Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118213252.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej
a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej: R. V.
(A.), zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 25C/63/2018-57 zo dňa 12.11. 2018, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania sa strane žalovanej, označeného
nasledovne: „Neznámy (nezistený) vlastník nehnuteľností zapísaný na LV XXX k.ú. F. pod B2 v podiele
2/4 zast. Slovenským pozemkovým fondom IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava
11, Slovenská republika, reg. : OR OS Bratislava I, oddiel: Po, vl. č. 35/B“ alebo „Neznámy (nezistený)

právnynástupcaostatnéhopozemkovoknižnéhovlastníkauvedenéhovPKVXXXk.ú.F.podB3menom
V. R. (A.) v podiele 2/4 (zapísaná tiež na LV XXX k. ú. F. pod B2), zast. Slovenským pozemkovým
fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava 11, Slovenská republika, reg.: OR
OS Bratislava I. oddiel: Po, vl. c. 35/B“, z a m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 25C/63/2018-57 zo dňa 12. 11. 2018 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobkyne
(označenej ako žalobca - poznámka odvolacieho súdu) vo veci samej zo dňa 11.09.2018.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca doručil súdu dňa 11.09.2018 podanie, ktorým
sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Okresný súd Žilina uznesením č. k.
25C/63/2018-34 zo dňa 19.09.2018 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania v lehote 10 dní odo

dňa doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia predmetného podania v zmysle § 129 ods. 1 CSP
s upozornením na možnosť odmietnutia podania. Výzva na odstránenie vád podania
bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená dňa 21.09.2018.
3. Dňa 26.09.2018 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie žalobkyne, učinené jej právnym
zástupcom, v ktorom uviedla, že s uznesením Okresného súdu Žilina sa nemožno stotožniť. Zdôraznila,
že bližšie identifikačné údaje žalovaného, keďže sa jedná o osobu neznámu/na neznámom mieste,

nie sú známe, pričom odkázala na príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z., zákona
č. 330/1991 Zb. a zákona č. 180/1995 Z.z. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nie je možné trvať na tom,
aby žalobkyňa preukazovala ďalšie identifikačné údaje vlastníka, ktorý je ako neznámy evidovaný vo
verejnej evidencií - v katastri nehnuteľností, na liste vlastníctva - bez bližších identifikačných
údajov a tento vlastník je neznámym, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Zároveň nie je
možné trvať ani na tom, aby žalobkyňa bezpodmienečne preukazovala existenciu, pobyt, či právnych

nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať ani samotný štát
(v katastrálnom operáte/evidencií obyvateľov) a pokiaľ je strana sporu, resp. žalovaný označený akoosoba bez bližších identifikačných údajov/osoba na neznámom mieste, avšak je zastúpená
zákonným zástupcom (v tomto prípade SPF), jej neoznačenie bydliskom a dátumom narodenia nie je
neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá by bránila jeho vykonaniu a rozhodnutiu súdu vo

veci samej. Podľa názoru žalobkyne pri akceptácií úvahy o nemožnosti rozhodnutia by vlastníctvo
k nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom je neznáma osoba/osoba na neznámom mieste nikdy
nemohlo byť vyporiadané, čo by bolo v rozpore so zásadou, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Titul uvedený na LV ako „c.d. Dedenie 3716/1943“ tento titul „číslo
denníka“ sa nevydáva a Okresný úrad, katastrálny odbor ním ani nedisponuje a predmetný titul nevie

zabezpečiť. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že register obyvateľov SR mu údaje o daných
osobách neposkytne, keďže mi nie je známy aspoň ich dátum narodenia a jeho vyjadrenie je v tomto
smere, že „vyjadrenie nevie poskytnúť z dôvodu absencie ďalšieho identifikačného znaku.“
Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/40/2016 zo dňa 29.12.2016 podľa názoru žalobkyne
nie je precedensom a pokiaľ Krajský súd v Žiline v predmetnom rozhodnutí odkazuje na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, obsah označeného rozhodnutia NS SR , nie je

