Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227780
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114227780.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom Na M. 7, S., zastúpený spoločnosťou Y. kancelária SOPKO, s.r.o., IČO: 47 631
741, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému v 1. rade: P. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
O. 4, W. O., a žalovanej v 2. rade: O. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. S., obaja žalovaní zastúpení
spoločnosťou Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51 436 108, so sídlom Kapitulská 6,
Trnava, o zaplatenie 4.158,66 € (2.222,10 €), takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 3.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.158,66 €, úrok z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy 1.739,14 € od 7.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
2.222,10 € od 10.10.2014 do zaplatenia, a trovy konania.

2.
Prednesom pred súdom dňa 19.8.2015 žalobca -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadal
aby súd pripustil zmenu / rozšírenie jeho návrhu, nakoľko mu bolo doručené vyúčtovanie nákladov od
TT-KOMFORT za rok 2014 - rozšíril návrh o sumu nedoplatku vo výške 313,81 €, spolu s úrokom z
omeškania, ktorý žiada priznať vo výške 5,05% ročne od 21.8.2015 do zaplatenia.
Uznesením č. 37C/301/2014-72 zo dňa 21.8.2015 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom
znení: „Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

sumu 4.472,47 €, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.739,14 € od 7.6.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.222,10 € od 10.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 313,81 € od 21.8.2015 do zaplatenia, náhradu nákladov spočívajúcich
v poštovnom vo výške 3,60 €, a náhradu trov konania a právneho zastúpenia“.

3.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 11.4.2016 vzal žalobu v rozsahu 84,21 € späť.
O čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodol Rozsudkom č. 37C/301/2014-172 zo dňa 12.4.2017.

4.Po vyjadrení sa strán sporu k veci, po pojednávaniach konaných / vytýčených v dňoch 27.4.2015,
8.7.2015, 19.8.2015, 9.5.2016, 13.6.2016, 13.7.2016, 21.11.2016, 25.1.2017, 1.2.2017, 15.3.2017 a
12.4.2017, po výsluchu žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaných a ich právneho zástupcu, po

výsluch svedkov, a po oboznámení sa s predloženými dokladmi tunajší súd vydal dňa 12.4.2017
Rozsudok č. 37C/301/2014-172, ktorým
konanie v časti o zaplatenie sumy 84,21 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
21.8.2015 do zaplatenia zastavil,
žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.061,55 €, s úrokom z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.654,93 € od 8.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne
zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, a vo výške 5,05% ročne zo sumy 209,20 € od 21.8.2015
do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku návrh zamietol,
rozhodol že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Voči uvedenému rozsudku podal dňa 3.5.2017 odvolanie žalobca - v časti zamietnutého návrhu, v

rozsahu zamietnutia 2.222,10 €.
Krajský súd v Trnave Uznesením č. 25Co/140/2017-202 zo dňa 16.5.2018 rozsudok súdu prvého stupňa
v zamietajúcej časti v rozsahu sumy (náhrady škody) 2.222,10 € s príslušenstvom, a v časti o náhrade
trov konania zrušil, a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5.
Predmetom konania tak (po rozhodnutí odvolacieho súdu) ostalo rozhodnutie o uložení povinnosti
žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.222,10 €, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.222,10 € od 10.10.2014 do zaplatenia (teda v časti o

náhradu škody), a nahradiť mu trovy konania.
V časti o zastavení konania v časti sumy 84,21 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 21.8.2015 do zaplatenia, v časti o uložení povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 2.061,55 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.654,93 € od
8.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, a vo

výške 5,05% ročne zo sumy 209,20 € od 21.8.2015 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, a v časti zamietnutí žaloby v časti sumy 104,61 € (nedoplatok voči TT-
KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014 vo výške 209,20 € pôvodne vyčíslený vo výške
313,81 €, ktorý opravil žalobca na sumu 209,20 €, opomenul ho však vziať späť), rozsudok nadobudol
právoplatnosť.

Z uvedeného dôvodu sa súd už nebude zásadne zaoberať vyjadreniami a odôvodňovaním žaloby v
časti, ktorá sa týka skutočností ktoré už nie sú predmetom konania.

6.
Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 3.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.158,66 €, úrok z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.739,14 € od 7.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,15% ročne zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 2.222,10 € od 10.10.2014 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že žalobca ako prenajímateľ
so žalovanými ako nájomcami dňa 9.6.2012 uzatvoril Zmluvu o nájme bytu (Zmluva), ktorej predmetom

bol nájom bytu č. 14 nachádzajúci sa v bytovom dome so súp.č. XXXX na ulici Na M. X v Trnave; v
zmysle dohody o skončení nájmu zo dňa 7.8.2014 bol nájom ukončený dňa 17.8.2014. Počas užívania
bytu došlo podľa žalobcu k jeho značným poškodeniam, predovšetkým na podlahách, dverách, stenách,
kabeláži, nábytku, na rozbitých okenných tabuliach, svetlách a elektroinštalácii, a v značnom znečistení
bytu presahujúcom bežný rámec znehodnotenia, ktoré možno pri obvyklom užívaní bytu rozumne

očakávať - poškodenie bytu má za následok zníženie hodnoty bytu, a potrebu vynaloženia výdavkov na
uvedenie bytu do pôvodného stavu spolu vo výške 2.222,10 € - dlžná čiastka ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu nedoplatkov vo výške 1.936,56 €, náhradu škody spôsobenej na byte a na zariadení
bytu, a náhradu nákladov spojených s jeho uvedením do pôvodného stavu vo výške 2.222,10 €, náhradu
trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 318,18 € (žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu listami zo dňa 6.10.2014 zaslal žalovaným predžalobné výzvy, podľa ktorých by sa
žalobca v prípade mimosúdneho vyriešenia sporu uspokojil so sumou 4.000,00 €, žalovaní však na ne
nereagovali).K návrhu priložil žalobca zmluvu o nájme bytu zo dňa 9.6.2012 so súpisom zariadenia bytu a stavom
meradiel, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2013, a za
obdobie 1.1.2012 až 31.12.2012 s prílohou k vyúčtovaniu, faktúru za spotrebu elektriky za obdobie

31.8.2011 až 31.8.2012, a za obdobie 1.9.2012 až 26.8.2013, vyúčtovanie za spotrebu plynu za obdobie
19.12.2012 až 18.12.2013 s prílohou, žalobcom spísaný súpis poškodení bytu s vyčíslením nákladov
na opravy, súpis nedoplatkov vyhotovený žalobcom, list žalobcu - výzva zo dňa 25.7.2014, dohodu
o skončení nájmu zo dňa 7.8.2014, prehlásenie žalovaných zo dňa 20.7.2014, 3x list - predžalobná
výzva zo dňa 6.10.2014 s doručenkami pre žalovaných a dokladmi o neprevzatí zásielok, 1x CD-R s

fotografiami pôvodného stavu bytu a stavu po ukončení nájmu.

