Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51Cb/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118292974
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:6118292974.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej

veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35910739, zastúpený:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému:
PAVLIX, s.r.o., so sídlom Galvaniho 41, Bratislava, IČO: 45493146, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47256371, o zaplatenie 108,23 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 108,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 108,23 eur od 04.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2018 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 108,23 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom
škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na meradle č. XXXXXXXXXXXX, typ MKM
G6 na odbernom mieste J. XX, Z. v období od 26.11.2014 do 08.03.2017, ktorá škoda bola žalovanému
vyúčtovaná v zmysle § 82 zákona o energetike na základe daňového dokladu č. XXXXXXXXXX zo dňa

20.03.2017, so splatnosťou 03.04.2017. Na predmetnom meradle v rozhodnom období dochádzalo k
neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu, pričom takýto odber je v zmysle
ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu, pričom
v tomto prípade zákon ukladá povinnosť odberateľovi uhradiť prevádzkovateľovi siete škodu spôsobenú
neoprávneným odberom. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vyčíslená v súlade s vyhláškou
MH SR č. 449/2012 Z.z..

2. Žalobca ďalej uviedol, že distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým
je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.. Zmluvy o dodávke plynu spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.
neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzavierajú len dodávatelia, ktorých voľba
je po liberalizácii trhu s plynom výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov. Z
uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné zamieňať žalobcu, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., resp.
distribútorazemnéhoplynuajednotlivýchdodávateľovzemnéhoplynu,ktorýmisúnapr.spoločnostiČEZ
Slovensko, s.r.o.; ELGAS, s.r.o.; Slovenský plynárenský priemysel, a.s.; Stredoslovenská energetika,

a.s. (SSE); V-Elektra Slovakia, s.r.o.; ZSE Energia, a.s.. So zamestnancami žalobcu sa najčastejšie
dá stretnúť pri montáži a údržbe plynových meradiel a pri vykonávaní odpočtov. Bez ohľadu na to,
ktorého z dodávateľov plynu si odberateľ zvolí, prevádzkovateľ distribučnej siete, teda žalobca, sa
nemení a zostáva ten istý. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný nesprávne označil žalobcu akoosobu, ktorá mala s jeho nájomníkom/kmi uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Dodávateľom plynu pre
dané odberné mieste bola spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorú však nie je možné
zamieňať s žalobcom.

3. V tejto súvislosti je potrebné posudzovať daný prípad v dvoch rôznych rovinách:
- Prvú rovinu predstavuje nárok dodávateľa plynu z titulu uzavretej zmluvy o dodávke plynu, kde boli
účastníkmi dodávateľ plynu a odberateľ (Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a nájomca). Tu sa jedná
o spotrebiteľský vzťah, v ktorom dodávateľ plynu fakturuje za dodávaný plyn odberateľovi jeho spotrebu

a ten ju platí. V prípade, že za takýto plyn odberateľ neplatí, vzniká nárok dodávateľovi plynu. Dodávateľ
je následne oprávnený vymáhať od odberateľa plnenie za nezaplatený plyn, ktorý bol riadne dodaný
a fakturovaný. Dodávateľ plynu je v tejto súvislosti oprávnený taktiež odstúpiť od zmluvy, ktorú mal
uzavretú s konkrétnym odberateľom (napr. pre neplnenie si záväzkov odberateľa).
- Druhú rovinu predstavuje postavenie distribútora plynu t.j. žalobcu. Žalobca vo svojom systéme
registruje odberné miesta a udržuje v distribučnej plynovej sieti stály tlak za účelom zabezpečenia

cirkulácie plynu v potrubnej sieti. Distribútor plynu neuzaviera a ani neuzavieral s jednotlivými
odberateľmi plynu zmluvy o dodávke plynu. Do zmluvného vzťahu, ktorý existuje medzi dodávateľom
plynu a odberateľom plynu distribútor nevstupuje. Distribútor je však oprávnený požadovať náhradu
škody, ktorá mu vznikne v prípadoch predpokladaných zákonom, t.j. ak dochádza k neoprávnenému
odberu zemného plynu.

Jednou zo základných úloh prevádzkovateľa plynovej siete je udržovanie plynovej sústavy neustále pod
tlakom. V rámci plynovej sústavy má prevádzkovateľ plynovej sústavy vlastný plyn, ktorý nakupuje na
svetových trhoch za účelom vykrývania strát.

