Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202535
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318202535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: M. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX U. č. XX, zastúpená JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, 069 01
Snina, proti žalovanému: E. L., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XX, o náhradu škody vo výške
3.226,44 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
7C/24/2018 - 88 z 23.5.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobkyni sumu 2.207,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.207,53 eura

od 23.6.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku.

II. Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
5,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,- eur od 23.6.2018 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Potvrdzuje rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti.

IV. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 13,39 eura a v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie
zastavuje.

V. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov celého konania v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhala sumy vo výške 3.226,44 eura
spolu s príslušenstvom, pričom podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaný bol Trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné č.k. 3T/145/2016 - 102 v spojení s uznesením č.k. 3T/145/2016 - 120, uznaný

vinným z toho, že dňa 18.6.2016 v záhrade pri rodinnom dome č. XX v obci U., v rozpore s § 14 ods.
2 písm. c) zákona č. 214/2001 Z.z., podpálil kopu záhradného odpadu, ohnisko pred jeho dohorením
opustil a z miesta odišiel, ohnisko nechal bez dozoru, v dôsledku čoho sa oheň rozšíril na drevenú
hospodársku budovu pri rodinnom dome č.XX, ktorá aj s uskladneným senom zhorela. Následne sa
oheň rozšíril aj na hospodársku budovu pri rodinnom dome č. XX, ktorá zhorela, pričom došlo k zhoreniu
a poškodeniu tam uskladnených vecí tak, ako sú uvedené v skutkovej podstate predmetného trestného
činu.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 207,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2 207,53 eur od 23.06.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 36 % s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 442 ods. 3, § 444,
§ 517 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej právnej veci má súd za nesporné,
že žalovaný bol v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T/145/2016 uznaný vinným z prečinu všeobecného

ohrozenia, ktorý spáchal tak, že dňa 18.06.2016 podpálil kopu záhradného odpadu na jeho pozemku,
ohnisko nechal bez dozoru, oheň sa následne rozšíril na susedné pozemky, a to aj do priestorov, ktoré
patria žalobkyni, kde v tomto smere spôsobil žalobkyni škodu, ktorá bola vyčíslená v trestnom konaní
vo výške 3 175,34 eur, pričom táto škoda bola dokladovaná odbornými vyjadreniami. Dňa 18.06.2016
teda došlo konaním žalobcu k poškodeniu majetku žalobkyne. Voči žalovanému bolo vedené aj trestné

stíhanie a tento bol uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia. V konečnom rozhodnutí v
trestnom konaní bola žalobkyňa s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Časť škody už
žalovaný nahradil a to vybudovaním nového WC, pričom tento nárok nie predmetom súdneho konania,
opravil poškodený ručný vozík a začal s výstavbou zhorenej drevenej hospodárskej budovy, pričom
podľa odborného vyjadrenia T.. L. hodnota novovybudovaného prístrešku je 3 420,12 eur. Na uvedenej

budove vznikla totálna škoda a jej výška podľa odborného vyjadrenia T.. L. je 4 001,61 eur. Vznik škody
konaním žalobcu, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu, protiprávne konanie a
zavinenie žalobcu v súvislosti so vznikom škody už boli preukázané v trestnom konaní a žalovaný ani
v tomto súdnom konaní svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu nerozporoval. Žalovaný namietal iba
výšku vzniknutej škody a skutočnosť, že časť škody už zaplatil a tiež začal z vlastnej iniciatívy zhorenú

hospodárku budovu už stavať, teda škodu vzniknutú žalobkyni už nahradil. Na ostatnom pojednávaní
začal namietať, že na mieste požiaru sa nenachádzali hnuteľné veci, za ktoré si žalobkyňa uplatnila v
konaní nárok na zaplatenie škody. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v ďalšom už iba
zaoberal výškou škody, ktorú by mal žalovaný žalobkyni nahradiť. Žalobkyňa si v konaní uplatnila jednak
nárok na náhradu škody vzniknutej na hnuteľných veciach, ktoré pri požiari zhoreli, resp. boli poškodené