7.
Na pojednávaní konanom dňa 19.8.2015 právny zástupca žalobcu uviedol že v rámci mimosúdnych
rokovaní sa pokúšal o dohodu so žalovanými, žalobca zníži ním požadovaný nárok o približne 800,00
€, s čím však žalovaní nesúhlasia.

Na pojednávaní konanom dňa 19.8.2015 právny zástupca žalovaných uviedol že žalovaní neuznávajú
nárok ohľadne náhrady škody, nakoľko škodu nespôsobili.

8.
Súdsipresvojerozhodnutiezadovážilďalejvyúčtovanienákladovspojenýchsužívanímbytuzaobdobie

1.1.2014 až 31.12.2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa 10.6.2012 na úhradu sumy 380,00 €, 13ks
fotografií z doby užívania bytu žalovanými, fotografie bytu z doby pred začiatkom nájmu a po ukončení
nájomného vzťahu s doplnenými údajmi o dátume zhotovenia fotografií, vyjadrenie lekárky MUDr. Márie
Pokojnej o zdravotnom stave žalovanej v 2. rade.

9.
Prednesom pred súdom dňa 19.8.2015 žalobca -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadal
aby súd pripustil zmenu / rozšírenie návrhu o sumu nedoplatku vo výške 313,81 €, spolu s úrokom z
omeškania ktorý žiada priznať vo výške 5,05% ročne od 21.8.2015 do zaplatenia.
Uznesením č. 37C/301/2014-72 zo dňa 21.8.2015 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom

znení: „Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 4.472,47 €, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.739,14 € od 7.6.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.222,10 € od 10.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 313,81 € od 21.8.2015 do zaplatenia, náhradu nákladov spočívajúcich

v poštovnom vo výške 3,60 €, a náhradu trov konania a právneho zastúpenia“.

10.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
28.8.2015 v ktorom uviedli, že návrhom uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.158,66 €

a príslušenstva možno rozdeliť na dve samostatné, oddeliteľné časti, a to nedoplatok na službách
spojených s užívaním bytu vo výške 1.936,56 €, a náhradu škody spôsobenej na byte a zariadení bytu
a náhradu nákladov spojených s jeho uvedením do pôvodného stavu vo výške 2.222,10 €. Poukázali
na skutočnosť, že dohodou o skončení nájmu zo dňa 7.8.2014 bol síce nájom oficiálne ukončený ku
dňu 17.8.2014, reálne sa však žalovaní z bytu odsťahovali už ku dňu 20.7.2014, pričom v dohode o

skončení nájmu absentuje akákoľvek zmienka o poškodení bytu, resp. jeho zariadenia, alebo o náhrade
škody ktorú by mali žalovaní uhradiť (nakoľko žalovaní byt žiadnym spôsobom nepoškodili) - vymáhanie
údajného nároku z titulu náhrady škody je len špekulatívnym konaním žalobcu. Vo vzťahu k požadovanej
náhrade škody spôsobenej na byte a na zariadení a náhrade nákladov spojených s jeho uvedením do
pôvodného stavu žalovaní uviedli že obvinenia zo zničenia bytu a jeho zariadenia odmietajú, nakoľko

počas celej doby nájmu sa o byt starali a udržiavali ho, vykonávali opravy bytu a jeho zariadenia aj nad
rámec bežných, drobných opráv; pred odsťahovaním sa z bytu ku dňu 20.7.2014 byt poupratovali a
zanechali v riadnom stave, pričom po odovzdaní kľúčov od bytu žalobcovi sa už žalovaní do bytu dostať
nemohli. Na záver uviedli že sú ochotní uhradiť všetky preukázané nedoplatky, odmietajú však úhradu
nepodložených súm, najmä náhrady škody, nakoľko túto žalovaní nespôsobili.

K vyjadreniu priložili žalovaní návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 16.7.2015 a 3.8.2015, s podacími
hárkami, mailovú komunikáciu medzi právnymi zástupcami účastníkov.

11.Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
11.4.2016 v ktorom uviedol že odmieta skutkové (ničím nepreukázané) tvrdenia žalovaných, vníma
ich len ako ich účelovú snahu odďaľovať splnenie splatných záväzkov. Nie je pravdou, že by žalovaní

kedykoľvek navrhovali žalobcovi úhradu dlhu, a že by ho vyzývali k súčinnosti, takéto skutočnosti
navrhnutými svedkami nebude možné hodnoverne preukázať; naviac za súčinnosť v zmysle § 522
Občianskeho zákonníka sa považuje len taká súčinnosť, ktorá je nevyhnutná k splneniu dlhu, žalovaní
po celý čas disponovali kontaktnými údajmi na žalobcu a ním poverenú osobu, pričom mohli ktorékoľvek
z nich nakontaktovať za účelom splnenia dlhu, čo sa však nestalo - nárok na úrok z omeškania preto

považuje žalobca za daný. Žalobca so žalovanými písomnou dohodou zo dňa 7.8.2014 ukončili nájomný
vzťah k 17.8.2014. Na záver žalobca uviedol že trvá i na svojom nároku na náhradu škody spôsobenej
na byte.
K vyjadreniu priložil žalobca vyúčtovaciu faktúru za elektrinu vystavenú dňa 30.7.2014 (za obdobie
27.8.2013 až 25.7.2014), vyúčtovaciu faktúru za elektrinu vystavenú dňa 26.8.2014 (za obdobie
26.7.2014 až 22.8.2014).

12.
Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2016 právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že čo sa týka
návrhu v časti o zaplatenie nedoplatkov na tomto sa vedia zhodnúť.
Právny zástupca žalovaných uviedol že vyššie uvedené nedoplatky spolu vo výške 2.061,55 € žalovaní

uznávajú čo do výšky a dôvodu vzniku.
Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2016 žalovaný v 1. rade uviedol že so žalobcom ako prenajímateľom
boli problémy, nakoľko ak sa niečo v byte pokazilo bol nedostupný, nesnažil sa opravovať veci v byte
(napr. pokazený záchod a pod.).

