Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8314201049.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.

o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpeným TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: H. B., N.. XX.X.XXXX,
A. (u pána Q. V.) D. B. XXXX/XX, XXX XX R. o zaplatenie 366,57 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 86,98 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

II. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
52% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré uznesenie vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.X.XXXX domáhal zaplatenia sumy 366,57 eur s
vyčísleným úrokom z omeškania 11,- eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a s úrokom z omeškania 9%
ročne zo sumy 366,57 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX postupca
Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpil pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Právny predchodca žalobcu
dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovanými ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou

boli Všeobecné obchodné podmienky. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka
tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred X.X.XXXX sa
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Žalobca tiež
poukázal, že pokiaľ bola uzavretá pred dňom X.X.XXXX zmluva o úvere kde bol dlžníkom spotrebiteľ,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až
§ 54 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 2.207,09 eur,
ktorá pozostávala z istiny 1.688,23 eur, riadneho úroku 261,24 eur, úroku z omeškania 257,62 eur. Sumu
257,62 predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy o úvere
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.560,11 eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačnýchsplátkachvovýške40,73eurvždy10.dňuvmesiaci.Žalobcasiuplatnilsplátkyúverusplatné
od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX v počte 9 a celkovej výške 366,57 eur. Zvyšné splátky úveru si žalobca
neuplatnil. Zároveň si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 11,- eur za obdobie od XX.X.XXXX

do XX.XX.XXXX, a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 366,57 eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia.4. Tunajší súd rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX - 114 zo dňa X.XX.XXXX vo veci rozhodol tak, že v
I. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 279,59 eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v

II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v III. výroku priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 52 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej

zmluve, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernej RPMN a tiež vzhľadom nato, že žalovaný úver čerpal, súd
zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval
podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez
poplatkov. Súd na právny vzťah medzi stranami sporu aplikoval citujúc ustanovenia § 52 ods. 1 až 4
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 261 ods. 6 písm. c), § 497 a § 504 zák. č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s.
proti K.Á. A.. Podľa súdu prvej inštancie žalobca mal nárok iba na vrátenie rozdielu medzi poskytnutým
úverom a úhradou.

5. Proti II. výroku tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal, že k uzavretiu
zmluvy došlo dňa XX.XX.XXXX a ustanovenie, na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b),
d) až j), k) a l), je účinné až od XX.XX.XXXX (na základe novely č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Na základe uvedených zákonných ustanovení žalobca
zastáva názor, že pokiaľ nie je splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zák.
č. 258/2001 Z. z., nie je uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako v danom čase nebolo ani nevyhnutnou náležitosťou úverovej
zmluvy uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý k predmetnému ustanoveniu
zaujal v Uznesení z 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Žalobca pre úplnosť uvádza, že ZoSÚ ustanovil
osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy medzi

spotrebiteľom a dodávateľom s cieľom účinným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach
spotrebiteľského úveru, na základe čoho by spotrebiteľ mohol lepšie posúdiť všetky právne dôsledky
vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že prvej inštancie sa dopustil
nesprávnej interpretácie inak správne použitej právnej úpravy, týkajúcej sa vymedzenia splátok úveru
ako jednej z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z.. a základnou spornou otázkou bolo, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť

v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Ďalej odvolací súd poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, na
dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z. z., na ust. § 9 ods. 2 písm. k) a písm. f) a ust. § 11 ods. 1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a na názor prezentovaný v rozsudku ESD vo veci C 42/15, ako aj na

názor vyjadrený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa XX.X.XXXX.

Podľa odvolacieho súdu v dôsledku prijatia nesprávneho právneho záveru sa súd prvej inštancie
nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov,
a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal

ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pre ďalšie konanie odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie úlohu riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, opätovne vec
prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími námietkami žalobcu a zohľadní skutočnosti
uvádzané odvolacím súdom a za tým účelom bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vprávoplatne neskončenej vrátenej časti opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou
dôvodnosťoužalobcomuplatnenýchnárokovnaúrokyapoplatky,zatýmúčelomvsúladesustanovením
§295CSPdoplniťdokazovanie,jehovýsledkynadväzneopätovnekomplexnevyhodnotiť,posúdiťpodľa

príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nové rozhodnutie priadne a náležite odôvodniť v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo presvedčivé.

