Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8P/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5420200238
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2020:5420200238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloletý v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov - matka: M. C., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom N. L.-L.B., L. XXX/X K. O.: B. A., U.. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N. L., G. XXXX/X, v
konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u d e ľ u j e s ú h l a s matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého Y. A., nar.
XX.XX.XXXX, na priezvisko C..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 13.02.2020, domáhala
udelenia súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska pre maloletého Y. A..

2/ Návrh odôvodnila tým,že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín dňa 07.07.2008, 3C/215/2007-42 a maloletý Erik bol zverený do jej výchovy. V roku 2020
uzavrela manželstvo so E. C.. Z tohto manželstva čakajú dieťa. Z hľadiska ďalšieho vývoja mal. Y. by
bolo prospešné, keby mal priezvisko C., ktoré je zhodné s priezviskom ich rodiny a to najmä teraz.

Naviac, svojho otca maloletý vôbec nepozná, lebo ten sa o maloletého nezaujíma, nestýka sa s ním a
v poslednej dobe neprispieva ani na jeho výživu.

3/Otec vo svojom vyjadrení, ktoré bolo na tunajší súd doručené dňa 28.02.2020 uviedol, že si praje, aby
si ponechal jeho priezvisko A..

4/ Matka na pojednávaní dňa 14.05.2020 uviedla, že návrh podávala hlavne preto, že uzavrela nové

manželstvo a čakajú spoločné dieťa a chcú tvoriť úplnú rodinu. Nechce aby boli rozdiely v priezvisku.
Jej manžel má so synom Y. veľmi dobrý vzťah. Žijú s manželom spolu už dva roky. Vzťahy sú dobré,
čakajú narodenie dieťaťa v júli. Biologický otec Y. sa o syna nezaujímal, stretnutia boli veľmi zriedkavé,
keď aj prišiel, tak to bolo tak na päť minúť, dal synovi nejakú knižku a hneď odišiel. Nezaujímal sa ako sa
má, čo v škole, aké má záujmy, dokonca keď posledne prišiel tak si pomýlil syna s jej synovcom, ktorý
bol u nich. Otcovi v stretávaní nebránila, on nejavil ani inak záujem, nepísal, neinformoval sa. Čo sa
týka výživného, tak jej poslal spomínanú sumu 3 000,- eur, zrejme poslal výživné naraz, lebo vtedy mal

peniaze a po rozpočítaní to vychádza, že má takto uhradené výživné do konca budúceho roka, okrem
tejto sumy už na syna nič neposlal a ani nedal. Syn sa na otca nepýta, nespomína ho, jej manžel jej
pomáha aj v bežnej starostlivosti o Y.. Otec prišiel posledný krát navštíviť syna pred tromi rokmi. Odnej si otec nepýtal telefónne číslo na syna a v čase keď bol posledne za synom, tak to bolo pred troma
rokmi, vtedy syn ani telefón nemal. Teraz už má skoro 14 rokov.

5/ Otec na pojednávaní dňa 14.05.2020 uviedol, že nesúhlasí s návrhom, pretože syn Y. je dedičom a
kebydošlokzmenepriezviska,takbynezdedildom,horuapozemky,ktoréonvlastníalejehomajetokby
zdedil len druhý syn. Bolo by to z dôvodu, že on a ani jeho otec v prípade, žeby mal syn iné priezvisko ako
A., nesúhlasia s tým, aby syn po ňom dedil, bol by vydedený. Chce aby jeho priezvisko bolo zachované.
Je pravda, že sa so synom nestretáva a to preto, že keď bol upravený styk, tak najskôr chodil k nim

domov za synom, takto bol podľa rozhodnutia asi päť krát ale jemu sa často u nich doma posmievali,
zamykali dvere, boli proti tomu aby chodil. Keď za ním prišiel, tak ho nechceli púšťať do ich domácnosti.
Nevidel v tom význam a nechcel sa naťahovať ani s políciou alebo to inak riešiť, preto za synom chodil
len raz ročne, keď mal narodeniny, aj vtedy bol s ním krátko, ale porozprával sa s ním, no nechceli ho
púšťať k nim domov, preto to bolo krátko. Posledné dva roky za ním na narodeniny nebol, pretože práve
v ten deň bol v zahraničí u sestry v Rakúsku. Vtedy synovi ani nevolal a ani mu nevoláva, pretože si