4. V tomto konkrétnom prípade si odberateľ plynu (ktorým bola pravdepodobne C. D.) neplnil svoje
povinnosti voči osobe dodávateľa plynu (spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý
vzhľadom na uvedené jednostranne odstúpil od zmluvy o dodávke plynu. Zmluva o dodávke plynu
bola ukončená. Následne si svoje nároky vyplývajúce z dodaného plynu uplatnil voči osobe odberateľa
(C. D.) samotný dodávateľ plynu (spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.). Tento nárok

predstavovala dlžná cena za dodaný plyn do času ukončenia zmluvy o dodávke plynu. V čase ukončenia
zmluvy o dodávke plynu bol stav plynomeru 15 103 m3 plynu. Ďalšia hodnota plynu nad rámec uvedenej
spotreby nebola dodávateľom plynu (SPP, a.s.) odberateľovi (C. D.) fakturovaná a ani vymáhaná.
Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotné odstúpenie od zmluvy sa dodávateľovi plynu
vrátilo ako neprevzaté - adresát neznámy, teda nájomca na danom mieste už nebýval.

5. Po ukončení zmluvného vzťahu na danom odbernom mieste (vo vzťahu k meradlu žalovaného)
nebol evidovaný žiaden odberateľ plynu ani dodávateľ plynu. V danom prípade je teda logické, že po
zániku zmluvy má nastať stav, kedy ďalšia spotreba plynu neprebieha. Je preto taktiež logické, že ak v
budúcnosti požiada nový odberateľ o znovupripojenie a uzavrie aj novú zmluvu o dodávke plynu, bude

spotreba zaznamenaná na danom odbernom mieste stále rovnaká, t.j. meradlo bude deklarovať rovnakú
spotrebu ako pri ukončení dodávky plynu - 15 103 m3.

6. Žalobca sa pokúšal o demontáž meradla vzhľadom na požiadavku dodávateľa plynu (odstúpenie
od zmluvy). Vzhľadom na skutočnosť, že plynomer žalovaného sa nachádza na verejne neprístupnom

mieste vnútri budovy, nebolo možné predmetný plynomer demontovať. Táto skutočnosť vyplýva zo
zápisu, kde zamestnanci žalobcu sa opakovane pokúšali o demontáž meradla, avšak žalovaný na
požiadavky žalobcu nereagoval a nebolo umožnené vykonať demontáž meradla.

7. Dňa 08.03.2017 znovu vykonal zamestnanec žalobcu kontrolu daného odberného miesta za účelom

demontáže plynomeru. Dôvodom tejto demontáže bola skutočnosť, že na danom odbernom mieste
nebola evidovaná uzavretá zmluva s dodávateľom plynu. Pracovník žalobcu vtedy zistil, že meradlo
vykazuje spotrebu vo výške 15 213 m3. Nakoľko bolo žalobcovi zrejmé, že na danom odbernom mieste
bola v čase ukončenia zmluvy o dodávke plynu zaznamenaná spotreba 15 103 m3 a pri kontrole dňa
08.03.2017 bolo zistené, že meradlo č. XXXXXXXXXXXX vykazuje vyššie hodnoty a to 15 213 m3

bolo zrejmé, že na odbernom mieste žalovaného došlo k spotrebe plynu bez platne uzavretej zmluvy o
dodávke plynu, t.j. k neoprávnenému odberu zemného plynu.8. Žalobcovi nemôže byť zrejmé, kto je na danom odbernom mieste odberateľom plynu vzhľadom
na absenciu zmluvy o dodávke plynu, z ktorej štandardne možno vyvodiť osobu odberateľa plynu. Z
uvedeného dôvodu je preto potrebné za takéhoto odberateľa v prvom rade považovať práve vlastníka

nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti je osobou, ktorá je oprávnená na danom odbernom mieste
nehnuteľnosť užívať a taktiež sa jedná o osobu, ktorá je oprávnená prípadnú zmluvu o dodávke plynu
uzavrieť. Vlastníctvo treba v prvom rade chápať ako okruh oprávnení, avšak zároveň s vlastníctvom
vznikajú aj rôzne povinnosti, ktoré sa k nemu viažu.