7. Na výzvu súdu, aby strany sporu uviedli svoje návrhy na vykonanie dokazovania a uviedli svoje
záverečné zhrnutie k skutkovej a právnej stránke veci, žalovaný nereagoval. Žalobca v podaní

doručenom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na podanom návrhu trvá aj na doterajších podaniach a navrhol
súdu, aby rozhodol v zmysle týchto podaní, nakoľko neboli uvedené skutočnosti a ani preukázané
dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky.

8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň XX.X.XXXX, pričom žalovaný si zásielku s
predvolaním na pojednávanie odmietol prevziať, táto sa súdu vrátila dňa XX.XX.XXXX. Právny zástupca

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinami predloženými v súdnom konaní a
zistil nasledovný skutkový stav:

Skutkový stav:

10. Dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru právnym
predchodcom žalobcu žalovanému ako dlžníkovi v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto

zmluve. Základné podmienky v čl. I boli nasledovné:
- výška úveru: 1.560,11 eur (47.000, - Sk)
- druh úveru: miniúver do 10 minút
- úroková sadzba: 17,30% p. a. pevná do konečnej splatnosti úveru
- poplatok za poskytnutie: bez poplatku

- poplatok za správu: 50,- Sk mesačne
- výška splátok: 40,73 eur (1.227,- eur)
- periodicita splátok: mesačne, k 10. dňu v mesiaci
- splatnosť prvej splátky: 10.12.2005
- konečná splatnosť: 11.11.2015

- splatnosť úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca
- spôsob splácania: inkasom z účtu žalovaného

V ďalších článkoch v zmluve sú dojednané podmienky poskytnutia úveru, splácanie úveru, úrokov, a
poplatkov, úročenie úveru a záverečné ustanovenia.

Podľa čl. IV. ods. 1 zmluvy veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. V ods. 2 tohto článku sa zmluvné strany dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov
je 9,39%, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky
poskytnutého úveru. Ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania úverového vzťahu mení v

prípade, ak dôjde k zmene poplatkov a / alebo sa dlžník omešká so splátkou a / alebo uhradí splátku
v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy.

V záverečných ustanoveniach žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami právneho predchodcu žalobcu, súhlasí s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať.

11. Z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na dostupnom webovom
sídle Národnej banky Slovenska pre rok 2005 vyplýva, že pre čerpané úvery priemerná úroková sadzba
za mesiac november bola vo výške 6,16%, za mesiac október vo výške 6,03% a za mesiac september
vo výške 5,99%.

12. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
zo dňa XX.X.XXXX právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že postúpil na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky pohľadávku zo spotrebného úveru 46283496 vo výške 2.207,09 eur.13. Pokusom o zmier zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške
2.545,94 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 1.688,23 eur, zmluvného / zákonného

úroku vo výše 338,85 eur, riadneho úroku vo výške 261,24 a úroku z omeškania vo výške 257,62 eur s
upozornením, že v prípade neuhradenia pohľadávky bude žalobca sa domáhať predmetnej pohľadávky
na súde.

14. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXX uviedol, že

žalovaný dňa XX.XX.XXXX čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.560,11 eur a žalovaný z
poskytnutého úveru uhradil sumu 1.280,52 eur. Žalobca tiež uviedol, že v predmetnom prípade nedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku, ale splatnosť nastala v zmysle zmluvy.

Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ku dňu XX.XX.XXXX

15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný
zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),

zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa§503ods.2ObZaksaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach,súvdeňsplatnosti

každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa

osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu.

Podľa ust. § 8aa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2008 - prechodných ustanovení
k úpravám účinných od 1.1.2008 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.17. Podľa ust. § 2 ods. 1 psím. a) a písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v
čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre

seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené,

neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných
vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

Podľa ust. § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)

platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľaust.§451ods.1aods.2 Občianskehozákonníka ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.Posúdenie veci súdom

20. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzavretá platná zmluva o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver
vo výške 1.560,- eur s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 17,30% s konečnou splatnosťou úveru dňa
XX.XX.XXXX. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil zaplatenie splátok splatných od XX.X.XXXX do
XX.XX.XXXX s príslušenstvom. Predmetom konania však ostala len čiastka 86,98 eur s príslušenstvom,

v ktorej časti rozsudok súdu zo dňa X.XX.XXXX nenadobudol právoplatnosť.