a to v celkovej výške 1 626,44 eur a nárok na náhrad u škody vzniknutej zhorením drevenej budovy vo
výške 1 600,-eur. Pokiaľ sa jedná o výšku škody na hnuteľných veciach, táto bola preukázaná v trestnom
konaní predložením vyjadrení osôb na to odborne spôsobilých na základe žiadosti orgánov činných v
trestnom konaní. Spol. P. I. s.r.o. vyčíslila výšku škody v celkovej výške 959,34 eur: 1 ks lopata v hodnote
6,- eur, 1 ks vidly v hodnote 6,49 eur, 1 ks hrable v hodnote 4,20 eur,1 ks motyka v hodnote 4,- eurá,1 ks

plechové vedro v hodnote 3,90 eur,1 ks plechová vaňa v hodnote 22,50 eur,1 ks plechová prepravka v
hodnote 12,80 eur, 1 ks cirkulár v hodnote 700,- eur,1 ks sečkáreň v hodnote 78,90 eur, 1 ks ručný vozík
v hodnote 44,90 eur 25 m kovového pletiva v hodnote 44,- eur, 1 ks prikrývacia plachta v hodnote 31,45
eur, A. C. vyčíslil škodu na ďalších veciach v celkovej výške 616,- eur: 1 ks gaučová sedačka v hodnote
100,- eur, 3 ks interiérové dvere v hodnote 60,- eur, 13 ks agátové hranoly v hodnote 26,- eur, 10 m3

palivového dreva v hodnote 350,- eur, 20 m3 sena v hodnote 80,- eur, t.j. škoda na hnuteľných veciach
bola vyčíslená v celkovej výške 1 575,34 eur. Z takto vyčíslenej škody žalobkyňa za ručný vozík už v
konaní nepožadovala zaplatenie sumy 44,90 eur. Avšak uplatnila si nárok na zaplatenie sumy 96,- eur a
to za následné zakúpenie kolies na vozík, tak ako to dokladovala predloženým pokladničným dokladom
na sumu 95,60 eur. Žalovaný v priebehu súdneho konania takto uplatnený nárok nerozporoval, až na

ostatnom pojednávaní začal namietať, že v konaní nebolo preukázané, by uvedené hnuteľné veci sa
na mieste požiaru nachádzali a že boli pri požiari zničené. Z vykonaného dokazovania a svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že hnuteľné veci a to záhradné náradie, cirkulárka, ručný vozík boli pri
požiari zničené. Samotný žalovaný nepoprel vznik škody na cirkulárke a ručnom vozíku a ani dohodu
medzi stranami sporu, že ručný vozík dá do užívateľného stavu a žalobkyni zakúpi novú cirkulárku.

Pokiaľ sa jedná o ostatné hnuteľné veci, ich vymedzenie bolo predmetom skúmania orgánov činných
v trestnom konaní, na mieste samom bola vykonaná obhliadka a zhorenisko s pozostatkami veci bolo
zdokumentované. Obranu žalovaného v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodnú a tiež poukazuje,
že ohľadom ním tvrdených skutočností žalovaný v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno. Súd pretopri stanovení výšky škody na hnuteľných veciach dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 1 626,04 eur je dôvodný a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie. V tejto časti nebol
dôvodný nárok na zaplatenie sumy 0,40 eur titulom náhrady za žalobkyňou zakúpené kolesá na ručný

vozík, nakoľko z ňou predloženého pokladničného dokladu vyplýva, že ich cena bol 95,60 eur a nie 96,-
eur. Preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalším nárokom žalobkyne bol nárok na náhradu
škody vo výške 1 600,- eur vzniknutú na zhorenej drevenej hospodárskej budove. Žalovaný výšku škody
rozporoval a to vzhľadom na skutočnosť, že už začal s uvedením budovy do pôvodného stavu, t.j. začal
s jej výstavbou a ním vykonané investície už výšku vzniknutej škody prekročili. V tejto časti súd uvádza,