pýtal od matky jeho číslo, ktoré mu nedala. Zaplatil výživné na syna na niekoľko rokov dopredu, pretože
vtedy sa predali nejaké pozemky a mal peniaze. S druhým synom G. sa stretáva, tam má dobré vzťahy
s jeho mamou a tam mu nebolo bránené v stretávaní. Keďže nesúhlasili so stretnutiami matka a jej
rodina, tak to vzdal a nezisťoval informácie o synovi. Začal tam chodiť len na jeho narodeniny. Matka
mu neoznámila ani zmenu adresy bydliska, to by mu mala oznámiť aj kvôli výživnému, ktoré platí.

6/ Opatrovník na pojednávaní uviedol, že vykonali šetrenie v rodine oboch rodičov a bol vykonaný aj
pohovor s maloletým Y., ktorý sa vyjadril, že chce aby sa mu zmenilo priezvisko, aby bolo rovnaké ako
majú matka, jej manžel a aké bude mať jeho budúci súrodenec. Uviedol, že si rozumie s manželom
matky a takéto rozhodnutie o zmene priezviska je preto v súlade so záujmami dieťaťa.

7/ Okrem výsluchu matky a otca súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 3C/215/2007-42 zo dňa 07.07.2008, s rozsudkom 8P/165/2009-38
zo dňa 23.02.2010, listinnými dokladmi založenými v spise a správou kolízneho opatrovníka zo dňa
09.03.2020.

8/ Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav: Maloleté dieťa pochádza
z manželského vzťahu rodičov, ktorí boli rozsudkom 3C/215/2007-42 zo dňa 07.07.2008 rozvedení.
Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať
jeho majetok obaja rodičia. Tiež bolo rozsudkom určené stretávanie otca s maloletým a to každý nepárny
týždeň v roku vždy v stredu od 14:00 hod. do 16:00 hod. a tiež v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 16:00

hod. za prítomnosti matky maloletého. Zároveň bola upravená vyživovacia povinnosť otca, ktorá bola
zmenenározsudkomtunajšiehosúduč.k. 8P/165/2009-38zodňa23.02.2010,ktorýmsúdzvýšilvýživné
zo strany otca na mal. Y. na sumu 43,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode vyplýva, že
rodičia pred rozvodom od augusta 2006 spolu nežili a otec sa so synom nestretával, čo odôvodňoval
svojim zlým zdravotným stavom a zlými autobusovými spojeniami do bydliska matky vzdialeného od

jeho bydliska 2 km. Taktiež z odôvodnenia rozsudku vo veci 8P/165/2009 bolo zistené, že otec sa s mal.
synom nestretával.

9/ Otec preukázal dokladom o platbe sumy 3 000,- eur uhradenej matke poštou dňa 02.02.2016, že
výživné na mal. Y. hradil jednorázovo vopred na viac rokov, čo matka potvrdila, že takto má uhradené

výživné vo výške 43,- eur mesačne aj za rok 2021. Nad rámec uvedenej platby z roku 2016 otec na
potreby dieťaťa inak neprispel.

10/ Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 09.03.2020 vyplýva, že dňa 02.03.2020 bolo vykonané
vopred dohodnuté šetrenie na adrese L. XXX/X, N. L.. Doma bola prítomná pani M. C. spolu so synom Y.

A.,nar.XX.XX.XXXX.Títobolioboznámenísdôvodomšetreniaabolaimvysvetlenáfunkciaopatrovníka
v konaní o jej návrhu. Pani C. uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti Miba Dolný Kubín ako výrobný
robotník, toho času je z dôvodu rizikového tehotenstva práceneschopná. Menovaná spolu s manželom
obývajú rodinný dvojposchodový dom, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Dom s manželom postupne
rekonštruujú. Hygiena v domácnosti bola počas šetrenia na požadovanej úrovni, dom bol zariadený

vhodným nábytkom, prispôsobený každodenným potrebám rodiny. Manžel pani C. pán E. C. pracuje ako
živnostník v stavebnej oblasti. Podľa jej vyjadrenia manžel chodí nepravidelne na týždňovky. Manželia
C. spoločne hospodária s ich príjmom, z príjmu uhrádzajú bežné náklady na domácnosť, tiež úver na
dom, telefón, poistku a sporenie pre všetkých členov rodiny. Pani C. uviedla, že jej syn Y. má s jejmanželom výborný vzťah, rozumejú si, spoločne ako rodina chodia na výlety a spoločne trávia všetky
voľné chvíle. Maloletý Y. podľa matkinho vyjadrenia jej manžela oslovuje po mene, veľakrát sa stane, že
mu povie aj oco. Pani C. dodala, že keď je jej manžel mimo domova tak sa Y. na neho pýta. Pani C. k Y.