9. Obrana žalovaného, že danú nehnuteľnosť prenechal na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy
inej osobe nemôže obstáť. Žalovaný síce delegoval niektoré svoje povinnosti na inú osobu, avšak fakt,
že táto osoba nedodržala ich zmluvné dojednania vyplývajúce z nájomnej zmluvy (nesplnila si povinnosti
riadne platiť energie) nemôže byť žalobcovi na škodu. Takáto delegácia povinností žalovaného zakladá
možnosť regresného uplatnenia škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi voči nájomcovi
resp. osobe, ktoré nehnuteľnosť užívala, vzniknúť. Samotný fakt, že žalobca zodpovedá za riadnu

realizáciuodberuenergiínasvojomvlastnomodbernommiestepotvrdzujeajskutočnosť,žeakopovinný
subjekt tieto svoje povinnosti delegoval na tretiu osobu. Takéto dohody však nie sú navonok účinné.

10. Žalobca ďalej uviedol, že sa meradlo, na ktorom bola odčítaná spotreba nachádzalo na mieste
verejne neprístupnom, meradlo malo platnú plombu a malo platnú overovaciu značku. Relevantné je

to, že plyn bol odoberaný práve bez uzatvorenia zmluvy. Aj sám žalovaný tvrdí, že žiadna zmluva o
dodávke plynu uzatvorená nebola, čo znamená iba to, že žalovaný odoberal plyn dlhodobo bez zmluvy a
uvedené je na jeho ťarchu. Vo vzťahu k námietke platnosti overovacej značky meradla, žalobca uvádza,
že kontrola bola realizovaná v čase, keď toto platné bolo. Čo sa týka konkrétnej výšky škody 108,23 €,
ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní, táto pozostáva z dvoch zložiek, zo sumy 32,60 €, čo je cena za

množstvo skutočne odobratého plynu a zo sumy 75,63 €, čo predstavuje náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu a demontážou meradla. Tieto náklady sú súčasťou nároku na náhradu škody
z toho dôvodu, že tieto náklady bol žalobca nútený vynaložiť práve v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním žalovaného, konkrétne, že tento odberal plyn bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu ( § 82
ods. 1 písm. a) zákona o energetike).

11. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu (v odpore) uviedol, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaným v konaní a nezodpovedá za odber plynu, a to ani za neoprávnený. Vzhľadom k tomu, že
každoročne má prebiehať zisťovanie odberu plynu, je nepochopiteľné ako sa žalobca mohol dopracovať
k neoprávnenému odberu už od roku 2013, pričom o tom nepripojil žiadne listinné dôkazy. Pasívne

legitimovanými, a teda zodpovednými za odber plynu sú nájomcovia, ktorí podľa žalovaného boli
konečnými odberateľmi plynu u žalobcu, ktorý mal s nimi uzavreté zmluvy o dodávke plynu. Týmito
nájomcamisúC.D.,P.M.anajmäY.Ř..Žalovanýžiadazdokladovať,kedyuvedenýnájomcovia,anajmä
Y. Ř., ukončili zmluvný vzťah so žalobcom a ako bol uskutočnený odpočet ich spotreby. Zo žiadneho
predpisu nevyplýva povinnosť vlastníka nehnuteľnosti uhradiť odber plynu, nakoľko táto povinnosť je

daná len odberateľovi.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca žaluje škodu, ktorá pozostáva z 2 položiek, a to z údajne
spotrebovaného zemného plynu na predmetnom meradle, ktoré mal žalobca dávno odmontovať po
skončení zmluvného vzťahu s predchádzajúcim odberateľom. Z tohto plynomeru odčítal údaje, pričom

nie je jasné ani zrejmé, či sú údaje platné, nakoľko nebolo preukázané, či má meradlo platnú plombu
a či sú hodnoverné údaje za tak dlhé obdobie. Navyše žalobca v iných konaniach, v ktorých žaluje
žalovaného uvádza, že ide o neoprávnený odber, takže tam žiada náhradu škody podľa zákona o
energetikeatamvychádzazhypotetickejspotreby,alevtomtokonaníodčítahodnotuzmeradla,avinom
konaní považuje údaje z meradla za nerelevantnú hodnotu a vychádza z údajne spotrebovaného plynu.

