Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/725/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207297
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207297.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcov: 1/ D. U., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Ul. P. XXXX/XX, XXX XX V., 2/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, zast. JUDr.
Mariánom Görčim, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 50, proti žalovanému: G. I., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom U. číslo XXX, uloženie povinnosti zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva, na

odvolanie žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. mája 2015, č. k.: 10 C 80/2014
- 112, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania
rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia podali žalobu, ktorou žiadali, aby súd uložil žalovanému
povinnosťzdržaťsaneoprávnenýchzásahovdovýkonuvlastníckehoprávažalobkyne1/knehnuteľnosti
- rodinnému domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "C“ parcelné číslo XXX, kat.
úz. U., obec U., okres I., a tiež mu uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu práv
žalobcu 2/ vyplývajúceho z vecného bremena pani D. U. spočívajúceho v doživotnom bezplatnom a
trvalom bývaní k nehnuteľnosti, v rodinnom dome súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra

„C“ parcelné číslo XXX, kat. úz. U., obec U., okres I., a to obťažovania nad mieru primeranú pomerom,
ktoré sa prejavuje prenikaním imisií a nepríjemného zápachu od ošípaných, neprimeraným zápachom
šíriacim sa zo žumpy, neprimeraným hlukom, ktorý spočíva v kvíkaní, krochkaní a buchote ošípaných,
vo zvýšenom výskyte múch, ôs, sršňov ako i hlodavcov.
3. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný je výlučným vlastníkom susediacich nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX, kat. úz. U., a to rodinného domu ako aj garáže a tiež pozemkov, na ktorých sú tieto nehnuteľnosti

postavené. Žalovaný sa zaoberá chovom hospodárskych zvierat, najmä ošípaných, a z nehnuteľnosti,
ktorá je označená ako garáž, si urobil hospodársku budovu, ktorá slúži na chov ošípaných. Chová 3
až 4 ošípané, niekedy aj viac, pretože ich nechová len pre vlastnú potrebu, ale aj na predaj. Z chovom
ošípaných sú spojené sprievodné javy, ktoré žalobcom neúnosným spôsobom zasahujú do nerušeného
bývania, keď sú obťažovaní imisiami, a to zápachom, hlukom. Taktiež ich obťažuje zápach močovky zo
žumpy, ktorá je neďaleko ich domu, pričom žumpa nie je izolovaná. Žalovaný ju čistí 1 krát za mesiac, čo

je vtedy veľmi cítiť. Keď žalovaný robí zabíjačku, po nej kosti, paprčky a krv nechal vo dvore a zahrabal
do snehu. Komisie verejného poriadku navrhla žalovanému striktne dodržiavať štatút obce zo dňa 15.
12. 1995 ohľadom podmienok chovu a držania zvierat.
4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že chová 3 ošípané pre vlastnú potrebu, nikdy ich nechoval sa
účelom podnikania. Pripustil, že s chovom ošípaných sú nerozlučne spojené sprievodné javy, avšak
tieto neúnosným spôsobom nezasahujú do riadneho a nerušeného bývania žalobcov. Ide o obvyklé

užívanie vlastníckeho práva. O zvieratá je riadne postarané, sú pravidelne kŕmené, pravidelne čistený
priestor, v ktorom sú umiestnené, preto nie je dôvod, aby boli hlučné. Pokiaľ ide o zvýšený výskythmyzu, žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a tým, že tento hmyz robí
hniezda v blízkosti nehnuteľnosti. Aj žalobcovia chovajú drobnú hydinu, majú v záhrade ovocné stromy.
Taktiež tvrdenia o hlodavcoch sú nepodložené. Poprel, že by sa zo žumpy šíril zápach, táto je zakrytá

pevným hrubým pechom. Žumpa je vybudovaná priamo pri chlieve, je murovaná a uzavretá. Oproti
chlievom majú žalobcovia hospodársku budovu, nie dom, tento je vzdialený viac ako 8 metrov a k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve je otočený chrbtom. Pokiaľ ide o štatút obce, obrátil sa na príslušnom
prokuratúru, pretože podľa jeho názoru štatút nie je v súlade s platnou legislatívou, pričom poukázal aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 05. 2004 II ÚS 33/01. Žalobou považoval

za nedôvodnú.
5. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, žaloba nie je dôvodná. Mal preukázané,
predovšetkým z vykonanej ohliadky, že žalovaný chová 3 kusy ošípaných, pričom pri zatvorených
dverách nebolo cítiť zápach, až po otvorení tohto priestoru bolo cítiť zápach po hospodárskych
zvieratách. Súd nezistil ani zápach zo žumpy, ani neprimeraný hluk, ktorý mal byť vyvolaný chovom
ošípaných, resp. zvýšeným výskytom múch, ôs a sršňov, resp. hlodavcov. Súd pripustil, že počas

kŕmenia ošípaných, po vyčistení priestorov ako aj pri čistení žumpy môže dochádzať k obťažovaniu
žalobcov formou zápachu, vzhľadom na dočasný charakter tohto obmedzovania nevyhodnotil toto ako
obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že nehnuteľnosti sa
nachádzajú v obci U., kde v minulosti bol chov domácich hospodárskych zvierat bežnou záležitosťou
no. Pretože žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, žalobu zamietol aplikujúc ustanovenie § 127 ods.