možné overiť, keďže toto nie je verejne dostupné ani v systéme ASPI, ani na stránke Najvyššieho súdu
SR. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že prístupom aký zaujal konajúci súd nebude možné nikdy
vyporiadať pozemky s vlastníkom, ktorý je v nich uvedený iba menom a priezviskom, čo je neprípustné,
keďže takýmto spôsobom by dochádzalo k odmietnutiu spravodlivosti. Súd prvej inštancie by mal preto
citlivo zvažovať do akej miery bude trvať na doplnení týchto identifikačných údajov tak, aby nedošlo k

porušeniu zásady denegatio iustitiae a aby nebolo znemožnené strane domôcť sa ochrany svojho práva
pre objektívnu nemožnosť takéto identifikačné údaje získať.
4. Okresný súd po oboznámení sa s podaním žalobcu zo dňa 26.09.2018 konštatoval, že
žalobca v určenej lehote, ako ani do dňa vydania uznesenia okresného súdu, vady podania zo
dňa 11.09.2018 neodstránil. Z označenia žalovaného len menom a priezviskom nie je zrejmé, či takéto

osoby žijú alebo nie, či sú alebo nie sú známi ich právny nástupcovia. V zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016 bol ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Slovenského pozemkového fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého
miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (§ 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom) a s pozemkami, ktorých vlastník

nie je známy. Z uvedeného vyplýva, že označenie Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu
evidovaného vlastníka v katastri nehnuteľností prichádza do úvahy len vtedy, ak takýto
vlastník žije, čo je zrejme z označených identifikačných údajov a len jeho pobyt je neznámy.
Takého zastúpenie nemôže prichádzať do úvahy u vlastníka, ktorý nie je vôbec známy spravidla preto,
že už neexistuje a nie je známy ani jeho právny nástupca. Nakoľko žalobkyňa neodstránila vytýkanú

vadu podania a to riadne označenie žalovaného, okresný súd ustálil, že žaloba žalobcu trpí vadami, pre
ktoré nie je možné pokračovať v konaní, následkom čoho neúplné podanie žalobkyne odmietol.
5. O trovách konania okresný súd nerozhodoval, nakoľko v prejednávanej veci žiadne trovy konania
nevznikli a Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v
prípade, že je podanie vo veci samej odmietnuté.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa
domáhalajehozmenytak,žesúdpodaniežalobcuvovecisamejzodňa11.09.2018,ktorébolodoručené
súdu prvej inštancie dňa 11.09.2018, neodmieta.
7. Podľa názoru odvolateľky je napadnuté uznesenie v hrubom rozpore so zákonom, Ústavou SR a

súdnou praxou, ak súd odmietol jej žalobu aj napriek tomu, že v III. časti žaloby odkázala na príslušné
zákonné ustanovenia (zákon č. 162/1995 Z.z., č. 300/1991 Zb. a č. 10/1995 Z.z.) a riadne zdôvodnila
zastúpenie označenej žalovanej Slovenským pozemkovým fondom. Nie je možné trvať na tom, aby
žalobkyňa bezpodmienečne preukazovala existenciu, pobyt či právnych nástupcov
neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať ani štát. Pokiaľ je spoluvlastník

ako neznámy evidovaný vo verejnej evidencii (v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva) bez bližších
identifikačných údajov, tento vlastník je neznámym do času, kým v konaní nevyšiel najavo opak, a to
s poukazom na právnu úpravu § 192 CSP. Odvolateľka predložila súdu v konaní (okrem iného) PK
vložky č. XXX. k.ú. F., z ktorej bližšie identifikačné údaje žalovanej nevyplývajú i
vyjadrenia pamätníkov (starších občanov) obce, ktorí uvedenú žalovanú nepoznajú. Tým si žalobkyňa

splnila povinnosť uloženú súdom v uznesení č.k. 25C/63/2018-34 zo dňa 19. 09.2018, ktorým bola
vyzvaná na odstránenie vád, keďže preukázala, že sa pokúsila pátrať po ďalšom identifikačnom znaku
označenej žalovanej. Naviac konajúci súd v danom prípade neposkytol žalobkyni súčinnosť pri zisťovaní
ďalšíchidentifikačnýchúdajovoznačenejžalovanejaajnaprieksnahežalobkyneozistenietýchtoúdajovžalobu odmietol. Odvolateľka ďalej uviedla, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2010
zo dňa 31.01.2011 bolo zmenou právnej úpravy prekonané a rovnako bolo prekonané aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24. 02. 2016, na ktoré sa za

účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok nemožno v konaní odvolávať. Za relevantné
a aplikovateľné naopak odvolateľka označila rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/326/2015
zo dňa 29.05.2015 a sp. zn. 11Co/140/2014 zo dňa 08.09.2014 a uznesenia Okresného súdu Žilina sp.
zn. 41C/374/2016 zo dňa 23.06.2017, sp. zn. 2C/227/2016 zo dňa 17.08.2017 a sp. zn. 25C/79/2017 zo
dňa 07.08.2018. Uviedla, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného

súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ
ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Odvolateľka nesúhlasila ani s
konštatovaním okresného súdu nachádzajúcom sa v uznesení č.k. 25C/63/2018-34 zo dňa 19.09.2018
o možnej nevykonateľnosti rozhodnutia, pokiaľ žalovaná nebude doplnená o ďalšie identifikačné údaje.
Zo súdnej praxe je totiž zrejmé, že neznámym podielovým spoluvlastníkom je výplatok za ich podiel
vyplácaný na účet SPF, ktorý tieto finančné prostriedky dlhodobo drží a nenakladá s nimi

práve pre prípad, ak by sa dodatočne neznámy spoluvlastník našiel. Takéto rozhodnutie je vykonateľné
a plnenie je vymáhateľné prostredníctvom exekučného konania tak. že SPF ako zákonný zástupca
neznámych spoluvlastníkov podá návrh na vykonanie exekúcie. Odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí
žaloby žalobkyňa odôvodnila aj s poukazom na § 365 ods. 2 CSP, keď už uznesenie č.k. 25C/63/2018-34
zo dňa 19.09.2018, ktorým súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podanej žaloby, malo vady a bolo

vydané nesprávne.
8. Súčasťou odvolania žalobkyne bol aj návrh na pristúpenie subjektu (príp. subjektov) podľa § 79 CSP
bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti tohto uznesenia.

9. Žalovanej sporovej strane z dôvodu nedostatočnosti identifikačných údajov označeného subjektu

nebolo odvolanie žalobkyne doručované. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené
neboli.

10. Primárne odvolací súd zamietol návrh žalobkyne na pristúpenie ďalšieho subjektu (alt. ďalších
subjektov) na strane žalovanej do konania z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

12. Na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov (§ 378 ods. 2 CSP).

13. Aj keď je nesporné, že podanie návrhu žalujúcej sporovej strany na pristúpenie subjektu na
niektorú zo sporových strán konania je jedným zo základných dispozičných oprávnení žalobcu ako tzv.
dominus litis („pána sporu“), ustanovenie § 378 ods. 2 CSP toto oprávnenie „limituje“ tým spôsobom, že
v rámci odvolacieho konania sa ustanovenie § 79 CSP nepoužije. Následkom uvedeného je procesný

postup odvolacieho súdu, ktorý nemá inú možnosť, než takto podaný návrh žalujúcej sporovej strany
(t.j. žalobkyne) zamietnuť.

14. Nad rámec uvedeného krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ani súd prvej inštancie by nemohol
takémuto procesnému návrhu žalobcu vyhovieť. Z ustálenej judikatúry NS SR pod č. R 45/2013

vyplýva, že v prípade, ak pôvodný žalovaný označený v žalobe nemal právnu subjektivitu, (t.j. nemal
spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už
začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je
totiž neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.

15. Následne krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahuzistilskutočnostirozhodnéprezvolenýprocesnýpostup(odmietnutiepodaniatrpiacehovadami,
pre ktoré v konaní nemožno pokračovať), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričomv jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

17.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnarelevantnúodvolaciuargumentáciu
žalobkyne formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo okresnému súdu dňa
11.09.2018 doručené podanie žalobkyne označené ako „Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva“, t.j. podľa obsahu predmetného podania v zmysle § 124 ods. 1 CSP sa jedná o podanie
vo veci samej.

19. Treba zdôrazniť, že zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takého nedostatku
podania, ktorý bráni súdu pokračovať v spore. Bude tomu tak najmä v prípade, ak z
obsahu návrhu nemožno zistiť okruh sporových strán, čoho sa žalobca domáha, alebo ak
podanie neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo, a to aspoň v takom
rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci.