13.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
18.8.2016 v ktorom uviedol že žalovaní počas doby nájmu byt poškodili predovšetkým na podlahách,
dverách, stenách, kabeláži, a nábytku, rozbili okenné tabule, svetlá a elektroinštaláciu, a byt znečistili v
rozsahu presahujúcom bežný rámec užívania, ktoré možno pri obvyklom užívaní bytu rozumne očakávať

- tým vyvolali náklady na uvedenie bytu do pôvodného stavu; žalobca si škodu vyčísľuje na sumu
2.222,10 €. Uvedené je zrejmé z fotografií, zo súpisu zariadenia bytu zo dňa 9.6.2012, a zo súpisu
ohodnotených škôd (vyhotovený žalobcom).

14.

Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
13.9.2016 v ktorom uviedli že návrh žalobcu uplatňovaný v konaní v časti týkajúcej sa náhrady škody
na byte a jeho zariadení spôsobenej údajne žalovanými odmietajú, nakoľko byt užívali riadne, a žiadnu
škodu v ňom nespôsobili, počas celej doby nájmu sa o byt starali a udržiavali ho, dokonca vzhľadom na
nečinnosť žalobcu ako prenajímateľa boli nútení realizovať aj opravy nad rámec bežných opráv.

15.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že predmetom
konania, ktorý ostáva sporný, je náhrada škody - a to jej vznik ako aj výška.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 právny zástupca žalovaných predložil fotografie z rôznych

stretnutí a osláv v byte, ktorými preukazuje že byt bol užívaný riadne, nebol nijakým spôsobom
znehodnotený, žalovaní sa o byt riadne starali, upratovali.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 žalobca uviedol že pri ukončení nájomnej zmluvy bol byt v
„katastrofálnom stave“ - boli poškodené steny, podlahy, porozbíjané okná, kľučky, v byte bol zápach
(pravdepodobne chovali v byte psa, ktorý vykonával potrebu pod vaňou). O stave bytu svedčia fotografie

ktorú sú priložené na CD-R (dátum vyhotovenia fotografií je zrejmý z metaúdajov).
Na otázku sudcu žalobca uviedol, že fotografie boli vytvorené koncom septembra 2014, niektoré však
mohli byť vyhotovené aj hneď ako mu žalovaní byt odovzdali. Odovzdanie kľúčov prebehlo tak, že
žalovaní hodili kľúče do schránky, osobne sa nestretli. V byte nechali žalovaní množstvo rozbitého
nábytku a iných vecí; ihneď po ukončení nájmu bola pozrieť na byt pani O.. Na ďalšiu otázku uviedol

že opravu bytu vykonával žalobca svojpomocne, za pomoci pani O., doklady na nákup materiálu na
opravu bytu nemá.
Uviedol ďalej že čo sa týka tečenia vody pod kuchynským drezom, poruchu žalobca opravil, následne
mu poruchu žalovaní nehlásili, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu podlahy. Čo sa týka poškodeniapráčky, táto bola funkčná - žalovaní s ňou pravdepodobne hýbali, čím prišlo k poškodeniu odtoku. Je tiež
možné že pri užívaní bytu prišlo k poškodeniu tesnenia okolo vane, následne mohlo dôjsť k pretekaniu
vody susedom.

Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 žalovaná v 2. rade uviedla že byt riadne užívali a starali
sa o neho; poukázala na skutočnosť že v byte sa vyskytli viaceré závady, napr. tečúce potrubie
pod kuchynským dresom, tečúce potrubie pod vaňou, pretekajúca práčka, čo spôsobovalo vytápanie
susedov a poškodenie podláh - na závady žalovaní upozornili žalobcu, tento ich však neodstránil
(odstránené boli následne žalovanými). Pokiaľ boli v byte žalovaní, žiadne poškodenia ako uvádza

žalobca(napr.rozbitésklá,vytrhanékľučky,poškodenéskrineapod.)savbytenenachádzali;bytopustili
koncomjúla2014,následnedobytuužneprišli.Vauguste2014žalovanýchprvýkrátkontaktovalžalobca
- oznámil že na byte sú nedoplatky, o žiadnych škodách nič nehovoril.
Ďalej uviedla že asi 3 mesiace pred ukončením nájmu si zaobstarali psa - čivavu, tento však bol stále
v ohrádke; vylučuje že by potrebu robil pod vaňu.

16.
Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2017 svedkyňa G. O. (osoba poverená žalobcom na preberanie
nájomného) na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že byt pred tým ako sa do neho nasťahovali
žalovaní bol užívania schopný, vynovený, bol vymaľovaný - v byte pred začiatkom nájmu neboli žiadne
zásadné poškodenia. Pri skončení nájmu (bola v byte cca. po týždni ako sa z neho odsťahovali žalovaní)

sa v ňom nachádzalo množstvo starých vecí ktoré tam nechali žalovaní, v byte bol neporiadok a
špina, boli zašpinené steny a zárubne, znečistená až zdevastovaná bola kuchynská linka a sporák,
medzi kuchyňou a obývačkou boli dve diery v stene (žalovaní tam mali mať zavesenú hojdačku), na
podlahe v kuchyni boli rozídené spoje medzi jednotlivými dielami, bola napučená od vody, v kúpeľni sa
nachádzala pleseň, v byte boli rozbité dve okná, mimoriadne znečistená bola záchodová misa, v kúpeľni

sa nachádzali psie výkaly. Do januára 2014 svedkyňa k žalovaným chodila pre nájomné (následne ho
platili prevodom na účet), a už v tej dobe bol byt špinavý a zanedbaný.
Na otázky právneho zástupcu žalovaných svedkyňa uviedla nikdy nevytýkala žalovaným neporiadok a
špinu v byte.
Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2017 svedok D. X. (sused) na otázky právneho zástupcu žalobcu

uviedol že u žalovaných sa bol dva až tri krát sťažovať, a to z dôvodu búchania na podlahy v neskorších
večerných hodinách (po sťažnostiach nájomníci stíchli), a v súvislosti s vytopením - vytopenie bolo
spôsobené prasknutým ventilom na práčke a netesnosťou vane.
Na otázky sudcu svedok uviedol že, keď skúmal poruchu na vani žiadne výkaly alebo zvieracie
exkrementy sa pod ňou nenachádzali (bolo to však na začiatku nájmu). Po odsťahovaní sa žalovaných