1,§ 123 a 124 Občianskeho zákonníka.
6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca 2/ v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že okresný súd v
rozsudku neuviedol, že podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa mal žalovaný zdržať všetkého,
čím by nad mieru pomerom obťažoval alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv podľa § 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka o uloženie povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie

hroziacej škody. Toto bol aj prvotný návrh na začatie súdneho konania. Namietal nesprávne vykonanú
ohliadku, kedy nebola prekontrolovaná žumpa, kde žalovaný vypúšťa fekálie z ošípaných. Súd nebral
ohľad na letné obdobie, kedy je zápach intenzívnejší, pretože sa obhliadka robila v období začiatku zimy.
Z tohto dôvodu žiadal odvolací súd, aby preveril skutkové podstaty a dôkazy zo súdneho spisu, ktoré
neboli v rozsudku vôbec zohľadnené. Poukázal na to, že zápach má za následok zhoršený zdravotný

stav jeho aj manželky. Namietal aj výpoveď žalovaného, ktorá bola súdom akceptovaná, že on môže
vykonávať chov ošípaných pre svoje potrebu bez ohľadu na to, či spôsobuje niekomu ujmu. Z ohliadky
objektu vyplynulo, že priestor na chov ošípaných je vzdialený od susediaceho pozemku 9 metrov, s
čím nemôže súhlasiť, pretože chliev z (garáž) tesne susedí s ich pozemkom. Celé súdne konanie bolo
nasmerované v prospech žalovaného ako keby dôvodne bránili v realizovaní chovu ošípaných. Bolo

nasmerované na dávno vzniknuté rodinné spory, ktoré s touto situáciou vôbec nesúvisia. Žalovaného
považuje za suseda, ktorý mu sťažuje dôstojné prežitie, nerešpektuje jeho vek a zdravotný stav. Žiadal
odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu.
7. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí so žalobcom 2/. Ona ako majiteľka
nehnuteľnosti, v ktorej bývajú jej rodičia, žiada o uloženie povinnosti, pričom zdôraznila, že nejde o

rodinné spory. Jej otec roky trpí prenikaním imisií a nepríjemného zápachu od ošípaných, znečisťovanie
životného prostredia na hranici jej pozemku a domu.
8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 písm. c) CSP

zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP a vrátil na ďalšie konanie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je predčasné, keď náležitým
spôsobom nebolo vykonané dokazovanie, pričom pre prijatie správnych záverov je nevyhnuté vykonať

také dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a v rozhodovaní súdov sú dostatočne popisované.
Ak je nepochybné, že strany sporu súd susedmi, že žalovaný chová ošípané, s čím je spojený
určitý zápach. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi hospodárskou budovou, kde sú chované ošípané a
nehnuteľnosťami žalobcov, treba podotknúť, že tu nejde iba o nameranú vzdialenosť, ako je zakreslenána plániku z ohliadky. Z priloženej fotodokumentácie je zjavné, že hospodárska budova žalovaného je v
blízkosti domu žalobcov. Žalobcovia majú právo nerušeným spôsobom užívať celú svoju nehnuteľnosť,
nielen najvzdialenejšiu časť dvora, či domu. Žalobcovia sa po dvore pohybujú, sušia na ňom prádlo,

pričom rozhodne nejde o vzdialenosť 9 metrov. Nie je bezdôvodná argumentácie žalobcov, že z
dôvodu zápachu dochádza k napínaniu na zvracanie, čo mohlo mať negatívny vplyv na zdravotný
stav žalobcu 2/ a jeho manželky, zvlášť po operácii. Častou príčinou susedských sporov býva zle
izolovaná žumpa. Je nepochybné, že niektoré pachy môžu byť aj za škodlivé, môžu devastovať prírodu
alebo môžu byť semenišťom hmyzu. Tekuté odpady - močovka môže znečisťovať pozemné vody. V