že výška škody bolo predmetom skúmania orgánmi činnými v trestnom konaní a podľa stanoviska spol.
I. E. s.r.o., výška škody na zhorenej budove bola 1 600,- eur. Je tiež pravdou a v konaní ani nebolo
sporné, že žalovaný už z vlastnej iniciatívy začal s výstavbou zhorenej drevenej hospodárskej budovy,
avšak do pôvodného stavu ju neuviedol. Za účelom preukázania hodnoty žalovaným novovybudovanej
drevenej hospodárskej budovy, žalovaný predložil rozpočet vypracovaný p. V. A., podľa ktorého cena
použitého materiálu na budovu a strechu, cena vykonaných prác je 3 713,457 eur. Zo strany žalobkyne

bolo predložené odborné vyjadrenia T.. L., ktorý stanovil technickú hodnotu budovy vo výške 3 420,12
eur. Súd prvej inštancie v ďalšom vychádzal z hodnoty 3 420,12 eur, ktorá vzhľadom na vyššie uvedené
v konaní nebola spornou, stretli sa na tejto hodnote žalobkyňa aj žalovaný. Nad uvedenú výšku zo
strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania výšky jeho investícii
do predmetnej budovy. T.. L. vo svojom odpornom vyjadrení zároveň stanovil hodnotu totálnej škody

na zhorenej drevenej hospodárskej budove a to vo výške 4.006,61 eur. V ďalšom síce uviedol, že
na novovybudovanej drevenej budove bol použitý zakázaný a zdraviu škodlivý materiál na strechu a
to eternit, avšak neuviedol, aké náklady by bolo potrebné vynaložiť na nápravu daného stavu. Súd
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzal z údajov, že totálna škoda na zhorenej budove je
4 006,61 eur a hodnota novovybudovanej budovy je 3 420,12 eur. Rozdiel predstavuje sumu 581,49

eur, tento rozdiel predstavuje škodu, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť. Zo strany žalobkyne
nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania škody nad uvedenú sumu. Súd preto
žalovaného zaviazal aj na zaplatenie sumy 581,49 eur a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie škody na
drevenej hospodárskej budove zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku s tým, že úspech žalobkyne bol v konaní v rozsahu 2.207,53 eura s
príslušenstvom, teda 68 % a úspech žalovaného predstavoval rozsahu 32 %. V súlade s predmetnými
zákonnými ustanovenia Civilného sporového poriadku, preto priznal nárok na pomernú náhradu trov
konania žalobkyni v rozsahu 36 %.

6. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa a aj žalobca.

7. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že tento napáda v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm.
h) Civilného sporového poriadku, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V prvom rade namietala, že odpočítaním sumy 3.420,12 eura zo sumy 4.006,61
eura nie je suma 581,49 eura, ale správne má byť uvedená suma 586,49 eura. Podľa jej názoru sa
jedná o zrejmú chybu v písaní a počítaní. Ďalšom námietkou žalobkyne bola skutočnosť, že súd prvej
inštancie pri hodnote novovybudovanej hospodárskej budovy žalovaným, síce vychádzal z odborného

vyjadrenia T.. M. L., avšak v úvahu nebral jeho konštatáciu o predmetnom prístrešku uvedenú v záveroch
tohto odborného vyjadrenia. Keďže prístrešok, ktorý bol postavený po požiari, nezodpovedá uvedeniu
pôvodnej drevenej hospodárskej budovy do pôvodného stavu, žalovaný nedokázal poskytnúť plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy v časti náhrady škody naturálnou reštitúciou. Prístrešok nemá bočné
steny a nie je spôsobilý chrániť tam uskladnené seno, či zabezpečiť proti odcudzeniu tam uskladnené

veci. Súd prvej inštancie mal pri určovaní výslednej hodnoty novovybudovanej drevenej hospodárskej
budovy prihliadnuť na to, že strecha postavená z azbestovocementovej vlnitej krytiny, nespĺňa zákonné
požiadavky, preto zo sumy 3.420,12 eura určenej znalcom Ing. M. L., mal odpočítať ním stanovenú
hodnotu krytiny, uvedenú v položke 765 odborného vyjadrenia - krytiny tvrdé, t. j. sumu 1.000,92 eura,
kde rozdiel by predstavoval sumu 2.419,20 eura. Vychádzajúc z totálnej škody na zhorenej budove v