21. V čase uzavretia zmluvy o úvere už bola platná a účinná úprava spotrebiteľských úveroch v
zákone č. 258/2001 Z. z., podľa ktorej spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme. Citovaný zákon v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval

definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru ako aj spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22.Zmluvamedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmjevzmyslevyššiecitovanýchustanovení
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete
svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie úverov ako podnikanie a na druhej strane
spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy boli tiež obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ
ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

23. Z uznesenia Ústavného súdu SR z 5. júna 2013 sp. zn. II. ÚS 329/2013 vyplýva, že síce vo
výpočte spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka až do 1. Q. XXXX nebolo
možné nájsť úverovú zmluvu, avšak súčasne nemožno pozabudnúť, že už od XX.XX.XXXX bolo účinné
ustanovenie § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že nie podľa Občianskeho zákonníka,

ale podľa tohto ustanovenia za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať aj zmluvu uzavretú podľa
Obchodného zákonníka. Aj na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka bolo
možné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom
treba mať na zreteli, že súčasne už v tomto rozhodujúcom čase účinné ustanovenie § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka sledovalo záujem spotrebiteľa, a preto ustanovovalo, že zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

24. Preto je súd toho názoru, že na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách §§ 52 - 54, t. j. právne normy spotrebiteľského práva. Súd sa nestotožňuje

s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý poukazoval na zákon č. 129/2010 Z. z., nakoľko v zmysle
ust. § 25 ods. 1 tohto zákona právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak, pričom v tomto prípade bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa 22.11.2005.

25. Vzhľadom na námietky žalobcu v odvolacom konaní súd konštatuje, že zmluva o splátkovom úvere
má všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V čase uzatvorenia
tejto zmluvy o splátkovom úvere nebola účinná taká právna úprava, ktorá absenciu náležitostí v
zmysle ust. § 4 ods. 2 tohto zákona sankcionovala bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Právna
úprava sankcionovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov len v prípade, ak

neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo v tomto prípade súd nezistil.

26. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluvu o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX je možné považovať
za neplatnú len v časti dojednania o výške ročnej úrokovej sadzby v čl. I z dôvodu rozporu danéhodojednaniasdobrýmimravmi.Dobrýmimravmi(bonimores),ktorésúpoužívanéakokritérium,uktorého
je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne
posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky

okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore
pravidiel správania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje
právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje
takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

27. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich
výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na

najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na
skutočnosť, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v úverovej zmluve viac než 2 - násobne (teda
podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v
úverovej zmluve je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

28.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška úrokovej
sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 17,30% ročne.

29. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

30. Keďže súd vyhodnotil výšku dojednaných úrokov za rozporné s dobrými mravmi, je súd toho názoru,

že vzťahmedzižalobcomažalovanýmjepotrebnévyporiadaťvzmyslepravidielustanovujúcichvydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor
koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). (rozsudok NS SR 3Cdo52/2005).

31. Žalobca mal teda nárok na vrátenie istiny. Z podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že
žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 1.560,11 eur a uhradil žalobcovi sumu 1.280,52 eur,
pričom suma 279,59 eur s príslušenstvom bola žalobcovi už právoplatne priznaná v prvom rozhodnutí
tunajšieho súdu. V prevyšujúcej časti podľa názoru súdu bolo potrebné žalobu zamietnuť to aj vrátane

požadovaného úroku z omeškania z dôvodu neplatnosti časti zmluvných dojednaní o neprimerane
vysokom úroku v rozpore s dobrými mravmi.

K trovám konania

32. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 366,57 eur s príslušenstvom. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 76% (279,59 eur) a úspech žalovaného predstavuje 24% (86,98 eur).
Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 52% (76% - 24%). Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalobcovi voči žalovanému
v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.