Druhá časť zložky škody vo výške 75,63 € vôbec nie je špecifikovaná, táto nikdy nebola dohodnutá so
žalovaným, nebola dohodnutá ani s pôvodnými odberateľmi plynu a ani žalobca ju žiadnym spôsobom
nezdôvodnil. Čiže suma 32,60 € má byť za údajný odber plynu odpočítaný z meradla, ktorý nemá ani
platné ciachovanie, nemá platnú plombu a v inom konaní samotný žalobca uvádza, že toto meradlo
malo byť dávno odstránené, avšak v tomto konaní žalobca z neho odčítava hodnotu spotrebovaného

plynu 110 m3, avšak žalobca nepredložil okrem svedeckej výpovede a fotografie žiaden iný dôkazný
prostriedok, ktorý by preukázal, resp. vyvrátil tvrdenia žalovaného. V časti svojho nároku na náhradu
škody vo výške 75,63 €, žalobca nešpecifikuje túto sumu a z čoho pozostáva, príp. z akej dohodnutej
sumy vychádza a ani to nezdôvodňuje. Cenník žalobcu, z ktorého je suma 70 € vypočítaná, nebolsúčasťou žiadneho zmluvného vzťahu so žalovaným, je teda určená výlučne jednostranne zo strany
žalobcu. Žalovaný má za to, že nie je možné podľa CSP preniesť dôkazné bremeno na žalovaného,
ktorý sa bráni tým, že uvedená suma nepredstavuje reálne náklady žalobcu, aby tieto on dokazoval a

preukazoval. Preto žalovaný žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacimi obsah
spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom:

Podľa výpisu z LV č. XXXX, okres Z., obec Z., k.ú.: Z. je vlastníkom pozemku a stavby - - rodinného
domu (na ulici J. XX, Z.) spol. PAVLIX, s.r.o..

Podľa zápisu zo dňa 08.03.2017 o vykonanej kontrole odberného miesta dňa 08.03.2017 bola vykonaná
demontáž meradla a uzavretie HUP/PM a odberné miesto bolo preplombované. Meradlo bolo označené
ako plynomer MKM G6, výrobné číslo XXXXXXXXXXXX, stav počítadla 15213 m3, č. plomby 392723.

Zároveň bolo zistené, že meradlo bolo neprístupné, umiestnené vo dvore, demontáž umožnil p. J. -
nájomník po dohode s majiteľom objektu spol. PAVLIX s.r.o..

Podľa montážneho listu zo dňa 08.03.2017 došlo k demontáži meradla, pričom ako odberateľ bola
označená: D. C. - PAVLIX s.r.o. a za odberateľa montážny list podpísal p. J. - nájomník.

Z listiny označenej ako „Neoprávnený odber zemného plynu“ odberateľa PAVLIX s.r.o., na odbernom
mieste J. XX, Z., č. plynomeru XXXXXXXXXXXX MKM G6 vyplýva, že na začiatku NO dňa 26.11.2014
bol stav meradla 15103 m3, a ku dňu ukončenia NO dňa 8.3.2017 bol stav na meradle: 15213 m3. Počet
dní NO ZP bol 834 a neoprávnene odobratý plyn predstavoval objem 110 m3.

Z listiny označenej ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“
vyhotovenej dňa 13.03.2017 vyplýva, že cena neoprávnene odobratého zemného plynu bola vypočítaná
vo výške 32,60 € a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného
plynu sú 75,63 €.

Listomzodňa20.03.2017vyzvalžalobcažalovanéhonazaplateniesumy108,23€predstavujúcejškodu
spôsobenú žalobcovi neoprávneným odberom plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste J.
XX, Z. v období od 26.11.2014 do 08.03.2017. Pričom išlo o odber na meradle č. XXXXXXXXXXXX
model MKMG.

Podľa platného Cenníka externých služieb žalobcu predstavujú náklady za prerušenie/obmedzenie
dodávky ZP sumu 73,53 € bez DPH a náklady za dopravu osobným automobilom 6,15 €/hodina bez
DPH.

Žalovaný spol. PAVLIX ako prenajímateľ uzatvoril dňa 20.12.2010 tri nájomné zmluvy, ktorých
predmetom nájmu bol nájom nehnuteľností - bytov označených ako:

- byt č. A1 s nájomcom P. M.

- byt č. A2 s nájomcom Y. Ř.

- byt č. A3 s nájomcom C. D..

Z obsahu zmlúv vyplýva, že spotreba elektrickej energie v byte, plynu a odvoz odpadu nie sú zahrnuté

v nájomnom a hradí ich nájomca na vlastné náklady, a to na základe faktúr od jednotlivých dodávateľov
týchto služieb (čl. VI., bod 6.2 Zmluvy o nájme).

