Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118217265
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118217265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa (výživou oprávnenej
osoby) S. R., nar. X.XX.XXXX, bytom P. H., U. XXX/XXX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou
I. R., bytom tamtiež, proti odporcovi (výživou povinnej osobe) S. R., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. XXX,
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 25Pc/28/2018-69 zo dňa 27. augusta 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
s účinnosťou od 31.12.2018 je odporca p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným

výživným v sume 135 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred a
vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25Pc/14/2016-135 zo dňa 12.6.2018 vo výroku o
povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľa.

Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 31.12.2018 do 27.8.2019 v sume 281,13 eur p o v o ľ u

j e otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je
splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa
mesačne sumou 150 eur, počnúc dňom 1.1.2019. Podrobne opísal súvislosti predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom (rozsudok tamojšieho súdu č. k. 25Pc/14/2016-135 zo dňa 12.6.2018) a

vymedzil aktuálne (tvrdené) mesačné náklady navrhovateľa a odporcu, ako i matky navrhovateľa.
Uviedol, že od 1.9.2018 sa navrhovateľ stal študentom Technickej univerzity vo Zvolene a „za účelom
štúdia na vysokej škole odišiel z miesta trvalého bydliska študovať do Zvolena“. Náklady na „koníčky“,
ktoré súvisia aj so štúdiom na vysokej škole, vo výške 200 eur mesačne sú podľa názoru súdu
neprimerane vysoké.
2. Okresný súd - s odkazom na navrhovateľom prezentované náklady - sa stotožnil s jeho tvrdením, že
došlo u neho k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje „novú úpravu výživného“. Zdôraznil, že pokiaľ

si odporca privodil požívaním nadmerného množstva alkoholických nápojov zmenu zdravotného stavu,
čo malo za následok skončenie jeho pracovného pomeru a zrejme aj súčasnú dlhodobú neschopnosť
zamestnať sa, uvedená skutočnosť nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa. Ak by odporca nepožíval
alkoholické nápoje a bol naďalej zamestnaný v priemyselnom odvetví, v ktorom získal (stredoškolské)vzdelanie, jeho predpokladaná priemerná mzda by dosahovala v druhom polroku roku 2018 výšku cca
1.179 eur v hrubom.
3. Nadväzne okresný súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 150 eur mesačne a súčasne povolil

odporcovi - pod následkom straty výhody splátok - splácať zameškané výživné za obdobie od 1.1.2019
do 30.9.2019 vo výške 450 eur v mesačných splátkach po 50 eur. O trovách konania v zmysle § 52 CMP
rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal

jeho zmeny tak, že bude povinný platiť výživné v sume 70,07 eur mesačne. Poukazoval na to, že jeho
mesačným príjmom je len dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. V zmysle § 62 zákona č. 36/2005
Z.z. je pritom každý rodič povinný plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30% životného minima, ktoré
od 1.7.2019 predstavuje sumu 210,20 eur. Hoci 30% z danej sumy je viac ako jeho mesačný príjem,
čiastku 70,07 eur mesačne je ochotný platiť.
5. Dodal, že v bodoch 19. a 20. napadnutého rozsudku sa o ňom píše ako o S. R. (a nie R.), „tak to

asi nie je on“.

6. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť, tvrdenia odporcu považoval za účelové a
zavádzajúce. V plnej miere sa pridržiaval svojich dovtedajších vyjadrení. Zopakoval, že odporca stratil
zamestnanie vlastným zavinením (nadmerným požívaním alkoholických nápojov) a ničím nepotvrdil, že

sa nemôže zamestnať. V tejto spojitosti navrhovateľ doplnil, že sedem a pol roka je dostatočná doba,
aby si odporca našiel akékoľvek zamestnanie.
7. Na predmetné vyjadrenie k (jeho) odvolaniu už odporca nereagoval.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v napadnutom rozsahu, pričom nebol viazaný (len)

odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo
výroku tohto rozhodnutia.