z bytu ho žalobca zavolal sa do bytu - bola poškrabaná podlaha, v byte bola špina (vrátane kuchyne
a záchodu), znečistené steny, na dverách bola zavesená hojdačka, v jednej izbe bolo poškodené okno
(akoby bolo opálené), kuchynská linka bola špinavá a mastná.
Napojednávaníkonanomdňa1.2.2017svedokP.Q.(kamarátžalovaných)naotázkyprávnehozástupcu
žalovaných uviedol že v priebehu celého obdobia keď žalovaní bývali v byte, k nim chodil na návštevy

asi tri až štyrikrát za mesiac, zdržal sa polhodinu až hodinu. Pri návštevách v byte bolo čisto, pretože
žalovaná v 2. rade bola chorá a museli stále upratovať, v byte nič nebolo poškodené. Svedok bol
prítomný pri tom ako sa žalovaní sťahovali z bytu, pri sťahovaní žalovaná v 2. rade s jej matkou byt
upratovali. Počas bežných návštev svedok nezaregistroval žiadne poškodenia alebo neporiadok, byt bol
v stave ako to býva v bežných domácnostiach. V kúpeľni pretekala po nasťahovaní sa žalovaných do

bytu vaňa (chýbal na nej silikón), nezaregistroval zápach žiadnych exkrementov, záchod bol v dobrom
stave.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol že bol aj v kuchyni, obývačke a v kúpeľni so
záchodom (opísal zariadenie a interiér bytu).
Na otázky sudcu svedok uviedol že pri sťahovaní neboli v byte žiadne škody, nevidel rozbité okná, steny

neboli mastné ani extrémne zašpinené, neboli poškodené, nevidel v byte hojdačku alebo diery po nej.

17.
Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017 svedkyňa H. F. P. (matka žalovanej v 2. rade, bývala so
žalovanými v byte) na otázky právneho zástupcu žalovaných uviedla že byt bol udržiavaný v čistote,

nakoľko žalovaná v 2. rade trpí cystickou fibrózou, a je potrebné aby sa zdržiavala vo veľmi čistom
prostredí - byt bol čistený silnými dezinfekčnými prostriedkami, napr. toaleta minimálne raz za mesiac
kyselinou chlorovodíkovou, a takisto podlahy a sanita v kúpeľni. Pri odsťahovaní nebol byt žiadnym
spôsobom poškodený, žalovaní spolu so svedkyňou ho poupratovali. Žalobca chodil osobne do bytu razza mesiac po dobu 2 rokov, chodil do kuchyne, chodil s priateľkou ktorá používala toaletu aj kúpeľňu -
nikdy sa ani jeden z nich nesťažoval na znečistenie bytu.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla že v byte sa zdržiavali aj zvieratá, a to zajac

(bol v klietke), mačka po dobu približne dvoch týždňov, malý pes (čivava), a akváriová rybička - zvieratá
v byte nikdy neboli spolu. Uviedla že v byte nebola inštalovaná hojdačka. Pri vypratávaní bytu ostala
v ňom chladnička a akvárium, byt nebol nijakým spôsobom poškodený, okrem dochytaných stien, a v
kuchyni bola pod umývadlom vydutá podlaha, nakoľko kvapkala voda (žalobcu na problém upozorňovali,
tento vadu však neprišiel opraviť).

Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017 svedok Y. M. (bývalý partner matky žalovanej v 2. rade) na
otázky právneho zástupcu žalovaných uviedol, že do predmetného bytu chodil niekoľkokrát za týždeň
(bývala v ňom jeho maloletá dcéra, ktorú chodil navštevovať), pri návštevách sa zdržiaval vo všetkých
priestoroch bytu - podľa svedka byt nebol poškodený, nebolo poškodené ani zariadenie, byt nebol
špinavý, byt bol bežne užívaný; pri sťahovaní stav bytu bol zhruba taký ako keď sa doň žalovaní
nasťahovali, bol uprataný.

Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok nevedel akej farby boli obkladačky v kúpeľni, nevedel či
WC bolo oddelené od sprchy, nevedel popísať kuchynskú linku, podľa svedka v byte neboli chované
žiadne zvieratá (prešiel viacero podnájmom, nevie si spomenúť v ktorom podnájme akej farby boli
obkladačky, resp. vybavenie). Pri sťahovaní v byte nebolo žiadne poškodenie, neboli rozbité okná, v
stenách neboli diery ani poškodené veraje, v byte sa nikdy nenachádzala hojdačka.

18.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. 11Co/124/2017-46 zo dňa 5.6.2018 uviedol, že z ods.
17 odôvodnenia prvého rozhodnutia nie je možné zistiť ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tým,
že väčšina fotografií dokumentujúcich stav bytu po odchode žalovaných bola vyhotovená s odstupom

pár dní (v dňoch 25. až 31.7.2014), pričom v konaní nevyšlo najavo že by bol byt v tomto období
niekým užívaný. Pokiaľ sa súd odvoláva na výpovede svedkov Q., F. a M., z odôvodnenia rozsudku nie
je zrejmé ako sa vysporiadal s tým, že ich výpovede o stave bytu sú v rozpore s tým, ako jeho stav
dokumentujú predložené fotografie; na druhej strane proti výpovedi uvedených svedkov stoja výpovede
svedkov O. a X., ktorí potvrdzujú stav bytu ako je na fotografiách (v tejto súvislosti súd prvej inštancie

ani hlbšie nevyhodnotil relevantnosť výpovedí svedkov Q., F. a M., ktorých pozorovacie schopnosti
vo vzťahu k jednotlivostiam okolia boli spochybnené, keď pri svojej výpovedi nevedeli bližšie popísať
dispozíciu bytu, jeho vybavenie). Ďalej odvolací súd vytkol súdu prevej inštancie, že bez bližšieho
vysvetlenia uzavrel, že ani poškodenia sa nedajú považovať za opotrebenie výrazne presahujúci bežný
rámec užívania bytu. Z fotografií dokumentujúcich stav bytu pred jeho odovzdaním žalovaným je zrejmé,

že byt bol vo dobrom stave, uprataný, riadne vybavený - stav bytu je diametrálne odlišný od stavu
bytu na fotografiách po odchode žalovaných; pri posudzovaní primeranej miery opotrebenia bytu je
pritom nevyhnutné zohľadniť tiež dĺžku užívania bytu žalovanými cca. dva roky a účel, na ktorý bol
byt prenechaný (na rodinné bývanie). Súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil prečo vymenované
poškodenia za daných okolností prípadu považuje za opotrebenie predmetu nájmu v rámci jeho bežného

užívania zodpovedajúce obvyklému opotrebeniu.