hodnote4.006,61euraahodnotynovovybudovanejbudovypoodpočítaníazbestovocementovejstrechy,
potom rozdiel predstavuje sumu 1.587,41 eura. Žalobkyňa sa zároveň stotožnila s názorom súdu prvej
inštancie ohľadom vyčíslenia nároku na náhradu škody pri hnuteľných veciach, teda súhlasila so sumou
1.625,64 eura a voči žalovanému si takto uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 3.213,05 eura,pričom v prevyšujúcej časti, teda v sume 13,39 eura zobrala svoju žalobu späť. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Voči rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný nevidel žiadne veci zničené
požiarom a vychádzal len zo skutočností, ktoré pred ním tvrdila žalobkyňa, pričom tieto svoje tvrdenia
ohľadom zhorených vecí žalobkyňa v konaní riadne nepreukázala. Rovnako podľa názoru žalovaného,
drevená hospodárska budova bola stará a viac ako 50-ročná, nachádzajúca sa v dezolátnom stave a

mala nulovú hodnotu. Taktiež namietal skutočnosť, že obhorený vozík dal do pôvodného stavu práve
žalobca a nie žalovaná, ktorá si týmto titulom uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 96,- eur.
Rovnako napádal škodu v hodnote 350,- eur za zhorených 10 m3 palivového dreva a zhorenie 13 kusov
agátových hranolov v hodnote 26.- eur. Taktiež poukázal na skutočnosť, že aj v súčasnosti sa používa
v praxi krytina eternit, preto nie je pravdou, aby táto krytina bola zakázanou krytinou pre pokrývanie
objektov. Zároveň poukázal na ním predložené vyčíslenie ceny vykonaných prác a ceny použitých

materiálov na postavenej novej drevárke v zmysle vyjadrenia svedka V. A., ktorý je živnostníkom a
vykonáva pokývanie striech, pričom zo strany žalovaného bolo spolu uhradené 5.586,30 eura. Z týchto
dôvodov žiadal žalovaný napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné v celom rozsahu zrušiť, žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo vyjadrení uviedla, že výška škody
na hnuteľných veciach bola preukázaná v trestnom konaní predloženým vyjadrením osôb na to odborne
spôsobilých, na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. Žalobkyňa si v prípravnom konaní
uplatnila nárok na náhradu škody formou, z ktorej je uplatnenie na náhradu škody zrejmé. Žalovaný
v priebehu súdneho konania takto uplatnený nárok nerozporoval, až neskôr začal namietať, že v

konaní nebolo preukázané, aby sa žalobkyňou uvedené hnuteľné veci na mieste požiaru nachádzali
a že boli pri požiari zničené. Čo sa týka hnuteľných vecí, na mieste požiaru bola vykonaná ohliadka
miesta činu a zhorenisko s pozostatkami vecí bolo zdokumentované. Čo sa týka dokumentácie objektu
pred požiarom a dôkazov o výstavbe, žalobkyňa poukázala na zoznam podkladov na vypracovanie
odborného vyjadrenia č. XX/XXXX T.. M. L..

10. K podanému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný písomne vyjadril, pričom uviedol, že rozhodnutím
súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu výpočtu, kde od sumy 4.006,61 eura predstavujúcej hodnotu
zhorenej budovy, od hodnoty novovybudovanej budovy vo výške 3.420,12 eura je nesprávne uvedená
suma 581,49 eura, pričom správne má byť uvedená suma 586,49 eura. Ako žalovaný na základe dohody

so žalobkyňou preukázal hodnoverným spôsobom podľa predloženého vyčíslenia ceny vykonaných
prác a ceny použitých materiálov na ním postavenú novú drevárku v zmysle vyjadrenia V. A., ktorý
je živnostníkom, pričom z jeho strany bolo vynaložených spolu 5.586,30 eura. Poukázal najmä na
skutočnosť, že zhorela stará 50-ročná drevárka, ktorá podľa odborného vyjadrenia mala hodnotu
4.006,61 eura, pričom ním postavená nová drevárka je v preukázanej hodnote 5.586,30 eura.