Listom zo dňa 07.11.2014 spol. SPP, a.s. odstúpila od Zmluvy o dodávke plynu s odberateľom C. D.,
pričom predmetná zásielka sa vrátila s označením: adresát neznámy.

Svedok S. M., vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je zamestnancom žalobcu, pričom pracuje
na pozícii kontrolóra neoprávnených odberov. Dňa 08.03.2017 na danom odbernom mieste vykonal
demontáž meradla. Na predmetnom odbernom mieste sa pôvodne nachádzali 4 odberné miesta, pričom2 meradlá boli už demontované: dňa 19.10.2010 meradlo: A. X., 20.01.2014 meradlo: Ř. Y. a 08.03.2017
meradlo: D. a aj meradlo: M. a zároveň bol nájdený aj tzv. „krátky spoj“. V minulosti pani J. cez okno
kričala, že ich nepustí, že nemá kľúče, pričom všetky meradlá sa nachádzajú za bránou - teda na ulici

je bránka a meradlá sú umiestnené až za ňou, dokonca niektoré meradlá sú až na poschodí. Práve
toho 08.03.2017 si zisťovali, kto vlastní budovu a podľa výpisu z katastra a obchodného registra bolo
zistené, že ide o spoločnosť PAVLIX s.r.o., zistili si telefónne číslo na p. Z., ktorý následne zabezpečil
sprístupnenie objektu p. J., ktorý je jeho pracovníkom, a zároveň býva v jednom z bytov. Práve v tomto
byte sa už meradlo nemalo nachádzať, išlo o byt, ktorý bol označený menom p. Ř., teda v byte sa

nemalo nachádzať meradlo. Zistili, že skriňa je uzamknutá a bolo vidieť, že sa v byte používajú gamatky.
P. J. ich nechcel odomknúť, takže privolali políciu a za jej asistencie precvakli zámok a tam zistili tzv.
„krátky spoj“, znamená to, že hadicou mal prepojenie na rúru, ktorou prechádza nemeraný plyn a mal
otvorený ventil a bolo zistené, že spotrebiče sú v plnej prevádzke. Teda v danom prípade išlo odber
bez meradla, t.z. neoprávnený odber. Žiadne meradlo, ktoré sa nachádzalo na danom odbernom mieste
nemalo poškodenú plombu. V prípade, ak by malo meradlo poškodenú plombu, postupovali by inak, v

takom prípade, keď je poškodená plomba, sa meradlo zabalí do krabice, pošle sa znalcovi, pričom sa
odber objemu plynu určuje podľa spotrebičov a škoda sa vyčísluje v zmysle vyhlášky. V tomto prípade,
ktorý je predmetom konania, sa účtovala len skutočná potreba odobratá na meradle, čo bolo 110 m3,
pričom sa cena určovala podľa ceny, ktorú účtuje SPP distribúcia.

Čísla meradiel na danom odbernom mieste boli nasledovné: A. X. - č. XXXXXXXXXXXX, Ř. Y. - č.
XXXXXXXXXXX a dve meradlá demontované 08.03.2017 - č. XXXXXXXXBXXX a č. XXXXXXXXXXXX.
Všetky tieto meradlá sa nachádzali za uzamknutou bránou. Na meradle č. XXXXXXXXXXXX typ MKM
G6, rok výroby 1997, bola overovaná platnosť meradla v roku 2007, pričom takéto overenie v súčasnosti
platí 15 rokov a to do roku 2018, predtým platilo 10 rokov.

Zo strany žalobcu dňa 08.03.2017 boli prítomní dvaja zamestnanci a to on a pán Z. A., celé to trvalo
minimálne 2 hodiny, nakoľko aspoň pol hodiny čakali p. J., ktorý im sprístupnil objekt.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov Y. Ř. a C. J., nakoľko vykonanie dokazovania

výsluchom navrhovaných svedkov (navyše bez uvedenia toho, aké skutočnosti by sa mali ich výsluchom
preukázať), nepovažoval súd za potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, skutkový stav veci bol
ustálený inými dôkazmi, a preto by ich výpoveď nebola pre ustálenie skutkového stavu veci ťažisková.

14. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 72 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) vlastník alebo
osoba oprávnená užívať alebo spravovať plynové zariadenie, ktorého prostredníctvom sú pripojení
koncoví odberatelia plynu do distribučnej siete prevádzkovateľa distribučnej siete, a vlastník alebo
správca dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej je dodávaný plyn, je povinný
a) umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu,

b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup k tomuto plynovému zariadeniu.

Podľa § 82 ods. 1, písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov
neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, ak nemožno
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

Podľa § 82 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ
distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel
zabránenia neoprávnenému odberu.Podľa § 1 ods. 12 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v prípade

neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o
množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo
namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa
odseku 1.

Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu k škode spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so
zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

15. Vzhľadom na námietku žalovaného, že žalobca si aj v inom konaní vedenom na tomto súde uplatňuje

voči žalovanému náhradu škody za rovnaké obdobie, súd si pripojil k nahliadnutiu spis tunajšieho súdu
vedeného pod sp. zn.: 25Cb/184/2018. Z obsahu žaloby zistil, že si žalobca voči žalovanému uplatňuje
náhradu škody za obdobie od 09.10.2014 do 08.03.2017, počas ktorého na odbernom mieste J. XX,
Z. dochádzalo k odberu nemeraného zemného plynu bez meradla, namontovaným prepojením - tzv.
krátky spoj, pričom z priložených listinných dôkazov vyplynulo, že išlo o odber z pôvodného meradla č.

XXXXXXXXXXX. Teda v danom prípade nejde o totožnosť skutkových tvrdení a dané konanie netvorí
prekážku začatej veci.

16. Následne, vzhľadom na námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, sa
súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, pričom dospel k záveru, že táto

námietka je nedôvodná a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný.

17. V prejednávanej veci je nesporné, že ide o nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona
č. 251/2012 o energetike, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 82
ods. 1 písm. a) bod. 2 zákona o energetike. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o energetike,

je neoprávneným odberom plynu odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke
plynu. Ide o špeciálnu úpravu majetkových dôsledkov (majetkových sankcií) v prípade nezákonného
úkonu odberateľa plynu. Táto úprava je spoločná ako pre oblasť občianskoprávnych, tak aj pre oblasť
obchodných záväzkových vzťahov, pričom je založená na absolútnej zodpovednosti odberateľa v
prípade neoprávneného odberu (zodpovednosť za neoprávnený odber plynu je zákonom konštruovaná

naobjektívnomprincípe,odberateľnesiezodpovednosťbezohľadunazavinenie,ktorésapredpokladá).

18. Základnými znakmi tejto zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a
príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie,
keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na

zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn.
V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu a to existencia
protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v neoprávnenom odbere - bez uzavretia zmluvy, škody a aj príčinnej
súvislosti.

19. To, že dochádzalo k odberu plynu neoprávnene bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle
bolzaznamenanýodberplynu.Rovnakojenesporné,ževspornomobdobížalovanýakovlastníkneplatil
na danom odbernom mieste dodávateľovi za odber plynu.

20. Odberné miesto, kde bol zistený neoprávnený odber sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom

bol od roku 2010 žalovaný (vklad vlastníckeho práva povolený dňa 22.06.2010 K.), ktorý umožnil
predmetnú nehnuteľnosť užívať tretím osobám - nájomcom. Z nájomnej zmluvy však nevyplýva
povinnosť týchto nájomcov uzavrieť zmluvu o dodávke plynu na príslušné odberné miesto, ale len ich
záväzok platiť za odber plynu na základe faktúr vystavených od dodávateľov.21. Z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že v predmetnom dome je viacero priestorov pravdepodobne
slúžiacich na bývanie. Nebolo sporné, že v predmetnej nehnuteľnosti žalovaný ako vlastník predmetné

priestory prenajíma rôznym osobám. V konaní bolo preukázané, že dodávateľ SPP, a.s. na danom
odbernom mieste vo vzťahu k meradlu, ktorého sa týka toto konanie, ukončil v roku 2014 zmluvný vzťah
s pani D. (nájomníčkou) odstúpením od zmluvy. Nie je zrejmé, kto v súčasnosti užíva priestor, z ktorého
sa odoberal plyn na danom meradle. Žalovaný v konaní ani len nekonkretizoval a neoznačil osobu,
ktorá by mala podľa neho byť skutočným odberateľom plynu na danom meradle a teda osobou, ktorá

by mala byť pasívne legitimovaná.