19.
Žalovaní sa vo veci po rozhodnutí odvolacieho súdu vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho
zástupcu- podaním došlým dňa 18.10.2018 v ktorom uviedli že odvolací súd nevytkol súdu prvej

inštancie pochybenia vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu ani neprávne právne posúdenie veci,
ale nepreskúmateľnosť rozhodnutá, nedostatočné odôvodnenie; odvolací súd nenaznačil nesprávne
právne posúdenie, nedostatky v zisťovaní skutkového stavu. Poukázali na skutočnosť, že sám žalobca
pripustil existenciu poškodení bytu už v čase pred / počas užívania, niektoré poškodenia mali
charakterpoškodeníobjektívnespôsobenýchbežnýmužívaním,nakoľkosajednaloostaršiezariadenie.

Svedkovia vypočutí na podporu tvrdení žalobcu síce opisujú stav bytu po odsťahovaní sa žalovaných,
ich výpovede však nepreukazujú kto, kedy a ako spôsobil škodu; naopak svedkovia vypočutí na podporu
tvrdení žalovaných mali priamu vedomosť o stave bytu (to že si nepamätajú detaily ohľadom farieb
a dispozície bytu je vzhľadom na časový odstup logické a bežné). Fotografie predložené žalobcom
neboli získané priamo zo zariadenia ktorým boli vyhotovené, čím nie je preukázaná ich hodnovernosť

a autentickosť, a najmä časová a miestna totožnosť s tvrdeniami žalobcu. Poukázali na skutočnosť,
že žalovaná v 2. rade trpí závažným ochorením, cystickou fibrózou, pričom takéto ochorenie vyžaduje
okrem iného svedomitý prístup k čisteniu a dezinfekcii domácnosti - pokiaľ by žalovaná v 2. rade mala žiť
v domácnosti so stavom aký opisuje žalobca, malo by to pre ňu fatálne následky (čo podporuje doterajšietvrdenia žalovaných). Nie je tiež zrejmé ako žalobca vyčíslil škodu, žalobcom neboli predložené žiadne
dôkazy, ktoré by umožnili vyhodnotiť výšku škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku poklesu hodnoty
nehnuteľnosti - vykonanie znaleckého dokazovania je preto nadbytočné, a vylúčené.

20.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je
relevantné, či túto spôsobili osobne žalovaní alebo iné osoby, ktoré sa dostali do predmetu nájmu počas
trvania nájmu - žalovaní ako bývalí nájomcovia zodpovedajú za škodu na predmete nájmu počas trvania

nájmu okrem prípadov tzv. vyššej moci, o ktoré v tomto prípade nešlo. Existencia škody bola objektívne
doložená fotografiami bytu, ktoré boli vyhotovené tak pred začiatkom nájmu, ako i krátko po ukončení
nájmu (bolo doložené s dohľadateľným dátumom vyhotovenia); poškodenie bytu bolo dokladované aj
svedeckou výpoveďou G. O. a D. X., výpovede svedkov navrhnutých žalovanými nie sú hodnoverné,
nakoľkosvedkovianapriektvrdeniamžesamalivpredmetnombytenachádzať,nevedeliopísaťvizuálnu
stránku bytu. Podľa žalobcu poškodenia (zachytené na fotografiách) neboli len bežným opotrebením

bytu. Z uvedeného má žalobca za preukázané že škoda na byte vznikla, a nešlo o bežné opotrebenie.
Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol že prvé rozhodnutie okresného súdu považujú
za vecne správne - žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť konania žalovaných a príčinnú súvislosť so vznikom škody
nepreukazujú fotografie, ktoré neboli vyhotovené tesne po opustení bytu žalovanými. Vzhľadom na to,

že žalobca nepreukázal podmienky vznik zodpovednosti za škodu, návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania ohľadom výšky škody sa javí ako nehospodárny.

21.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu, výsluchom

žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaných a ich právneho zástupcu, výsluchom svedkov G. O., D.
X., P. Q., H. F. Malovcovej, a Y. M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedeným vyššie, ako aj
oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:
Od 9.6.2012 užívali žalovaní (ako nájomcovia) na základe Zmluvy o nájme bytu byt nachádzajúci sa na
ulici Na M. č. X v S., ktorého vlastníkom (ako prenajímateľ) je žalobca; byt bol žalovanými vyprataný

najneskôr dňa 20.7.2014 (nájomná zmluvy bola ukončená na základe Dohody o skončení nájmu zo dňa
7.8.2014); byt bol teda žalovanými ako nájomcami užívaný dva roky a 41 dní.
Žalobca žiadal o priznanie náhrady škody a „náhrady nákladov spojených s uvedením bytu do
pôvodnéhostavu“vovýške2.222,10€-návrhvtejtočastinepodložilžiadnymidokladmi(napr.faktúrami,
pokladničnými blokmi a pod.); požadovaná suma bola určená na základe vlastného vyčíslenia žalobcu

(vlastná práca, odhad hodnoty materiálov a pod.).
K preukázaniu stavu bytu po odsťahovaní sa žalovaných žalobca doložil fotografie (na č.l. -145 až
160-), ktoré však neboli zhotovené bezprostredne po odsťahovaní sa žalovaných z bytu (prvé fotografie
boli zhotovené 8 dní po odsťahovaní sa žalovaných, ďalšie fotografie v priebehu nasledujúcich dvoch
mesiacov); naviac fotografované boli iba detaily bytu, ktoré nebolo možné stotožniť s bytom samotným

(teda nie je bezpečne zrejmé že boli vyhotovené v predmetnom byte). Z fotografií predložených
žalovanými (na č.l. -125 až137-) je zrejmé, že byt bol udržiavaný, čistý, bez zrejmých poškodení -
fotografie však nie sú časovo identifikovateľné.
Podľa svedeckých výpovedí svedkov P. Q., H. F. P. a Y. M. byt pri vyprataní žalovanými bol v dobrom
stave, bez poškodení uvádzaných žalobcom, toto tvrdili i samotní žalovaní. Podľa svedeckých výpovedí

svedkov G. O. a D. Saba bol byt poškodený, čo tvrdil aj samotný žalobca; uvedení svedkovia však
neuvádzajú také poškodenia alebo opotrebenie takého rozsahu, ktoré by prekračovalo rámec bežného
užívania.
F. správy P.. Márie Pokojnej zo dňa 28.2.2017 je žalovaná v 2. rade liečená s diagnózou cystická fibróza
- pri tejto diagnóze je potrebné prísne dodržiavanie hygieny prostredia.