11. Voči vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že výšku škody na
hnuteľných veciach vyčíslila počas prípravného konania na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní
spoločnosť P. I., ktorá je odborne spôsobilá na vyčíslenie škody, nakoľko predmetom jej obchodnej
činnosti je okrem iných nákup a predaj priemyselných a strojárenských výrobkov. Taktiež T.. M. L. pri

stanovení výšky škody zohľadnil opotrebenie stavby nehnuteľnosti, a to percentuálne. Až následne určil
ich technickú hodnotu. Použitý postup stanovenia východiskovej a technickej hodnoty stavieb, ktorý
pri výpočte hodnoty jasne berie do úvahy opotrebenie stavby, resp. hodnotu nehnuteľnosti, predmetný
znalec vo svojom odbornom vyjadrení podrobne rozpísal. Z tohto dôvodu žalobkyňa nesúhlasí s
argumentáciou žalovaného, pokiaľ ide o vyčíslenie ceny vykonaných prác a ceny použitých materiálov,

ktoré si vypracoval samotný žalovaný na sumu 5.586,30 eura. Z tohto dôvodu žalovaný neposkytol
žalobkyni plnú kompenzáciu náhrady škody.

12. Rovnako odvolaciu repliku využil aj samotný žalovaný, ktorý uviedol, že znalec bez jeho prítomnosti
rozhodol len teoreticky o výške technickej hodnoty nového prístrešku. K jeho výpočtom žalovaný uviedol,

že podľa neho nepoužil znalec správne koeficienty uvádzaných ku východiskovej hodnote stavieb a
technickej hodnote stavieb. Znalec poukázal v odbornom vyjadrení na stavebné materiály azbest, že
tieto sú škodlivé zdraviu, avšak predmetné materiály sa v súčasnosti používajú, pričom v danom prípade
sa nejedná o stavbu na bývanie. Žalovaný sa teda nestotožňuje so závermi znalca, čo sa týka nímuvádzanej technickej hodnoty v odbornom vyjadrení ohľadne nového prístrešku, ktorá je podľa znalca
3.420,12 eura, a to z toho dôvodu, že žalovaný predložil doklady na vyčíslenie prác a ceny použitých
materiálov spolu vo výške 5.586,30 eura. Nestotožnil sa ani so záverom znalca ohľadne stanovenia

výšky škody znalcom pri zhorenej drevárke, kde jej hodnota bola vyčíslená na 4.001,61 eur. Predmetná
drevárka bola postavená v rokoch 1965 až 1966 a vzhľadom na jej vek bola jej hodnota podľa názoru
žalovaného, nulová. Naďalej spochybňoval tvrdenie žalovanej o zhorených hnuteľných veciach, keď
podľa jeho názoru, žalovaná nepreukázala, že predmetné náradie v skutočnosti mala uložené v drevenej
budove.

13. Následne žalobkyňa podala odvolaciu dupliku, v ktorej uviedla, že žalovaný nedodržal dohodu o
spôsobe náhrady škody tak, ako to žalobkyni sľúbil v priebehu trestného konania. Zároveň uviedla,
že tvrdenia samotného žalovaného o jeho nákladoch na novovybudovaný prístrešok popiera odborné
vyjadrenie T.. M. L., ako znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác a tento je jedinou oprávnenou osobou v danej

právnej veci, ktorá vedela poskytnúť objektívne informácie ohľadne hodnoty predmetnej nehnuteľností.
E. žalovaného ohľadne existencie či neexistencie hnuteľných vecí poškodených požiarom, považuje
žalobkyňa za bezpredmetné, nakoľko ich určenie bolo objektom skúmania orgánov činných v trestnom
konaní a žalovaný danú skutočnosť v prípravnom trestnom konaní ani nerozporoval.

