. zn. 3 Cdo 187/2013, sp. zn. 7

Cdo 305/2014).

23. V danom prípade splatnosť záväzku žalovanej zo XX.X.XXXX bola ponechaná na žalobkyňu ako
veriteľku (keď jej bude treba potom vrátiť). Preto súladne s judikatúrou (R 28/1984, R 91/2014), ale ajnázorom právnej teórie a aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 174/2016 z 10.11.2016, sp. zn. 7Cdo 1375/2015 z 23.8.2017, 8Cdo 24/2017 z 29.11.2017
(ako najvyššej súdnej autority - čl. 2 ods. 2 CSP) začala aj podľa názoru konajúceho súdu plynúť

všeobecná trojročná premlčacia doba v deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol,
teda dňa XX.X.XXXX, keď dlh žalovanej vznikol plnením žalobkyne dňa XX.X.XXXX a žalobkyňa mohla
už v nasledujúci deň (XX.X.XXXX) požiadať žalovanú o plnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať
splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto
významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto

bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (R 91/2004). Pokiaľ žaloba
v spore bola súdu doručená dňa XX.X.XXXX, bola doručená po uplynutí trojročnej premlčacej doby,
ktorá uplynula uplynutím dňa XX.X.XXXX (piatok), ako to uviedla aj žalovaná po vznesení námietky
premlčania. Vzhľadom na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd dôkazy navrhnuté
žalovanou - výsluch jej súrodencov, správcu kaštieľa v S., šetrenie v katastroch, zisťovanie pohybu na
účtoch žalobkyne - z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal a žalobu v celom rozsahu zamietol .

24. Žalovaná síce bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a tak by jej s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý jej súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal (§
257 CSP). Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval nielen úctyhodný vek žalobkyne, ktorá
dovŕšila deväťdesiat rokov, ale aj charakter sporu, v ktorom matka žaluje dcéru. Súd pri rozhodovaní

o náhrade trov konania zohľadnil tiež okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k súdnemu uplatneniu nároku,
ako aj procesný postoj žalovanej, ktorá na jednej strane (dôvodne) vzniesla námietku premlčania voči
peňažnému nároku svojej matky na zaplatenie XXX eur a na druhej strane v konaní žalovaná tvrdila, že
keď matka povie čo potrebuje, ona jej to kúpi, aj keď poznamenala, že matka tie peniaze nepotrebuje.
Procesne úspešná žalovaná dcéra žalobkyne, bývajúca v blízkosti svojej matky a v rovnakej obci (matka

žalovanej býva v rodinnom dome, ktorý je cez záhrady spojený s rodinným domom žalovanej), nielenže
nemala vedomosť o potrebe hospitalizácie svojej matky, ale nemala prejaviť ani záujem o to kam a v
akom stave bude jej matka - žalobkyňa - umiestnená po prepustení z nemocničnej liečby na Vianoce
roku XXXX, pričom ani počas hospitalizácie žalovaná žalobkyňu nenavštívila. Tieto zvláštne okolnosti
vzťahužalovanejksvojejmatke-žalobkyni-súdpovažujezavýnimočné, hodnéosobitnéhozreteľa,bez

ohľadu na príčinu zjavne narušených vzťahov pokrvných príbuzných. S poukazom na uvedené okolnosti
súd procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,

na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboliuplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.