22.
Žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to pribratie do konania znalca, ktorý by určil hodnotu poškodenia
predmetného bytu po tom, ako žalovaní ukončili nájom, resp. by určil hodnotu prác a opráv v súvislosti
s uvedením bytu do pôvodného stavu - tento dôkaz súd nevykonal, a to s ohľadom na skutočnosť, že

podľa názoru súdu nie sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady škody, preto vykonanie takéhoto
dôkazu by nemalo pre súd žiadnu hodnotu, a bolo by nehospodárne a procesne neefektívne; iba súd
rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (§ 185, ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda
povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené stranami sporu či ich zástupcami.23.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v
stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

24.

Podľa R 55/1971 (s. 51): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Za inú škodu možno považovať ujmu
spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to dalo očakávať.

25.

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, keď
dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu
ktorý škodu spôsobil (škodca) ju nahradiť, a právo subjektu ktorému bola škoda spôsobená (poškodený)
uplatniť právo na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti
možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti

(spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom), vznik škody (ujma
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou (táto musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať), a zavinenie (znamená vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode).
Skončením nájmu vzniká nájomcovi povinnosť vrátiť prenajatú vec - stav veci musí zodpovedať

dojednanému spôsobu užívania, resp. musí sa vrátiť v stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

26.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu (v zostávajúcej časti, ktorá ostala
predmetom konania po predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu - teda o

zaplatenie sumy 2.222,10 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody) nie je možné vyhovieť.
Prvýmdôvodomprezamietnutienávrhuvtejtočastibolaskutočnosť,žežalobca(naktoromjednoznačne
spočívalo dôkazové bremeno) nedokázal bezpečne a bezpochybne preukázať jeden zo základných
predpokladov pre priznanie náhrady škody, a to protiprávne konanie žalovaných z ktorého mala
škoda vzniknúť. Žalovaní sa totiž z bytu odsťahovali najneskôr dňa 20.7.2014, pričom podľa ich

tvrdení, ale aj podľa tvrdení troch v konaní súdom vypočutých svedkov (P. Q., H. F. P. a Y. M.) byt
zanechali v stave, ktorý nekorešponduje so stavom ako ho popisuje žalobca, keď byt bol podľa svedkov
zbežne poupratovaný, neboli v ňom poškodenia závažného charakteru. A. podľa svedeckých výpovedí
svedkov G. O. a D. X. byt bol poškodený, čo tvrdil aj samotný žalobca. Proti sebe tak stoja tvrdeniažalobcu a žalovaných, v pomyselnom pomere 2 + 1 ku 3 + 2 v prospech tvrdení žalovaných, čo súd
nemohol neakceptovať. Naviac svedkovia P. Q. („pri návštevách v byte bolo čisto ... v byte nič nebolo
poškodené“, „pri sťahovaní žalovaná v 2. rade s jej matkou byt upratovali“, „počas bežných návštev

svedok nezaregistroval žiadne poškodenia alebo neporiadok“, „pri sťahovaní neboli v byte žiadne škody,
nevidel rozbité okná, steny neboli mastné ani extrémne zašpinené, neboli poškodené, nevidel v byte
hojdačku alebo diery po nej“), H. F. P. („byt bol udržiavaný v čistote, nakoľko žalovaná v 2. rade trpí
cystickou fibrózou, a je potrebné aby sa zdržiavala vo veľmi čistom prostredí“, „pri odsťahovaní nebol
byt žiadnym spôsobom poškodený, žalovaní ho poupratovali“, „pri vypratávaní ... byt nebol nijakým

spôsobom poškodený, okrem dochytaných stien, a v kuchyni bola pod umývadlom vydutá podlaha“)
a Y. M. („byt nebol poškodený, nebolo poškodené ani zariadenie, byt nebol špinavý, byt bol bežne
užívaný; pri sťahovaní stav bytu bol zhruba taký ako keď sa doň žalovaní nasťahovali, bol uprataný“, „pri
sťahovaní v byte nebolo žiadne poškodenie, neboli rozbité okná, v stenách neboli diery ani poškodené
veraje, v byte sa nikdy nenachádzala hojdačka“) do bytu nielen chodili počas doby jeho užívania
žalovanými, ale hlavne boli pri sťahovaní sa / opúšťaní bytu žalovanými a potvrdili, že byt netrpel

žiadnymi závažnejšími nedostatkami resp. poškodeniami. V tejto súvislosti súd uvádza, že nepovažuje
za spochybnené a nedôveryhodné svedectvo Y. M. (ako na to poukazuje právny zástupca žalobcu) len
preto, že si nepamätá detaily ohľadom farieb kachličiek v kúpeľni alebo dispozíciu toalety - pre odstup
časujenepresnosťvovnímaníniektorýchdetailovnormálnaabežná.Čosatýkažalobcompredložených
fotografií ktoré majú preukazovať stav bytu po jeho opustení žalovanými súd uvádza, že tieto neboli

zhotovené bezprostredne po odsťahovaní sa žalovaných z bytu (prvé fotografie boli zhotovené 8 dní
po odsťahovaní sa žalovaných, ďalšie fotografie v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov), a naviac
fotografované boli iba detaily, ktoré nebolo možné stotožniť s bytom samotným - nie je bezpečne zrejmá
časová ani miestna súvislosť vyhotovenia fotografií s predmetným bytom a jeho stavom v čase po
odsťahovaní sa žalovaných z neho. Súd sa zároveň zaoberal aj zhodnotením fotografií predložených