14. Následne využil podanie odvolacej dupliky aj samotný žalobca, ktorý uviedol, že menovaná
spoločnosť P. I., predložila prehľad cien vecí na požiadanie policajného zboru s tým, že v tomto prehľade
je uvedená cena nových vecí, ktoré uviedla žalobkyňa. Spoločnosť P. nemôže vyčísľovať žiadnu škodu
naveciach,pokiaľtietovecinevidelaavdanomprípadesajednálenozoznamvecízaktuálnymicenami,
pričom ani existencia samotných vecí v zhorenom subjekte v konaní preukázaná nebola. Naďalej sa

žalovaný nestotožňoval s názorom vyjadreným v odbornom vyjadrení T.. M. L. z dôvodu, že predmetný
drevený objekt sa nachádzal v dezolátnom stave a bol nulovej hodnoty.

15. Krajský súd v Prešove, (ďalej len „odvolací sud“) príslušný na rozhodnutí odvolaní podľa § 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“), v zmysle zásad uvedených v ust. § 470

ods.1, 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasledujúcich Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a
contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

a žalovaného vo svojej podstate neboli dôvodné (vyhodnotená iba chyba v písaní a počítaní u súdu
prvej inštacnie).

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, a to čo do výroku I., na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím
námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

17. Zároveň je potrebné konštatovať, že v konaní došlo k zlému výpočtu súm tak, ako ich namietali

žalobkyňa aj žalovaný, pričom reálny rozdiel vo výpočte u súdu prvej inštancie predstavuje 5,- eur. Z
vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí
žaloby v časti 5,- eur tak, že predmetnú sumu žalobkyni priznal spolu s príslušenstvom pohľadávky.

18. Vzhľadom na vykonané čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 13,39 eura v samotnom odvolaní

žalobkyne, odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil.
Zároveň rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti po vykonanom späťvzatí a priznaní sumy 5,- eur spolu
s príslušenstvom v prevyšujúcej časti potvrdil.

19. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne a

žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

20. U žalobkyne v zásade možno konštatovať základnú odvolaciu námietku v skutočnosti, že
žiadala zo znalcom určenej hodnoty novovybudovaného prístrešku 3.420,12 eura odpočítať hodnotuazbestovocementovej krytiny v hodnote 1.006,61 eura z dôvodu, že táto nezodpovedá aktuálnym
technickým požiadavkách a aj samotný znalec T.. M. L. v časti 4 svojho záveru odborného vyjadrenia
poukázal na skutočnosť, že azbestovocementové vlnité dosky sú v súčasnej dobe už zakázané a tieto

nemožno používať z hľadiska obsahu azbestu ako zdraviu nebezpečnej látky. Predmetnú odvolaciu
námietku žalovanej odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, a to z dôvodu, že azbestovocementová
krytina v súčasnej dobe nie je na stavbách zakázaná, možno konštatovať iba, že v prípade jej
odstraňovania je potrebné postupovať špeciálnym postupom a v zmysle Vyhlášky č. 284/2001 Z.z.,
táto je v prípade odstránenia považovaná za nebezpečný odpad. Samotná azbestovocementová

krytina nie je na stavbách pre zdravie škodlivá v prípade, že sa nachádza na streche konkrétneho
objektu bez toho, aby sa ňou manipulovalo. Nebezpečenstvo poškodenia zdravia vzniká iba v prípade
manipulácie s touto azbestovocementovou krytinou, pričom možno konštatovať, že jej použitie je
aj v súčasnosti legálne na starších rodinných domoch. Nebolo z týchto dôvodov preto potrebné
odpočítať hodnotu azbestovocementovej krytiny v hodnote 1.006,61 eura aj vzhľadom na skutočnosť,
že sa jedná o prístrešok na uskladnenie vecí, nie o nehnuteľnosť používanú na bývanie. Rovnako

je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nenamietala nefunkčnosť predmetnej
azbestovocementovej krytiny na prístrešku, resp. jej zlé osadenie, jej námietky vyplývali iba zo záverov
odborného vyjadrenia, kde znalec konštatoval, že predmetné azbestovocementové vlnité dosky sa v
zmysle Vyhlášky č. 284/2001 Z.z. považujú v prípade ich odstraňovania alebo manipulácie s nimi za
nebezpečný odpad.