20. Právo na spravodlivý súdny proces garantované ustanoveniami článkov 46 a nasl. Ústavy SR
znamená okrem iného aj povinnosť súdu poskytnúť stranám priestor na uplatnenie tohto práva, a to aj
realizáciou poučovacej povinnosti. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v ustanovení
§ 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

21. Vzhľadom na to, že predmetné podanie žalobkyne neobsahovalo zákonné náležitosti podľa § 127

ods. 1 a § 132 ods. 1 CSP, okresný súd uznesením č. k. 25C/63/2018-34 zo dňa 19.09.2018 vyzval
žalobkyňu na odstránenie vád podania, s akcentom na doplnenie riadne označenie žalovanej, v lehote
10 dní odo dňa doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia predmetného podania v zmysle § 129
ods. 1 CSP.

22. Žalobkyňa na uvedenú výzvu súdu reagovala podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
26.09.2018, pričom ani na základe predmetného podania, podrobeného prieskumu podľa jeho obsahu v
zmysle§124ods.1CSP,niejemožnéurčiť,protikomužalobasmeruje.Vadypodaniazodňa11.09.2018
žalobkyňa podľa výzvy prvoinštančného súdu do času vydania napadnutého uznesenia neodstránila
a v konaní nebolo možné ďalej pokračovať, na základe čoho nemohol okresný súd konať inak, než

predmetné podanie žalobcu postupom podľa § 129 ods. 3 CSP odmietnuť. Uvedené však nepredstavuje
prekážku veci rozhodnutej pre samotný hmotnoprávny nárok žalobkyne. To znamená, že žalobkyňa sa
môže v budúcnosti opätovne domáhať zrušenia a vyporiadania dotknutého spoluvlastníctva, ale
pre vykonanie meritórneho súdneho konania musí náležite označiť sporové strany.

23. Pokiaľ žalobkyňa nedefinovala svoje požiadavky procesne konformným spôsobom tak, aby
bolo súdu jasné, proti komu sa má konať, potom nebolo možné priznať ochranu jeho právam.

24. Na doplnenie správnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia a zároveň pre konštatovanie
nedôvodnosti odvolacích námietok žalobkyne je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť aktívneho prístupu

žalobcu v sporovom konaní, medzi ktoré súdená vec bezpochyby patrí. Uvedené v štádiu začatia
konania, resp. jeho iniciovania zahŕňa aj vykonanie primeraných (takých, ktoré možno od strany
sporu "spravodlivo" požadovať) šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o
ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Rovnako náležite je
zdôraznená i otázka samotnej spôsobilosti označených osôb byť stranou/účastníkom súdneho konania.

25. Krajský súd v danej súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXX
pre kat. úz. F. je v časti B ako spoluvlastník pod radovým číslom zápisu 2 uvedený odkaz
na príslušnú pozemnoknižnú vložku a predovšetkým číslo denníka (Čd) týkajúce sa konkrétneho titulunadobudnutia (spolu)vlastníckeho práva. Nadväzne je možné v príslušných archívnych
dokumentoch zistiť aj základné konkrétne údaje o tomto spoluvlastníkovi. Nejedná sa pritom len o tituly
vyložene "staršieho dáta" (z obdobia 1. Československej republiky), ale aj o tituly z

obdobia „novšieho dáta“ - vo vzťahu k spoluvlastníkovi pod radovým číslom zápisu 2
na príslušnom liste vlastníctva (R. V. rod. A.) z roku 1943. Podľa údajov aktuálnych v danom období
je už s veľkou pravdepodobnosťou možné v súčasnosti konkretizovať/stotožniť dotknutú fyzickú osobu,
resp. jej právnych nástupcov.