biologickému otcovi pánovi B. A. uviedla, že tento už dlhodobo o syna nejaví žiadny záujem. Podľa jej
vyjadrenia naposledy bol so synom zhruba polhodinu asi pred troma rokmi. Na syna Y. mal poslať v roku
2016 výživné v sume 3 000,- €, čo by podľa výpočtov matky maloletého malo byť zhruba ešte do roku
2021. Maloletý Y. má vlastnú izbu zariadenú nábytkom pre žiaka základnej školy, má tam knihy a vhodné
hračky. Počas šetrenia bol vykonaný aj neformálny rozhovor s maloletým Y. A., nar. XX.XX.XXXX tak

ako boli súdom požiadaný. Tento nejavil známky zanedbávania alebo zlého zaobchádzania. Y. súhlasil s
vykonaním rozhovoru, aj s jeho zverejnením na súdne účely v uvedenom konaní. Maloletý Y. A. uviedol:
„Som žiakom siedmej triedy na Základnej školy G. L. v N. L., dosahujem dobré vzdelávacie výsledky.
Ja viem, že mama podala návrh na súd a s tým súhlasím, aby som sa volal rovnako ako mama s
otcom. Mám s maminým manželom dobrý vzťah, občas ho volám oco alebo jeho krstným menom.
Spoločne už asi rok bývame tu v L., mám tu kamarátov. Tiež spoločne chodíme na návštevy alebo

výlety, alebo pomáham ocovi okolo domu. S biologickým otcom sa nestretávam, ani s ním nie som v
žiadnom kontakte. Naposledy som bol s ním asi keď som mal 12 rokov, na moje narodeniny prišiel
na chvíľu, ale darček som od neho nedostal žiadny.“ Následne bolo dňa 05.03.2020 v poobedňajších
hodinách vykonané vopred dohodnuté šetrenie na adrese G. XXXX/X, N. L., kde žije pán B. A., otec
mal. dieťaťa. Menovaný bol doma prítomný a bol oboznámený s dôvodom šetrenia a bola mu vysvetlená

funkcia opatrovníka v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska
mal. dieťaťa. Pán A. uviedol, že je nezamestnaný a je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku.
Dodal, že trojizbový byt v ktorom býva aj jeho otec (starý otec maloletého) je v jeho osobnom vlastníctve.
Domácnosť bola zariadená starším nábytkom, bol tam neporiadok. Pán A. ďalej uviedol, že všetky
náklady na domácnosť a byt si delia s jeho otcom na polovicu. Menovaný ďalej dodal, že s návrhom,

ktorý podala matka dieťaťa nesúhlasí. Podľa jeho vyjadrenia chce, aby bolo zachované ich priezvisko,
tiež to, že maloletý Y. A. má dediť a preto chce, aby mal priezvisko A. a z dôvodu, že všetci Y. poznajú
podľa priezviska A.. Pán A. sa so synom nestretáva, chodí ho navštíviť iba na synove narodeniny a
donesie mu knižky. Podľa pána A. jeho cit k synovi ochladol z dôvodu, že keď bol syn mladší, matka mu
dieťa nechcela dávať a bol s ním v minimálnom a nepravidelnom kontakte. Na záver správy uviedli, že

s prihliadnutím na vôľu maloletého Y., situácie, že biologický otec o neho dlhodobo nejaví záujem, je v
záujme dieťaťa podaná žiadosť o zmenu priezviska.

11/ Podľa § 35 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do

cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

12/ Podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) ods.:

(1) Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor
prihliadne.
(2) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci
zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

13/ Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, bez ohľadu nato, či je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými
inštitúciami. Súd preto v danej veci skúmal, či zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa.