21. K odvolacím námietkam žalovaného, že opravu kolies vozíka vykonal samotný žalovaný, tento
riadne nepreukázal, práve naopak, samotná žalobkyňa preukázala zakúpenie kolies na opravenie
poškodeného obhoreného vozíka. Opravu vozíka síce vykonal žalovaný avšak zakúpenie kolies zostalo
len v pozícii tvrdení samotného žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal vynaložené náklady

na opravu predmetného dvojkolesového vozíka. Čo sa týka popierania existencie zhorených hnuteľných
vecí tak, ako sú uvádzané v rozhodnutí súdu prvej inštancie, tu je možné konštatovať, že tieto boli
riadne zdokumentované, spísané a ohodnotené už v samotnom prebiehajúcom trestnom konaní. Počas
celého priebehu trestného konania existenciu a hodnotu predmetných hnuteľných vecí žalovaný nikdy
nenamietal. Aj z tohto dôvodu námietka neexistencie zhorených hnuteľných vecí žalovaného nie je

dôvodná.Kodvolacejnámietkežalovaného,žecenazhorenéhoprístreškuvhodnotetak,akojeuvedená
v odbornom vyjadrení, je nesprávna a zároveň k odvolacej námietke, že žalovaný na stavbu nového
prístrešku vynaložil sumu 5.586,30 eura, odvolací súd poukazuje na odborné vyjadrenie č. XX/XXXX
znalca M. L., ktorý pri stanovení ceny zhoreného prístrešku, zhodnotil aj jeho opotrebenie, a to až na
76,59 %. Nebolo teda pravdou, že by znalec vek a stav bývalého zhoreného prístrešku pri stanovení

jeho ceny, nezohľadnil. Čo sa týka údajnej žalovaným vynaloženej sumy vo výške 5.586,30 eura, tu
opäť odvolací súd poukazuje na odborné vyjadrenie č. XX/XXXX v časti XV, ohľadne novovybudovaného
dreveného prístrešku, kde znalec podrobne uviedol rozpočet nákladov v rámci prehľadu vykonaných
prác a dodávok materiálu, ako aj dokončovacích prác súhrnne v technickej hodnote novovybudovaného
prístrešku vo výške 3.420,12 eura. Čo sa týka takto stanovenej hodnoty novovybudovaného prístrešku,

samotný žalovaný nenapádal odborné vyjadrenie čo do konkrétneho prehľadu rozpočtových nákladov
stanovených znalcom. Sumu stanovenú znalcom rozporoval iba na základe rukou spísaného zoznamu
materiálu a prác, ktorý čiastočne vyhotovil V. A. v hodnote 3.713,45 eura a taktiež podľa vlastného
spísaného zoznamu nákladov na celé stavbu. V ňom zahrnul V. A. uvedenú sumu 3.457,- eura bez DPH,
k tejto sume prirátal DPH a následne dopočítal hodnotu vybudovaného WC, hodnotu pomocných prác,

náklady na občerstvenie a jedlo na 6 pracovných dní, pričom uvedené skutočnosti nedoložil žiadnymi
ďalšímilistinnýmidôkazmi,ktorébypreukazovalireálnevynaloženietakýchtonákladovvnímstanovenej
výške na materiál a práce pri novovybudovanom prístrešku.

22. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne došiel k vyššie uvedeným záverom,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti, a to v I. výroku a zároveň vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, okrem sumy 5,- eur, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
zároveň v časti 5,- eur vo výroku v zamietavej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust.
§ 388 Civilného sporového poriadku. Zároveň z dôvodu vykonaného späťvzatia pri podanom odvolaní
samotnou žalobkyňou v časti 13,39 eura, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie

zastavil v zmysle ust. § 369 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku.

23. O trovách konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trovkonania na súde prvej inštancie s tým, že po zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí
žaloby v časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť aj 5,- eur spolu s príslušenstvom, prestavuje úspech
žalobkyne 69 %, úspech žalovaného 31 %, teda čistý úspech žalobkyne predstavuje 38 %.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).