týchto prípadoch súd posudzuje rozhodujúce skutočnosti v širších súvislostiach vzhľadom na charakter
lokality. V tomto prípade ide o dedinu, kde je vyššia pravdepodobnosť, že aj susedia chovajú drobné
hospodárske zvieratá. Z vykonanej ohliadky súd síce mohol získať určité poznatky, avšak tieto odvolací
súd nepovažuje za dostatočné.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri imisii je bezpredmetná otázka zavinenia vlastníka na jej vzniku,
pretože relevantným je jej objektívny dopad na iného vlastníka alebo jeho vlastníctvo. Vyžaduje sa, aby

imisie mali normatívne uznaný škodlivý doklad na tretiu osobu, resp. jej majetok, prípadne súkromie.
Nestačí, aby tretia osoba subjektívne považovala šírenie imisie za škodlivé. Podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka pod obťažovaním iného nad mieru primeranú pomerom možno rozumieť
sťažovanie a znepríjemňovanie výkonu práv iného, zatiaľ čo ohrozovanie výkonu práv sa týka samotnej
podstaty tohto výkonu zo strany iného alebo jeho majetku. Primeranosť sa posudzuje ku konkrétnym

pomerom v mieste a čase, pričom treba zohľadniť aj rôznosť miestnych zvyklostí vyplývajúcich z polohy,
či umiestnenia nehnuteľnosti. Inak sa posudzujú dopady chovu hospodárskych zvierat v meste a inak
na vidieku. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka treba pojem nad mieru primeranú pomerom vykladať tak, že určuje hranicu
medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním

(nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo
vzťahu k objektívne žiaducim pomerom.
13. V rozhodovanom prípade je podstatný faktor, že ide o dedinu, kde existuje predpoklad možnosti
chovu hospodárskych zvierat, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z tradície a daného miesta. V konaní
nebolo preukázané, ani zisťované, či v danej obci skutočne je obvyklé (aj keď to možno predpokladať)

chovanie ošípaných, v akom rozsahu. Z tohto dôvodu bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať
dokazovanie dopytom na obecný úrad U., či sa v obci chovajú ošípané, v akom počte chovateľov
a ošípaných, na akých miestach sú ustajnené. Z tohto dôvodu bude potrebné zisťovať, či v prípade
chovu ošípaných aj inými chovateľmi sa šíri zápach, ako je popisovaný žalobcami v prípade chovu
žalovaného. strany sporu, resp. žalobcovia navrhnú na preukázanie svojich tvrdení ďalších svedkov,

ktorí môžu potvrdiť alebo vyvrátiť primeranú mieru zápachu v okolí chovu nielen žalovaného, ale aj
ostatných chovateľov.
14. Bude potrebné vyžiadať si odbornú správu od Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy v Banskej Bystrici, Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Zvolene za účelom posúdenia
hygienických podmienok chovu ošípaných žalovaným ako aj prevádzkovaniu žumpy s prihliadnutím na

možné vplyvy úradom životného prostredia.
15. Žalobcovia tvrdili, že chov žalovaný vykonáva vo väčšom počte kusov, ako to tvrdí. Podľa § 23
ods. 1 zákona číslo 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti ošípané možno zabíjať u chovateľa na
súkromnú domácu spotrebu, ak a) bolo zabíjanie zvierat nahlásené príslušnej regionálnej veterinárnej
a potravinovej správe aspoň jeden pracovný deň vopred, b) boli dodržané požiadavky na ochranu

zvierat v čase zabíjania, c) boli dodržané požiadavky na sústreďovanie a neškodné odstránenie
živočíšnych vedľajších produktov podľa osobitného predpisu, d) boli dodržané požiadavky na vyšetrenie
na bovinnú spongiformnú encefalopatiu (BSE) podľa osobitného predpisu, ak ide o hovädzí dobytok, e)
boli dodržané požiadavky na vyšetrenie trichinely podľa osobitného predpisu, ak ide o ošípané.
16. Podľa citovaného ustanovenia súd zistí, či žalovaný nahlásil príslušnej regionálnej veterinárnej a

potravinovej správe zabíjanie ošípaných a v akom množstve. Pokiaľ by totiž žalovaný choval ošípané
vo väčšom rozsahu, ide o podstatný dôvod, ktorý možno zohľadniť pri uplatňovaní nároku žalobcov.
17. Okresný súd vypočuje žalovaného aj na otázku, prečo sa nezúčastnil ohliadky súdu. Pokiaľ bol v
práci, nech predloží na tento deň potvrdenie, že prácu skutočne vykonával a v práci sa nachádzal. Ide o
dôkaz, ktorý je potrebný na základe tvrdenia žalobcov o neprítomnosti žalovaného a skutočnom dôvode

v jeho neprítomnosti pri ohliadke.
18. Až na základe takto doplneného dokazovania bude mať súd vyčerpávajúcim spôsobom zistené
rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie, či žalovaný žalobcov chovom hospodárskych zvierat a
zápachom obťažuje nad mieru primeranú pomerom.19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).