22. V tejto súvislosti súd uvádza, že v prípade nájmu nehnuteľností po uzatvorení nájomnej zmluvy
má vlastník povinnosť v prípade užívania nehnuteľnosti - odberného miesta usporiadať si vzájomné
vzťahy s treťou osobou aj vo vzťahu k dodávateľom energií (a to najmä previesť odber plynu na
nájomcu a zároveň dohodnúť v nájomnej zmluve povinnosť nájomcu oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti

ukončenie zmluvy o dodávke plynu zo strany dodávateľa). Jedná sa o povinnosť, ktorá vyplýva z § 415
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na
všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov (teda vzťahu nájomcu a prenajímateľa). Ak si niektorý
účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z

tohto ustanovenia zákona, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne.
Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.

23. K založeniu zodpovednosti za protiprávne konanie podľa energetického zákona je potrebný (okrem
splnenia ostatných podmienok) aj dostatočne podložený záver o osobe škodcu. Vzhľadom na špecifické

pomery pri dodávkach energií nemusí byť vždy jednoznačné, kto neoprávnene plyn odobral a použil
vo svojich spotrebičoch, preto môže byť za povinnú považovaná len tá osoba, ktorú s odberným
miestom či priestormi, v ktorých došlo k neoprávnenému odberu, spája určitý relevantný vzťah (vecný,
záväzkový, či faktický). V prvom rade pôjde o vlastníka nehnuteľnosti, prípadne nájomcu, či osobu,
ktorá je aj z iného dôvodu odberateľom. Len z toho, že tu bol v minulosti zmluvný odberateľský právny

vzťah, nemožno bez ďalšieho vyvodiť neoprávnený odber tohto pôvodného odberateľa v dobe po
jeho skončení. Skutočnosť, že plyn údajne odoberala zrejme iná osoba (nájomca), nemôže byť na
ťarchu žalobcu, ktorý navyše ani nie je distribútorom a neuzatvára žiadne zmluvy o dodávke plynu, a
ktorý nemá povinnosť a ani reálne nemôže skúmať kto v rokoch 2014 až 2017 skutočne užíval danú
nehnuteľnosť a reálne odoberal plyn na danom odbernom mieste. V danom prípade ide o vzťah vlastníka

s nájomníkom, ktorý je samostatným právnym vzťahom žalovaného a tretej osoby, voči ktorej si prípadne
žalovaný môže následne uplatniť svoje nároky. Teda žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete (nie
dodávateľ plynu) nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú
nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti,

by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom
konaní (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 41Cob/122/2003).

24. V prejednávanej veci navyše ani sám žalovaný neoznačil konkrétnu osobu (osoby), ktorá mala byť
v období 26.11.2014 do 08.03ô.2017 odberateľom plynu na konkrétnom meradle na tomto odbernom

mieste. Žalobca síce uviedol, že mal uzavreté zmluvy s troma nájomcami, avšak predmetom nájmu
boli tri rôzne bytové jednotky a žalobca nepreukázal, ktorý z týchto nájomcov v rozhodnom období vo
vzťahu k danému meradlu odoberal plyn. (resp. či plyn prípadne odoberali aj iné osoby odlišné od týchto
nájomcov, napr. pán J.). Navyše ako vyplynulo zo svedeckej výpovede zamestnanca žalobcu p. M.,
ako aj z predložených listín, žalovaný žalobcovi opakovane neumožnil riadny prístup do nehnuteľnosti

za účelom kontroly odberného miesta, a tak žalobca nemohol vykonať kontrolu a zistiť skutočný stav
a identifikovať kto na tom - ktorom meradle, resp. bez meradla (tzv. krátky spoj) uskutočňuje odber
zemného plynu.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaným v

tomtokonaní,nakoľkožalovanýakovlastníknehnuteľnostizodpovedázato,žedojehonehnuteľnostibol
odoberaný plyn bez platne uzavretej zmluvy a ako vlastník nehnuteľnosti bol povinný po zániku predošlej
zmluvy o dodávke zemného plynu, zabezpečiť zmluvný odber zemného plynu alebo zabezpečiťsprístupnenie nehnuteľnosti za účelom uzavretia uzáveru plynu a demontáže meradla na tomto mieste,
a teda to práve a výlučne žalovaný, ktorý je povinný žalobcovi nahradiť vzniknutú takto škodu.