26. Žalobkyňa v odpovedi na výzvu súdu ako aj v podanom odvolaní tvrdila, že splnila súdom uloženú
povinnosť a pokúsila sa pátrať po ďalšom identifikačnom znaku označenej žalovanej. Podľa názoru
odvolacieho súdu však žalobkyňa nevyužila všetky prostriedky, ktoré má k zisťovaniu identifikačných
údajov označenej žalovanej k dispozícii. Z obsahu spisu vyplýva, že označenej žalovanej malo svedčiť
nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam zápisom v pozemkovej knihe Čd 3716/1943.
Žalobkyni preto nič nebránilo z obsahu uvedenej listiny zistiť údaje o nej, ako i usúdiť, či môže

žiť alebo, či sa vzhľadom na známu dĺžku života uvedené javí nepravdepodobným. Takéto
zistenie súvisí s posudzovaním, či označená osoba majúca byť zastupovaná Slovenským
pozemkovýmfondommávčasezačatiakonaniaspôsobilosťbyťstranousporu/účastníkomkonania.Len
strohékonštatovaniežalobkyne,že„neviezabezpečiť“tituluvedenýnaLVako„c.d.Dedenie3716/1943“,
pretože Okresný úrad tento titul nevydáva, a ani ním nedisponuje, nemožno považovať za kvalifikovanú

pokus o zistenie identifikačných údajov žalovanej, a to ani v súvislosti s ďalšími zisteniami žalobkyne.
Pokiaľ jednotliví spoluvlastníci budú konkrétnejšie vymedzení prostredníctvom údajov aktuálnych ku
dňu zápisov do pozemkovej knihy, bude môcť byť dôslednejší napríklad i súvisiaci postup obecného
úradu. Nakoľko zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu žaloby je vecou súkromnej iniciatívy
strán sporu/účastníkov, uvedené konajúci súd nemohol nahradiť vlastnou iniciatívou. Naviac žalobkyňa

mala možnosť v súvislosti so zisťovaním údajov z Registra obyvateľov SR požiadať o súčinnosť konajúci
súd. Súd však nemá povinnosť tieto údaje zisťovať v už prebiehajúcom konaní za žalobkyňu, ktorá si
riadne nesplnila svoje procesné povinnosti, keď v žalobe riadne neoznačila žalovaných (fyzické osoby),
údajmi v súlade s ust. § 133 ods. 1 CSP.
27. Žalobkyňou predložené listinné podklady odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie)

neakceptoval (ako dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia), a to z dôvodov uvedených v
predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.
28. Žiada sa dodať, že otázka publicity katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 1, 2 zákona č.
162/1995 Z.z.), vrátane údaju o neznámom (označenom len menom a priezviskom) vlastníkovi, nie
je z hľadiska postupu v súdnom konaní rozhodujúcou. V podstate ide o označenie posledného

(evidovaného) vlastníka, čo nie je paušálne možné stotožňovať so spôsobilosťou byť účastníkom
konania/stranou sporu pred súdom. Osobitne, ak už z čiastkových informácií vzniká dôvodná
pochybnosť o primeranosti takéhoto vymedzenia.
29. Ako správne uviedol okresný súd v odseku 13. napadnutého uznesenia, v súvislosti so
zastupovaním Slovenského pozemkového fondu v konaní je plne aplikovateľné uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V záujme
spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i
obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v
tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a
stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus

nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého
miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ďalej len „zákona č. 180/1995 Z. z., 2.
pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto
kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por.

i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z.); pričom pri takýchto vlastníkoch
(resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri
nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže
inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe
(ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred

súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.).
Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia
Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe i v inom
podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka lenu vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 180/1995 Z. z.), teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických
osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti

je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich
bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku).
Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec,
spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý
pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného

rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie
pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež
popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces“.

30. Pokiaľ odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku na podporu svojej argumentácie poukazovala
na odlišné rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach, k tomu odvolací súd dodáva, že z ust.

§ 193 CSP vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný. Je zrejmé,
že označené rozhodnutia takými nie sú. Naopak súd prvej inštancie i odvolací pri svojom rozhodovaní v
tejto veci vychádzali z rozhodnutia jednej z najvyšších súdnych autorít, ktorá sa uvedenou problematikou
zaoberala.

31. Nakoľko žalobkyňa ani na výzvu okresného súdu neodstránila nedostatky svojho podania - riadne
(dostatočne určito) neoznačil účastníkov konania/strany na strane žalovaných a pre uvedený nedostatok
nie je možné v konaní pokračovať, krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože protistrana, (ktorá
nebola žalobkyňou doposiaľ riadne definovaná), sa konania nezúčastnila a preto v prejednávanej veci

nebolo možné uvažovať o prípadnom vzniku trov na strane žalovaných.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).