14/ Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade je zmena priezviska
maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmom. Otec sa o maloleté dieťa dlhodobo nezaujíma, nestretáva
sa s ním a teda nepodieľa sa v čase stykov na jeho starostlivosti a výchove, ani ho inak nekontaktuje
a neinformuje sa o jeho pomeroch (školských výsledkoch, záujmoch, zdravotnom stave...). Rodičovské
povinnosti k mal. Erikovi si plní len matka a pomáha jej v tom jej manžel, s ktorým matka spolu s Y.ije

v spoločnej domácnosti už dlhodobo (dva roky) a s ktorým má maloletý veľmi dobrý vzťah. Manželia
očakávajú narodenie spoločného dieťaťa, ktoré bude mať priezvisko zhodné s ich priezviskom. Otec mal
v rozhodnutí súdu o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k mal. Y. upravený
styk v rozsahu dvoch hodín počas štyroch dní v každom mesiaci a napriek tomu svoje právo stretávať saso synom, a tak si vytvoriť a prehlbovať vzťah s maloletým, nerealizoval, resp. realizoval len minimálne
(5x od odchodu matky so synom zo spoločnej domácnosti ešte počas ich manželstva a potom už len
v deň narodenín dieťaťa). Tvrdenia otca, že mu bolo bránené v styku rodičmi matky, s ktorými v tom

čase žila, resp. matkou, súd považuje za účelové, keď z predchádzajúcich vyššie uvedených súdnych
konaní sp. zn. 3C/215/2007 a 8P/165/2009 je zrejmý nezáujem otca o syna. Ak mu aj spočiatku bolo
bránené v styku v domácnosti matky, tak stretávanie otca so synom nebolo viazané na konkrétne
prostredie (bydlisko matky) ale len na prítomnosť matky. Otec mohol využiť viaceré možnosti za účelom
dosiahnutia realizácie styku a to podaním návrhu na výkon rozhodnutia súdu o úprave styku alebo

návrhom na zmenu podmienok úpravy styku, mohol požiadať vo veci o pomoc a poradenstvo ÚPSVaR.
Otec však ostal roky nečinným, sám uviedol, že od styku upustil a chodil za maloletým len raz ročne
na jeho narodeniny a nakoniec upustil aj od tohto minimálneho kontaktu, keď posledné dva či tri roky
za maloletým nebol a ani sa nepokúšal o iné kontakty so synom (písomné, telefonické, či cez sociálne
siete). O synovi sa nijakým spôsobom ani neinformoval či u matky, v škole alebo u iných subjektov. Medzi
mal. Y. a otcom nie je vytvorený citový vzťah, preto nie je v záujme dieťaťa a jeho ďalšej výchovy, aby

bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Rodič má byť pre dieťa vzorom
a to aj čo sa týka spôsobu života, morálky, čo otec nie je (bol odsúdený pre trestný čin sexuálneho
zneužitia maloletej s uloženým ochranným sexuologickým liečením). Aj túto skutočnosť, ktorá nie je
nepodstatného významu, súd v predmetnom konaní zohľadňoval. Súd ďalej poukazuje na § 38 CMP aj
§ 43 ZoR, t.j., v zmysle ktorých v predmetnom konaní musí byť venovaná náležitá pozornosť aj názoru

samotného dieťaťa. Mal. Y. je vo veku pred dovŕšením 14 rokov a vo svojom vyjadrení, zisťovanom
prostredníctvom opatrovníka, vyjadril názor, že chce aby mal priezvisko zhodné ako jeho mama a jej
manžel, uviedol aj dôvody svojho rozhodnutia (veľmi dobrý vzťah s mamou a jej manželom, pričom s
biologickým otcom sa nestretáva a ani s ním nie je v inom kontakte). Vzhľadom na všetky uvedené
zistenia je v záujme maloletého, aby došlo k zmene jeho priezviska na priezvisko C., aké majú jeho

matka, jej manžel a aké bude mať aj jeho ešte nenarodený súrodenec a aj takýmto spôsobom bude
upevnený pocit spolupatričnosti dieťaťa k rodine, v ktorej žije a v ktorej sú vytvorené vhodné podmienky
pre jeho priaznivý vývin.

15/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).