26. Pokiaľ sa týka samotnej škody, je nesporné, že táto žalobcovi skutočne vznikla, a to už len tým,
že sa na danom odbernom miesta sa odoberal plyn bez platného uzatvorenia zmluvy s dodávateľom,
teda došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber neoprávnený
odber vždy predstavuje škodu. Príčinná súvislosť je v danom prípade daná, keďže k odberu plynu
došlo bez zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a žalovaným. V takomto prípade teda odberateľovi

(žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu. Základným predpokladom
vzniku nároku žalobcu je existencia skutočne vzniknutej škody. Keďže na odbernom mieste bolo
namontované meradlo, bolo možné objektívne zmerať skutočne odobratý objem zemného plynu na
odbernom mieste (103 m3) a taktiež bolo možné presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené objektívne a spoľahlivé podklady, žalobca pri určení výšky škody

vychádzal zo skutočnej hodnoty odobratého plynu za obdobie od 26.11.2014-08.03.2017, na meradle č.
XXXXXXXX, v množstve 103 m3 = 1 186,24 kWh, pri cene 27,48 eur/1 000 kWh, čo potom predstavuje
sumu 32,60 eur. Pokiaľ ide o tvrdenie, že meradlo nemalo platné ciachovanie, túto skutočnosť svedok
vyvrátil, keď uviedol, že na predmetnom meradle č. XXXXXXXXXXXX typ MKM G6, rok výroby 1997,
bola overovaná platnosť meradla v roku 2007, pričom takéto overenie platilo 10 rokov (teda platilo až

do roku 2017), pričom od roku 2018 platí 15 rokov. Teda, keďže so žalobca uplatňuje v konaní škodu
za obdobie od 26.11.2014 do 08.03.2017, uplatňuje si ju za obdobie, kedy predmetné meradlo malo
platné ciachovanie.

28.Spornoubolaškodapredstavujúcatzv.„nákladyzisťovania“,t.j.nákladyžalobcuspojenésnávštevou

odberného miesta a so zisťovaním skutočného stavu a odstraňovaním neoprávneného odberu. Žalobca
má právo na ich náhradu v zmysle § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., v zmysle ktorej sa
ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa
siete (žalobcu) spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Výšku týchto
nákladov žalobca odvodzoval od platného cenníka, ktorého obsah je zverejnený na internetovej stránke

žalobcu (www.spp-distribucia.sk), pričom nebolo sporným, že došlo zo strany žalobcu k vykonaniu týchto
úkonov (zisťovaniu a odstraňovaniu neoprávneného odberu), čo vyplynulo tak z listinných dôkazov
ako aj svedeckej výpovede svedka S. M., ktorý bol osobne prítomný pri tomto zisťovaní spolu s
ďalším zamestnancom žalobcu a návšteva odberného miesta trvala viac ako dve hodiny. Žalovaný
spochybňovalvýškužalobcomvyčíslenýchnákladov,avšakzatýmtoúčelomneuviedolžiadnekonkrétne

skutkové tvrdenia a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bolo možné
považovať výšku takto vzniknutých nákladov je neprimeraná. Naopak žalobca preukázal výšku nákladov
svojim cenníkom (verejne dostupným na jeho stránke), listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou
z ktorej jednoznačne vyplynulo, že zamestnanci tieto úkony skutočne vykonali, pričom vzhľadom na
počet pracovníkov, ktorý vykonali zisťovanie (2 zamestnanci), ako aj dĺžku trvania tohto zisťovania

(dve hodiny), sa výška takto vzniknutých nákladov javí ako primeraná. V danom prípade neobstojí
námietka žalovaného o tom, že nemal uzavretý zmluvný vzťah so žalobcom, a preto sa na neho cenník
nevzťahuje, nakoľko ako vyplýva zo zákona o energetike, žalobca neuzatvára zmluvy so žiadnym
subjektom (odberateľom) za účelom dodávky plynu.

29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny.

30. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením peňažnej sumy, zavial ho súd aj
na zaplatenie úrokov z omeškania. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške

rozhodol súd podľa § 369 Obchodného zákonníka a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 %
ročnezosumy108,23eurod04.04.2017(t.j.deňnasledujúcipodnisplatnostiurčenomvofaktúrezodňa
20.03.2017, ktorou si žalobca vyčíslil voči žalovanému škodu za odber zemného plynu) do zaplatenia.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech,
a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.