žalovanými z ktorých je zrejmé, že byt bol počas doby ako ho užívali udržiavaný, čistý, bez zrejmých
poškodení - je však pravdou že z týchto fotografií nie je zrejmý dátum ich vyhotovenia. Napokon, v
prospech tvrdení žalovaných o riadnom užívaní, o udržiavaní a čistote (teda o stave) bytu svedčí aj
tvrdenie žalovanej v 2. rade (potvrdené správou MUDr. Márie Pokojnej zo dňa 28.2.2017), že žalovaná
v 2. rade je liečená s diagnózou cystická fibróza, keď pri tejto diagnóze je potrebné prísne dodržiavanie

hygienyprostredia.Nesúladstvrdenímžalobcuopoškodeníbytužalovanýmijezrejmýajsoskutočnosti,
že v dohode o skončení nájmu bytu, ktorú uzavreli strany sporu dňa 7.8.2014, absentuje akákoľvek
zmienka o poškodení bytu, resp. jeho zariadenia, alebo o požiadavke na náhradu škody, ktorú by
mali žalovaní uhradiť (žalobca žalovaným iba oznámil že na byte sú nedoplatky, o žiadnych škodách
nehovoril) - súdu nie je zrejmé, prečo žalobca už vtedy (teda 19 dní po opustení bytu žalovanými, a 11 dní

po zhotovení prvých fotografií) neupozorňoval na stav bytu, neavizoval požiadavku na jeho opravu alebo
uvedenie do pôvodného stavu, resp. na náhradu škody. Z uvedených dôvodov zostali pochybnosti súdu
o žalobcom tvrdených poškodeniach bytu žalovanými - tieto mal odstrániť žalobca, nakoľko dôkazové
bremeno (ako je to uvedené už vyššie) spočívalo na jeho strane; za takejto situácii sa potom žalobca s
preukazovanímzavineniažalovanýchzaúdajnespôsobenúškodudostaldodôkazovejnúdze(návrhyna

vykonanie ďalšieho dokazovania už nenavrhoval aj napriek konštatovaniu súdu, že nemá za preukázané
poškodenie bytu priamo žalovanými), ktorú musel súd vyhodnotiť v jeho neprospech / v prospech
žalovaných.
Ďalším dôvodom prečo súd návrh v časti náhrady škody zamietol (aj ak by sa -v rovine teoretickej-
došlo k záveru, že poškodenie bytu spôsobili žalovaní) bola skutočnosť, že nebolo preukázané také

poškodenie bytu žalovanými (ako nájomníkmi), ktoré by sa vymykalo pojmu „obvyklého opotrebovania“
predmetu nájmu - bytu. Podľa svedkov P. Q., H. F. P. a Y. M. neboli v byte pri jeho opustení žalovanými
žiadne závažnejšie poškodenia, svedkovia G. O. a D. X. uviedli že po skončení nájmu (boli v byte cca. po
týždni ako sa z neho odsťahovali žalovaní) sa v ňom nachádzali staré veci ktoré tam nechali žalovaní, v
byte bol neporiadok a špina, boli zašpinené steny a zárubne, znečistená bola kuchynská linka a sporák,

na podlahe v kuchyni boli rozídené spoje medzi jednotlivými dielami, v kúpeľni sa nachádzala pleseň, v
byte boli rozbité dve okná, znečistená bola záchodová misa, v kúpeľni sa nachádzali psie výkaly - zrejmý
nesúlad vo svedeckých výpovediach súd vyriešil už v odseku vyššie. Čo sa týka žalobcom predložených
fotografií súd ich hodnotí nasledovne:
fotografie na č.l. -145-

ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
pravá horná zobrazuje chladničku oblepenú samolepkami - nejedná sa o poškodenie zariadenia ako
takého (o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“ by sa jednalo napr. v prípade devastácie
zariadenia, ktoré by spôsobilo jeho nefunkčnosť),ľavá stredná zobrazuje zdvihnutú lištu podlahy - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade vytrhnutia alebo
odstránenia lišty),

pravá stredná zobrazuje zatečenie plafónu - uvedený stav nemohli spôsobiť nájomníci predmetného
bytu, ale asi vznikol vytopením z horného bytu,
ľavá spodná zobrazuje špáry medzi prvkami podlahy - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade vytrhnutia alebo
odstránenia podlahy),

pravá spodná zobrazuje dva háky zapustené do steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ (o také by sa jednalo napr. v prípade väčších dier v stene),
fotografie na č.l. -146-
ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
pravá horná zobrazuje nefunkčný ovládač žalúzií - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“ by

sa jednalo napr. v prípade odtrhnutia žalúzií, ich polámania a pod.),
ľavá stredná zobrazuje rozbitú / prasknutú časť jednej tabuľky spodného okna na balkónových dverách -
nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také
by sa jednalo napr. v prípade kompletného alebo rozsiahleho vybitia skla),
pravá stredná zobrazuje plynový sporák - nie je zrejmé poškodenie tohto zariadenia,

ľavá spodná zobrazuje chýbajúce tiahlo na skrinke - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by chýbali
celé dvierka),
pravá spodná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
fotografie na č.l. -147-

ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
ľavá stredná zobrazuje znečistený digestor - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie,
ľavá a pravá spodná zobrazujú znečistenú rúru na sporáku - nejedná sa o poškodenie presahujúce

„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie,
fotografie na č.l. -148-
ľavá a pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie sa má jednať,
ľavá stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
pravá stredná zobrazuje opadanú omietku pri okennom ráme - nejedná sa o poškodenie presahujúce

„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky,
spodná zobrazuje pokreslené žalúzie a znečistený okenný rám - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade odtrhnutia
žalúzií, ich úplného zničenia),
fotografie na č.l. -149-

ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie sa má jednať,
pravá horná zobrazuje prasknuté sedátko na toalete - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade úplného polámania
sedátka, resp. ak by chýbalo),
ľavá stredná zobrazuje chýbajúci kryt na svietidle - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé

opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky,
ľavá spodná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
pravá spodná stredná zobrazuje rozbitú / prasknutú časť okna - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade
kompletného alebo rozsiahleho vybitia skla),

fotografie na č.l. -150-
ľavá horná zobrazuje lepiacou páskou prichytený vypínač - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by
vypínač úplne chýbal),
pravá horná zobrazuje chýbajúcu časť mechanizmu kľučky dverí - nejedná sa o poškodenie presahujúce

„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by
kľučka bola úplne rozbitá, resp. ak by chýbala),ľavá stredná zobrazuje elektrickú zásuvku uvoľnenú zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by
zásuvka úplne chýbala),

pravá stredná zobrazuje pokreslené žalúzie a znečistený okenný rám - je totožná so spodnou z č.l. -148-,
spodná zobrazuje znečistené okraje vane - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“
počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie,
fotografie na č.l. -151-
horná zobrazuje znečistené okraje vane - je totožná so spodnou z č.l. -150-,

stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie sa má jednať,
pravá spodná zobrazuje olúpané zrkadlo - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“
počas doby užívania bytu dva roky,
stredná spodná zobrazuje znečistenie okraja vane - je totožná so spodnou z č.l. -150-, nejedná sa o
poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky,
pravá spodná zobrazuje znečistenie dlažby - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé

opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie,
fotografie na č.l. -152-
ľavá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
pravá horná zobrazuje ohnutú lištu na žalúziách - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by žalúzie boli

