Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118217678
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118217678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: Z. B., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. XXX,
XXX XX Š., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724
803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843,
o primerané finančné zadosťučinenie 1 454,37 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 4. marca 2019, sp.zn. 9Csp/234/2018-43 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 454,37 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov sp.zn. 11Csp/295/2011 dosiahol, že žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy s odôvodnením uvedeným v žalobe žalobcu. Dňa 17.1.2008 bola uzavretá
formulárová zmluva o poskytnutí Flexi pôžičky č. XXXXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom

žalovaného VÚB, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške
3319,39eur(100.000Sk).OkresnýsúdPrešovvkonanísp.zn.11Csp29/2011dospelkzáveru,žeúverje
v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je bezúročný
a bez poplatkov. Veriteľ a teda aj žalovaný ako postupník pohľadávky má nárok len na vrátenie istiny
úveru. VÚB, a.s. postúpila pohľadávku žalovanému vo väčšom rozsahu než bola nesplatená istina,
zmluva o postúpení pohľadávky v tejto časti je absolútne neplatná pre neexistenciu príslušnej časti
pohľadávky. Je pritom nesporné, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo

mzdy aj vo vzťahu k pohľadávke, na ktorú v zmysle vyššie uvedených dôvodov nemal nárok.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci hrozila žalobcovi ujma
výkonu zrážok zo mzdy na podklade neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek kontrolyplatnosti tejto Dohody (neplatnosť bola určená na základe aktivity žalobcu) a kontroly oprávnenosti
zrážanej sumy, pričom vymôcť sa malo aj plnenie, ktoré veriteľovi nepatrilo. Žalobcovi bola poskytnutá
suma 3319,39 eur (10000,-Sk) a žalovaný na jeho zamestnávateľovi ku dňu 28.11.2014 požadoval

zrazenie sumy 6197,89 eur a ku dňu 13.03.2017 požadoval zrazenie sumy 5721,84 eur. Vystavenie
takémuto nebezpečenstvu nezákonného krátenia mzdy žalobcu formou zrážok bez platného právneho
titulu a vynaloženie úsilia žalobcu na zabránenie uvedenému, je podľa súdu hodné žalovaného
peňažného zadosťučinenia vo výške žalovanej sumy, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. K námietke žalovaného v zmysle, že je iba postupníkom pohľadávky poukázal súd prvej inštancie na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/83/2017, kde odvolací súd konštatoval, že aj keď
žalovaný neuzatváral zmluvu so žalobkyňou, je nepochybné, že on bol účastníkom konania vo veci, kde
bola žaloba zamietnutá z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, preto konštatovanie, že žalovaná
uplatnila voči žalobcovi svoje spotrebiteľské práva je správne. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o
neplnení povinností žalobcu z úverovej zmluvy a k požadovanej výške zadosťučinenia poukázal na

rozhodnutie KS v Prešove sp.zn. 6Co/104/2017, kde konštatoval odvolací súd, že vo vzťahu k posúdeniu
uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je právne významné.

5. Výrokotrováchkonaniabolodôvodnenýustanoveniami§255ods.1,§262ods.1zákonač.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca
v konaní nepreukázal, že by na súde úspešne uplatnil porušenie práv alebo povinností stanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa a nepreukázal teda ani vznik nároku na primerané finančné
zadosťučinenie v zmysle hypotézy ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie

preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak napriek tomu
uzavrel, že žalobca preukázal uplatnenie porušenia takýchto spotrebiteľských práv. Súd prvej inštancie
taktiež vec nesprávne právne posúdil, ak považoval v súvislosti s určením neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy žalovaného za osobu, ktorá by mala za prípadné porušenie spotrebiteľských práv a povinností
žalobcu zodpovedať. Žalovaný so žalobcom takúto dohodu neuzatváral a preto za prípadné porušenie

povinností nemôže zodpovedať, preto namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal
na ust. § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa, že spotrebiteľovi vzniká nárok na primerané finančné
zadosťučinenie len voči osobe, ktorá za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že žalobca do podania odvolania
neuhradil ani istinu poskytnutého úveru a zároveň mu nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna

ujma. Uplatnený nárok nebol v konaní zo strany žalobcu ničím preukázaný a podľa názoru žalovaného
je jeho stanovenie v tejto výške neprimerané. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil
tak, že žalobu žalobcu zamietne, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku
ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy

konania.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,

ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

11. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a

povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

13. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom

spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

14. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie

práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

15. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

16. Vo veci 11Csp/295/2017 Okresného súdu Prešov sa žalobca domáhal uloženia povinnosti

žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku
mal žalobca v konaní plný úspech. Stalo sa tak z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Okrem uvedeného sa v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18. apríla 2018 sp.zn.
11Csp/295/2017 poukázalo aj na absenciu termínu splatnosti jednotlivých splátok, čo má za následok
zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Právoplatným ukončením konania vo veci 11Csp/295/2017 bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať
od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

17. Žalobca si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne uplatnil uloženie povinnosti

žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavaniaplnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil.
Napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy, žalovaný túto dohodu použil a požiadal zamestnávateľa

žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie
odporujúce dobrým mravom. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie
v bode 6.1., že vystavenie takémuto nebezpečenstvu nezákonného krátenia mzdy žalobcu formou
zrážok bez právneho titulu a vynaloženie úsilia žalobcu na zabránenie uvedenému je hodné žalovaného
peňažného zadosťučinenia.

19. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 1454,37 eur, tak ako to požadoval žalobca. Takto priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi

satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
a 2 C.s.p. tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada
nepriznáva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).