9. Je nesporné, že nástup na vysokú školu; osobitne, ak je spojený s (prechodným) bývaním na

internáte a cestovaním z a do miesta bydliska, zásadným spôsobom ovplyvní nárast výdavkov výživou
oprávnenej osoby (navrhovateľa). Porovnaním výdavkov deklarovaných navrhovateľom pri predošlom
rozhodnutí o výživnom a v aktuálnom konaní však (do určitej miery až paradoxne) najvýraznejší nárast
je prezentovaný vo vzťahu k výdavkom spojeným s jeho záľubami, resp. voľnočasovými aktivitami - zo
sumy 20 eur až na sumu 200 eur mesačne. Okresný súd síce konštatoval, že ide o neprimerane vysoké

náklady, žiadnu bližšiu úvahu, či konkrétnu konzekvenciu z daného východiska však nevymedzil, resp.
nevyvodil.
10. Hoci dotknuté voľnočasové aktivity svojim spôsobom súvisia so zameraním vysokoškolského štúdia
navrhovateľa, výdavky s nimi spojené, ktoré predstavujú takmer 40% všetkých tvrdených výdavkov,
sú skutočne neproporcionálne k nákladom na ostatné odôvodnené potreby. Z vyjadrenia samotného

navrhovateľa pritom nie je možné ustáliť, že by išlo o vyslovene nevyhnutné výdavky, či už z pohľadu
celkového rozvoja jeho osobnosti alebo z pohľadu študijných úloh a povinností. Pokiaľ navrhovateľ je
napriek uvedenému subjektívne vnútorne presvedčený o ich aktuálnej nevyhnutnosti, musí čiastočne
obmedziť svoje nároky v iných oblastiach a uskromniť sa v ich napĺňaní. Inými slovami, je nevyhnutné,
aby prioritizoval svoje výdavky v rámci existujúcej masy prostriedkov na ich uspokojovanie. Zároveň je

nutné si uvedomiť, že výdavky bezprostredne spojené s pobytom navrhovateľa mimo miesta trvalého
bydliska nevznikajú v priebehu prázdnin a podstatne sú obmedzené (znížené) i počas jednotlivých
skúškových období.

11. Nadväzne krajský súd považoval za primerané zmene pomerov na strane navrhovateľa zvýšenie

výživného na sumu 135 eur mesačne; t.j. o viac ako tretinu oproti predchádzajúcej výške výživného. Vo
zvyšku uplatneného nároku (mesačne nad sumu 135 eur a do sumy 150 eur) tak návrh navrhovateľa
zamietol.
12. K čiastočnej zmene napadnutého rozsudku došlo aj v súvislosti s určením dňa, od ktorého sa výška
vyživovacej povinnosti odporcu zvyšuje. V zmysle § 24 CMP konanie je začaté doručením návrhu na

začatie konania súdu a podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine sa výživné môže určiť/zvýšiť od
podania návrhu. Návrh v súdenej veci bol (osobne) podaný dňa 31.12.2018, od ktorého dňa (a nie až od
nasledujúceho dňa 1.1.2019) je potrebné zvýšiť výživné. Okresný súd svoju úvahu o tom, že navrhovateľ
sa domáha zvýšenia výživného „od dátumu 31.12.2018 (t.j. od 1.1.2019)“ nijako bližšie nezdôvodnil. Jepritom nepochybné, že podstatná zmena pomerov bola/je preukázaná už aj ku dňu 31.12.2018; teda nie
je namieste ani (skôr len hypotetická) úvaha o tom, že vo vzťahu k označenému dňu by zmena pomerov
nebola daná (čo by muselo viesť tiež k čiastočnému zamietnutiu návrhu).

13. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, považuje za plne zodpovedajúce skutkovým okolnostiam
súdeného prípadu vychádzanie z potenciality príjmov odporcu. To znamená (minimálne) z príjmu ním
dosahovaného v čase ukončenia pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa. V aktuálnom
konaní už odporca konštatovanie o tom, že o prácu prišiel v dôsledku nadmerného požívania

alkoholických nápojov a z toho vzniknutých zdravotných problémov, ani konkrétne nerozporoval.
Dotknutá príčinná súvislosť bola náležite preukázaná už v predchádzajúcom konaní (sp. zn. Okresného
súdu Žilina 25Pc/14/2016).