úplne vytrhané, resp. by chýbali),
ľavá stredná zobrazuje roztrhnutý roh čalúnenia taburetky - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade zlomenia,
resp. úplného zničenia zariadenia),
pravá stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,

ľavá, stredná a pravá spodná zobrazuje znečistenie dvierok na skrinkách a šuplíkoch - nejedná sa o
poškodeniepresahujúce„obvykléopotrebenie“počasdobyužívaniabytudvaroky,jednásaoznečistené
zariadenie,
fotografie na č.l. -153-
ľavá horná zobrazuje odlepenú kryciu lištu - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“

počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by lišta bola zlomená, resp.
úplne vytrhaná, resp. by chýbala),
pravá horná zobrazuje odštiepenie z dverí pri otváracom mechanizme - nejedná sa o poškodenie
presahujúce „obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v
prípade zlomenia dverí alebo diery v nich),

ľavá druhá a tretia z vrchu - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
ľavá spodná zobrazuje znečistenie elektrického ohrievača - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené zariadenie,
pravá spodná zobrazuje elektrickú zásuvku uvoľnenú zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by

zásuvka úplne chýbala),
fotografie na č.l. -154-
pravá horná zobrazuje elektrickú zásuvku uvoľnenú zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by
zásuvka úplne chýbala),

stredná horná zobrazuje odštiepenie z dverí - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade zlomenia dverí
alebo diery v nich),
ľavá druhá z vrchu zobrazuje chýbajúci kryt na svietidle - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky,

pravá stredná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
ľavá tretia z vrchu - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
ľavá spodná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
pravá spodná zobrazuje čiastočne uvoľnenú garnížu zo steny - nejedná sa o poškodenie presahujúce
„obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by

garníža bola zlomená, resp. úplne vytrhaná, resp. by chýbala),
fotografie na č.l. -155-všetky fotografie zobrazujú škrabance na podlahe - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa jednalo napr. v prípade ak by podlaha
bola polámaná, resp. vytrhaná, resp. by chýbala),

fotografie na č.l. -156-
ľavá a pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,
ostatnéfotografiezobrazujúškrabanceapreliačinynapodlahe,ašpárymedziprvkamipodlahy-nejedná
sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa
jednalo napr. v prípade ak by podlaha bola polámaná, resp. vytrhaná, resp. by chýbala),

fotografie na č.l. -157 a 158-
všetky fotografie zobrazujú škrabance a preliačiny na podlahe, a špáry medzi prvkami podlahy - nejedná
sa o poškodenie presahujúce „obvyklé opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky (o také by sa
jednalo napr. v prípade ak by podlaha bola polámaná, resp. vytrhaná, resp. by chýbala),
fotografie na č.l. -159-
ľavá a pravá horná - nie je zrejmé o aké poškodenie a čoho sa má jednať,

ľavá a pravá stredná zobrazujú znečistenie dlažby - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistenú dlažbu,
spodná zobrazuje znečistenie priestoru pod vaňou - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené priestory,
fotografie na č.l. -160-

všetky fotografie zobrazujú znečistenie stien - nejedná sa o poškodenie presahujúce „obvyklé
opotrebenie“ počas doby užívania bytu dva roky, jedná sa o znečistené steny.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebolo preukázané také poškodenie bytu žalovanými (ako
nájomníkmi), ktoré by sa vymykalo pojmu „obvyklého opotrebovania“ predmetu nájmu (bytu) - v konaní
nebola totiž preukázané taká miera poškodenia, ktorá by výrazným spôsobom presahovala rozumnú

mieru rizika a očakávania pri takej činnosti, akou je prenájom bytu za pomerne dlhú dobu jeho užívania
(niečo viac ako dva roky). Aj keď svedkovia G. O. a D. X. uviedli viaceré poškodenia bytu, napr. že
sa v ňom nachádzali staré veci, v byte bol neporiadok a špina, zašpinené steny a zárubne, znečistená
kuchynská linka a sporák, na podlahe v kuchyni rozídené spoje medzi jednotlivými dielami, pleseň
v kúpeľni, rozbité dve okná, znečistená záchodová misa, psie výkaly v kúpeľni, ani jedno z týchto

údajných poškodení sa podľa súdu nedá považovať za opotrebenie predmetu výrazne presahujúci
bežný rámec užívania bytu počas doby dvoch rokov. Byt bol nepochybne určený na bývanie, a tak ho
žalovaní aj spolu s ostatnými členmi domácnosti užívali - predmet nájmu však nemôže byť vrátený v
totožnom stave v akom bol na začiatku nájomného vzťahu odovzdaný prenajímateľom, vždy je potrebné
prihliadnuťkopotrebeniuveci(tedabytuabytovéhozariadenia),ktorébolozapríčinenéužívaním.Všetky

žalobcom vyššie uvedené a fotografiami zdokumentované „poškodenia“ sú len výsledkom bežného,
každodenného užívania bytu určenému k bývaniu ľudí, ktorí si ich priestor určený na bývanie zariaďujú,
dopĺňajú tak, aby bol pre nich čo najvyhovujúcejší - preto stopy po tejto činnosti sú opodstatneným
následkom užívania bytu. Aj na základe uvedeného možno potom konštatovať, že opotrebenie bytu pri
jeho odovzdaní žalovanými zodpovedalo obvyklému opotrebeniu vyplývajúceho zo spôsobu užívania

veci.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v časti náhrady škody požadovanej vo výške 2.222,10 €, aj
spolu s príslušenstvom, zamietol.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom

pomere - žalobca bol úspešný v časti 48,24% (konanie v časti sumy 84,21 € síce vzal späť samotný
žalobca, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcom považoval za zastavené v dôsledku
zavinenia žalobcu - § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku), žalovaní bol úspešní v časti 51,76%;
uvedené sa vzťahuje tiež na požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci
pred podaním žaloby na súd vyčíslenej vo výške 318,18 €, a spočívajúcich v poštovnom vo výške 3,60 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, amusí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.