Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200611
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200611.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TRADE INDEX s.r.o., Jesenského 25, Košice, IČO:
36575321, právne zastúpený: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., ul. Floriánska 19, Košice, IČO: 52
082 881, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č.101435333/2019 zo dňa 11.06.2019, o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.08.2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 13.08.2019, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach
dňa 15.08.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101435333/2019 zo dňa 11.06.2019,
ktorým tento ako príslušný štátny orgán na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy
v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch

štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, ktorým potvrdil v celom
rozsahurozhodnutieDaňovéhoúraduKošiceč.102599422/2018zodňa14.12.2018,nazákladektorého
bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol určený rozdiel dane v sume
74.642,86 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 daňovému subjektu
TRADE INDEX s.r.o., Jesenského 25, Košice, IČO: 36575321, DIČ: 2021768562.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal podľa § 185 písmeno a) Správneho súdneho poriadku
priznať odkladný účinok tejto žalobe. Uviedol, že toto rozhodnutie, ktoré napáda je len jedným z

jedenástich rozhodnutí voči ktorým podal správnu žalobu (ide o rozhodnutia za zdaňovacie obdobie
jún 2019). Na základe týchto rozhodnutí žalovaného je žalobca povinný doplatiť na dani celkovo sumu
3.429.251,16 EUR. S ohľadom na majetkovú situáciu je táto suma na úhradu pre žalobcu likvidačná a
preto navrhuje, aby súd priznal žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.02.2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

žaloby uviedol, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom
nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na
základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písmeno a) Správneho súdneho poriadku možné priznať
správnej žalobe odkladný účinok. Vo svojom vyjadrení poukázal žalovaný na správanie sa žalobcu, ktorý
užpočasvýkonudaňovejkontrolyutlmovalsvojuekonomickúčinnosť,atovroku2014odhlásilmotorové

vozidlá na dani z motorových vozidiel, v januári 2014 došlo kúpnymi zmluvami k prevodu vlastníctva k
rozostavanej stavbe, ku ktorej si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie dane, k 31.01.2015 došlo kukončeniu registrácie na dani zo závislej činnosti , v roku 2015 - v priebehu prerušenia kontroly DPH si
žalobca nárokoval na nízke odpočítanie dane bez uskutočňovania zdaniteľných obchodov, v roku 2016
v podaných daňových priznaniach k DPH nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť a v roku 2017 mu

bola ukončená registrácia DPH z úradnej moci. Preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zamietol
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný
podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre
priznanieodkladnéhoúčinkujenávrhžalobcu,vyjadreniežalovanéhoazabezpečenieadministratívneho
spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania

odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po
prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý
ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca
domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie
§ 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však
súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude
v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby,
ktorámusíbyťvintenciáchdanéhoskutkovéhostavuriadneosvedčená,pričomhroziacenásledkymusia
byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí

byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017 - 196 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie
odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol.
Žalobca návrh odôvodnil jedine tým, že s ohľadom na majetkovú situáciu je vyrubená suma na úhradu
vo výške 3.429.251,16 EUR na dani všetkými jedenástimi rozhodnutiami pre žalobcu likvidačná.

10. Tvrdenie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy je podložené len jeho hypotetickou úvahou
o možnom následku v prípade úhrady vyrubenej dane a to vo forme likvidácie žalobcu s ohľadom
na jeho majetkové pomery. Žalobca však tento následok bližšie žiadnym spôsobom nešpecifikoval.
Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčeniehrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak, ako
to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy ani
žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a

akým konkrétnym spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho terajšiu majetkovú situáciu. Samotné
tvrdenie žalobcu o likvidačnom účinku úhrady vyrubenej dane bez ďalšieho ako to súd uviedol vyššie,
nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vzhľadom k tomu
sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c) SSP).