14. Z daného titulu nie je osobitne významné, že v súčasnosti je odporca poberateľom iba dávky
v hmotnej núdzi. Zároveň primerane argumentuje navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, že odporca

neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenie (nie to ešte dôkaz o ňom), v zmysle ktorého by na jeho
strane existovala prekážka brániaca mu sa (riadne) zamestnať, resp. získať štandardný a pravidelný
zdroj príjmu. Nadväzne je nutné jeho (hlavnú) odvolaciu námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú.
15. Bez akéhokoľvek vplyvu na podstatu súdenej veci je poukaz odvolateľa na nepresnosť v bodoch
19. a 20. napadnutého rozhodnutia (jeho označenie priezviskom R. namiesto správneho priezviska R.).

Napokon sám odporca túto námietku uvádza slovami „sa o mne píše“; čiže i jemu samotnému je zrejmé,
že ide len o chybu v písaní (preklep).

16. Konštatovanie o zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom je žiaduce uviesť bezprostredne
v záväznej časti rozhodnutia, t.j. v jeho výroku (§ 228 CSP); čo odvolací súd v rámci aktuálneho

rozhodnutia doplnil/vykonal samostatným výrokom. Okresný súd dotknutú konštatáciu spomenul iba v
odôvodnení („druhá časť“ bodu 40.).
17. Predmetná požiadavka je spojená prioritne s núteným výkonom súdnych rozhodnutí o výživnom,
aby bolo priamo z ich výrokov možné presne ustáliť chronologickú nadväznosť jednotlivých rozhodnutí
a aby bola dostatočne jednoznačne vylúčená (časovo) súbežná existencia dvoch exekučných titulov.

18. Vzhľadom na zvýšenie výživného spätne od podania návrhu odporcovi vznikol nedoplatok na
zvýšenom výživnom. Ide o rozdiel medzi výživným určeným predchádzajúcim rozhodnutím (100
eur mesačne) a aktuálne zvýšeným výživným (135 eur mesačne); t.j. o sumu 35 eur mesačne. V
konkrétnostiach sa jedná o alikvotnú časť za jeden deň mesiaca december 2018 (1,13 eur) a 280 eur

(8 x 35) za mesiace január 2019 až august 2019 (v čase rozhodovania okresného súdu už výživné za
daný mesiac bolo splatné); celkom 281,13 eur.
19.Krajskýsúdpreúplnosťdodáva,žezročnosťbežnéhovýživného„vždynamesiacdopredu“(§76ods.
1 Zákona o rodine) znamená, že výživné je splatné už v určený deň daného mesiaca (v konkrétnostiach
súdenej veci do 15.), a nie až v nasledujúcom mesiaci. Inými slovami, napr. výživné za mesiac marec

sa platí už v jeho priebehu, a nie až po jeho (celom) uplynutí; t.j. v mesiaci apríl. Okresný súd dotknutú
problematiku bližšie nevysvetľuje, ale zo spôsobu jeho výpočtu zameškaného výživného je zrejmé, že
zročnosť „vždy na mesiac dopredu“, nepresne vníma ako platenie - pri zachovaní načrtnutého príkladu
- v mesiaci marec už za mesiac apríl.

20. Vyššie vymedzený nedoplatok na zvýšenom výživnom povolil krajský súd odporcovi splácať
v splátkach spolu s bežným výživným v sume po 20 eur mesačne s tým, že prvá splátka je
splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok odvolacieho súdu nadobudne
právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je odporca povinný zaplatiť prvú splátku zameškaného výživného
už v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia až od 16.

dňa v mesiaci vyššie, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom mesiaci.
V prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý (v danom okamihu aktuálny)
zostatok dlhu na zvýšenom výživnom.

21. V zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP krajský súd rozhodoval o trovách celého (prvoinštančného i

odvolacieho)konania.Podľa§52CMPžiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu,keďževsúdenej
veci nie sú dané (a účastníkmi ani len tvrdené) žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky
na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 55 CMP).22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.