Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Katarína Fakanová
Judgement form – Rozsudok pre zmeškanie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19Csp/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203366
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219203366.3
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci
žalobcov: 1. N. J., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, Bratislava, 2. O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, Bratislava,
proti žalovanému: E. Ú. J., S.. D.., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155, právne
zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia v sume 343,- €, ktorú sú
žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinní uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.06.2019, sa domáhali žalobcovia vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.09.2018, poskytnutého na základe
Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. A.-XX neplatné. Súčasne žiadali zaviazať žalovaného
na náhradu trov konania. Žalobcovia uplatnili prostriedky procesného útoku, ktorými preukazovali, že
žalobkyňa v 1. rade ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa 30.06.2015 zmluvu o
poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. A.-XX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni v 1. rade úver
v sume 100.394,50 €, ktorý sa zaviazala žalobkyňa v 1. rade splatiť v 360 mesačných splátkach každú
v sume 417,70 € s termínom splátok do 20. dňa príslušného mesiaca, s termínom prvej splátky dňa
28.08.2015, s termínom konečnej splatnosti 20.07.2045. Úver bol úročený fixnou ročnou úrokovou
sadzbou 2,87% ročne, fixovanou na 3 roky, s RPMN 2,94%, priemernou RPMN 3,58%, výškou odplaty
2,94% a najvyššou prípustnou mierou odplaty 10,34%. poskytnutý úver bol zabezpečený záložným
právomknehnuteľnostinazákladeosobitnejzmluvy-Zmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti
č. X. XXXXXXX-XX, zo dňa 30.06.2015, túto záložnú zmluvu uzatvoril so žalovaným žalobca v 2.
rade ako vlastník nehnuteľností - bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na
C. A., súpisné číslo XXX, vchod XX, postavenom na parcele registra „Q. Č.. XXX/X S. XXX/X a to
v podiele 1/1 a zároveň parcely registra „Q. Č.. XXX/X o výmere 318 m2 a č. XXX/X o výmere 319
m2, druh pozemku - obe zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele záložcu XXXX/
XXXXXX a s spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v
rovnakom podiele. Zriadením záložného práva bolo zabezpečené splatenie úveru žalobkyne v 1. rade.
Tiež v žalobe uviedli, že sa žalobkyňa v 1. rade dostala do omeškania so splácaním úveru v dôsledku
objektívnych skutočností, kedy žalobkyňa v 1. rade utrpela úraz. Žalovaný odmietol žalobkyni v 1.
rade zmenu splátkového kalendára, alebo odkladu splátok. Dňa 22.09.2018 žalovaný zaslal žalobkyni
v 1. rade oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru pred jeho zročnosťou z dôvodu, že sa dostala do
omeškania so splácaním splátok úveru. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo zročných
celkom 38 splátok (5 splátok v roku 2015, 12 splátok v roku 2016 -2017 a 9 splátok v roku 2018),
čo pri výške mesačnej splátky 417,70 € predstavuje sumu 15.872,60 €. Žalobcovia sa domnievajú,že vyhlásenie predčasnej splatnosti žalovaným je neplatné v dôsledku nedodržania dvoch podmienok
vyžadovaných zákonom pre takýto úkon a to, že nebol v omeškaní so splatením splátky, resp. jej časti
po dobu viac ako tri mesiace a žalobca ju neupozornil v minimálne 15 dňovej lehote na využitie toho
práva. Žalobcovia súčasne s podaním žaloby navrhli vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali
uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva z titulu Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. X. XXXXXXX-XX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Súd uznesením č. k.19Csp/48/2019-45 zo dňa 19.06.2019 zamietol návrh žalobcov v 1. a 2. rade na
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 10Co/90/2019-72 zo dňa
24.10.2019 okrem iného vyslovil svoj právny názor a to, že žalobcovia nepreukázali naliehavú potrebu
dočasne upraviť pomery sporových strán nimi navrhovaným neodkladným opatrením a neosvedčili
dôvodnosť svojho hmotnoprávneho nároku vo veci samej, v ktorej sa domáhajú určenia, že vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.09.2018 je neplatné. Odvolací súd poukázal na ustanovenie §
137, písm. c/ Civilného sporového poriadku, v ktorom je zakotvené, žalobou sa možno domáhať určenia
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobcovia sa nedomáhajú určenia, či
tu nejaké právo je alebo nie je, ale žiadajú určiť neplatnosť právneho úkonu, čo odporuje zásade, podľa
ktorej má súd určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v
minulosti nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Žaloba žalobcov spadá pod ustanovenie § 137,
písm. d/ Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého možno žalobou požadovať, aby súd rozhodol
o určení právnej skutočnosti, medzi právne skutočnosti patrí podľa § 2, ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj právny úkon, jeho platnosť, alebo neplatnosť, avšak len za predpokladu, že to vyplýva z osobitného
predpisu. V súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho
úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Oprávnenie žalobcov podať žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu musí vyplývať z osobitného predpisu, ak takého predpisu niet, žalobcovia nemôžu
žalovaťneplatnosťprávnehoúkonuaichžalobamusíbyťzamietnutázdôvoduprocesnejneprípustnosti.
Odvolací súd konštatoval, že žalobcovia v žalobe netvrdili žiadny právny predpis, ktorý by im umožňoval
podanie žaloby o určenie neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a odvolací súd existenciu
takého osobitného právneho predpisu nezistil, preto prijal záver, že vyhovenie takto postavenej žalobe
žalobcov je nepravdepodobné, nimi uplatnený nárok, ktorému žiadali poskytnúť súdnu ochranu nie je
osvedčený.
3. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 05.03.2020, na ktoré sa žalobcovia v 1. a 2. rade nedostavili,
doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, neúčasť ma pojednávaní neospravedlnili, v
predvolaní boli poučení o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie.
4. Podľa § 278 Civilného sporového poriadku, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.
a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
5. Podľa § 279 Civilného sporového poriadku, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje
len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
6. Podľa § 280 Civilného sporového poriadku, ak je v jednej veci viacero žalobcov a nejde o samostatné
spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba vtedy, ak podmienky na jeho vydanie
spĺňa každý z nich.
7. Súd konštatuje, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej
na základe rozsudku pre zmeškanie žalobcov, právna zástupkyňa žalovaného prítomná na pojednávaní
navrhla tento osobitný procesný postup.
8. Písomné vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu neobsahuje hmotnoprávne posúdenie veci,
ani nemusí citovať ustanovenia hmotného práva. Ustanovenie § 279 CSP je špeciálnym vo vzťahu k §
220 ods. 2 a 3 CSP. Ustanovenia § 220 ods. 1 CSP upravujúce náležitosti rozsudku, ako aj § 220 ods.
4 CSP sa však aplikujú aj na rozsudok pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie musí obsahovať ajpoučenie o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 281 ods. 1 CSP. Vo
výroku tiež súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).
9. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade
náhradu trov konania v sume 343,- €, ktoré predstavujú náklady za 4 úkony právnej služby podľa
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať
intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa
§ 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor
môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273, písm. a/,
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre
zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať
(§ 277 ods. 1 CSP). Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a
nariadi nové pojednávanie (§ 277 ods. 2 SCP). Návrh podľa odsekov l a 2 môže žalovaný podať do 15
dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd
poučí. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis,
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.